Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Milan Vaľuš
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 10C/184/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812206554
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8812206554.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01
Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851
01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: U. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XX, B.D. O. Z.,
zast.: opatrovníčkou U. V., pracovníčkou Okresného súdu Humenné za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovanej: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO:
42176778, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK Svidník, ul. Sov. Hrdinov 163/66, o zaplatenie
2.691,71 eur s prísl. takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a.
O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28. 06. 2012 domáhal voči žalovanému U. R.
zaplatenia sumy 2.691,71 eur, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.212,98 eur od 25. 03.
2011 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.
Podanie žaloby žalobca odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. -
postupca a U. R. uzatvorili dňa 18. 11. 2005 zmluvu číslo 503560253, ktorej súčasťou boli Všeobecné
obchodné podmienky postupcu. Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol U. R. peňažné
prostriedky, pričom podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných
prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a
vo Všeobecných obchodných podmienkach. Zmluva obsahovala všetky znaky a spĺňa všetky podstatné
náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že žalovaný
neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoje povinnosti podľa zmluvy, postupca od zmluvy
odstúpil a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy. Ku dňu postúpenia pohľadávka predstavovala sumu
2.691,71eur, ktorá pozostávala z istiny 2.212,98 eur, riadneho úroku 164,84 eur a úroku z omeškania
313,89eurvsúladesozmluvouopostúpení,kdepostupcadeklaruje,ževýškaašpecifikáciapohľadávky
je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu. Žalobca si uplatňuje úrok z
omeškania počnúc dňom 25. 03. 2011, t.j. dňom nasledujúcim po účinnosti postúpenia pohľadávky.
Žalovaní ku dňu podania žaloby neuhradili žiadnu sumu. Dlžná suma ku dňu podania žaloby predstavuje
sumu 2.691,71 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 2.212,98 eur, t.j. rozdiel
medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu, riadneho úroku vo
výške 164,84 eur a z úroku z omeškania vo výške 313,89 eur, t.j. rozdiel medzi postúpenými úrokmi z
omeškania a platbami započítanými na tieto úroky.Opatrovníčka žalovaného vzniesla námietku premlčania.
Vedľajší účastník oznámil vstup do konania dňa 21. 09. 2012 na podporu žalovaného, vzniesol námietku
premlčania a žiadal priznať náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobným návrhom a jeho prílohami, vyjadrením zástupcu
žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:
Právny zástupca žalobcu k veci uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu.
V písomnom vyjadrení zo dňa 25.10.2012 žalobca uviedol, že vedľajší účastník nemôže sám vzniesť
námietku premlčania, nakoľko je oprávnený len na procesné úkony, pričom námietka premlčania je
hmotnoprávny úkon, ktorý vedľajšiemu účastníkovi nepatrí. V ďalšom uviedol, že žalovaný v dohode o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku vyhlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho
následkoch a citoval ust. § 558 a § 110 ods. 1 vetá druhá Občianskeho zákonníka.
Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a U. R. ako dlžník uzavreli dňa 18. 11. 2005 zmluvu o splátkovom
úvere č. 0503560253 podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa čl. I. predmetom zmluvy bolo
poskytnutie splátkového úveru veriteľom dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto
zmluve. Výška úveru predstavovala 50.000,-Sk, druh úveru bol MINIúver do 10 minút, úroková sadzba
bola určená ako pevná do konečnej splatnosti úveru vo výške 17,3%, výška splátky bola určená vo
výške 1.324,- Sk, splatnosť prvej splátky bola určená na 20. 12. 2005, periodicita splátok mesačne
k 20. dňu v mesiaci, končená splatnosť úveru na deň 20.10.2010. V zmysle ďalšieho všetky údaje a
náležitosti uvedené v základných podmienkach zmluvy sú platné ku dňu podpisu zmluvy, ich zmeny sa
riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa účinnými odo dňa 1.8.2002.
Podľa čl. II bod 1 až bod 3 zmluvy veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver po splnení podmienok
uvedených v zmluve, a to takým spôsobom, že úver pripíše v prospech účtu dlžníka uvedeného v
základnýchpodmienkachzmluvy.Úversapovažujezaposkytnutýdňompripísaniaúverunaúčetdlžníka
uvedeného v základných podmienkach zmluvy. Dlžník je povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom
čase, v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené
s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Zmluvné strany sa dohodli, že splatné úroky a splatné
poplatky sa dňom ich splatnosti uvedenej v základných podmienkach pripíšu k istine a stávajú sa jej
súčasťou.
Podľa čl. III bod 1, bod 2 zmluvy pohľadávku veriteľa z poskytnutého úveru tvorí istina, úroky, úroky
z omeškania, všetky poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom (ďalej len „pohľadávka z úveru“).
