Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. august 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 2Nt/1/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212010001
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Šulák
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4212010001.2

Uznesenie
Okresný súd Komárno v trestnej veci proti C. Q., pre pokračovací trestný čin násilia proti skupine
obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a odsek 1, odsek 2 Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. v
znení neskorších predpisov a iné, na verejnom zasadnutí konanom v Komárne dňa 15. augusta 2013
pred senátom zloženým z predsedu senátu JUDr. Tibora Šuláka a prísediacich Ota Šantúra a Evy
Černekovej takto

r o z h o d o l :

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného:

C. Q., narodeného dňa XX. XX. XXXX v S., trvale bytom

S., Q. XXXX/X, prechodne bytom V. č. XX, t.č. v Ústave

na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou,

na povolenie obnovy konania proti rozsudku Okresného súdu Komárno, spisová značka 3T/155/2006
zo dňa 09. 12. 2008, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra, spisová značka 7To/13/2009, zo dňa
24. 11. 2009, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Odsúdený C. Q. si podal žiadosť o povolenie obnovy konania, ktorú odôvodnil tým, že podstatou
všetkých obvinení, za ktoré bol odsúdený, sú výpovede a tvrdenia jeho exmanželky J. Q.. V každom
štádiu trestného konania poukazoval na jej zlý psychický stav, ktorý bol dôsledkom jeho nevery,
čím v jej očiach zradil rodinu, neboli vzaté do úvahy ani námietky proti znaleckému posudku, ktorý
bol vypracovaný v rozpore s ustanovením § 142 odsek 1 Trestného poriadku a jeho záver nie je
jednoznačný. Uviedol, že je potrebné vypočuť poškodenú, aby odstránila rozpory vo svojich výpovediach
a stanoviskách a nech ozrejmí skutočnosti ich manželstva, rozkol, ktorý vznikol potom, čo sa dozvedela,
že má milenku. Je nutné odstrániť rozpor vo výpovedi poškodenej, že pri podávaní trestného stíhania dňa
11. 01. 2006 na Úrade justičnej a kriminálnej polície v Komárne uviedla skutočnosti, ktoré sa mali stať 07.
07. 2006, ale neuviedla pokus znásilnenia z 08. 01. 2006. Tieto skutočnosti uviedla nie bezprostredne
potom, čo sa údajne mali stať, ale až novým trestným oznámením dňa 23. 02. 2006. Ďalej žiadal vo veci
vypočuť svedkov R. K., V. K., R. T., P. T., D. S., svojho syna F. Q., svedkov R. H. a H. M..

Súd na verejnom zasadnutí vypočul Dr. P. T.. Táto svedkyňa uviedla, že boli susedia s odsúdeným,
ako aj s jeho bývalou manželkou. Pretože medzi nimi je väčší vekový rozdiel, nemali priateľské vzťahy,
nenavštevovali sa a nemali ani žiadne konflikty s nimi. Iba sa dozvedela, že sa rozvádzajú. V súčasnosti
tam už nebývajú. Občas bola u nich, nakoľko bola obvodnou lekárkou aj ich detí, keď ju zavolali, že deti
majú horúčku alebo sú choré.

Svedok R. T. uviedol, že čo sa týka spolužitia odsúdeného s jeho bývalou manželkou, o tom nemá
vedomosť. Odsúdeného videl maximálne 10-krát, nakoľko sa nestretávali. Čo sa týka urážania, kriku,

okrem R. K. v ich bloku to nikto nerobil. K. už nebýva v paneláku a preto je tam už maximálny kľud. K.
by mal bývať na D. ulici v S. v bývalom hoteli. Podľa neho je odsúdený slušný človek.

Svedkyňa J. Q. na verejnom zasadnutí uviedla, že nové skutočnosti uviesť nevie, myslí si však, že
odsúdený si už dosť odsedel. To, čo si zaslúžil, už odsedel. Oni sa spriatelili, ona mu už všetko odpustila.
Nenávidela ho preto, že ju 3 roky podvádzal. Skutočnosti, ktoré uvádzala v predchádzajúcich štádiách
konania by ani v súčasnosti nepopísala inak.

Svedok F. Q. uviedol, že o tejto veci vie povedať toľko, že to, prečo je jeho otec odsúdený, napríklad
znásilnenie, toto určite nie je pravda, natoľko pozná svojho otca. Jeho matka bola v tom čase v zlom
psychickom rozpoložení, mala aj priateľa a chcela sa nejako zbaviť otca. Nemala to ani lekársky
preukázané, že bola znásilnená, tým pádom to podľa neho nebolo preukázané. V čase, keď ešte jeho
rodičia žili spolu, nevidel, že by otec udrel matku. Matka stále kričala na otca, nebola s ním spokojná.
Otec nebol nikdy voči nej agresívny. Nikdy nebol svedkom konfliktu medzi rodičmi, ani toho, že by sa
otec bol vyhrážal matke. V súčasnosti navštevuje otca každé 2-3 mesiace a dopisujú si.

