Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. september 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoPr/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713200337
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3713200337.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň Mgr. Martiny
Trnavskej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa B. O., spol. s.r.o. so sídlom L. X.,
C. XXX, IČO XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. H. W., advokátkou, H. kancelária L. X., O. XXX/X,
proti odporcovi K. U., bytom T. L. X., zastúpeného Y.. U. G., H. kancelária L. X., Z. XX/XX, o určenie,
že pracovný pomer odporcu skončil 04.10.2012, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu

Považská Bystrica zo dňa 02. decembra 2013 č. k. 10Cpr/1/2013-146 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania - trov právneho
zastúpenia vo výške 83,89 eur, k rukám JUDr. H. W., advokátky, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že pracovný pomer odporcu u navrhovateľa skončil

04.10.2012. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v rozsahu 100% s tým,
že súd o ich výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ podal na tamojší súd návrh, ktorým sa domáhal, aby súd
určil, že pracovný pomer odporcu u navrhovateľ skončil dňa 04.10.2012. Vykonaným dokazovaním
mal súd prvého stupňa za preukázané, že odporca uzatvoril s navrhovateľom spoločnosťou B. O.
s.r.o. pracovnú zmluvu od 1. 1. 1999 v pracovnom zaradení vodič, technický riaditeľ zabezpečujúci

chod firmy. Na základe pracovnej zmluvy a následne dodatkov č. 1/2002 a č. 1/2004 odporca
pracoval u navrhovateľa od 1.1.1999 v uvedenej pracovnej pozícii. Okrem toho bol odporca konateľom
a spoločníkom spoločnosti B. O. spol. s.r.o. Ako vyplynulo z dokazovania odporca previedol svoj
obchodný podiel zmluvou zo dňa 4. 10. 2012 na Ing. Y. P. a zároveň bol v zmysle uznesenia Valného
zhromaždenia spoločnosti B. O., spol. s.r.o. odvolaný ku dňu 4. 10. 2012 z funkcie konateľa spoločnosti.
Navrhovateľ tvrdil, že účastníci konania sa zároveň ústne dohodli, že dňom 4. 10. 2012 skončil

aj pracovný pomer odporcu v spoločnosti navrhovateľa. Odporca uzatvorenie dohody o skončení
pracovného pomeru jednoznačne poprel tvrdiac, že účastníci konania nikdy neuzatvorili písomnou
ani ústnou formou dohodu o skončení pracovného pomeru odporcu. Navrhovateľ trval na tom, že
04.10.2012 uzatvorili účastníci konania dohodu o skončení pracovného pomeru, odporca sa ďalej
výkonu práce ani nedomáhal, ďalej vo firme navrhovateľa už nepracoval, odovzdal všetky doklady,
ktoré pri výkone svojej práce mal, kľúče od vozidiel, palivové a platobné karty, firemné pečiatky a

firemné kľúče. Poukázal na to, že dňom 4. 10. 2012 odporcu odhlásil zo zdravotného a sociálneho
poistenia. Na základe ustanovenia § 60 ods. 1, 2 Zákonníka práce je zrejmé, že dohodu o skončení
pracovného pomeru možno uzavrieť aj ústne bez následku neplatnosti takejto dohody. Navrhovateľ
tvrdil, že dohoda o skončení pracovného pomeru bola dohodnutá ústne, a keďže táto skutočnosť
bola medzi účastníkmi sporná, súd za daného stavu zameral dokazovanie na zistenie, či sa účastníci
dohodli na rozviazaní pracovného pomeru ústnou formou alebo nie. Dohoda o rozviazaní pracovného

pomerujedvojstrannýprávnyúkonvyžadujúcisúhlasnýprejavvôlezamestnancaanavrhovateľaskončiťpracovný pomer k určitému dňu. Či existoval takýto dvojstranný právny úkon obsahujúci súhlasný
prejav vôle odporcu a navrhovateľa skončiť pracovný pomer odporcu k 04.10.2012 bol predmetom
dokazovania. Z dôvodu spornosti existencie dohody o rozviazaní pracovného pomeru súd zisťoval

všetky okolnosti, situáciu, za ktorej malo dôjsť k uzavretiu dohody o rozviazaní pracovného pomeru
s odporcom. Súd zistil, že bezprostredne pred podpísaním zmluvy o prevode obchodného podielu
dňa 04.10.2012 boli vzťahy medzi konateľmi spoločnosti navrhovateľa výrazne narušené a vyvrcholili
až privolaním hliadky polície do areálu spoločnosti navrhovateľa a podaním trestného oznámenia na
odporcu v septembri 2012. Je nesporné, že od konca augusta a v priebehu septembra vzťahy medzi