Dlžník súhlasil, aby veriteľ vykonával inkaso z účtu uvedeného v základných podmienkach a to vo výške
a v termíne splátok a zaviazal sa zabezpečiť na účte dostatok finančných prostriedkov, aby bolo možné
realizovať inkaso v dohodnutých termínoch.
Dlžník je povinný v prípade omeškania so splácaním pohľadávky z úveru, platiť úrok z omeškania vo
výške určenej veriteľom zverejnením. Dlžník súhlasí, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné
poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu, a to v tomto poradí (čl. III
bod 4 zmluvy).
V zmysle čl. IV. bod 1 zmluvy veriteľ úročí úver sadzbou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy.
Podľa čl. V bod 2 zmluvy dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami
veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil sosadzobníkom a súhlasí s ním, pričom pre účely zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné
podmienky vydané veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002 (ďalej len „VOP“).
Všetky práve vzťahy vyslovene neupravené v zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP,
ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto
poradí. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného
zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (čl. V bod 3, bod 4 zmluvy).
Podľa čl. 1 bod 1.2. VOP tieto upravujú všetky vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe
zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými produktmi, ako aj vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním,
ktorého cieľom je uzavretie zmluvy. VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou
a klientom v súvislosti s príslušným bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný bankový
produkt vo VOP upravený (čl. 1 bod 1.3. VOP).
V rozsahu, v akom sa ustanovenia písomnej zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti
s určitým bankovým produktom líšia od ustanovení VOP alebo osobitných obchodných podmienok, sú
rozhodujúce ustanovenia takejto písomnej zmluvy. (čl. 1 bod 1.4. VOP).
Podľa čl. 7 bod 7.2.4. VOP banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky do výšky určenej v
zmluve o úvere a po splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere, a to takým spôsobom, že pripíše
peňažné prostriedky v prospech účtu klienta uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere.
Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.
Podľa čl. 7 bod 7.3.2. VOP pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a príslušenstva
spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy. Banka
je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím úveru a kedykoľvek počas trvania
úverového vzťahu. Zánikom pohľadávky zo zmluvy zanikajú aj zmluvné vzťahy uzavreté medzi bankou
a klientom, ktoré upravovali spôsob splácania pohľadávky, ako aj všetky pokyny klienta voči banke,
obsahom ktorých bol spôsob splácania pohľadávky. V prípade, že ku dňu splatnosti úrokov, úrokov
z omeškania, poplatkov a iných nákladov spojených so splátkovým úverom nebude na účte klienta
dostatok prostriedkov na ich úhradu a dohodnutý úverový rámec bude vyčerpaný v celej dohodnutej
výške, dohodli sa klient a banka na tom, že banka je oprávnená uspokojiť splatné úroky vo forme
zaťaženia účtu klienta, i keď neexistuje klientova pohľadávka z jeho účtu a úverový rámec je vyčerpaný
v celej dohodnutej výške. Na základe tejto skutočnosti bude rozsah čerpaného splátkového úveru vyšší
ako je výška dohodnutého úverového rámca (nepovolené prečerpanie) a klient je povinný okamžite
vyrovnať toto nepovolené prečerpanie minimálne do výšky dohodnutého úverového rámca.
Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti splátky a banka má
možnosť s poukázanou sumou nakladať (čl. 7 bod 7.3.3. VOP).
Podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta alebo:
a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, alebo
l) ak klient nesplnil alebo porušil povinnosti dohodnuté vo VOP, v zmluve o úvere alebo
zabezpečovacími zmluvami,
banka je oprávnená:
a)vyhlásiťmimoriadnusplatnosťúveru,t.j.požadovaťsplateniepohľadávkyzozmluvyaklientjepovinný
splatiť pohľadávku zo zmluvy v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti,b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite, bez
výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy nezanikajú ani zabezpečovacie
zmluvy uzatvorené medzi bankou a klientom, resp. treťou osobou.
Podľa čl. 17 bod 17.4. VOP platia aj po skončení zmluvného vzťahu klienta a banky, až do úplného
vysporiadania ich vzájomných vzťahov.
Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 12.6.2012 oznámil Mariánovi Adamčíkovi, že pôvodným
veriteľom bola vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru. Dlžná pohľadávka predstavuje
sumu 3.085,08 eur a vyzval ho na splnenie svojej povinnosti najneskôr do 19.6.2012.
Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 12. 04. 201 Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila
žalovanému, že pohľadávku z uzavretej úverovej zmluvy postúpila žalobcovi a že uvedený záväzok je
možné od okamihu doručenia tohto oznámenia uhradiť výlučne plnením postupníkovi.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.
