Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. apríl 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 45C/62/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206211761
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Novotná

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1206211761.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou P.. Ľ. Z. v právnej veci navrhovateľa: L.. L. B.Á.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, B.-Q. proti odporkyni. P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X.F. X, Q. Z.
V., o zaplatenie 232,36-eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 232,36 eur zamieta.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov konania 237,77 eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným na Okresný súd Bratislava V dňa XX.XX.XXXX domáhal od
odporkyne zaplatenia sumy 1.789,15 eur (53.900-sk) s príslušenstvom a náhrady trov konania. Okresný
súd Bratislava V dňa 24.05.2006 postúpil spis tunajšiemu súdu podľa §105 ods. 1,2 O.s.p. z dôvodu

miestnej príslušnosti.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou uzavrel dňa 04.06.2001 Ná-jomnú zmluvu o
nájme 1- izbového bytu v Bratislave na X.A. R. XX, posch.X, č.b. XX, súp.č. XXXX (ďalej len ,,Nájomná
zmluva"), ktorého je vlastníkom s dobou prenájmu 2 roky, za prítomnosti svedka Š. C.. Táto Nájomná
zmluva bola predĺžená na obdobie od 01.08.2003 do 31.07.2004. Výška nájomného bola pôvodne
určená na 232,35-eur (7.000-sk) mesačne a po predĺžení Nájomnej zmluvy na 255,59-eur (7.700-sk)
mesačne. Dňa 11.03.2004

odporkyňa navrhovateľovi oznámila, že sa dňa 04.03.2004 z bytu odsťahovala a že nájomné je
vyrovnané. Podľa Nájomnej zmluvy však bola odporkyňa povinná 2 mesiace pred vysťa-hovaním

oznámiť navrhovateľovi, že sa plánuje z bytu odsťahovať a Nájomnú zmluvu ukon-čiť. Nakoľko tak
neurobila, vznikol jej dlh na nájomnom za mesiac marec až júl 2004 ako aj za dva mesiace výpovednej
lehoty mesačne 255,59-eur (7.700-sk), teda 1.789,15-eur (53.900-sk). Odporkyňa aj napriek snahe
a písomnej výzve právneho zástupcu navrhovateľa na vyba-venie veci mimo súdu nebola ochotná
mimosúdnu dohodu uzavrieť.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k návrhu uviedla, že celú vec konzultovala s pánom C., ktorý
navrhovateľa zastupoval počas jeho neprítomnosti. Keď sa s ním osobne rozprávala o vysťahovaní sa z

bytu, ústne sa dohodli, že výpoveď nemusí dávať písomne, nakoľko tam hneď nasťahuje svoju vnučku s
priateľom a navrhovateľovi tak nevznikne žiadna škoda. Odporkyňa aj napriek tomu radšej informovala
navrhovateľa, ktorý sa v tom čase nachádzal v Kanade, prostredníctvom e-mailu.Na pojednávaní dňa 02.04.2008 žiadal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu o
pripustenie zmeny petitu, tak aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť istinu 2.021,50-eur (60.900-sk)
s príslušenstvom. Súd uznesením vyhláseným na tomto pojednávaní navrhovanú zmenu petitu pripustil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne a svedka, oboznámením sa s obsahom
listinných dôkazov a to najmä Nájomnou zmluvou zo dňa 04.06.2001, dohodou o predĺžení nájomnej
zmluvy, prepisom elektronickej pošty, čestným vyhlásením, vyjadreniami navrhovateľa ako i ďalšími
listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Z Nájomnej zmluvy zo dňa 04. 06. 2001 súd zistil, že zmluva bola uzatvorená medzi účastníkmi tohto
konania, t. j. navrhovateľom ako prenajímateľom a odporkyňou ako nájom-com za prítomnosti svedka

Š. C.. Predmetom Nájomnej zmluvy bol nájom 1-izbového bytu č. XX v Bratislave na X. R. na X.posch,
ktorý je v osobnom vlastníc-tve prenajímateľa. Nájomné bolo dohodnuté na sumu 232,35-eur (7.000-
sk) mesačne a bolo splatné vždy do 1. dňa predchádzajúceho mesiaca. V nájomnom neboli zahrnuté
poplatky za spotrebu vody, elektrickej energie a plynu, poplatok za televíziu a rozhlas. Nájomný pomer
vznikol dňa 01. 06. 2001 a končil dňa 31. 05. 2003. Nájomca mal povinnosť prenajímateľovi dva mesiace

preduplynutímtermínuNájomnejzmluvypísomneoznámiť,čisichceNájomnúzmluvupredĺžiťnaďalšie
obdobie jedného až dvoch rokov, alebo či sa mieni z bytu vysťaho-vať.

