Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. november 2013

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 5C/28/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6813206706
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Prčová

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2013:6813206706.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca pred samosudkyňou JUDr. Luciou Prčovou v právnej veci navrhovateliek v rade

1/ Y. J.S., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Q. Č.. XXX, v rade 2/ Q. J., K.. XX.XX.XXXX, I. O. O. - B., O. Č..
XXXX/XX a v rade 3/ Y. Š., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Q. Č.. XXX, právne zastúpených JUDr. Ladislavom
Csákóm, advokátom so sídlom AK Rožňava, Hviezdoslavova č. 4, proti odporcom v rade 1/ X. O., K..
XX.XX.XXXX, I. O. Q. Č.. XXX, právne zastúpeného JUDr. Pavlom Halajom, advokátom so sídlom AK
Revúca, Nám. slobody č. 2, v rade 2/ A. O., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Q. Č.. XXX o zriadenie vecného
bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa v celom rozsahu z a m i e t a .

Navrhovateľky v rade 1/ až 3/ sú povinné spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi v rade 1/ trovy

konania vo výške 244,37 € na účet jeho právneho zástupcu a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Odporkyni v rade 2/ sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia, pôvodne v rade 1/ X. J. a 2/ Y. J., sa návrhom doručeným súdu dňa 18.09.2013 domáhali
zriadenia vecného bremena - práva prechodu a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami cez
pozemok - parcelu č.XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere č XXX m2, zapísanú na LV
č. XXX, Správy katastra Y., nachádzajúcu sa v kat. úz. Q., v prospech navrhovateľov ako vlastníkov
garáže, zapísanej na LV č. XXX, Správy katastra Y., ležiacej na parcele č. XXXX/XX, o výmere XX

m2, kat. úz. Q. ako aj nimi určených osôb a to bezplatne. V odôvodnení návrhu uviedli, že s
odporcami sú susedia dlhé roky, žijú v dvojradovom rodinnom dome a zároveň sú spoluvlastníkmi
pozemku so spoločným dvorom zastavaná plocha a nádvorie, zapísaného na LV č. XXX, parc. č. XXXX/
X, o výmere XXX m2, vydaného Správou katastra Y., v kat. úz. Q.. Na tomto pozemku je postavená
dvoj-garáž, z ktorej jedna patrí do vlastníctva odporcov a druhej vlastníkmi sú navrhovatelia ako vlastníci
zapísaní na LV č. XXX, parc. č. XXXX/XX o výmere XX m2, vydaného Správou katastra Y., v kat. úz.
Q.. Prístupová cesta ku garáži navrhovateľov vedie cez vstupnú bránu, ktorá sa nachádza na strane

rodinného domu odporcov. Títo však navrhovateľom v práve prechodu a prejazdu cez priľahlý pozemok
bránia, odmietajú ich cez vstupnú bránu vpustiť, vyháňajú ich z nej. V poslednom období odporcovia
vstupnú bránu uzamykajú kladkou, od ktorej navrhovatelia kľúče nemajú, čím im znemožnili vstup jednak
na pozemok, ako aj ku garáži patriacej do vlastníctva navrhovateľov. Ďalej v návrhu bližšie opísali
jednotlivé spôsoby, akými im odporcovia, najmä odporca v rade 1/ bráni v užívaní dotknutého pozemku.
Za dôležité považovali navrhovatelia poukázať na fakt, že uvedený pozemok, cez ktorý vedie jediná
prístupová cesta motorovým vozidlom do ich garáže nie je vo výlučnom vlastníctve odporcov, ale patrído spoločného vlastníctva navrhovateľov a odporcov a to v podiele 1/3-ine patriacej odporcom 1/ a 2/,
v podiele 1/3-ine patriacej odporcovi v rade 1/ a v podiele 1/3-ine patriacej navrhovateľom. Vzhľadom
na túto skutočnosť majú navrhovatelia za to, že konaním odporcov dochádza k porušovaniu práva

navrhovateľov na ich majetok, keďže ako spoluvlastníkom predmetného pozemku im prináleží podieľať
sa na výkone spoluvlastníckych práv, prinajmenšom v práve prechodu a prejazdu cez predmetný
pozemok.