účastníkmi konania boli vyhrotené, odporca prestal vykonávať svoju prácu v spoločnosti navrhovateľa,
nechodil do práce, nerešpektoval písomné výzvy navrhovateľa na plnenie si pracovných povinností,
ktoré neakceptoval. Z výpovedí svedkyne Ing. T. P. a J. T. vyplynulo, že navrhovateľ neplnením svojich
pracovných povinností, keďže mal na starostlivosti zabezpečovať chod firmy a bol jeho technickým
riaditeľom, spôsobil doprave, ktorú navrhovateľ vykonáva, organizačné problémy, ktoré navrhovateľ
musel improvizovane riešiť napríklad tak, že vykonával prácu odporcu pri riadení dopravy zamestnanec

T. W., ktorý bol vo firme zamestnaný ako vodič. Následne bol prijatý nový zamestnanec na plnenie
týchto pracovných úloh. Samotný odporca vo svojej výpovedi potvrdil, že od 27.08.2012 nepracoval,
neplnilsisvojepracovnépovinnostiaodôvodňovaltočerpanímplatenejdovolenky.Tátomalapodľajeho
vyjadrenia trvať minimálne 3 roky a bol na nej dohodnutý s konateľom Ing. Y. P.. Ing. Y. P. jednoznačne
poprel, že by schválil odporcovi dovolenku v rozsahu 3 rokov. Odporca v konaní nepreukázal, že by

mal z titulu pracovného pomeru u navrhovateľa nárok na dovolenku v rozsahu 3 roky. Takýto rozsah
dovolenky je v rozpore s § 100, § 101 a najmä § 103 Zák. práce. Konfliktná a vyhrotená situácia medzi
Ing. Y. P., konateľom spoločnosti navrhovateľa a odporcu vyústila k odchodu odporcu zo spoločnosti
B. O. s.r.o. ako spoločníka a zároveň k jeho odvolaniu z funkcie konateľa. Je nepochybné, že sa
obaja dohodli na prevode obchodného podielu a javí sa málo pravdepodobné, aby za tejto situácie mal

navrhovateľ záujem na zotrvaní odporcu v pracovnom pomere a zároveň, aby odporca mienil zotrvať v
pracovnom pomere a vykonávať naďalej v postavení zamestnanca prácu pre spoločnosť navrhovateľa.
Keďže o rozviazaní pracovného pomeru nebola uzavretá písomne, ale Zákonník práce nepostihuje
neplatnosťou uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru ústnou formou, bolo nevyhnutné
vychádzať a dôkladne preskúmať okolnosti vzniku dohody o rozviazaní pracovného pomeru. Za situácie

kedy odporca sa vyjadroval, že zničí firmu navrhovateľa /výsluch Y. P. st./, chcel zakladať novú firmu
a verboval zamestnancov spoločnosti navrhovateľa na svoju stranu /výpoveď P. T., Y. X./, podpísal
viaceré dohody o skončení pracovného pomeru ku dňu 13. 9. 2012 /dohoda o skončení pracovného
pomeru s J. Z., Y. U./, pripravil návrhy dohôd o skončení pracovného pomeru pre zamestnancov
N.. T. P., J. T., T. W., vybavil si živnostenské oprávnenie pre vlastné podnikanie, od 05.10.2012 do

31.10.2012 si sám zaplatil z titulu SZČO zdravotné poistenie, ako to vyplýva, zo správy Všeobecnej
zdravotnej poisťovne zo dňa 22.03. 2013, a už aj samotný rozpor v jeho výpovedi o dôvode neplnenia
si pracovných povinností /dovolenka a na druhej strane neumožnenie vykonávať prácu pre zákaz
vstupu do areálu spoločnosti navrhovateľa/, to sú všetko okolnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že odporca
nepracoval u navrhovateľa po uzatvorení zmluvy o prevode obchodného podielu, pretože týmto dňom

