Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/36/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813213455
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813213455.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu:

Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava,

IČO: 36 854 140, zast. HMG & PARTNERS, s.r.o., Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885
459 p r o t i žalovanému: M. U., T.. X.X.XXXX, T. R. XXX, o zaplatenie 2.199,54 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.147,15 eur a riadny úrok vo výške 13,6% p.a. z istiny
1.164,91 eur od 11.12.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,25 % p. a. z istiny 1.164,91 eur
od 11.12.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,25% p.a. zo sumy 362,79 eur od 11.12.2013
do zaplatenia a iné trovy konania v sume 131,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 357,03 eur
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 2.199,54 eur ( istina,
úrok z úveru, úrok z omeškania, poplatky, zostatok na bežnom účte ), riadny úrok vo výške 13,60%
p.a. z istiny 1.164,91 eur od 11.12.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,25% p.a. z istiny
1.164,91 eur od 11.12.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,25% p.a. zo sumy 527,67 eur
( úroky z úveru a poplatky ) od 11.12.2013 do zaplatenia a debetný úrok vo výške 25% p.a. zo sumy
144,17 eur od 11.12.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXR, na základe ktorej boli tomuto poskytnuté finančné prostriedky, pričom v zmysle zmluvy

sa vyčerpaný a nesplatený úver úročí pevnou úrokovou sadzbou vo výške 13,60% p.a.. Pre prípad
omeškania so zaplatením akýchkoľvek záväzkov bol žalobca oprávnený dlžnú sumu úročiť úrokom z
omeškania, ktorá je dohodnutá zmluvne alebo ktorého výška je určená v Obchodných podmienkach pre
Č. spotrebiteľské úvery, ktoré sú súčasťou zmluvy. Nakoľko žalovaný poskytnutý úver nesplácal a bol v
omeškaní s vrátením viac ako dvoch splátok a súčasne jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace
listom - oznámenie o zosplatnení úveru, žalobca vyhlásil celú svoju pohľadávku za splatnú k dátumu
10.5.2011. Podľa vyčíslenia pohľadávky ku dňu spísania návrhu na začatie konania bol celkový zostatok

v sume 2.055,37 eur pozostávajúci z istiny 1.164,91 eur, riadneho úroku v zmysle zmluvy v sume 475,28
eur, úrokov z omeškania v sume 362,79 eur a poplatkov v sume 52,39 eur.

V ďalšom uviedol, že uzavrel so žalovaným aj zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb Č.
C., na základe ktorej veriteľ zriadil a vedie bežný účet, na ktorom ku dňu spísania návrhu na začatiekonania bol nepovolený debetný zostatok v sume 144,17 eur, ktorý ja na základe zmluvy v prípade
zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov úročený úrokovou sadzbou vyhlasovanou
žalobcom, t.j. 25% ročným debetným úrokom. Dlh žalovaného zo zmluvy o bežnom účte predstavuje

záväzok ( čerpaný debet ) vo výške 144,17 eur a debetný úrok zo sumy 144,17 eur vo výške 25%
p.a. od 11.12.2013 do zaplatenia, keď právo na uplatňovaný debetný zostatok vzniklo z dôvodu, že
žalovanýprečerpalsumuvyššiunežpredstavovalifinančnéprostriedkynajehobežnomúčteatátosuma
predstavujúca debetný zostatok sa úročí uplatňovaným debetným úrokom, ktorého výšku preukazuje
prehľad úrokových sadzieb priložených k návrhu.

Na záver citoval ust. § 497 Obchodného zákonníka a § 504, 369 ods. 1 a 503 ods. 3 druhá veta
Obchodného zákonníka.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - zmluvou o
produktových balíčkoch pre deti, študentov a mladých, zmluvou o Č. spotrebiteľskom úvere, výpisom
z účtu, oznámením o zosplatnení úveru, úrokovými sadzbami, písomným vyjadrení žalobcu, výpisom z

úverového účtu, sadzobníkom pre fyzické osoby, občanov vydaný Č. a zistil nasledovný skutkový stav.