Ako to vyplýva z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 03. 2011 došlo k postúpeniu
pohľadávky, a to zo spoločnosti Slovenská sporiteľňa a.s. na žalobcu.
Z dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 12.12.2011 súd zistil, že zmluvnými
stranami boli žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník. V čl. 2. Uznanie záväzku žalovaného ako osoby
uvedené v bode 1.2 čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe
zmluvy uzatvorenej s postupcom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 2212,98 eur, nákladov
na inkasné konanie v sume 150 eur a príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy. Podľa čl. 3. Forma
splatenia záväzku bod 3.1 osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3 vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní
dlhu a jeho následkoch.
Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý
nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.
Podľa§269ods.2Obchodnéhozákonníkaúčastnícimôžuuzavrieťajtakúzmluvu,ktorániejeupravená
ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva
vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej
len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka ).
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka ).
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že
určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa
osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa
osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).
Súd zistil, že podľa zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami
Obchodnéhozákonníka,idevšakospotrebiteľskúzmluvuvzmysle§52 anasl.Občianskehozákonníka,
pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah
zmluvy bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je
potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení
pohľadávok, ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia
žalobcu v tomto konaní.
Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa
ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo
viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsahobchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou, pričom tento výklad
je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle vyššie uvedenej smernice. Pri
závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a to aj v súlade s citovaným ust. § 3 ods. 3 zákona o
ochrane spotrebiteľa.
Vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaného vzniesol námietku premlčania. Súd má za to,
že vedľajší účastník je legitimovaný na vznesenie námietky premlčania v predmetnej veci, pričom
takýto výklad je v súlade so zmyslom ochrany spotrebiteľa a so zmyslom účastí občianskych združení
vystupujúcich na ochranu spotrebiteľa v takýchto konaniach, preto o platnosti takého úkonu vedľajšieho
účastníka nemá súd žiadne pochybnosti a takto vznesenú námietku premlčania súd akceptoval.
Vzhľadomnavyššieuvedenéboloúlohousúdusastaktovznesenounámietkoupremlčaniavysporiadať.
V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy by mal dopadať aj na nadväzujúce úkony
vykonané medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorá je podpísaná žalovaným, ma
nepochybne charakter predtlačených formulárových zmlúv, obsah ktorých nemohol žalovaný ovplyvniť,
preto aj tato dohoda ma charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože bezprostredne nadväzuje na
predchádzajúce dojednania spotrebiteľského charakteru s právnym predchodcom žalobcu.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Akprávodlžníkpísomneuznalčododôvoduivýšky,premlčujesazadesaťrokovododňa,keďkuznaniu
došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty
( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí
byť určitá a zrozumiteľná.
Žalobca svoj nárok v konaní uplatňuje z uznania záväzku a prehlásenia žalovaného o vedomosti
premlčania dlhu a jeho následkoch.
Z vykonaného dokazovania, a to z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku však
nepochybne vyplýva, že záväzok žalované uznali dňa 12.9.2011. Pri závere o tom, že sa jedná o
spotrebiteľský vzťah a aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie zmluvy je potrebné aplikovať
ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy je zrejmé, že k uznaniu dlhu žalovaným došlo v čase,
keď už bol dlh premlčaný.
Uznanie záväzku žalovanými bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako
dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp.
jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď
nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť
takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej
strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k
akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo
všetkých bodoch zástupcom druhej strany.
Taktiež súd poukazuje na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v bode
2., no prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3. označenom
ako forma splatenia záväzku a to až v poslednej vete.
V zmysle § 558 Občianskeho zákonníka možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh
uznal, o tomto premlčaní vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho
uznania len vtedy, keď dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre
skutkový alebo pre právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho
uznanie spomenuté právne následky.
Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že prehlásenie žalovaného o vedomosti premlčania dlhu a
jeho následkoch tak ako bolo vykonané v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
zo dňa 12.9.2011 nezakladá právny následok uznania premlčaného dlhu tak ako to vyžaduje citované
ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka.
Keďže v danej veci začala plynúť premlčacia doba 29. 12. 2007, ktorá uplynula dňa 29. 12. 2010, no
žalobca podal žalobu až dňa 28.6.2012, teda až po uplynutí premlčacej doby, pričom vedľajší účastník
vystupujúci na strane žalovaných účinne vzniesol námietku premlčania a súd tento jeho úkon tak ako je
uvedené vyššie považoval za účinné dovolanie sa premlčania, na základe tejto skutočnosti súd nemohol
žalobcovi toto premlčané právo priznať, preto súdu nezostávalo iné ako žalobu zamietnuť.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane
s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.