sa účastníci konania dohodli aj na skončení pracovného pomeru a rozišli sa ako konatelia, ale aj z
pozície zamestnávateľa a zamestnanca. Nejaví sa ani pravdepodobným, aby odporca na jednej strane
mal záujem pracovať naďalej v spoločnosti navrhovateľa, s ktorým mal kritické vzťahy a na druhej
strane robil pred uzatvorením zmluvy o prevode obchodného podielu úkony ohrozujúce chod spoločnosti
navrhovateľa, ako sa nakoniec aj sám vyjadril pred svedkom Y. P. st., že navrhovateľa zničí, čo v nijakom

prípade nekorešponduje so záujmom odporcu plniť si pracovné povinnosti aj po 04.10.2012 vo vzťahu
k navrhovateľovi a zostať s ním v pracovnom pomere. Javí sa za tejto situácie ako logická výpoveď
konateľa navrhovateľa Ing. Y. P., že za tejto situácie, kedy odporca sa správal takýmto spôsobom,
aby podpísal zmluvu o prevode obchodného podielu a vyplatil odporcu značne vysokou sumou bez
toho, aby sa s ním nedohodol na definitívnom skončení nielen jeho účasti v spoločnosti ako konateľa

a spoločníka ale aj ako zamestnanca. Navrhovateľ až na základe výzvy odporcu zo dňa 14.11.2012
predložil odporcovi návrh písomnej dohody o rozviazaní pracovného pomeru, aj v tomto návrhu bol
ako deň ukončenia pracovného pomeru uvedený deň 04.10.2012. To tiež nasvedčuje tomu, že dohoda
medzi účastníkmi konania o rozviazaní pracovného pomeru sa vzťahovala k termínu 04.10.2012. Aj
ďalšie konanie navrhovateľa spočívajúce v tom, že sa prihlásil na zdravotné poistenie v Českej republike

od 01.11.2012 ako osoba samostatne zárobkovo činná, nasvedčuje tomu, že skončil pracovný pomer
u navrhovateľa, svoje podnikateľské aktivity nasmeroval do Českej republiky a tam sa prihlásil ako
podnikateľ k poisteniu. Keďže z dôkazov, ktoré boli vykonané a zhora vyhodnotené vyplýva, že odporca
a navrhovateľ rozviazali pracovný pomer dohodou, teda jedným zo spôsobov uvedených v §-e 77, moholodporca do 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, t. j. od 04.10.2012, uplatniť na
súde neplatnosť rozviazania pracovného pomeru. Keďže mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi
konania bola uzavretá ústna dohoda o skončení pracovného pomeru ako úkon smerujúci k skončeniu

pracovného pomeru k určitému dňu, t. j. k 04.10.2012, bol možný postup podľa § 77 Zák. práce a
odporca sa mohol domáhať neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou. Pretože podľa § 77
Zák. práce nebola podaná žaloba na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, nemožno sa
jeho neplatnosťou ďalej zaoberať a skončenie pracovného pomeru je účinné. Dvojmesačná lehota má
prekluzívnycharakter,takžejejuplynutímprávoúčastníkazanikne.Keďžesúddospelkzáveru,žemedzi

účastníkmi konania bola ústnou formou uzavretá dohoda o rozviazaní pracovného pomeru odporcu
a odporca sa nedovolal neplatnosti dohody o rozviazaní pracovného pomeru, a to v dvojmesačnej
prekluzívnej lehote, ktorá začala plynúť od 04.10.2012 a uplynula 04.12.2012, považuje sa predmetný
pracovnoprávny úkon za platný. Súd prvého stupňa pri skúmaní existencie naliehavého právneho
záujmu skúmal, či podaná žaloba je účinným a správne zvoleným procesným prostriedkom ochrany
práva navrhovateľa, či ňou možno odstrániť spornosť práva a či bez tohto určenia je právne postavenie

navrhovateľa neisté. Dospel k záveru, že určovacia žaloba v tomto prípade vytvára pevný právny základ
pre právny vzťah účastníkov sporu a je prípustná, pretože navrhovateľ poukázal na určité skutkové
okolnosti vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, že tu právny vzťah medzi účastníkmi
konania nie je a vysvetlil a zdôvodnil, že takáto žaloba je vhodným nástrojom, ktorý odstraňuje neistotu
vzťahu účastníkov konania. Týmito skutkovými okolnosťami vedúcimi k sporu medzi účastníkmi konania

je uplatňovanie nárokov odporcu na náhradu mzdy od 24.08.2012 do skončenia pracovného pomeru, o
ktoromtvrdí,žedoposiaľnebolskončený,takakotovyplývazlistuodporcuadresovanomnavrhovateľovi
zo dňa 14.11.2012. Navrhovateľom formulovaný určovací návrh bol opodstatnený. Súd mal za to, že na
vznik právneho záujmu navrhovateľa na určení stačí označené a preukázané správanie odporcu, ktoré
svedčí o jeho úmysle spôsobiť ujmu na právnom postavení navrhovateľa, keďže odporca napriek tomu,