V písomnom vyjadrení zo dňa 13.3.2014 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že
uplatňovaná suma 2.199,54 eur pozostáva z nezaplatenej istiny 1.164,91 eur, z nezaplatených riadnych
úrokov v sume 475,28 eur, nezaplatených úrokov z omeškania v sume 362,79 eur a nezaplatených
poplatkov v sume 52,39 eur. V ďalšom uviedol, že istina 1.164,91 eur predstavuje nezaplatenú časť

poskytnutého úveru, nezaplatené riadne úroky 475,28 eur boli účtované v dohodnutej výške 13,6%
ročne odo dňa prvého čerpania za obdobie od 7.10.2009 do 10.12.2013 a základom pre výpočet bol
aktuálny zostatok na úverovom účte s tým, že jednotlivé sumy, obdobie ich účtovania, percentuálna
sadzba a základ pre ich výpočet vyplývajú z predloženej špecifikácie. K úrokom z omeškania v sume
362,79 eur uviedol, že boli počítané z nedoplatkov na splátkach z istiny a riadneho úroku s tým, že

prvýkrát sa žalovaný dostal do omeškania s platením splátky istiny splatnej k 10.12.2009 a rovnako sumy
úrokov, percentuálna sadzba a základ pre ich výpočet vyplývajú z predloženej špecifikácie. K poplatkom
v sume 52,39 eur tieto bližšie špecifikoval s tým, že sa jednalo o poplatok za poslednú výzvu v sume
35 eur, za poistenie práceneschopnosti v sume po 0,61 eur a smrti a invalidity v sume po 1,25 eur a za
správu úveru v sume po 1,99 eur, ktoré poplatky si uplatňuje na základe ustanovenia čl. IV. Úročenie a

poplatky za úver a čl. VII. Poistenie úveru bod 13 a tieto si uplatňuje v zmysle sadzobníka platného v
čase vykonania poplatkového úkonu, t.j. platného k 1.4.2011 čl. 5 Úvery, bod 5.1 Všeobecné poplatky.

Žalobca ako banka a žalovaný ako majiteľ účtu uzavreli dňa 31.1.2007 zmluvu o produktových balíčkoch
pre deti, študentov a mladých v zmysle ust. § 262 ods. 2 a § 708 a nasl. Obchodného zákonníka
( ďalej len „zmluva o bežnom účte“ ), ktorou sa majiteľovi účtu podľa zmluvy poskytujú produkty a služby

zodpovedajúce jeho vekovej kategórii - b) majiteľovi účtu vo veku 15-28 rokov: ČSOB študentský účet -
FUN účet, na základe ktorého v rámci zmluvy využíva produkty a služby banky v súlade s Podmienkami
vedenia Č. produktových balíčkov - bežný účet ako Č. študentský účet, platobnú kartu pre jeho vekovú
kategóriu, služby elektronického bankovníctva a povolené prečerpanie ( PPÚ ) podľa článku V. zmluvy.

Podľa bodu 2. zmluvy o bežnom účte majiteľ účtu sa zaväzuje čerpať peňažné prostriedky a vystavovať

platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne
povoleného prečerpania. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov
uložených na účte úročí banka vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou
bankou.

V zmysle bodu 5 zmluvy o bežnom účte v prípade dohodnutého poistenia pre prípad trvalých následkov

úrazu majiteľ účtu súhlasí, aby banka inkasovala z účtu poistné vo výške a lehotách podľa prihlášky
do poistenia.Podľa čl. V. Povolené prečerpanie zmluvy o bežnom účte banka sa zaväzuje na základe žiadosti
majiteľa účtu staršieho ako 18 rokov posúdiť možnosť poskytnutia povoleného prečerpania k účtu. V
prípade splnenia stanovených podmienok banky pre poskytnutie povoleného prečerpania uzavrie banka

s majiteľom účtu zmluvu o povolenom prečrpaní bežného účtu.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky banky platné v deň uzavretia
zmluvy zmluvnými stranami. Majiteľ účtu vyhlasuje a potvrdzuje podpisom zmluvy, že sa pred podpisom
tejto zmluvy s nimi oboznámil a súhlasí s ich obsahom.

Žalobca ako veriteľ a banka a žalovaný ako dlžník dňa 11.8.2008 uzavreli zmluvu o Č. spotrebiteľskom
úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch ( ďalej len

„zmluva o úvere“ ).

