Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/295/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417205646
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1417205646.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek

senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
E. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - R. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. kríži XX, XXX XX F., zastúpená Consilior Iuris s.r.o., so sídlom Radlinského 51, 811 07
Bratislava, IČO: 47 231 157, a otec - E. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. 6, XXX XX F., za účasti
starej matky - Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX F., a za účasti Krajskej prokuratúry
Bratislava, so sídlom Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného

pre maloleté dieťa, o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým a o návrhu starej matky na
zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti a pozbavenie rodičovských práv a
povinností, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 18.03.2019, č.k.
25P/108/2017-294, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 18.03.2019, č.k. 25P/108/2017-294 zvýšil výživné

na maloletého E. L., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 150 eur na sumu 200 eur mesačne, počnúc dňom
01.09.2018, ktoré uložil otcovi platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, otcovi uložil
povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 01.09.2018 do 31.03.2019 vo výške 350 eur k rukám
matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, upravil styk otca s maloletým každý nepárny kalendárny
týždeň od soboty 09.00 hod. do nedele 18.00 hod. tak, že otec maloletého prevezme a odovzdá v
mieste bydliska maloletého, matke uložil povinnosť maloletého na styk riadne pripraviť, návrh matky vo
zvyšku zamietol, konanie o návrhu starej matky zastavil a zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava

IV č.k. 13P/9/2014-59 zo dňa 13.03.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.04.2014 v časti o výške
výživného na maloletého a o úprave styku otca s maloletým. Uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu
trov konania na účet Okresného súdu Bratislava IV v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto výroku
rozsudku matke vo výške 600,18 eur, otcovi vo výške 600,18 eur a starej matke vo výške 600,18 eur. O
trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65

ods. 1, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, keď na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletého
je dôvodný čiastočne. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú existenciu kvalifikovanej zmeny
pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom na strane maloletého v školskom roku 2018/2019jeho nástupom do 1.ročníka ZŠ. Výživné zvýšil čiastočne v zmysle ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o
rodine, vychádzajúc z veku maloletého, výdavkov na jeho odôvodnené potreby ako aj zo zárobkových
možností a schopností rodičov a ich majetkových pomerov. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti

otca na maloletého ustálil dňom 01.09.2018, kedy maloletý prešiel na vyšší stupeň vzdelávania a
začal navštevovať základnú školu, uvedené považujúc za kvalifikovanú zmenu pomerov na jeho strane.
Zročné výživné pre maloletého za obdobie od 01.09.2018 do 31.03.2019, v celkovej výške 350 eur,
uložil otcovi uhradiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Pri úprave styku otca s maloletým zohľadnil najlepší

záujem maloletého, vychádzajúc zo zhodných stanovísk rodičov a odporúčaní kolízneho opatrovníka.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadňoval, že znalecké dokazovanie sa týkalo úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému, ako aj rozhodovania o náhradnej osobnej starostlivosti, čo
sú nesporové časti konania. Dôvodil, že k tomuto dôkazu bolo potrebné pristúpiť z dôvodu rozporných
tvrdení a návrhov rodičov a starej matky ohľadom zabezpečovania starostlivosti o maloletého. Uviedol,
že vykonanie dôkazu je v záujme účastníka aj vtedy, ak ním možno vyvrátiť tvrdenie protistrany a

vykonanie znaleckého dôkazu bolo jednak v záujme rodičov a starej matky maloletého ako aj v záujme
samotného maloletého. Súd prvej inštancie mal za to, že obaja rodičia ako aj stará matka majú rovnaký
podiel na vzniknutých trovách dôkazu a teda najspravodlivejšie je rozdeliť vzniknuté trovy štátu rovným
dielom. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania nezistil ani u jedného z rodičov ani u starej matky
predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov resp. od trov znaleckého dokazovania, nakoľko ani u

jedného z nich by zaplatením jednorazovej sumy ako náhrady trov štátu, nebola ohrozená ich existencia
a nedostali by sa do stavu životnej núdze. Trovy znaleckého dokazovania pozostávajú zo sumy 3.150,55
eur za vyhotovenie znaleckých posudkov. Každý z účastníkov zložil preddavok na znalecké dokazovanie
vo výške 450 eur a zvyšok bol hradený zo štátnych finančných prostriedkov (1.800,55 eur), ktorú sumu
súd uložil zaplatiť účastníkom každému v jednej tretine. Konanie o návrhu starej matky zastavil podľa

§ 29 ods. 1 CMP, keďže táto na pojednávaní dňa 18.03.2019 z dôvodu zmeny okolností v rodine oproti
obdobiu, kedy návrh podávala, návrh zobrala späť v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa
§ 52 CMP.