že došlo k ukončeniu pracovného pomeru, túto skutočnosť popiera a domáha sa u navrhovateľa náhrady
mzdy za obdobie, počas ktorého už pracovný pomer neexistoval. V tomto prípade je u navrhovateľa
daný naliehavý právny záujem, pretože sa uvedenou žalobou vytvára pevný právny základ pre právny
vzťah účastníkov sporu a predíde sa prípadným ďalším žalobám na plnenie a táto žaloba účinnejšie, než
iné právne prostriedky, vystihuje obsah a povahu riešeného právneho vzťahu. Na základe uvedených

skutočností mal súd za preukázanú existenciu dohody o rozviazaní pracovného pomeru odporcu u
navrhovateľa ústnou formou a preukázaný naliehavý právny záujem navrhovateľa podľa § 80 písm. c/
O.s.p. a preto návrhu v celom rozsahu vyhovel. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 59 ods. 1
písm. a/, b/, c/ d/, § 60 ods. 1, 2, § 17 ods. 2, § 18 Zákonníka práce, § 43 b ods. 1 písm. b/ Občianskeho
zákonníka. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v prospech navrhovateľa, ktorý

bol v konaní v celom rozsahu úspešný a preto mu patrí právo na náhradu trov konania. Podľa § 151 ods.
7 O.s.p. súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že namiesto určenia výšky trov priznal účastníkovi
náhradu trov konania v rozsahu 100%. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady
trov konania samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, domáhal sa jeho zmeny a zamietnutia

návrhu navrhovateľa v celom rozsahu. Mal za to, že sú dané dôvody odvolania podľa § 205 ods. 2
písm. d/, f/ O.s.p., pretože prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Dôvodil, že v konaní preukázal, že jednania a zápisy, ktoré sa uskutočnili dňa 04.10.2012 sa
týkali výlučne obchodno-právnych vzťahov - vzťahu jeho ako spoločníka a konateľa voči spoločnosti,

v žiadnom prípade sa nejednalo o ukončenie pracovného pomeru. O tejto veci nebola v uvedenom
konaní žiadna zmienka a preukázal aj e-mailovou správou od právnej zástupkyne navrhovateľa z
28.11.2012, z ktorej vyplýva, že zo strany navrhovateľa malo ísť o snahu pracovný pomer k tomuto
dňu ukončiť dohodou. Úkony dňa 04.10.2012 sa vykonávali za účasti oboch právnych zástupcov, došlo
k podpisovaniu listín u notárky, z obsahu listiny je zrejmé, že sa tieto listiny ničím nedotýkajú jeho

pracovného pomeru a z obsahu e-mailovej správy z 28.11.2012 vyplýva, že právni zástupcovia otázku
pracovného pomeru neriešili, nakoľko o okolnosti, či existuje pracovný pomer nevedeli. Skutočnosť je
taká, že s navrhovateľom otázku pracovného pomeru neriešil, neexistoval medzi nimi žiadny prejav
vo vzťahu k ukončeniu pracovného pomeru a navrhovateľ v tejto veci začal konať až na základe jeho
výzvy zo dňa 14.11.2012; až po tomto termíne navrhovateľ začal vyhotovovať rôzne listiny týkajúce sa

dohody o skončení pracovného pomeru, ktoré datoval dňom 04.10.2012. Pokiaľ mu aj boli doručené
listiny zo strany navrhovateľa, teda písomná dohoda o skončení pracovného pomeru, zápočtový lista potvrdenie o zárobku, na tieto listiny nereagoval, nevyslovil súhlas z obsahom, ktorý je v listinách
uvedený. Je teda preukázateľné, že vo vzťahu týkajúceho sa vzniku dohody o rozviazaní pracovného
pomeru boli potrebné dva prejavy vôle zmluvných strán. Ani k jednému prejavu vôbec nedošlo. Aj keď