V zmysle čl. I. zmluvy banka sa zaviazala poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky formou
spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 1.500 eur, úver bol poskytnutý bez uvedenia účelu a
úver mal byť poskytnutý bankou prevodom peňažných prostriedkov na tam uvedený účet dlžníka.

Podľa čl. IV. zmluvy o úvere - Úročenie a poplatky za úver vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť

bude úročená pevnou úrokovou sadzbou vo výške 13,60% p.a., ročná percentuálna sadzba nákladov
na spotrebiteľský úver predstavuje 20,38% p.a.. Za podanie žiadosti o úver a za spracovanie úveru
dlžník zaplatí poplatok vo výške 33,19 eur (999,88 Sk) a za správu úveru bude banka účtovať dlžníkovi
mesačne poplatok vo výške 1,99 (60 Sk) eur a to za každý i začatý kalendárny mesiac.

V čl. V. zmluvy o úvere - Splácanie dlžník sa zaväzuje splácať úroky a istinu úveru v 24 mesačných

anuitných splátkach, pričom prvá splátka bude splatná dňa 10.11.2009 a posledná dňa 1010.2011.

Pre prípad omeškania so zaplatením akýchkoľvek záväzkov podľa tejto zmluvy berie dlžník na vedomie
a súhlasí s tým, že dlžnú sumu so zaplatením ktorej bude v omeškaní, je banka oprávnená úročiť
úrokom z omeškania. Výška sadzby úroku z omeškania je určená v Obchodných podmienkach pre Č.
spotrebiteľské úvery, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy

( čl. VI. zmluvy o úvere ).

Podľa čl. VII. zmluvy o úvere Poistenie úveru súčasťou úveru je poistenie pre prípad poistnej udalosti
smrti, invalidity a pracovnej neschopnosti dlžníka v súlade s poistnou zmluvou o poistení dlžníkov zo
spotrebiteľských úverov pre fyzické osoby, uzatvorenou medzi poistníkom a poisťovateľom dňa 1.4.2008
( ďalej len „poistná zmluva“ ) . Poistenie sa riadi Všeobecnými poistnými podmienkami Poisťovateľa pre

životné poistenie a Osobitnými poistnými podmienkami a ustanoveniami poistnej zmluvy. Poistníkom
podľa poistnej zmluvy je banka poisťovateľom Č. Poisťovňa, a.s. a poisteným je žalovaný. Podľa bodu
6. poistné je hradené z mesačného poplatku za poistenie úveru stanoveného v súlade s aktuálnou
výškou poplatku určenou v platnom sadzobníku. Výška mesačného poplatku predstavuje 1,25 eur a je
po celú dobu úverového vzťahu nemenná. V zmysle bodu 8. poistné za poistenie práceneschopnosti je

hradené z mesačného poplatku za poistenie úveru stanoveného v súlade s aktuálnou výškou poplatku
určenou v Sadzobníku poplatkov. Výška mesačného poplatku predstavuje 0,61 eur a je po celú dobu
trvania úverového vzťahu nemenná. Poplatok za každého poisteného je účtovaný mesačne a je splatný
v deň splatnosti úverovej splátky, za každý aj začatý kalendárny mesiac trvania poistenia. Podľa bodu
10. dlžník prehlasuje, že bol oboznámený s rozsahom poistenia podľa poistnej zmluvy a poistných

podmienok, svojim podpisom vyjadruje súhlas s dojednaním takéhoto poistenia a s určením poistníka
ako osoby oprávnenej na poistné plnenie v prípade poistnej udalosti. Podľa bodu 12. dlžník prijíma
poistenie balíka A - základný súbor poistenia ( poistenie pre prípad smrti, invalidity následkom choroby
alebo úrazu, pracovnej neschopnosti ) a podľa bodu 13. celkový mesačný poplatok za poistenie úveru:
1,86 eur.V zmysle čl. VIII. zmluvy o úvere Obchodné podmienky súčasťou tejto zmluvy sú Obchodné podmienky
pre Č. spotrebiteľské úvery platné ku dňu podpisu tejto zmluvy, Všeobecné obchodné podmienky a
Poistné podmienky. Dlžník je povinný dodržiavať ustanovenia vyplývajúce z tejto zmluvy, z Obchodných

podmienok, z VOP a z Poistných podmienok , s ktorými bol oboznámený a podpisom tejto zmluvy s
nimi vyslovuje svoj súhlas.