3. Proti tomuto rozhodnutiu vo výrokoch o výživnom na maloletého, povinnosti zaplatiť štátu náhradu

trov konania a o náhrade trov konania podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho
zástupcu odvolanie matka, navrhujúc odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, eventuálne ho zmeniť a výživné zvýšiť na 300 eur
mesačne od 01.09.2018. Odvolanie odôvodnila § 365 ods. 1) písm. f), h) CSP. Namietala nedostatočné
vyhodnotene oprávnených potrieb maloletého, ktorý vzhľadom na zistenú hyperaktivitu potrebuje byť

viac zamestnávaný športovými aktivitami. Za nespravodlivé považovala, aby sa musela na aktívnom
trávení voľného času maloletého a jeho financovaní podieľať sama. Uviedla, že odôvodnené zvýšené
potreby maloletého preukázala výsluchom na pojednávaní dňa 18.03.2019, voči ktorému účastníci
konania nevzniesli žiadne námietky. Súd prvej inštancie nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na
náhradu trov konania a ju zaviazal na zaplatenie náhrady trov konania štátu. Rozhodnutie v tejto časti

považovala za nesprávne a nespravodlivé. Uviedla že potreba nariadenia znaleckého dokazovania
vyplynula z tvrdení starej matky uvedených v jej návrhu a odkázala na svoje vyjadrenie zo dňa
14.11.2017, v ktorom uviedla, že návrh starej matky považuje za šikanózny, nezakladajúci sa na
pravdivých skutočnostiach. Naopak ona navrhla prešetriť pomery v rodine, vykonanie znaleckého
dokazovania nenavrhovala. Na pojednávaní dňa 22.02.2017 kolízny opatrovník uviedol, že nezistil

žiadne skutočnosti, ktoré by podporovali tvrdenia starej matky. Otec sa na pojednávaní dňa 05.02.2018
vyjadril, že nemá poznatky o tom, že by maloletého týrala, avšak kolízny opatrovník zotrval na návrhu
na nariadenie znaleckého dokazovania tak, ako to navrhol už na pojednávaní dňa 22.11.2017. Uviedla,
že počas celého konania stará matka nevyprodukovala žiaden dôkaz podporujúci jej tvrdenia a tieto
nepotvrdili ani závery znaleckých posudkov a preto z týchto faktov jednoznačne vyplýva, že návrh starej

matky bol od počiatku nedôvodný a čo sa prejavilo nakoniec aj v tom, že súd tento návrh v dôsledku
späťvzatia návrhu zastavil.

Mala za to, že súd mal v tomto prípade pri rozhodovaní o náhrade trov konania použiť' ustanovenie
§ 55 CMP a priznať jej náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatení trov znaleckého dokazovania

tak, ako to požadoval jej právny zástupca na pojednávaní dňa 18.03.2019. Uviedla, že ničím nezavinila
nariadenie znaleckého dokazovania, nenavrhovala ho a ani závermi znaleckých posudkov nebolo
vyvrátené to čo tvrdila od počiatku, že dieťa netýra a riadne sa o neho stará. Súd prvej inštancie malpri svojom rozhodovaní napokon zohľadniť aj to, že stará matka zobrala svoj návrh späť, v dôsledku
ktorého muselo byť konanie zastavené.

4. Okresná prokuratúra Bratislava IV vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky navrhla rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny, zákonný a riadne odôvodnený potvrdiť. Uviedla,
žesúdprvejinštancievýrokyovýživnompresvedčivozdôvodnil,správnevychádzalzozákonnýchkritérií
pre určovanie výživného s poukazom na rozdielnosť príjmov rodičov. Čo sa týka trov konania súd prvej
inštancie výrok rozsudku zdôvodnil v bode 29. odôvodnenia rozsudku, v ktorom správne uviedol, že

znalecké dokazovanie sa týkalo úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu
ako aj rozhodovania o náhradnej osobnej starostlivosti, čo sú nesporové časti konania. V konaniach
mimosporových, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania,
má štát právo na náhradu trov konania proti každému z účastníkov v rovnakom rozsahu, avšak musí
u každého z nich skúmať, či nespĺňa predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, čo aj
súd prvej inštancie preveril, avšak s negatívnym výsledkom.

5. Otec a kolízny opatrovník sa k matkou podanému odvolaniu nevyjadrili.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1

CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie matky
nie je dôvodné. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia
súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukázal.

7. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať
podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov. Úlohou súdov pri
rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov
od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky

výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona
o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na
zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov.

9. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky

skutočnostipodstatnéprerozhodnutieonávrhumatkynazvýšenie výživného,zhľadiskaodôvodnených
potrieb maloletého, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletý plne
odkázaný, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine),
porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia súdu
o výživnom rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/9/2014-59 zo dňa 13.03.2014, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 01.04.2014.

10. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním odvolací súd zhodne so súdom prvej
inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo na strane maloletého k
zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o zmenu pomerov

na strane maloletého, túto súd prvej inštancie správne ustálil, správne určil rozsah zmeny pomerov
vyčíslených matkou. Rovnako správne ustálil aj počiatok zmeny pomerov na strane maloletého
porovnaním obdobia posledného rozhodnutia súdu o výživnom s obdobím školského roka 2018/2019, v
ktorommaloletýnastúpilpovinnúškolskúdochádzku.Nemožnopovažovaťzaspornézvyšovaniepotrieb
maloletého dieťaťa vzhľadom na jeho vek a rast životných nákladov, pričom v danej prejednávanej

veci okrem bežného zvýšenia potrieb maloletého u tohto došlo aj k zmene pomerov spojených so
zvýšením finančných výdavkov v súvislosti s jeho nástupom do školy, avšak výška výživného tiež musí
zodpovedať životnej úrovni rodičov, ich možností a schopností a zárobkovým pomerom. Taktiež treba
zohľadniť vek maloletého a skutočnosť, že do budúcna sa finančné nároky na potreby maloletého
budú neustále zvyšovať. Pokiaľ matka dôvodí zvýšenými výdavkami na maloletého v súvislosti s

hyperaktivitou súvisiacou s diagnózou ADHD, matka tieto nešpecifikovala a nevyčíslila tak v konaní pred
súdom prvej inštancie a ani vo svojom odvolaní. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti otca, tieto súd
prvej inštancie správne vyhodnotil a tieto sú aj podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé na pokrytie
zvýšenýchodôvodnenýchpotriebmaloletého,ktorýchrozsahsúdsprávnepremietoldovýškyzvýšenéhovýživného. Pokiaľ matka za nespravodlivé považuje, že sa musí sama podieľať na aktívnom trávení
voľného času maloletého, odvolací súd má za to, že v danom prípade nič nebráni tomu, aby na otca
delegovalaajväčšípodielstarostlivostiomaloletéhotak,abymoholsmaloletýmtráviťčonajviacvoľného

času. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzatvára, že na skutočnosti uvedené matkou v jeho odvolaní,
ktoré pri svojom rozhodnutí súd prvej inštancie zohľadnil a aj správne vyhodnotil, nemožno prihliadať a
považovať ich za dôvody na zrušenie, resp. zmenu napadnutého rozhodnutia.

11. Určená výška výživného pre maloletého podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa za daného zisteného

stavu kritériá rozhodné pre určovanie výživného pre maloleté deti, preto odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie, v jeho napadnutej časti, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Pokiaľideodvolacienámietkymatkyvovzťahukvýrokomrozhodnutia ourčeníjejpovinnostizaplatiť
štátu náhradu trov konania ( § 49 ods. 2 CMP ) a o náhrade trov konania ( § 49 ods. 1, § 52 CMP ),
tieto nemali vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky

skutočnosti relevantné pre rozhodnutie o nároku štátu na náhradu trov konania voči matke ako aj o jej
výške, keď náhradu trov konania štátu rozdelil medzi rodičov a navrhovateľkou rovným dielom. V danom
prípade neboli splnené na strane matky podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov. Odvolací
súd sa nemôže stotožniť s argumentáciou matky považujúcej svoj nesúhlas s nariadením znaleckého
dokazovania za irelevantný poukazujúc na vyšetrovaciu zásadu uplatňovanú v mimosporových veciach

v zmysle § 36 CMP, keďže ide o oprávnenie súdu vykonať za účelom zistenia skutočného stavu veci
aj dôkazy nenavrhnuté účastníkmi, ktoré nijakým spôsobom nezasahuje do práva účastníka navrhovať
dôkazy. S poukazom na uvedené odvolací súd má za to, že znalecké dokazovanie bolo nariadené
v čase vzájomných nezhôd medzi oboma rodičmi a dôvodov uvádzaných navrhovateľkou a kolíznym
opatrovníkom a týkalo sa posúdenia odbornej otázky. Výsledok konania týkajúceho sa starostlivosti súdu

o maloletého nesvedčil ani v prospech jedného z rodičov, keď aj vo vzťahu k matke ale aj obidvom
rodičom, boli znaleckým skúmaním preukázané vzhľadom na diagnózu maloletého, odporúčania a
postupy pre stabilizáciu pomerov maloletého v domácom prostredí a potreba rozšírenia styku otca s
maloletým. Pokiaľ ide o výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým o trovách konania rozhodol podľa
§ 52 CMP, tento odvolací súd považuje za vecne správny. S námietkou matky týkajúcou sa použitia

moderačného oprávnenia v zmysle § 55 CMP súdom prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku matky
na náhradu trov konania sa odvolací súd nemohol stotožniť. Súd prvej o trovách konania, ktoré začalo
na návrh matky na zvýšenie výživného správne rozhodol tak, že ani jeden z účastníkov nemá nárok na
ich náhradu. Z obsahu spisového materiálu zároveň nevyplýva, že by späťvzatie návrhu navrhovateľky
malo vplyv na rozhodovanie súdu o návrhu matky na zvýšenie výživného.

13. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil aj výrok rozsudku, ktorým uložil matke
povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania a výrok o trovách konania.

14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).