prejav vôle môže byť prejavený konkludentne, takýto prejav však musí byť určitý a musí sa vykonať
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Zo strany navrhovateľa prejav
vôleskončiťpracovnýpomerdohodoubolažpojehožiadosti,pričomtentoprejavvôlebolpodmieňovaný
tým, že podpíše písomnú dohodu o skončení pracovného pomeru k 04.10.2012. Z jeho strany nebol
daný žiadny prejav vôle, ktorý by potvrdil prijatie návrhu o skončení pracovného pomeru dohodou a ani

o potvrdení dátumu uvádzaného navrhovateľom. Pokiaľ nedošlo k prejavom vôle, nedošlo k prejavu zo
strany navrhovateľa, nebolo z jeho strany ani čo akceptovať, alebo odmietnuť, právny úkon nemohol
vzniknúť, preto ani nemal dôvody takýto neexistujúci právny úkon nejakým spôsobom v súdnom konaní
napádať. Trval na tom, že súd vo vykonanom dokazovaní nezistil, že by z jeho strany existoval akýkoľvek
prejav vôle smerujúci k uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru. Aj tvrdené prejavy vôle
zo strany navrhovateľa je nevyhnutné posudzovať k tomuto dátumu, ktorý navrhovateľ uvádza, teda

k dátumu 04.10.2012, k tomuto dátumu žiadny prejav vôle navrhovateľa k skončeniu pracovného
pomeru dohodou neexistoval. Namietal preto právny záver súdu prvého stupňa, že by bola preukázaná
existencia dohody o rozviazaní pracovného pomeru ústnou formou.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že konateľ navrhovateľa Ing. P. a samotný odporca sa

v rámci gentlemanskej dohody jasne dohodli, že ak navrhovateľ vyplatí obchodný podiel odporcovi s
podmienkami ponechania si hnuteľných vecí, o ktoré odporca prejavil záujem, odovzdá všetky kľúče,
veci a pod., skončí s firmou ako takou a každý si pôjde svojou cestou, nakoľko samotný odporca chcel
ísť podnikať sám. Za týmto účelom si už dal vyhotoviť živnostenské oprávnenie, a preto mal podmienku,
že mu majú byť spoločnosťou navrhovateľa vyplatené určité nemalé finančné prostriedky, ktoré mu budú

slúžiť na rozbeh samotného podnikania a vozidlá, ktoré v rámci vyporiadania obdržal, budú použité
taktiež na tieto účely. Sám právny zástupca odporcu pri overovaní podpisov sa vyjadril tak, že nie je
vylúčené, že v budúcnosti budú účastníci opäť kooperovať ako dva samostatné podnikateľské subjekty,
čo však konateľ spoločnosti navrhovateľa kategoricky vylúčil. Samotný odporca netvrdil, že má trvajúci
pracovný pomer, veď on sám to bral ako skončenie akýchkoľvek pomerov so spoločnosťou. Od tohto

okamihusanaSlovenskunezdržiaval,zdržiavalsavcudzine, po05.10.2012neprišieldopráce,nežiadal
o prideľovanie práce. V záujme odstránenia určitého formálneho nedostatku bolo doručenie písomnej
dohody o skončení pracovného pomeru, ktorý nenamietal neplatnosť tohto skončenia ako aj zápočtový
list o dobe zamestnania od 01.01.1999 do 04.10.2012. Odporca však dohodu o skončení nevrátil,
zápočtový list si ponechal, obsah týchto úkonov nenamietal v zákonom stanovenej lehote podľa § 77

Zákonníka práce. Dôvodil, že počas konania predložil súdu dostatočný počet dôkazov, že odporca žije
a pracuje v Čechách, pričom ale účelovo tvrdí, že jeho pracovný pomer trvá. Nielen z týchto skutočností,
ale celkových okolností prípadu, kedy súd musel brať v úvahu, že zotrvanie odporcu v spoločnosti bolo
už nemožné, odporca konal v rozpore so záujmami navrhovateľa, spôsoboval škody, sťažoval výkon
podnikateľskej činnosti. Skončenie akýchkoľvek aktivít odporcu u navrhovateľa bola nevyhnutnosťou a