K návrhu sa písomným podaním doručeným súdu dňa 25.10.2013 vyjadril prostredníctvom svojho
právneho zástupcu odporca v rade 1/, ktorý uviedol, že nie je pravda, že navrhovateľom bránia vo vstupe

na pozemok parc. č. XXXX/X, alebo v prechode a prejazde cez tento pozemok, ako aj že by im bránili
v prístupe do garáže. Odporcovia navrhovateľov (mal na mysli p. X. J. a p. Y. J.) nikdy nevyháňali z
pozemku parc .č. XXXX/X. K uzamknutiu vstupnej brány vedúcej k tomuto pozemku došlo z dôvodu,
aby sa znemožnil prístup cudzích osôb a vozidiel do dvora rodinného domu. Vstupná braná je pritom
uzamknutá výlučne počas noci a navrhovatelia majú možnosť bránu kedykoľvek odomknúť, nakoľko
kľúč od brány je počas dňa v bráničke a brána je počas dňa odomknutá, vysiaci zámok je len zavesený

na úchyte brány. Po uzamknutí brány odporca v rade 1/ odkladá zväzok kľúčov na verande, ktorá je
navrhovateľom voľne prístupná. Nikdy sa nestalo, že by odporca v rade1/ vyháňal navrhovateľov (mal
na mysli p. X. J. a p. Y. J.) z brány alebo z pozemku, parc. č. XXXX/X a nemá vedomosť o tom, že by
tak učinila jeho manželka. Ďalej sa vo vyjadrení bližšie vyjadroval ku konkrétnym kolíznym situáciám,
ku ktorým malo dôjsť medzi odporom v rade 1/ a dcérou navrhovateľov X. J. a Y. J. a ďalším tvrdeniam

uvádzaným v návrhu.

V priebehu konania súd zistil, že navrhovateľ v rade 1/ ešte pred podaním návrhu a to dňa 08.09.2013
zomrel, dedičské konanie po ňom sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. 4D/315/2013 a bolo ukončené
osvedčením o dedičstve vydaným notárom JUDr. Miroslavom Režňákom zo dňa 07.11.2013, č.k.
4D/315/2013-15 v spojení s opravným osvedčením zo dňa 12.11.2013, č.k. 4D/315/2013-20. Dedičkami

po poručiteľovi X. J. sú jeho pozostalá manželka Y. J. a dcéry Y. Š. a Q.. Q. J..

Na pojednávaní konanom dňa 15.11.2013 súd konanie voči navrhovateľovi v rade 1/ zastavil a zároveň
nazákladeprocesnéhonávrhuprávnehozástupcunavrhovateľkyY.J.pripustil,abydokonanianastrane
navrhovateľa pristúpili Q. J. a Y. Š..

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov konania a listinnými dôkazmi a to najmä listami

vlastníctva Správy katastra Y. pre kat. úz Q. č. XXX, XXX a XXX a zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Z LV č. XXX Správy katastra Y. pre kat. úz. Q. zo dňa 25.10.2013 mal súd preukázané, že pôvodní
navrhovatelia v rade 1/ a 2/ X. J. a Y.J. J. boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a to
rodinného domu súp. č. XXX, ležiaceho na pozemku parc. č. XXXX/XX, hospodárskej budovy bez súp.
čísla ležiacej na pozemku parc. č. XXXX/XX a garáže bez súp. čísla ležiacej na pozemku parc. č. XXXX/

XX.

Z LV č. XXX Správy katastra Y. pre kat. úz. Q. zo dňa 25.10.2013 mal súd preukázané, že pôvodní
navrhovatelia X. J. a Y. J.Á. a odporcovia v rade 1/ a 2/ boli podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc.
č. XXXX/X o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie. Podiel pôvodných navrhovateľov v rade 1/
a 2/ o veľkosti 1/3-ina patril do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Obaja odporcovia 1/

a 2/ vlastnia spoluvlastnícky podiel k dotknutej nehnuteľnosti o veľkosti 1/3-iny.