Podľa bodu 1.1 Obchodných podmienok pre Č. spotrebiteľské úvery ( ďalej len „Obchodné podmienky“ )
banka v súlade s § 273 Obchodného zákonníka vydáva tieto Obchodné podmienky určujúce niektoré
časti obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenej medzi bankou a dlžníkom.

Dlžník podpisom zmluvy potvrdzuje, že sa s týmito Obchodnými podmienkami, VOP a poistnými

podmienkami vopred oboznámil, súhlasí s ich obsahom a zaväzuje sa ich dodržiavať ( bod 2.2
Obchodných podmienok ).

V zmysle bodu 3.1 Obchodných podmienok banka poskytne dlžníkovi po splnení podmienok
stanovených v zmluve peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu
dohodnutého v zmluve. Úver môže byť poskytnutý ako účelový alebo ako bezúčelový.

Podľa bodu 4.1 Obchodných podmienok vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť sa úročí úrokovou
sadzbou dohodnutou v zmluve. Dlžník sa zaväzuje uhradiť úrok v súlade so zmluvou a s ustanoveniami
týchto Obchodných podmienok.

Ak sa dlžník dostane do omeškania so zaplatením akýchkoľvek záväzkov podľa zmluvy je banka
oprávnená účtovať dlžníkovi úrok z omeškania vo výške, ktorú banka zverejňuje v prevádzkových

priestoroch pobočiek banky a na www.csob.sk ( bod 4.2 Obchodných podmienok ).

V zmysle bodu 4.4 Obchodných podmienok banka je oprávnená účtovať dlžníkovi za svoje služby
odplatu, ktorú predstavujú poplatky podľa sadzobníka banky.

Podľa bodu 5.1 obchodných podmienok poskytnuté peňažné prostriedky vrátane príslušenstva je dlžník
povinný vrátiť banka v splátkach a dňoch splatnosti dohodnutých v zmluve.

Podľa bodu 9.1 písm. d) Obchodných podmienok v prípade, že nastane skutočnosť, ktorá znamená či
vyvolá podstatnú zmenu podmienok, za ktorých bola zmluva uzatvorená a ktorá môže podľa posúdenia
banky ohroziť včasné a úplné splnenie záväzkov dlžníka najmä, dlžník bude v omeškaní so splatením
akejkoľvek sumy voči banke, resp. inému subjektu, ktorý mu poskytol úver, potom je banka kedykoľvek
oprávnená oznámením zaslaným dlžníkovi písomne vyhlásiť, že všetky jej pohľadávky z poskytnutého

úveru sú splatné ku dňu vedenému v oznámení.

V zmysle bodu 14 Podmienok vedenia bežného účtu v prípade vypovedania zmluvy je majiteľ účtu
povinný do konca výpovednej lehoty vyrovnať prípadný debetný zostatok účtu, vrátane záväzkov
vyplývajúcich z povoleného prečerpania účtu

Z výpisu z úverového účtu žalovaného súd zistil, že 9.10.2006 došlo k automatickému čerpaniu úveru

v sume 1.500 eur. A z výpisu z úverového účtu XXXXXXXXXX súd zistil, že k 10.12.2013 nezaplatená
istina predstavuje sumu 1.164,91 eur, nezaplatený riadny úrok sumu 475,28 eur, ktorý bol účtovaný
pri úrokovej sadzbe 13,6%, úrok z omeškania pri úrokovej sadzbe 9% a 8,25% a k uvedenému dňu
predstavoval sumu 362,79 eur a nezaplatené poplatky sumu 52,39 eur.

Žalobca listom zo dňa 11.5.2011 označeným ako oznámenie o zosplatnení úveru žalovanému oznámil,

že bol niekoľkokrát vyzvaný na zaplatenie splatného záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere avzhľadom na skutočnosť, že je naďalej v omeškaní s plnením záväzkov, žalobca vyhlásil celú svoju
pohľadávku za splatnú dňom 10.5.2011 a vyzval žalovaného na zaplatenie celej zvyšnej čiastky do
22.5.2011.

Zo Sadzobníka pre fyzické osoby - občanov vydaného žalobcom súd zistil, že podľa čl. 5 bod 5.1 za
produkt a službu - výzva žalobca účtoval sumu 35 eur.