potom ako odporca odovzdal všetky veci, ktoré inak používal na výkon práce - kľúče, karty, technické
preukazy, pečiatky, bolo jasné, že už ďalej v spoločnosti žiadnu prácu vykonávať nebude. Z pohľadu
morálneho, nielen právneho nie je možné sa stotožniť s názorom odporcu, že by jeho pracovný pomer
trval, pretože navrhovateľ by ho inak nikdy nebol vyplatil sumou 170.610 eur, kedy sa nejednalo o
absolútne skončenie všetkých vzťahov so spoločnosťou navrhovateľa. Nesúhlasil s tvrdeniami odporcu

uvádzanými v odvolaní, že jeho prejav vôle k ukončeniu pracovného pomeru neexistoval, keď súd
práve skúmal prejavy vôle účastníkov nielen, ktoré urobili pri skončení účasti odporcu v spoločnosti, ale
komplexne bral v úvahu odovzdávacie, preberacie protokoly, čestné vyhlásenia, ale najmä ten fakt, ako
sa odporca od skončenia účasti v spoločnosti správal. Teda, že nechodil do práce, že ešte pred tým, ako
došlo k skončeniu jeho účasti, odovzdal všetky veci, ktoré mu slúžili na výkon práce, dňa 05.10.2012

do práce nenastúpil, pracoval celý čas v cudzine. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške
83,89 eur.

Odporca v písomnom stanovisku k vyjadreniu navrhovateľa k odvolaniu trval na tom, že jednania medzi
ním a konateľom spoločnosti navrhovateľa Ing. P. sa nedotýkali pracovnoprávneho vzťahu, ale len
riešenia obchodno-právnych vzťahov jeho účasti v spoločnosti navrhovateľa. Neexistovala preto žiadna

dohoda o skončení pracovného pomeru, resp. dohoda, na základe ktorej ho navrhovateľ odhlasovalz poisťovne. Okolnosť, že nereagoval na písomnú dohodu o skončení pracovného pomeru podpísanú
navrhovateľom neznamená, že s takouto dohodou súhlasil. Ďalej uviedol, že nemohol podávať žiadnu
žalobu o tom, že jeho pracovný pomer neskončil dňa 04.10.2012, pretože neexistoval písomne alebo

ústne žiadny prejav o skončení jeho pracovného pomeru, čestné vyhlásenie zo dňa 04.10.2012 nemohlo
byť titulom, z ktorého by vyvodzoval, že sa dotýka pracovnoprávnych nárokov. Trval na tom, že úkony,
ktoré boli vykonané v písomnej forme 04.10.2012, išlo výlučne o úkony obchodnoprávneho charakteru,
na ktoré sa vzťahuje režim obchodného zákonníka, neboli vykonané žiadne úkony, ktoré by mali
charakter pracovnoprávny, ktoré by bolo možné posudzovať podľa Zákonníka práce, preto ani k žiadnej

dohode o skončení pracovného pomeru nedošlo.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie
je dôvodné.

Odporca ako odvolací dôvod namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdil vec.

Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom vznesené
a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie
námietky odporcu sú totožné s námietkami uplatnenými odporcom pred súdom prvého stupňa a tieto
námietky nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Z daného titulu si odvolací súd osvojil dôvody
napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva:

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 01.01.1999 pracovnú zmluvu, na
základe ktorej sa odporca stal zamestnancom navrhovateľa a v zmysle dodatkov č. 1/2002 a č.
1/2004 bol dohodnutý pre odporcu druh práce - vodič, technický riaditeľ zabezpečujúci chod firmy.
Odporca bol zároveň spoločníkom a konateľom spoločnosti navrhovateľa B. O. s.r.o. so sídlom v L.

X., C. XXX. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa, odporca previedol svoj
obchodný podiel v spoločnosti navrhovateľa zmluvou zo dňa 04.10.2012 na Ing. Y. P., a zároveň bol
v zmysle uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti B. O. s.r.o. odvolaný ku dňu 04.10.2012 z
funkcie konateľa spoločnosti. Podľa tvrdení navrhovateľa účastníci konania sa zároveň pri vysporiadaní
obchodnoprávnych vzťahov dohodli, že dňom 04.10.2012 skončil aj pracovný pomer odporcu v

spoločnosti navrhovateľa. Odporca skončenie pracovného pomeru dohodou popieral s tvrdením, že
s navrhovateľom neuzatvoril písomnú ani ústnu dohodu o skončení pracovného pomeru. Predmetom
konania bolo preto posúdenie právnej otázky, či medzi účastníkmi konania skončil konkludentne
pracovný pomer ústnou dohodou podľa ustanovenia § 60 ods. 1, 2 Zákonníka práce. Navrhovateľ
žalobným petitom žiadal, aby súd určil, že pracovný pomer odporcu u neho skončil 04.10.2012. Žaloba

navrhovateľa teda nie je žalobou, ktorej právny základ vyplýva z ustanovenia § 77 Zákonníka práce, ale
žalobou na určenie v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p..