Z dodatku o predĺžení nájomnej zmluvy podpísanej dňa 04.06.2001 súd zistil, že Ná-jomná zmluva bola
predĺžená na jeden rok s platnosťou od 01.08.2003 a dňom ukončenia nájomného vzťahu 31.07.2004. Z
dôvodov podstatného zvyšovania nákladov a cien za po-sledné dva roky výška nájomného bola zvýšená

z 232,35-eur (7.000-sk) na 255,59-eur (7.700-sk) mesačne s platnosťou od 01.08.2003.

Z prepisu elektronickej pošty súd zistil, že odporkyňa prostredníctvom emailu zo dňa 11.04.2004
oznámila navrhovateľovi, že počnúc dňom 04.03.2004 už nebýva v prenajatom byte po dohode s pánom
C., nakoľko si našla vlastné bývanie.

Z čestného vyhlásenia svedka Š. C. súd zistil, že navrhovateľa zastupoval vo všetkých právnych,

finančných a občianskych záležitostiach, tak ako to vyplýva zo splno-mocnenia zo dňa 28.10.2003, ktoré
udelil navrhovateľ svedkovi. Na základe jeho poverenia mal oprávnenie vykonávať správu prenajatého
bytu a rozhodovať o ukončení nájomného vzťahu. Vo vyhlásení ďalej uviedol, že odporkyňa ukončila
nájomný vzťah riadne na základe vzájomnej dohody o čom bol navrhovateľ informovaný.

Z prednesu vtedajšieho právneho zástupcu navrhovateľa súd zistil, že na základe Ná-jomnej zmluvy

uzatvorenej dňa 04.06.2001 bol odporkyni prenajatý predmetný byt s dobou prenájmu dva roky.
Táto zmluva bola predĺžená na obdobie od 01.08.2003 do 31.07.2004. Výška nájomného bola určená
pôvodne na 232,35-eur (7.000-sk) mesačne a po predĺžení Ná-jomnej zmluvy na 255,59-eur (7.700-
sk) mesačne. Odporkyňa dňa 11.03.2004 navrhovateľovi oznámila, že sa dňa 04.03.2004 z bytu
odsťahovala a nájomné má vyrovnané. Nakoľko odpo-rkyňa dva mesiace pred vysťahovaním sa z bytu

neoznámila, že nájomný vzťah plánuje ukon-čiť tak ako to vyplýva zo zmluvy o nájme, vznikol jej dlh na
nájomnom za rok 2001 vo výške 232,35-eur (7.000-sk) a za rok 2004 - 1.277,96-eur (38.500-sk), ako
aj za dva mesiace výpo-vednej lehoty 511,19-eur (15.400-sk). Spolu teda žiadal zaviazať odporkyňu na
zaplatenie 2.021,50-eur (60.900-sk) spolu so 6% ročným úrokom z omeškania od 01.08.2004 do zapla-
tenia.

Z výpovede odporkyne súd zistil, že v marci roku 2004 sa z prenajímaného bytu od-sťahovala. V zmluve
bolo uvedené, že vo všetkých veciach bude navrhovateľa zastupovať p. C., ktorý má prístup aj k jeho
bankovým účtom a spravuje jeho majetok. Keď sa odpo-rkyňa stretla s navrhovateľom, potvrdil jej to a
povedal, že sa má vo všetkom obrátiť na p. C.. Keď si našla byt, ktorý je bližšie k jej práci, pýtala sa p. C.,
ako to vyriešia. On jej oznámil, že môže kedykoľvek odísť, pretože dá do navrhovateľovho bytu bývať

svoju vnučku s priateľom. Odporkyňa chcela aby po odovzdaní bytu niečo podpísali, avšak pán C. jejpovedal, že netreba, že tam dá bývať svoju rodinu čo navrhovateľovi oznámi a teda platenie nájomného
bude pokračovať. Pokiaľ ide o zaplatenie sumy 232,35-eur (7.000-sk) jednalo sa o nedoplatok, ktorý
vznikol rozdielom vo zvýšenom nájomnom zo sumy 232,35-eur (7.000-sk) na 255,59-eur (7.700-sk).

Tento rozdiel vyrovnala a tak za rok 2001 nemá žiadny nedoplatok.

Svedok Š. C. vo svojej výpovedi uviedol, že s navrhovateľom sa poznajú niekoľko desaťročí a boli
priatelia. Navrhovateľ ho požiadal, aby spravoval záležitosti týkajú-ce sa predmetného bytu. Odporkyňu
pozná ako serióznu a pedantnú osobu, ktorá nájomné platila vždy včas. Potom čo sa odsťahovala z
bytu, pretože si našla iné bývanie, oznámila mu túto skutočnosť a kľúče riadne odovzdala. Nakoľko

navrhovateľ žiadal za prenájom bytu ne-primerane vysoké nájomné a svedok nevedel zohnať žiadneho
nájomníka, nasťahovala sa do tohto bytu po 6 mesiacoch jeho vnučka .

Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 03.06.2009 návrh navrhovateľa v
celom rozsahu zamietol a zaviazal ho k povinnosti zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške
237,77-eur. Navrhovateľ sa voči tomuto rozhodnutiu v zákonom sta-novenej lehote odvolal. Krajský
súd v Bratislave rozsudkom č.k. XCo/XXX/XXXX- XXX zo dňa 05.03.2012 napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa v časti, ktorou bol zamietnutý návrh o zaplatenie 1.789,15-eur (53.900-sk ) potvrdil. Vo
zvyšku (o zaplatenie 232,36-eur (7.000-sk)) a v časti trov konania napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľko tunajší súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
nevysvetlil, na akom základe dospel k záveru, že návrh je v tejto časti nedôvodný a teda výrok, ktorým
bol zamiet-nutý návrh o zaplatenie dlžného nájomného za rok 2001 vo výške 232,36-eur (7.000-sk) je

nepreskúmateľný.

Uznesením č.k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 27.01.2014 tunajší súd navrhovateľa vyzval, aby v lehote 10
dní špecifikoval obdobie, za ktoré žiada zaplatiť nedoplatok na nájomnom za rok 2001 vo výške 232,35-
eur (7.000-Sk).

Navrhovateľ napriek výzve súdu sporné obdobie za ktoré vznikol odporkyni dlh na nájomnom

nešpecifikoval, vo svojom podaní doručenom súdu dňa 28.02.2014 uviedol, len že ďalších pojednávaní
sanemôžezúčastniť,nakoľkomutonedovoľujújehozdravotnéproblé-myajehopasiobčianskypreukaz
sú neplatné z dôvodu vypršania doby platnosti.

Odporkyňa v priebehu konania ďalej uviedla, že všetko bolo aj po zvýšení nájomného riadne zaplatené
a voči navrhovateľovi nemá nijaké podlžnosti. Vzhľadom na dlhý časový odstup nemá žiaden doklad

o zaplatení a navrhovateľ nešpecifikoval konkrétne obdobie, za ktoré mal vzniknúť nedoplatok na
nájomnom.

Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou pre-najímateľ
prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval a bral z nej úžitky.

Podľa § 685 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ

prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone

Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

Podľa § 101 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní prispieť k
tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti,
označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôka-zy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj
iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevy-hnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z
vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účast-níkmi sporné, ak o nich
alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Nakoľko výrok rozsudku tunajšieho súdu, ktorým súd návrh v časti o zaplatenie 1.789,15 eur zamietol,
Krajský súd v Bratislave potvrdil ako vecne správny, súd pokračoval v konaní o zaplatenie 232,35,- eur
(7.000,-Sk) t.j. v časti v ktorej odvolací súd vec zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V zmysle intencií Krajského súdu v Bratislave, tunajší súd vyzval navrhovateľa k špecifikácii obdobia za
ktoré vznikol odporkyni predmetný dlh na nájomnom. Navrhovateľ svoj návrh však v stanovenej lehote
nedoplnil, napriek tomu, že súdu zaslal vyjadrenie k jeho neúčasti na pojednávaniach.

Rámec rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie svojich tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny

pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh
skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkaz-ného bremena. Na povinnosť tvrdenia
nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. V tomto prípade zaťažuje
dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce túto skutočnosť
navrhovateľa, (t.j., že odporkyni vznikol dlh na nájomnom za rok 2001). Túto skutočnosť navrhovateľ

však nijakým spôsobom v konaní nepreukázal a tak neuniesol bremeno tvrdenia ako i bremeno
dôkazu. Nakoľko navrhovateľ dôkazy na preukázanie svojich tvrdení neoznačil a v zmysle vývy súdu
nešpecifikoval obdo-bie, za ktoré mal vzniknúť dlh na nájomnom v roku 2001, súd rozhodol tak ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrh v časti o zaplatenie dlžného nájomného vo výške 232,35-
eur (7.000-sk) zamietol ako nedôvodný.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznáná-hradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporkyni pri-znal náhradu trov
konania, tak ako si ich vyčíslil jej právny zástupca podaním zo dňa 04.06.2009 a to v sume 237,77-
eur podľa vyhlášky č. 655/200č Z.z: za dva úkony právnej služby po 81,33-eur + 19% DPH (príprava

a prevzatie zastupovane, účasť na pojednávaní dňa 02.06.2009) a 1 úkon právnej služby 20,33-eur +
19% DPH (účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené dňa 23.02.2009) režijný paušál 3 x 6,95-eur.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporkyne plnú odmenu za účasť na pojednávaní dňa 23.02.2009,
tak ako si ju vyčíslil, na-koľko toto pojednávanie bolo odročené a v zmysle §13a ods.4 vyhlášky mu
za tento úkon patrí ?. Odporkyni v priebehu odvolacieho konania a konania na prvom stupni nevznikli

žiadne ďalšie trovy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II, písomne v dvoch vyhotove-niach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne roz-hodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevyko-nal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k ne-správnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutoč-nosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ak odporca v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vy-konateľné rozhodnutie, môže
navrhovateľ podať návrh na exekúciu.