Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/373/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311213482
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2311213482.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. M. O. X, V. a 2/ P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. II. XXX/XX, F., obaja zastúpení JUDr. Marianom
Mikáčim, advokátom, Záhradnícka 15, Bratislava, proti odporcovi: K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Z.
V. XXX, zastúpený JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, advokátom, Jarmočná 2264/3, Šaľa, o určenie, že
dôvody vydedenia nie sú dané, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 24.
mája 2013, č.k. 23C/194/2011-121, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľom 1/ a 2/ sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil, že dôvody vydedenia uvedené v Listine
o vydedení spísanej vo forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade v Šali dňa 10.08.2006 JUDr.
Karolom Kovácsom, notárom, pod č.k. N 307/2006 ( správne NZ 304/2006), NZ 31167/2006, ktorou
poručiteľka T. O., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. Z. V. XXX vydedila svoju dcéru navrhovateľku
1/ajejpotomkov,niesúdané.Zároveňurčil,žedôvodyvydedeniauvedenévListineovydedeníspísanej
vo forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade v Šali dňa 10.08.2006 JUDr. Karolom Kovácsom,
notárom, pod č.k. N 307/2006 ( správne 304/2006),, NZ 31167/2006, ktorou poručiteľka T. O., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. Z. V. XXX vydedila svojho syna navrhovateľa 2/ a jeho potomkov,

nie sú dané. O náhrade trov konania rozhodol tak, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľom 1/
a 2/ trovy konania v sume 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 911,58 eur do rúk právneho
zástupcu navrhovateľov do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo,
že navrhovatelia sa svojim návrhom domáhali, aby súd určil, že vydedenie uvedené v Závete a v
Listine o vydedení spísanom dňa 10.08.2006 vo forme notárskej zápisnice sp. zn. N 304/2006, NZ
31167/2006 JUDr. Karola Kovácsa, notára so sídlom v Šali neexistujú. Návrh odôvodnili tým, že
poručiteľka T. O. zomrela dňa XX.XX.XXXX ako vdova. Dedičmi zo zákona po nebohej sú potomkovia,

navrhovatelia 1/ a 2/ a odporca. Dňa 23.03.2011 prebehlo pojednávanie vo veci dedičstva po neb.
T. O. a navrhovatelia a odporca na pojednávaní uviedli, že viac dedičov zo zákona niet. Poručiteľka
zriadila na Notárskom úrade v Šali u notára Karola Kovácsa Listinu o vydedení dňa 10.08.2006 vo forme
notárskej zápisnice, v ktorej za svojho univerzálneho dediča ustanovila odporcu a vydedila ďalšie dve
deti - navrhovateľku 1/ ako dcéru a navrhovateľa 2/ ako syna. Dôsledky vydedenia sa majú vzťahovať
aj na ich potomkov. Odporca uviedol, že rešpektuje poslednú vôľu poručiteľky. Navrhovatelia uviedli, že
dôvodyvydedeniauvedenévlistineneexistujú.OkresnýsúdGalantapretokonanieodedičstveprerušila

odkázal navrhovateľov, aby podali žalobu s určením, že dôvody vydedenia uvedené v závete a v listine o
vydedení neexistujú. Navrhovatelia uviedli, že poručiteľka v Závete uviedla „nakoľko v rozpore s dobrýmimravmi mi neposkytli a neposkytujú potrebnú pomoc v starobe, v zhoršenom zdravotnom stave a vo
všetkom som odkázaná na pomoc syna K. O.“, čím skombinovala dva možné dôvody, ktoré umožňujú
vydediť vlastných potomkov. Takéto dôvody nemôžu byť dôvodmi vydedenia. Navrhovatelia poskytovali