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. V preskúmavanej
veci bol podaný návrh na určenie, že pracovný pomer odporcu u navrhovateľa skončil dňom 04.10.2012.

Podmienkou procesnej prípustnosti takéhoto návrhu je preukázanie naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení podľa § 80 písm. c/ O.s.p.. Tento záujem je daný len vtedy, ak požadované určenie
je spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty navrhovateľa alebo ohrozenia jeho práva.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ preukázal v danej veci naliehavý právny záujem na
určení, že pracovný pomer medzi ním a odporcom skončil dňom 04.10.2012. Určovacia žaloba v tomto

prípade vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu a je vhodným procesným
nástrojom, ktorý odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania. Uvedenou žalobou sa vytvára pevný
právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu a predíde sa prípadným ďalším žalobám na plnenie,
zároveň sa na pevno vyriešia nejasné právne vzťahy medzi účastníkmi. Vzhľadom k tomu, že odporcapopieral skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom ústnou dohodou, domáha sa od navrhovateľa
náhrady mzdy od 24.08.2012 do skončenia pracovného pomeru, aj podľa názoru odvolacieho súdu je
v prejednávanej veci daný naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení v zmysle §

80 písm. c/ O.s.p..

Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení
pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

Podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce, dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a
zamestnanecuzatvárajúpísomne.Vdohodemusiabyťuvedenédôvodyskončeniapracovnéhopomeru,
ak to zamestnanec požaduje, alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v §

63 ods. 1 písm. a/ až c/.

Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon, ktorým na základe zhodného
prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa dochádza k skončeniu pracovného pomeru k určitému dňu.
Vzhľadom na znenie § 1 ods. 4 Zákonníka práce, pracovnoprávne vzťahy podliehajú režimu Zákonníka
práce iba v rozsahu ustanovenom v prvej časti Zákonníka práce; inak sa spravujú ustanoveniami

občianskeho zákonníka. Ide o subsidiárnu pôsobnosť Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho proces
vzniku dohody o skončení pracovného pomeru, ako aj existenciu požadovaných náležitostí je potrebné
posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 43a a nasl.). Obsah dohody o skončení
pracovného pomeru musí vykazovať všetky podstatné náležitosti platného právneho úkonu, absencia
niektorého z nich má za následok neplatnosť dohody.

Zákonník práce síce vyžaduje písomnú formu dohody o skončení pracovného pomeru, jej nedodržanie v
nadväznosti na § 17 Zákonníka práce však nespája s právnym následkom neplatnosti právneho úkonu.
Aj ústna dohoda o skončení pracovného pomeru je platná.

V preskúmavanej veci navrhovateľ tvrdil, že dohoda o skončení pracovného pomeru bola dohodnutá
ústne a keďže odporca túto skutočnosť popieral, súd prvého stupňa za daného stavu správne zameral

dokazovanie na zistenie či sa účastníci dohodli na rozviazaní pracovného pomeru ústnou formou
alebo nie. Dohoda o rozviazaní pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon vyžadujúci súhlasný
prejav vôle zamestnanca a zamestnávateľa skončiť pracovný pomer k určitému dňu. Z výsledkov
vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že bezprostredne pred podpísaním zmluvy o prevode
obchodného podielu dňa 04.10.2012 boli vzťahy medzi konateľom spoločnosti navrhovateľa Ing. Y.

P. a odporcom výrazne narušené. Odporca od konca augusta 2012 prestal vykonávať svoju prácu v
spoločnosti navrhovateľa, nechodil do práce, nerešpektoval písomné výzvy navrhovateľa na plnenie si
pracovných povinností. Z výpovedí svedkýň Ing. T. P. a J. T. vyplynulo, že odporca neplnením svojich
pracovných povinností spôsobil v doprave organizačné problémy, navádzal ostatných pracovníkov aby
odmietali vykonávať prácu, dával nedôvodné výpovede pracovníkom. Z výsluchu svedka Y. P. staršieho