Svedok D. S. uviedol, že on mal vzťah s J. Q., čo bolo ešte v letných mesiacoch roku 2005, trvalo to
asi 3-4 mesiace. O tomto sa rozprávali aj s odsúdeným, odsúdený na to nereagoval dobre, nebol však
agresívny voči nemu. Nebol agresívny ani voči svojej manželke v jeho prítomnosti. Medzi ním a J. Q.
nebola reč o tom, že by chceli spolu žiť.

Svedok R. K. uviedol, že v minulosti bol odsúdený jeho sused, vzájomne sa zvykli navštevovať. Častejšie
ich navštevovali odsúdený s jeho manželkou a menej často chodili oni k nim, a to z toho dôvodu, že jeho
manželka je invalidná na jednu nohu a preto nevedela ísť k nim hore. Zvykli sa rozprávať. V čase, keď
boli u nich, nikdy medzi nimi nebola hádka. Čo bolo u nich doma, nevedel uviesť. On krik nepočul, ani
bitku z ich bytu. Bývalá manželka odsúdeného zvykla k nim prísť a sťažovala sa, že ju chcel odsúdený
biť a povedala aj to, že ju odsúdený zbil a kvôli tomu ide k lekárovi. On jej povedal, aby mu ukázala, kde
má nejaké stopy po bitke, nevedela mu však nič ukázať. Manželka odsúdeného chodí k nim aj teraz,
navštevuje ich a povedala mu, že na súde má povedať, čo vie o tejto veci. Prišla im to povedať ešte vtedy,
keď bývali spolu s odsúdeným, že ju odsúdený fackal, a to na byte, na nej však nebolo nič vidieť, čo
by nasvedčovalo fackaniu. Svedkyňa Q. sa nezvykla často sťažovať u nich. Odsúdený chodil pracovať,
niekedy aj 2 týždne nebol doma. Podľa neho odsúdený s poškodenou žili dobre.

Svedkyňa J. B. uviedla, že oni nemajú pevnú telefonickú linku a ani ju nikdy nemali. Jej syn má mobilný
telefón, čomu je už pár rokov. Nevedela uviesť, z akého dôvodu sa manželstvo jej dcéry so zaťom
rozviedlo. Dcéra sa jej zvykla sťažovať, má však názor, keby jeden ustúpil, nemuseli by tu byť. Dcéra
sa jej sťažovala, že jej manžel nebol doma, neskoro v noci chodil domov. Sťažovala sa aj na to, že ju
odsúdený bil, ona však pritom nebola.

Odsúdený doplnil svoj návrh na povolenie obnovy konania, a to tým, že sa zmenil náhľad na asperačnú
zásadu plynúci z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenia od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Keďže trestná vec odsúdeného C. Q. sa skončila právoplatným rozsudkom a nové skutočnosti alebo
dôkazy súdu skôr neznáme neboli odsúdeným uvedené a neboli žiadne ani zistené, súd návrh
odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol. Nové skutočnosti súd nezistil ani výsluchom vyššie
uvedených svedkov.

Súd nezistil dôvod ani na povolenie obnovy konania z dôvodu zmeny asperačnej zásady rozhodnutím
Ústavného súdu Slovenskej republiky, nakoľko trest uložený odsúdenému C. Q. vo výmere 7 (sedem)
rokov pri použití asperačnej zásady je na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby pre trestný čin

znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona. Trestná sadzba u tohto
trestného činu je 7 až 15 rokov a pri použití asperačnej zásady v súčasnosti platnej by bola sadzba
7 až 20 rokov. Pri použití asperačnej zásady platnej do nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
by bola trestná sadzba od 13 (trinásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov do 20 (dvadsať) rokov. Keďže tento
trest je uložený na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, i keď bol odsúdený uznaný za vinného aj
pre pokus trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 8 odsek 1 a § 221 odsek 1 Trestného zákona č.
140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov a pokračovací trestný čin násilia proti skupine obyvateľov
a proti jednotlivcovi podľa § 197a odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, tento trest súd považoval
za primeraný. Krajský súd pri ukladaní tohto trestu použil zmierňovacie ustanovenie v zmysle § 39
odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona, nakoľko trest ukladaný podľa pôvodných zásad pre
ukladanie trestu podľa ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona považoval za neprimerane prísny.
Trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov, ktorý uložil súd prvého stupňa, krajský súd považoval za
mierny poukazujúc na to, že odsúdený sa dopustil troch zločinov a všetky jeho činy boli násilnej povahy
voči bývalej manželke. Preto súd žiadosť odsúdeného o povolenie obnovy konania zamietol. Podľa
názoru súdu prvého stupňa pôvodne uložený trest nie je v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo
k pomerom páchateľa a ani uložený druh trestu nie je v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do troch dní odo dňa jeho oznámenia na tunajšom súde.