Podľa prehľadu úrokových sadzieb pre fyzické osoby - občanov pri nepovolenom prečerpaní na účte
debetná úroková sadzba predstavuje 25, ktorá je uvádzaná v % p.a..

Podľa§269ods.2Obchodnéhozákonníkaúčastnícimôžuuzavrieťajtakúzmluvu,ktorániejeupravená
ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

V zmysle § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne

vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona
poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

V zmysle § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom je

dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

V zmysle § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov

na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú
percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom
limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe
a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne

informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

Ako vyplýva z § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Ako vyplýva z § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať

úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako bankou a veriteľom a
žalovaným ako klientom a dlžníkom došlo k uzavretiu zmluvy o účte a to v zmysle § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka v spojení s § 708 Obchodného zákonníka ako aj zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka.

Je nepochybné, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na uvedený právny
vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a vychádzať pritom z
ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka
alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa

uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa
primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Zmluvy uzavreté medzi účastníkmi sú teda spotrebiteľskými zmluvami v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle

smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri
závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného

zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti

dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutnéju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného

zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v

Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľské zmluvy.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.

Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).Pri závere o tom, že sporné zmluvy je potrebné považovať za spotrebiteľské zmluvy, je potrebné
na ne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetné zmluvy sú zmluvami, ktoré
vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ich posúdiť podľa Obchodného zákonníka, sú

zároveň zmluvami spotrebiteľskými a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak
neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov,
ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.

Zo zmluvy o bežnom účte si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie debetného zostatku 144,17 eur
a taktiež na zaplatenie debetného úroku 25% p.a. z uvedenej sumy od 11.12.2013 do zaplatenia.

Zmluvou o bežnom účte sa žalobca zaviazal žalovanému poskytovať produkty a služby pre vekovú
kategóriu majiteľa účtu 15-28 rokov, pričom v zmysle príslušných dojednaní zmluvy a obchodných
podmienok v prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov mala banka právo
úročiť vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou bankou, ktorá podľa
žalobcom predloženého prehľadu úrokových sadzieb predstavovala 25% ročne. V časti dojednaného
povoleného prečerpania sa potom vzťahy medzi žalobcom ako bankou a žalovaným ako klientom v

zmysle § 710 Obchodného zákonníka spravujú zmluvou o úvere, pričom ako súd uviedol vyššie jednalo
sa o spotrebiteľskú zmluvu ako aj spotrebiteľský úver.

Úrok, ktorým mal žalobca právo úročiť vzniknutý debetný zostatok nebol v zmluve určený, dojednané
bolo len, že sa jedná o úrokovú sadzbu vyhlasovanú bankou. Dojednanie o úrokovej sadzbe
vyhlasovanej bez bližšieho spôsobu určenia takejto úrokovej sadzby alebo odkazu na dokument, ktorý

ju spravuje, je neurčité a z tohto dôvodu neplatné ( § 37 Občianskeho zákonníka ), preto súd nárok
žalobcu a zaplatenie debetného úroku vo výške 25% p.a. v celom rozsahu zamietol a žalobcovi priznal
z titulu zmluvy o bežnom účet len nárok na zaplatenie zostatku na účte v sume 144,17 eur.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tak ako boli uplatnené žalobcom zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v sume 2.199,54 eur tvorenej jednotlivými zložkami ako boli uvedené vyššie.

Čo sa týka žalobcom uplatňovanej sumy 1.164,91 eur táto predstavuje nezaplatenú istinu, pričom je
zrejmé, že žalobcom bol žalovanému poskytnutý úver 1.500 eur a na úhradu istiny žalobca započítal
sumu 335,09 eur ako to vyplýva z výpisu z účtu, teda nárok v časti istiny predstavuje suma 1.164,91 eur
( suma úveru 1.500 eur po odpočítaní úhrad započítaných na istinu 335,09 eur ).

Ďalšom uplatňovanou sumou je nárok na vyčíslený úrok z úveru v sume 475,28 eur. V tejto súvislosti sa

súd zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý v zmysle zmluvy bol dojednaný na 13,6% ročne.
Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( október 2008 spotrebiteľský
úver od 1 do 5 rokov ) činila úrok 12,87 % p.a..

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté

úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Súd má za to, že nárok žalobcu v časti úrokov je v celom rozsahu dôvodný, keďže žalovanému bol
poskytnutý úver pri úrokovej sadzbe 13,6% ročne a vo vzťahu k úrokovej miere v bankách sa nejedná
o takú úrokovú mieru, ktorá by podstatne presahovala mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v

čase poskytnutia úveru, preto súd v tejto časti žalobe vyhovel.

V zmysle čl. IV. zmluvy o úvere bol žalovaný povinný platiť mesačne poplatok za správu úveru vo výške
1,99 eur mesačne.Podľa § 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a
poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou

1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,

2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,

3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ

nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,

4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,

5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby

veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.

V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje

požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu
alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného
zákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo
inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je
vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni
2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013

od 10.6. 2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu
nákladov alebo inú odplatu za vedenie úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia
bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za vedenie úverových
účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité
iba pre finančné inštitúcie.

V danej právnej veci sa jedná o poplatok, ktorý mal byť dojednaný a jednotlivé zložky sa stali splatnými
ako súčasť splátky úveru pred uvedenou novelou zákona o bankách. Súd však predmetné dojednania
o poplatku za vedenie úveru podrobil súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a
predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je nesporné, že žalovaný ako

klient a dlžník z úverového vzťahu bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi poplatok za vedenie úveru.
Teda laicky povedané a rovnako asi aj chápané priemerným spotrebiteľom, žalovaný bol povinný platiť
žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového
účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď
žalobcaakoveriteľposkytolžalovanémuakodlžníkoviúver,bololenvjehokompetencii,akosarozhodne

predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášal žalovaný ako
spotrebiteľ ktorý predsa za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatil žalobcovi akoveriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru a preto na žalovaného ako spotrebiteľa a dlžníka nemožno
prenášať úhradu takýchto nákladov. Na základe uvedeného súd nárok žalobcu na zaplatenie poplatku
za vedenie úveru uplatneného žalobou v sume 9,95 eur ( za mesiace január až máj 2011 ) zamietol.

Súd nepriznal navrhovateľovi ani nárok z titulu poplatku za výzvu zo dňa 11.2.2011 vo výške 35 eur. V
danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Navrhovateľ -
žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v
priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom
konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie

tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má
dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie
určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve
toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo
jeho tvrdenie dokázané). Tu však ešte súd uvádza, že aj v prípade preukázania vykonania takého
úkonu, súd by daný nárok podrobil posúdeniu z hľadiska ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,

nakoľko je zrejmé, že podmienky na takýto úkon zo strany žalobcu boli splnené, pretože žalovaná si
neplnila riadne svoje povinnosti. Súd však považuje sumu za upomienku za neprimeranú, keďže by mala
predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky, ktoré aj v prípade jej písomného vyhotovenia a
s tým spojených výdavkov na poštovné, súd považuje za neadekvátne predmetnému úkonu, pričom s
najväčšou pravdepodobnosťou bola upomienka zaslaná, resp. vykonaná niektorým z ďalších spôsobov

tak ako boli uvedené v predmetnom paragrafe, pričom náklady spojené s takýmto spôsobom by boli
ešte nižšie. Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo
do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatkov za výzvu, pretože
nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšky pohľadávky,
ktorú si uplatňuje a za súčasného zhodnotenia predmetného dojednania ako takého, ktoré spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v tejto časti
žalobu zamietol.

Čo sa týka dojednania poistenia úveru v zmysle čl. VII zmluvy súd má za to, že poistenie tak ako
bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho
zákonníka o poistných zmluvách. Žalobca súdu nepredložil žiaden doklad preukazujúci vznik poistenia,

predmetnépoisteniemalobyťvzmyslebodu1.čl.VIIzmluvysúčasťouúveru,uvedenieúdajovopoistení
bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou
pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaní sa pre poistenie nerozhodli po uzavretí úverovej
zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred
naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Takto

žalovaným vznikla povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť predstavujúcu poistenie.
Súd má taktiež pochybnosti o skutočnom oboznámení sa s uvedenými dokumentmi žalovaným, ktorými
sa poistenie malo riadiť a poistnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi poistníkom - bankou, žalobcom
a poisťovateľom - ČSOB Poisťovňa, a.s.. Žalovanému ako priemernému spotrebiteľovi nemusí byť
zrejmý ani význam tohto pojmu, taktiež súd poukazuje na to, že išlo zrejmé o pomerne obsahovo

rozsiahly dokument upravujúci vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, poisťovňou a žalobcom.
Na základe uvedeného potom súd zamietol aj nárok na sumu z titulu poistenia v sume 7,44 eur ( za štyri
mesiace poplatok spolu v sume 1,86 eur ( 0,61 + 1,25 ) ).