potrebnú pomoc v chorobe a starobe a boli tiež pripravení ju poskytovať poručiteľke aj v iných závažných
prípadoch, ak by sa vyskytli. Navrhovatelia poručiteľku navštevovali, starali sa o ňu, poskytovali jej
potrebnú pomoc. Pri návštevách lekára ju sprevádzala navrhovateľka 1/ v období okolo času spísania
listiny o vydedení. Navrhovateľka 1/ takmer pri každej návšteve lekára ju sprevádzala, navštevovala
s ňou lekára a nezanedbateľnú starostlivosť poskytoval aj manžel navrhovateľky 1/, keď potrebovala

poručiteľka pomoc okolo domu v rámci jeho možnosti, keďže je občan s ťažkým zdravotným postihnutím.
Takmer každú sobotu sa u poručiteľky zastavil a priniesol jej veci, ktoré jej poslala navrhovateľka 1/.
Poskytovanie pomoci od neho sa nestretávalo s pozitívnou reakciou odporcu. Prekážalo mu napríklad,
že manžel navrhovateľky 1/ opravoval poručiteľke elektriku. Poručiteľka pomoc navrhovateľov odmietla,
keď jej ponúkali striedavú starostlivosť u nich s tým, že chcel ostať bývať doma, uistila ich, že nie
je odkázaná na celodennú pomoc. V čase spísania závetu a listiny o vydedení bola mobilná, nebola

odkázaná na celodennú starostlivosť inej osoby. Odporca sa v dome poručiteľky zdržiaval takmer každý
deň, požičiaval si od nej peniaze, pravdepodobne nadobudol dojem, že mu to všetko patrí. Návštevy
navrhovateľov mu prekážali. Správanie sa odporcu postupne ovplyvnilo aj správanie poručiteľky, ktorá
vo svojich vyjadreniach prejavovala často obavy, aby sa odporca nedozvedel o drobných darčekoch
vnúčatám,prípadneotom,ževzáhradenazbieraovocie,ktorédánapríkladnavrhovateľke1/.Žiadosťou

zo dňa 15.06.2009 poručiteľka údajne sama žiadala o umiestnenie v zariadení opatrovateľskej služby.
Po umiestnení ju navrhovatelia navštevovali. Pokiaľ ide o ďalší dôvod, a to, že trvale neprejavujú o
poručiteľku opravdivý záujem, nenavštevujú ju, dcéra T. u nej nebola vyše troch rokov a syn P. ju navštívil
naposledy v máji toho roku, tak sama poručiteľka neuviedla absolútne žiaden relevantný dôvod na
to, aby mohlo dôjsť k vydedeniu. Dôvodili, že opravdivý a trvalý záujem môžu dokázať aj za dlhšie

časové obdobie pred aj po spísaní listiny o vydedení a závetu. Dňa 06.05.2006 mala svadbu dcéra
navrhovateľky 1/, kde bola celá rodina spolu vrátane poručiteľky. Taktiež na oslave poručiteľkiných
osemdesiatich narodenín v roku 2008 boli vzťahy medzi poručiteľkou a navrhovateľmi normálne a na
jej oslave sa zišla celá rodina. Odporca uviedol, že návrh považuje za nedôvodný a v celom rozsahu
ho navrhol zamietnuť. Predmetný závet, ako aj listina o vydedení sú v plnom súlade s platným právnym

poriadkom SR, pri spisovaní predmetných listín boli dodržané všetky podmienky vyžadované zákonom.
Dôvody, pre ktoré poručiteľka vydedila svojich dedičov - deti, ako aj ich potomkov, boli dané tak v čase
spísania predmetných listín, ako aj po celú dobu od ich spísania až do smrti poručiteľky. Vyjadrujú
skutočnú vôľu poručiteľky, ktorú prejavila slobodne a v stave spôsobilom na takýto právny úkon. Súd
prvého stupňa vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to rozhodnutím obce Trnovec nad Váhom z

13.06.2008, lekárskou správou MUDr. P. zo septembra 2011, dohodou o skončení pracovného pomeru
zo06.07.2009,úplnouzdravotnoudokumentáciouneb.T.O.,zomr.dňaXX.XX.XXXXodjejošetrujúceho
lekára MUDr. P. a dedičský spis OS Galanta, ďalej výsluchom účastníkov a svedkov navrhnutých tak
navrhovateľmi, ako aj odporcom, a to výsluchom svedkyne T. U., D. V., T. A., O. P., T. L., F. A., F.
O., M. J., L. D., V. F., T. B., J. O., MUDr. D. P.. Právne súd vec posúdil podľa ust. § 80 písm. c),

§ 461 ods. 1, 2, § 469a ods. 1, 2, § 473 ods. 2, § 476 ods. 1, 2, § 479 Občianskeho zákonníka,
§ 175k ods. 2 O.s.p.. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že
poručiteľka T. O., nar. XX.XX.XXXX, zomrela XX.XX.XXXX, dedičmi zo zákona v prvej skupine sú
pozostalé deti, a to navrhovateľka 1/, navrhovateľ 2/ a odporca. Na pojednávaní vo veci dedičstva
po neb. T. O. sa navrhovatelia dozvedeli, že poručiteľka zriadila na Notárskom úrade v Šali JUDr.

Karola Kovácsa závet a listinu o vydedení zo dňa 10.08.2006 vo forme notárskej zápisnice pod sp. zn.
N 304/2006, NZ 31167/2006, ktorou mala záujem za svojho univerzálneho dediča ustanoviť odporcu
a vydediť svoje ďalšie dve deti - navrhovateľov a aj ich potomkov. Odporca na tomto pojednávaní
prehlásil, že v plnom rozsahu rešpektuje poslednú vôľu matky, pričom navrhovatelia uviedli, že dôvody
vydedenia v predmetnej listine uvedené neexistujú. Z tohto dôvodu boli navrhovatelia odkázaní, aby

podali občiansko-právnu žalobu na Okresný súd Galanta s určením, že dôvody vydedenia uvedené
v závete a v listine o vydedení neexistujú. Vzhľadom na tieto dôvody súd zistil, že predmetný závet a
listina o vydedení spĺňajú všetky formálne náležitosti listiny o vydedení požadované zákonom. Listina
obsahuje dátum vyhotovenia, uvedenie okruhu vydedených osôb, dôvody vydedenia, je vyhotovená v
písomnej forme a prejav vôle poručiteľky výslovný. Pri skúmaní dôvodov vydedenia ako materiálnych

podmienok pre vydedenie v zmysle ust. § 469a ods. 1 OZ dospel súd k záveru, že poručiteľka v
predmetnej listine o vydedení uviedla ako dôvody vydedenia navrhovateľov a ich potomkov dôvody dva.
Prvý,žejejvrozporesdobrýmimravmineposkytlianeposkytujúpotrebnúpomocvstarobe,vzhoršenom
zdravotnom stave, pričom vo všetkom je odkázaná na pomoc od syna K. O. a druhý, že dcéra T. asyn P. v rozpore s dobrými mravmi trvalo neprejavujú o ňu opravdivý záujem, ktorí by ako potomkovia
mali prejavovať, navrhovatelia ju nenavštevujú, dcéra T. u nej nebola vyše troch rokov a syn P. ju
navštívil naposledy bytom v máji 2006. Pokiaľ ide o prvý dôvod vydedenia, je potrebné uviesť, že takto

vymedzený dôvod vydedenia je nekonkrétny čo do vymedzenia času a priestoru, prípadne skutkov alebo
udalostí, ktorých pravdivosť by bolo možné overiť vykonaným dokazovaním, neobsahujúci konkrétne
správanie sa navrhovateľov odporujúce dobrým mravom, ale obsahujúci len citáciu zákonného dôvodu
vydedenia. Takto vymedzený dôvod vydedenia nie je spôsobilý privodiť vydedenie potomka. Napriek
tomu súd v záujme objektívnosti a presvedčivosti jeho rozhodnutia vykonal dokazovanie v snahe zistiť,

akú konkrétnu pomoc poručiteľka mala na mysli pri spisovaní listiny o vydedení a z jej zdravotnej
dokumentácie, výsluchu ošetrujúceho lekára a v konaní vypočutých svedkov zistil, že v čase spisovania
spornej listiny o vydedení a v období pred jej spísaním nepotrebovala žiadnu výraznejšiu pomoc v
starobe a v jej zdravotnom stave a o takúto pomoc ani navrhovateľov nežiadala. Ostatnú bežnú pomoc,
napríklad pri kúrení tuhým palivom a drobných domácnosti prácach jej poskytoval odporca. V tejto
súvislosti sa súd stotožnil s právnym názorom navrhovateľov, že nie každá choroba alebo vyšší vek

vedú k záveru o nevyhnutnosti potomka poskytnúť poručiteľovi potrebnú pomoc, muselo by ísť o také
ochorenie, starobu alebo iný závažný dôvod, ktoré vylučujú, aby poručiteľ sám bez cudzej pomoci
odstránil ich dôsledky, pričom platí princíp subsidiarity, teda ak je o poručiteľa postarané inak, potom
takáto pomoc v zmysle citovaného ustanovenia nie je potrebná. V každom prípade neposkytnutie
pomoci musí byť v konkrétnom prípade v rozpore s dobrými mravmi. V danej veci bolo nesporné,

že navrhovateľka v roku 2006 odmietla poručiteľke pomoc pri umývaní okien a to bezprostredne pri
príprave svadby svojej dcéry, ktorú skutočnosť nebolo možné považovať za odmietnutie pomoci v
zmysle vyššie uvedených úvah, teda za konanie takej intenzity, ktoré by bolo možné považovať za
odporujúce dobrým mravom umožňujúce poručiteľovi vydediť potomka. Obdobne z dokazovania bolo
nesporné, že navrhovateľka 1/ v roku 2005 odmietla poručiteľku ubytovať vo svojom obydlí na obdobie

asi dvoch týždňov a to v čase, keď mala táto zlomenú ruku, ani takéto správanie súd nepovažoval
za odporujúce dobrým mravom aj s ohľadom na to, že každý človek má právo na súkromie a má
právo slobodne sa rozhodnúť, s kým bude zdieľať spoločnú domácnosť. Navrhovateľka poručiteľke
v súvislosti s jej úrazom poskytla nevyhnutnú pomoc, sprevádzala ju k lekárovi, pomohla jej aj pri
obstaraní potrebných liekov. Poručiteľka sa rozhodla zostať bývať u navrhovateľky bez toho, že by

vopred v dostatočnom predstihu informovala, umožnila jej si takýto zásah do jej súkromia a súkromia jej
rodinnýchpríslušníkovpripraviťapremyslieť.Obdobneodmietnutienavrhovateľa2/ubytovaťporučiteľku
v období dvoch týždňov v jeho domácnosti nie je možné považovať za odporujúce dobrým mravom.
Pre poriadok je potrebné však zdôrazniť, že žiaden z týchto skutkov nebol uvedený v listine o vydedení
ako dôvod vydedenia. Pokiaľ ide o dôvod druhý, uvedený v listine o vydedení, je potrebné uviesť, že aj

takto uvedený dôvod bolo potrebné skúmať s ohľadom na všetky okolnosti konkrétnych vzťahov medzi
poručiteľkou a jej potomkami. Podľa ustálenej súdnej praxe sa nevyžaduje, aby potomkovia svojich
predkov pravidelne navštevovali a to ani pri príležitosti napríklad osláv životných jubileí, narodenín,
menín, avšak za súladný s dobrými mravmi je považovaný aj len písomný, prípadne telefonický kontakt
medzi predkami a potomkami. Naopak, v prípade nezáujmu, ak tento je trvalý a potom neprejavuje ani

minimálny záujem o poručiteľa, o jeho život, zdravie, je možné takéto konanie považovať za odporujúce
dobrým mravom. V prejednávanej veci, a to z dokazovania, a to najmä z výsluchu účastníkov, ako aj v
konaní vypočutých svedkov jednoznačne vyplynulo, že navrhovatelia prejavovali o poručiteľku opravdivý
záujem, ktorý by ako potomkovia prejavovať mali. Túto pravidelne v medziach slušnosti navštevovali,
o týchto návštevách svedčí aj samotná fotodokumentácia predložená účastníkmi konania, prejavovanie

skutočného, respektíve opravdivého záujmu navrhovateľov o poručiteľku potvrdili aj svedkovia, ktorí
potvrdili existenciu dobrých vzťahov a pevných rodinných zväzkov medzi navrhovateľmi a poručiteľkou.
Navrhovatelia poznali zdravotný stav a potreby poručiteľky, ak ich požiadala o pomoc, túto jej až na
malé výnimky citované vyššie poskytli. Medzi poručiteľkou a navrhovateľmi neboli vzťahy nevraživosti,
nezáujmu, neúcty. Pokiaľ aj odporca a svedkovia ním navrhnutí tvrdili, že poručiteľka mala záujem o

častejšie návštevy zo strany navrhovateľov, je potrebné uviesť, že na jej subjektívny pocit, prípadne
subjektívny názor v konaní vypočutých svedkov na intenzitu záujmu, či kontaktov medzi potomkami
a predkami nebolo možné pri rozhodovaní prihliadnuť, nakoľko súd bol povinný posúdiť takýto dôvod
vydedenia z objektívneho hľadiska. Je pochopiteľné, že odporca, ktorý žil s poručiteľkou v jednej
domácnosti, bol s ňou v každodennom kontakte, poskytoval jej všestrannú pomoc, ktorú poručiteľka

potrebovala, avšak správanie sa navrhovateľov, ktorí neboli s poručiteľkou v každodennom kontakte,
v žiadnom prípade nie je možné posúdiť ako odporujúce dobrým mravom. Z výsledkov dokazovania
nevyplynulo, že by navrhovateľka 1/ poručiteľku nenavštívila v období troch rokov pred spísaním listiny o
vydedení, a pokiaľ ide o navrhovateľa 2/, tak už samotná skutková okolnosť uvedená v listine o vydedení,že ju nenavštívil v období troch mesiacov jún až august 2006 nie je dôvodom, pre ktorý by bolo možné
potomka vydediť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľom, ktorí
mali vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania v celkovej výške 1.011,08 eur.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie odporca.
Uviedol, že dôvody vydedenia boli v predmetných listinách jasne, určito a zrozumiteľne vymedzené
tak, ako to vyžaduje zákon. Vyjadrujú skutočnú vôľu poručiteľky, ktorú prejavila slobodne v stave
spôsobilom na tento právny úkon. K prvému dôvodu vydedenia uviedol, že tvrdenia navrhovateľov, že
poručiteľkin zdravotný stav bol v roku 2006 dobrý, pričom vraj šlo o bežné zdravotné problémy, sú len

bagatelizovaním skutočných závažných zdravotných problémov, v dôsledku ktorých bola poručiteľka
odkázaná na pomoc. Výpoveďou svedka ošetrujúceho lekára MUDr. P. bolo preukázané, že už v
období rokov 2006 sa u poručiteľky prejavovali príznaky osteoporózy, ktorá jej bola v roku 2007
aj diagnostikovaná a už v roku 2006 bola pravidelne vyšetrovaná pre točenie hlavy na podklade
zúženia mozgových ciev. V dôsledku osteoporózy i zúženia mozgových ciev bola rovnako odkázaná
na cudziu pomoc. Vydediť možno z dôvodu, že potomok neposkytne potrebnú pomoc v starobe,

v zhoršenom zdravotnom stave, či v iných závažných prípadoch. Svedeckými výpoveďami bolo
jednoznačne preukázané, že už v roku 2006 poručiteľka bola odkázaná na cudziu pomoc pri mnohých
jej každodenných činnostiach, pričom v takomto stave jej navrhovatelia opakovanie odmietli poskytnúť
potrebnú pomoc, a to aj v konkrétnych prípadoch, kedy ich o ňu vyslovene požiadala. Navrhovateľka
1/ odmietla ubytovať poručiteľku vo svojej domácnosti v roku 2005, keď mala zlomenú ruku, napriek

tomu, že bývala v blízkosti nemocnice, poručiteľka tak musela následne na rehabilitácie so zlomenou
rukou dochádzať. Rovnako navrhovateľ 2/ napriek výslovnej žiadosti poručiteľky ju odmietol ubytovať vo
svojej domácnosti, čo potvrdili aj samotní navrhovatelia 1/ a 2/. K ďalšiemu dôvodu vydedenia odporca
uviedol, že samotnú skutočnosť, že medzi navrhovateľmi a poručiteľkou bol realizovaný nejaký kontakt
ešte nemožno stotožňovať s prejavovaním opravdivého záujmu potomkov o rodiča. Záujem potomkov

má byť prirodzený, vyplýva z rodinno-právnych väzieb, má byť opravdivý. Poručiteľka jasne vymedzila
zákonné dôvody, na základe ktorých navrhovateľov vydedila, aj ich bližšie konkretizovala. Poručiteľka
uviedla, že navrhovatelia o ňu neprejavujú v rozpore s dobrými mravmi opravdivý záujem, ktorý by ako
potomkovia mali prejavovať, pričom nezáujem videla najmä v skutočnosti, že navrhovatelia ju ani len
nenavštevujú. Je zrejmé, že poručiteľka dôvody vydedenia uviedla a špecifikovala tak, ako to zákon

vyžaduje. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo/239/2009. Má za to, že poručiteľka
sama najlepšie vedela, prečo závet a listinu o vydedení spísala, z akých dôvodov tak urobila, rovnako
v čase spísania závetu a listiny sama vedela posúdiť, či jej navrhovatelia potrebnú pomoc v starobe a
chorobeposkytliačioňuprejavovaliopravdivýzáujem.Odspísaniazávetumalaporučiteľkanespočetne
veľa možností, kedy mohla už spísaný závet a listinu o vydedení zrušiť, čo však neurobila. Z uvedeného

je zrejmé, že dôvody, na základe ktorých došlo k vydedeniu navrhovateľky 1/ a navrhovateľa 2/ boli dané
tak v čase spísania závetu a listiny o vydedení, aj počas jej ďalšieho života, ako aj v čase jej smrti.
Ak by totiž navrhovateľka 1/ a navrhovateľ 2/ prejavovali o poručiteľku počas jej života taký záujem,
aký prejavujú po jej smrti o jej majetok, k uvedenému konaniu by poručiteľka nemala žiaden relevantný
dôvod a k spísaniu závetu a listiny o vydedení by nikdy nedošlo. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alebo rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh zamietnuť.

Navrhovatelia v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že v odvolaní je uvedené, že navrhovatelia
bagatelizovali zdravotný stav poručiteľky, samotní navrhovatelia boli veľmi dobre oboznámení so
zdravotným stavom. Svedok - ošetrujúci lekár MUDr. D. P. uviedol, že poručiteľka do roku 2006 -2007
sa liečila len sporadicky. Je potrebné vychádzať z odborného názoru lekára a odmietajú objektívne

posúdenie situácie označiť ako bagatelizovanie. Uvedomujú si, že zdravotný stav poručiteľky bol
primeraný jej veku a taký, ako bol zhodnotený v rozhodujúcom období jej ošetrujúcim lekárom. V §
469a ods. 1 OZ sú taxatívne stanovené dôvody, pri ktorých ho možno použiť. Je potrebné objektívne
zhodnotiť zdravotný stav poručiteľky a objektívne posúdiť podmienky, ktoré k tomuto poručiteľku viedli.
Dôvody uvedené v listine o vydedení o absencii návštev boli vyvrátené, keďže navrhnuté a vykonané

dôkazy potvrdili návštevy navrhovateľky 1/, jednorazové odmietnutie vykonania prosby poručiteľky, ktoré
boli uvedené ako príklady odmietnutia pomoci sú absolútne irelevantné, žiadne iné dôvody, ktoré by
mohli obstáť uvedené neboli. Svedeckými výpoveďami boli dokázané pravidelné návštevy a dobré
vzťahy medzi navrhovateľmi a poručiteľkou. Dôvod vydedenia nezáujem a nenavštevovanie poručiteľky
uvedený v listine o vydedení bol skúmaný s ohľadom na všetky okolnosti konkrétnych vzťahov medzi

poručiteľkou a jej potomkami. Pomoc bola poručiteľke navrhovateľmi poskytovaná primerane, taktiež vsúlade s potrebami ich rodín, treba prihliadať na reálnu situáciu. Odporca trávil veľkú časť svojho života
v spoločnej domácnosti v obydlí poručiteľky, aj v čase spísania listiny o vydedení, ak potrebovala pomoc,
je prirodzené, že táto pomoc v bezprostrednom čase potreby bola vykonaná osobou, ktorá bola na blízku

a teda logicky odporcom. Z fotodokumentácie je zrejmé, že vzťahy boli v celom období štandardné,
záujem bol navrhovateľmi vyvíjaný primerane. Navrhli rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolacípozistení,žebolopodanévzákonomurčenejlehoteoprávnenými
osobami - účastníkmi konania odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa postupom podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p.

bez nariadenia odvolacieho pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa §
212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý odvolaním je vecne
správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 23C/194/2011 je určenie, že dôvody
vydedenia uvedené v listine o vydedení spísanej vo forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade v
Šali dňa 10.08.2006 notárom JUDr. Karolom Kovácsom pod č.k. N 304/2006, NZ 31167/2006, ktorou

poručiteľka T. O., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. Z. V. XXX, vydedila svoju dcéru - navrhovateľku
1/ a svojho syna - navrhovateľa 2/ a aj ich potomkov, nie sú dané.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bolo návrhu navrhovateľov v celom rozsahu vyhovené a bolo určené, že dôvody vydedenia nie
sú dané.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu

dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa jeho právny záver
s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ako odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvostupňového súdu odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Odvolateľ v odvolaní
navyše neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa nebol

vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že dôvody vydedenia uvedené v
listine o vydedení nie sú dané. Existenciu dôvodov vydedenia je potrebné skúmať v čase spísania
listiny o vydedení. V predmetnej veci v čase jej spísania nebolo preukázané, že by existovali dôvody
vydedenia uvedené v listine o vydedení. Navyše, tieto dôvody vydedenia neboli v listine uvedené úplne

konkrétne, dve konkrétne skutočnosti tam uvedené, že navrhovateľka 1/ nenavštívila tri roky poručiteľku
a navrhovateľ 2/ po dobu posledných troch mesiacov, neboli preukázané, dôvod ohľadne navrhovateľky
1/ sa nezakladá na pravde a v prípade odporcu 2/ taký nezáujem nenavštívenie po dobu troch mesiacov
nie je možné považovať za nezáujem takej intenzity, ktorý by bol spôsobilý vyvolať možnosť vydedenia
potomka. Súd prvého stupňa všetky svoje úvahy v rozhodnutí uviedol správne, správne posúdil dôvody

vydedenia, keď tieto považoval za nespôsobilé privodiť vydedenie potomka.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p.
za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní úspešným navrhovateľom ich náhradu

nepriznal, nakoľko túto si riadne neuplatnili.Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.