Z osvedčenia o dedičstve JUDr. Miroslava Režňáka, notára so sídlom v Revúcej, zo dňa 07.11.2013, č.k.
4D/315/2013-15 mal súd preukázané, že po smrti pôvodného navrhovateľa v rade 1/ bolo bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov X. J. a Y. J. vysporiadané tak, že všetok majetok nachádzajúci sa v BSM
pripadol do dedičstva a pozostalej manželke pripadla z titulu vysporiadania BSM pohľadávka voči

dedičstvu.Dedičiauzavreliovyporiadanídedičstvadohodu,podľaktorejdedičstvo,tedaajnehnuteľnostizapísané na LV č. XXX a spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX Správy katastra
Y. pre kat. úz. Q. nadobudla dcéra pôvodného navrhovateľa v rade 1/ X. J., Q.. Q. J..

Zo súhlasných vyjadrení účastníkov , ktoré si súd osvojil vyplynulo, že pozemok parc. č. XXXX/X o

výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na LV č. XXX Správy katastra Y. pre kat. úz.
Q. je pozemkom, cez ktorý možno zabezpečiť prístup ku garáži, ktorá bola pôvodne v bezpodielovom
spoluvlastníctve navrhovateľov X. J. a Y. J. a teraz je vo vlastníctve navrhovateľky v rade 3/ Q.. Q. J..

Podľa ust. § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria

určitej osobe.

Podľa ust. § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa ust. § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby

zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Vecné bremená sú také vzťahy k veci (nehnuteľnosti), ktoré nejakým spôsobom obmedzujú vlastníka
danej veci v prospech inej osoby, ktorá vlastníkom veci nie je. Právna teória vymedzuje vecné bremená
ako „právne vzťahy, na základe ktorých vzniká vlastníkovi nehnuteľnosti povinnosť niečo strpieť, konať
alebo niečoho sa zdržať v prospech niekoho iného.“ (Lazar, J. a kol.: Základy občianskeho hmotného

práva, druhé prepracované vydanie IURA EDITION, spol. s r.o. 2004, str. 291 ). Vecné bremená môžu
patriť určitej osobe, pôsobia in personam alebo byť spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, pôsobia
in rem.

Spôsoby ich vzniku sú upravené vo vyššie citovanom ustanovení § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Jeden zo spôsobov vzniku vecného bremena upravený v § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka je

aj rozhodnutie príslušného orgánu. Takýmto orgánom môže byť aj súd. Súd má obmedzené možnosti
zriadiť svojim rozhodnutím vecné bremeno a to striktne v zákonom vymedzených prípadoch, pretože
nemožno opomenúť, že vecné bremená zasahujú do práv vlastníka nehnuteľnosti, čo je možné len v
odôvodnených prípadoch a v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu zásahu. Súd môže zriadiť vecné
bremeno len v troch prípadoch: a) pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v zmysle §

142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
reálnym rozdelením veci zároveň zriadi vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech
vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti, b) rozhodnutím pri riešení režimu neoprávnenej stavby
podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, kedy môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku
a vlastníkom stavby ležiacej na cudzom pozemku aj tak, že v prospech vlastníka stavby zriadi za

náhradu vecné bremeno k pozemku, na ktorom je stavba postavená, a c) zriadením práva nevyhnutnej
cesty podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.

V predmetnom spore sa jedná o tretí z vyššie uvedených prípadov. Právo nevyhnutnej cesty je vecné
bremeno, ktoré umožní vlastníkovi stavby, ktorý nie je vlastníkom priľahlého pozemku (k stavbe) a
ktorého prístup k stavbe nemožno zaistiť inak, prechádzať cez priľahlý pozemok. Účelom tohto práva