Žalovaného potom súd z titulu zmluvy o úvere zaviazal na zaplatenie sumy 2.002,98 eur predstavujúcej
súčet súdom priznanej istiny 1.164,91 eur, vyčísleného nároku na úrok z úveru 475,28 eur za

obdobie od 7.10.2009 do 10.12.2013 a vyčísleného úroku z omeškania 362,79 eur, ktorý bol vyčíslený
podľa percentuálnych sadzieb z predloženej špecifikácie, ktorých výška je v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a to vo výške 9% a 8,25% ročne.

V súvislosti s vyššie uvedeným ohľadom úroku z úveru priznal potom žalobcovi aj nárok na úrok z úveru
vo výške 13,6% p.a. a to zo sumy istiny 1.164,91 eur od 11.12.2013 do zaplatenia.V časti uplatnených úrokov z omeškania zaviazal súd žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 8,25% p.a., ktorá výška je ako už uviedol vyššie v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka
a nariadenia vlády, zo sumy istiny 1.164,91 eur od 11.12.2013 do zaplatenia.

V ďalšom nároku na úrok z omeškania zo sumy 527,67 eur ( súčet úrokov z úveru a poplatkov ),
žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania 8,25% p.a. no len zo sumy 362,79 eur, teda len
zo sumy úroku z úveru za súčasného zamietnutia nároku žalobcu v časti poplatkov.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.147,15 eur
predstavujúcej súčet nárokov zo zmluvy o úvere v sume 2002,98 eur a sumy 144,17 z titulu debetného
zostatku zo zmluvy o bežnom účte spolu s úrokom z úveru vo výške 13,6% p.a. a úroku z omeškania

vo výške 8,25% p.a. zo sumy istiny 1.164,91 eur a súčasne úroku z omeškania len zo sumy vyčísleného
úroku z úveru, keď nárok na poplatky zamietol a to všetko dňom 11.12.2013, teda dňom nasledujúcim
po vyhotovení žalobného návrhu, do zaplatenia a čo do zvyšku žalobu ako to uviedol pri jednotlivých
položkách žalovanej sumy zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého

aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak
mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z
výšky súdom priznaného plnenia, keďže žalobca mal úspech v časti o zaplatenie istiny v sume 2.147,15
eur, čo predstavuje pri žalobcom uplatnenom nároku na zaplatenie istiny v sume 2.199,54 úspech 97,6%

a neúspech v pomerne nepatrnej časti 2,4%.

Odmena za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v spojení s cit.
§ 142 ods. 3 OSP predstavuje sumu 91,29 eur.

Trovy právneho zastúpenia tak ako boli zástupcom žalobcu vyčíslené pozostávajú z odmeny za tri

úkonov právnej služby po 91,29 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia v roku 2013, písomné podanie na
súd - žalobný návrh dňa 10.12.2013, písomné podanie vo veci samej zo dňa 12.3.2014 ) podľa § 13a
ods. 1 písm. a), c), teda odmena spolu 273,87 eur, režijný paušál a to 2 krát za úkon v roku 2013 po
7,81 eur a za jeden úkon v roku 2014 po 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl., spolu v sume 23,66 eur.

Takto mal súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na trovy právneho zastúpenia v sume pozostávajúcej

z odmeny 273,87 eur, režijného paušálu 23,66 eur a k tomu DPH vo výške 20% z odmeny a režijného
paušálu, z položiek, z ktorých bola uplatnená právnym zástupcom, v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl., teda
20% zo sumy 297,53 eur, t.j. 59,50 eur. Takto trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 357,03 eur.

Takto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie iných trov konania v sume 131,50 eur za zaplatený súdny
poplatok z návrhu na začatie konania a trov právneho zastúpenia v sume 357,03 eur.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.