Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116221471
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3116221471.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu
Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: I. D. B. O. Q.B., N. I., so sídlom
T. XX, R., IČO: XX XXX XXX., právne zastúpeného S.. O. V., advokátom, so sídlom H. XXXX, T., proti
žalovanému: I. W. - Q. I. W., C., so sídlom R. I.. X, D., IČO: XX XXX XXX, práv. zast.: O. O. J. s.r.o., so
sídlom N. XX, T., IČO: XX XXX XXX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. mája 2018, č. k. 14C/161/2016-98, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému
priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodoval na základe žaloby,

ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že vlastníkmi v žalobe špecifikovaných nehnuteľností v k. ú.
T., sú v žalobe špecifikovaní členovia žalobcu ako pozemkového spoločenstva. Zároveň žiadal priznať
náhradu trov konania. Súd žalobu zamietol z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
Uviedol, že aktívne legitimovaným na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva je zásadne iba ten,
kto tvrdí, že mu patrí sporné vlastnícke právo (v tomto konaní konkrétni členovia spoločenstva žalobcu)
a žalovaným je ten, kto je ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností. Svoje rozhodnutie súd prvej

inštancie odôvodnil ust. § 137 písm. c) CSP, § 16 ods. 2 zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových
spoločenstvách, § 1 ods. 1, § 11 ods. 2, § 15 ods. 2, § 16, § 17 ods. 1, 2 nariadenia SNR č.
104/1945 Sb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov,
ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, § 1 ods. 1, 2 nariadenia SNR č. 104/1946 Sb. o vydaní
výmerov o vlastníctve pôdy, pridelenej podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Sb., v znení nariadenia č.
64/1946Sb.,§130ods.1,§134ods.1,3Občianskehozákonníka.Vprvomradekonštatoval,ževsúlade
s ust. § 137 písm. c) CSP je daný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení vlastníctva,

keďpredmetomžalobyjeurčenievlastníckehoprávakparcelám,evidovanýmakovlastníctvoSlovenskej
republiky, pričom nárok na tie isté pozemky si uplatňuje aj žalobca. Poukázal na ust. § 16 ods.2 zákona
č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, podľa ktorého má oprávnenie konať za žalobcov o
žalobe o určenie vlastníckeho práva výbor, teda z pozície zástupcu. V danej veci podľa názoru súdu
žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie určovacej žaloby, a preto len z tohto dôvodu súd
žalobu zamietol. Súd ďalej konštatoval, že ak by aj žalobca mal aktívnu vecnú legitimáciu na podanie

žaloby, tak by žalobe nebolo možné vyhovieť z dôvodu nepreukázania právneho titulu pre nadobudnutie
vlastníckeho práva ani dobromyseľnej držby. Súd postupoval v konaní podľa označeného judikátu -
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 44/2005 (zn. 4Cdo/123/2003) a mal za to, že výmer akoverejná listina je dokladom o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a je vkladu schopnou
listinou, spôsobilou pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Súd preskúmaval túto
listinu len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný (ničotný). Nulitným právnym aktom je správny akt,

vydaný tzv. absolútne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne právne následky,
pričom súd vyhodnotil ako nulitný (ničotný) práve žalobcom predložený výmer o vlastníctve pôdy
zo dňa 08.03.1948. Ak by tento výmer bol vkladu schopnou listinou, žalobca by už mal vlastnícke
právo na jeho základe v prospech jeho členov zapísané. Výmer vydal síce v tom čase príslušný
správny orgán, avšak na jeho základe nemohli vzniknúť zamýšľané právne účinky - zápis vlastníckeho

práva v prospech konkrétneho vlastníka do pozemkovej knihy. Z jeho obsahu vôbec nevyplýva, aký
nehnuteľný majetok a komu (zoznam pridelených osôb so stanovením určených podielov) sa prideľuje
do vlastníctva; chýba identifikácia nehnuteľností pozemnoknižnou vložkou, výmerou a parcelným číslom
tak, aby nebola zameniteľná s inou parcelou. Výmer o vlastníctve pôdy zo dňa 08.03.1948 obsahuje
iba označenie bývalého majiteľa, ktorému sa majetok skonfiškoval a katastrálneho územia len približnú
výmeru prídelu (asi 55 ha) bez bližšej špecifikácie, ktorá mala byť vyriešená vydaním prídelovej

listiny. Len táto prídelová listina vydaná Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v
Bratislave s presným označením pridelených nehnuteľností (pkn. vložkou, číslom parcely, jej výmerou,
katastrálnym územím) spolu s výpočtom prídelovej ceny a dokladom o jej úhrade, bola riadnym titulom
nadobudnutia vlastníckeho práva a len na jej poklade mohlo dôjsť k zmene zápisu vlastníckeho práva
v pozemkovej knihe. Bez jej vydania bol žalobca len užívateľom sporných pozemkov a vlastníkom štát,

titulom konfiškátu podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. Aj keď tieto nehnuteľnosti urbarialisti dlhodobo
užívali, nestali sa ich vlastníkmi, pretože im chýbal titul pre dobromyseľnú držbu; sporná prídelová listina
so špecifikáciou pridelených pozemkov, zoznamom oprávnených osôb (s určeným podielom každého
podielnika) a doklad o zaplatení prídelovej ceny. Žalobca vedel o tom, že prídelová listina mala
byť vydaná a bude nutné uhradiť prídelovú cenu, pretože tieto skutočnosti priamo vyplývali z obsahu

výmeru o vlastníctve lesnej pôdy (strana 3, strana 4 ods. III. bod 3). Tieto doklady žalobca nepredložil.
Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil ust. § 255 ods.1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca, domáhajúc sa
jeho zmeny a vyhovenia žalobe, prípadne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť

súdu na ďalšie konanie. Bol toho názoru, že je aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej
žaloby. Uviedol, že oprávnenie výboru konať v mene svojich členov vyplýva okrem § 16 zákona o
pozemkových spoločenstvách (ZoPS) tiež zo zmluvy o pozemkovom spoločenstve žalobcu, uzatvorenej
v zmysle § 5 ZoPS dňa 13.11.2013. Valné zhromaždenie žalobcu prijalo dňa 18.03.2016 rozhodnutie
potvrdzujúce záujem jeho členov na tomto súdnom spore. On (žalobca), zastupujúc svojich členov, je

tak v súlade so zákonom, zmluvou o pozemkovom spoločenstve a rozhodnutím valného zhromaždenia
oprávnený k podaniu žaloby v danej veci. Poukázal na to, že v žalobe a taktiež vo vyjadrení zo dňa
20.09.2017 presvedčivo zdôvodnil a preukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
a to 1) výmerom, resp. 2) vydržaním, a to uvedením skutkových tvrdení, ktoré vytvárajú ucelený,
na seba nadväzujúci skutkový dej, ktoré tvrdenia boli preukázané predloženými listinnými dôkazmi k

žalobe. Mal za to, že súd posudzoval výmer nad rámec uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR
R 44/2005 (sp. zn. 4Cdo 123/2003), z ktorého vyplýva, že súd má skúmať
výlučne nulitnosť správneho aktu, pričom nulitným aktom je správny akt, vydaný tzv. absolútne vecne
nepríslušným správnym orgánom. Súd sám uznal, že výmer bol vydaný k tomu oprávneným orgánom
- N.. Ďalšie posudzovanie výmeru súdom bolo podľa jeho názoru neprípustné. Dodal, že súd posúdil

výmer izolovane bez toho, aby prihliadol na ostatné existujúce a žalobcom predložené dôkazy. Uviedol,
že v čase vydania výmeru neexistoval právny predpis, ktorý by definoval zákonné náležitosti výmeru,
ktorých absenciu v rozsudku súd vytýka - parcelné čísla, výmera, číslo pozemnoknižnej vložky a pod.
Takéto závery súdu sú nesprávnou právnou úvahou. Ďalej konštatoval, že súd sa nevysporiadal s
otázkoujehodobromyseľnostivsúvislostisvydržanímvlastníckehoprávaknehnuteľnostiam.Považoval

za potrebné uviesť, že súd nepostupoval v súlade s ustanoveniami CSP, najmä s § 151 CSP, kedy on
produkoval tvrdenia a na ich preukázanie predkladal dôkazy, pričom žalovaný účinne nepoprel väčšinu
jeho tvrdení v konaní. Na uvedené poukazoval i vo vyjadrení zo dňa 20.09.2017, kde uviedol, že a)
stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany s tým, že na popretie
tvrdenia protistrany nepostačuje iba jeho popretie, je potrebné uviesť i vlastné skutkové tvrdenia, inak

platí, že popretie je neúčinné, a teda skutkové tvrdenie strany sporu, ktoré nebolo účinne popreté sa
považuje za nesporné; b) vyjadrenie žalovaného zo dňa 14.08.2017 k žalobe je
formalistické, strohé s ohľadom na ustanovenia § 151 CSP neobstojí, pričom konštatácie žalovanéhouvedené vo vyjadrení nepredstavujú účinné popretie skutkových tvrdení žalobcu uvedených v žalobe
v zmysle ustanovení CSP.

3. K podanému odvolaniu žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení uviedol, že
odvolanie žalobcu považuje v celom rozsahu za nedôvodné. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru
správne vyhodnotil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a rovnako správne dospel k
správnemu záveru, že žalobca v spore nepreukázal titul nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam ani dobromyseľnosť držby. Žiadal, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a

priznal mu náhradu trov konania.

4. K podanému vyjadreniu žalovaného sa písomne prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalobca,
pridržiaval sa predchádzajúcej argumentácie a odkazoval na jeho vyjadrenia uvedené v odvolaní.

5. Odvolací súd v súlade s ust. § 382 CSP vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu §

14 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách.

6. Žalobca k výzve odvolacieho súdu vo vyjadrení uviedol, že prípadná aplikácia § 14
ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách spôsobom, keď by súd žalobu odmietol s
poukazom na právoplatné rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav, prípadne

z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu s ohľadom na vykonané pozemkové úpravy, by
bola v rozpore s ústavným právom vlastniť majetok a tiež odopretím práva na súdnu ochranu. V
čase vykonávania pozemkových úprav žalobca nemal právnu subjektivitu, teda bolo nutné oboznámiť
každého spoluvlastníka nehnuteľnosti s realizáciou pozemkových úprav. V tejto súvislosti uviedol, že
je vôbec otázne, či každému členovi žalobcu bol v súlade s ust. § 13 ods. 1 zákona o pozemkových

úpravách doručený výpis z rozdeľovacieho plánu, teda či vôbec členovia žalobcu mali vedomosť o
pozemkových úpravách a spôsobe ich vykonania. Mal za to, že je nutné, aby bolo v konaní nepochybne
preukázané, že každý člen žalobcu bol riadne oboznámený s pozemkovými úpravami a spôsobom ich
vykonania, najmä pokiaľ ide o nehnuteľnosti, ku ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva. Navrhol
preto pripojenie administratívneho spisu č. k. 210/00007-142-IG za účelom preukázania doručovania

výpisu z rozdeľovacieho plánu všetkým členom žalobcu.

7. Žalovaný sa k výzve odvolacieho súdu písomne nevyjadril.

8. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia

pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie treba podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

9. Odvolací súd sa najskôr zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, od ktorej sa odvíjalo
následné i vecné posúdenie veci podľa právneho predpisu, ktorý v konaní pred súdom prvej inštancie

nebol použitý a ku ktorému odvolací súd vyzval sporové strany z dôvodu jeho možnej aplikácie v
predmetnom spore.
10. Súd prvej inštancie prijal záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že
podľa § 16 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách má oprávnenie za žalobcov
v žalobe o určenie vlastníckeho práva konať výbor, teda z pozície zástupcu, a preto mal za to, že

samotný žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v spore. S týmto záverom sa nestotožnil žalobca,
keď poukázal v odvolaní na to, že oprávnenie výboru konať v mene svojich členov vyplýva z ust. § 16
zákona o pozemkových spoločenstvách, zo zmluvy o pozemkovom spoločenstve žalobcu uzatvorenej
dňa 13.11.2013 a z rozhodnutia valného zhromaždenia žalobcu, kde sa konštatuje, že členovia
spoločenstva splnomocňujú výbor na všetky konania vo veci navrátenia vlastníctva nehnuteľností. Bol

preto presvedčený, že mu svedčí aktívna vecná legitimácia v spore.

11. Odvolací súd má za to, že zo žaloby bolo zjavné, že spoločenstvo sa domáhalo vlastníckeho práva v
prospech svojich jednotlivých členov (teda, že vlastníkmi majú byť členovia spoločenstva, nie samotné
spoločenstvo). Žalobca však túto skutočnosť chybne označil, a preto mal súd prvej inštancie postupovať

v súlade s ust.§ 129 CSP, pretože sa jednalo o vzájomne odporujúce, nezrozumiteľné podanie a ozrejmiť
žalobcovi, v čom je jeho podanie nezrozumiteľné a ako je nutné ho opraviť. Podstatné však bolo, a to
i napriek tomu, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 129 CSP, že z obsahu žaloby bolo možné
vyvodiť, že spoločenstvo sa domáhalo vlastníckeho práva v prospech svojich členov, ktorí v žalobe boliaj označení. To, že výbor spoločenstva konal v mene svojich členov, vyplývalo zo zmluvy o pozemkovom
spoločenstve a z rozhodnutia valného zhromaždenia. Na tomto základe teda nebol správny záver súdu
prvej inštancie a žalobca má v spore aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby.

12. Žalobca v podanom odvolaní obhajoval stanovisko, že nadobudol vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam, a to jednak výmerom o vlastníctve pôdy zo dňa 08.03.1948 a jednak vydržaním.

13. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, dňom právoplatnosti

rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom určeným v
rozhodnutí nadobudne sa vlastníctvo k novým pozemkom (§ 11 ods. 2 ) alebo právo na vyrovnanie v peniazoch podľa
rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu; dňom nadobudnutia vlastníctva
k novým pozemkom alebo práva na vyrovnanie v peniazoch, sa pozemkové úpravy považujú za
ukončené. Rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav a rozdeľovací plán vo forme

geometrického plánu alebo vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním sú listinami, na
ktorýchzákladesavykonajúzmenyvkatastrinehnuteľností.Rozhodnutieoschválenívykonaniaprojektu
pozemkových úprav oznámi verejnou vyhláškou okresný úrad. Proti rozhodnutiu o schválení vykonania
projektu pozemkových úprav sa nemožno odvolať.

14. Nadobudnutie vlastníctva v zmysle citovaného ustanovenia predstavuje originárny (neodvodený)
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Preto sú okolnosti týkajúce sa predchádzajúcich vlastníckych
vzťahov v obvode pozemkových úprav bez vplyvu na vlastnícke právo nadobudnuté na základe
pozemkových úprav. Keďže žalovaný nadobudol vlastnícke právo titulom pozemkových úprav dňa
05.10.2010 (rozhodnutie o pozemkových úpravách zo dňa 14.09.2010, právoplatné dňa 05.10.2010)

a žalobcom tvrdené dôvody ich vlastníctva mali pôvod v okolnostiach predchádzajúcich pozemkovým
úpravám, nebolo po ich vykonaní možné žalobe vyhovieť. Tento samotný dôvod postačoval na
zamietnutiežalobybeztoho,abybolopotrebnésazaoberaťopodstatnenosťoutvrdení,zktorýchžalobca
odvodzoval svoje vlastnícke právo. Napadnuté rozhodnutie bolo preto vo výroku vecne správne a
odvolací súd ho potvrdil, avšak z iných právnych dôvodov.

15. Pokiaľ žalobca namietal, že zamietnutie žaloby na základe rozhodnutia o vykonaní pozemkových
úprav by bolo v rozpore s ústavným právom vlastniť majetok, je potrebné uviesť, že priestor na obranu
vlastníckeho práva je v procese pozemkových úprav vytvorený práve v tomto procese (§ 10 ods. 3
zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách). Z rovnakého dôvodu by bolo právne irelevantné

pripojenie administratívneho spisu o vykonaní pozemkových úprav, ktorý navrhoval do tohto konania
pripojiť žalobca.

16. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1CSP potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.
1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi, nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške tejto
náhrady rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).