vecného bremena je zabezpečiť vlastníkovi stavby prístup k nej. Keďže, ako už bolo vyššie uvedené,vecné bremeno je právom nevlastníka nehnuteľnosti ktoré zaťažuje jej vlastníka a obmedzuje ho
vo výkone jeho vlastníckych práv, možno ho zriadiť len keď sú pre to striktne naplnené zákonné
podmienky. Pri práve nevyhnutnej cesty možno zriadiť toto vecné bremeno len v prospech vlastníka

stavby (ktorý nemá zabezpečený prístup k nej), ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a tento prístup nemožno zabezpečiť inak. V prípade navrhovateliek 1/ až 3/ je na prvý
pohľad zrejmé, že podmienky na zriadenie práva vecného bremena spočívajúceho v práve nevyhnutnej
cesty nie sú splnené. Vo vzťahu k navrhovateľkám v rade 1/ a 2/ preto, lebo nie sú vlastníčkami
stavby, ku ktorej je potrebné zabezpečiť prístup - garáže ležiacej na pozemku parc. č. XXXX/XX a

teda u nich nie je dôvod na zriaďovanie takéhoto vecného bremena. Vo vzťahu k navrhovateľke v
rade 3/ preto, lebo je spoluvlastníčkou pozemku priľahlého ku garáži (spoluvlastnícke právo nadobudla
dedením po poručiteľovi X. J.), cez ktorý si môže ku garáži zabezpečiť prístup. Preto zriaďovať vecné
bremeno v prospech navrhovateľky v rade 3/ nie je potrebné. Naviac je to v danom prípade aj právne
vylúčené, keďže vecné bremená sú oprávnenia nevlastníkov nehnuteľnosti, obmedzujúce ich vlastníkov.
Navrhovateľka v rade 3/ je zároveň podielovou spoluvlastníčkou pozemku, ktorý žiada zaťažiť právom

vecného bremena, preto je absurdné, aby súd v jej prospech zriaďoval vecné bremeno, ktoré by ju ako
nositeľku práva z neho určitým spôsobom oprávňovalo, ale zároveň by ju ako spoluvlastníčku zaťaženej
nehnuteľnosti tým istým spôsobom aj obmedzovalo.

Navrhovateľka v rade 3/ prístup ku stavbe, ktorej je vlastníčkou cez priľahlý pozemok zabezpečený
má, keďže tento priľahlý pozemok môže ako jeho spoluvlastníčka užívať a teda aj cezeň prechádzať

alebo jazdiť motorovými vozidlami, samozrejme v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Pokiaľ
jej odporcovia v užívaní dotknutého pozemku bránia, nemožno nápravu takéhoto stavu dosiahnuť
žalobou o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve nevyhnutnej cesty, ale len v rámci riešenia
spoločného užívania veci podielovými spoluvlastníkmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporcovia,
ktorí mali vo veci plný úspech, majú právo na náhradu trov potrebných na účelné bránenie ich práva
proti navrhovateľkám, ktoré v konaní úspešné neboli. Odporca v rade 1/ si trovy konania vyčíslil podľa
§ 151 ods. 1 veta druhá O.s.p. do troch dní od vyhlásenia rozsudku vo veci. Trovy odporcu v rade 1/
predstavujú trovy právneho zastúpenia advokátom. Tieto mu súd priznal v celej uplatnenej výške 244,37

€. Odmenu právneho zástupcu odporcu v rade 1/ súd priznal vo výške 180,21 € podľa § 11 ods. 1 písm.
a/, § 13a ods. 1 písm. a/, c/ a d/ Vyhl. MSSR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej len Vyhláška) za 3 úkony právnej služby v tarifnej výške á 60,07
€. Podľa § 15 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky mu súd priznal nárok na náhradu niektorých hotových výdavkov
súvisiacich s poskytovaním právnych služieb vo výške režijného paušálu, teda 3 x 7,81 €. V zmysle § 18

ods. 3 Vyhlášky zvýšil odmenu a náhradu hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty, keďže právny
zástupca odporcu je jej platcom, teda o sumu 40,73 € (20 % zo sumy 203,64 €). Odporkyňa v rade 2/ si
v zákonnej lehote trovy konania nevyčíslila, preto jej súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd

v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v platnom znení).