bolo preukázané, že odporca chcel zakladať novú firmu, navádzal ostatných zamestnancov, aby odišli
pracovať do jeho novej spoločnosti, vybavil si živnostenské oprávnenie pre vlastné podnikanie, pričom
od 05.10.2012 do 31.10.2012 si sám zaplatil z titulu U. zdravotné poistenie. Z vykonaného dokazovania
nepochybne vyplýva, že po vzájomných rokovaniach Ing. Y. P., konateľa spoločnosti navrhovateľa
a odporcu boli dohodnuté podmienky, že odporca prevedie svoj obchodný podiel na zostávajúceho

spoločníkaIng.Y.P.zapodmienok,ktorésiodporcaurčil.Dňa04.10.2012sakonalovalnézhromaždenie
spoločnosti B. O. s.r.o. L. X., na ktorom bol schválený prevod obchodného podielu odporcu na Ing.
Y. P. za sumu 170.610 eur, zároveň bolo schválené odvolanie odporcu z funkcie konateľa spoločnosti
navrhovateľa. V tento deň, t. j. 04.10.2012, odporca podpísal preberací protokol, v rámci ktorého
odovzdal všetky doklady, ktoré mal pri výkone svojej práce, t. j. kľúče od vozidiel, palivové karty, platobné

karty, firemné pečiatky, firemné kľúče navrhovateľovi, zároveň podpísal aj čestné vyhlásenie o tom,
že vzťahy medzi ním, spoločnosťou B. O. s.r.o. a konateľom spoločnosti N.. Y. P. sú z titulu prevodu
obchodného podielu s konečnou platnosťou vysporiadané. Ku dňu 04.10.2012 navrhovateľ odhlásil
odporcu ako zamestnanca zo Sociálnej poisťovne a so Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s.. V období
od 05.10.2012 do 31.10.2012 si odporca zaplatil zdravotné poistenie sám z titulu SZČO, pričom od

01.11.2012 sa poistil vo VZP v Českej republike. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňaďalej nepochybne vyplýva, že odporca ani dňa 05.10.2012 neprišiel do práce, nežiadal navrhovateľa
o prideľovanie práce. Až listom zo dňa 14.11.2012 vyzval odporca navrhovateľa na usporiadanie
pracovnoprávnych práv s poukazom na to, že jeho pracovný pomer so spoločnosti navrhovateľa nebol

ukončenýžiadnymrelevantnýmspôsobom,pretojehopracovnýpomertrváažiadaodoplatenienáhrady
mzdy od 24.08.2012 až do riadneho ukončenia jeho pracovného pomeru. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu všetky vyššie uvedené okolnosti nasvedčujú tomu, že odporca prestal pracovať u navrhovateľa po
uzatvorení zmluvy o prevode obchodného prevodu, z dôvodu, že týmto dňom (04.10.2012) sa účastníci
konania dohodli aj na skončení pracovného pomeru a rozišli sa nielen ako konatelia a spoločníci, ale

aj z pozície zamestnávateľa a zamestnanca. Tvrdenia odporcu uvedené v odvolaní, že jeho prejav vôle
smerujúci k ukončeniu pracovného pomeru z jeho strany neexistoval, boli nepresvedčivé. Zo správania
sa odporcu pred skončením pracovného pomeru, keď od 27.08.2012 nechodil do práce, robil úkony v
rozpore so záujmami spoločnosti navrhovateľa, ku dňu 04.10.2012 odovzdal všetky veci, ktoré mu slúžili
na výkon práce, dňa 05.10.2012 do práce nenastúpil, nežiadal o prideľovanie práce, nepodal žalobu o
určenie, že pracovný pomer trvá a o náhradu mzdy, odhlásil sa z poisťovne a prihlásil sa v poisťovni v

inom štáte, nasvedčujú tomu, že rozviazal pracovný pomer s navrhovateľom ústnou dohodou ku dňu
04.10.2012. Odvolacie námietky odporcu preto odvolací súd vyhodnotil ako účelové a neopodstatnené.
V ostatnom odvolací súd odkazuje na riadne a náležité odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým
sa v celom rozsahu stotožňuje.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako

vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 a §
224 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania
spočívajúca v odmene za právne zastúpenie za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo
dňa 17.01.2014 vychádzajúc z neurčitej hodnoty veci - á 61,87 eur, 1x režijný paušál 8,04 eur, 20%

DPH 13,98 eur, spolu 83,89 eur (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 15 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .