Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/157/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8305204025
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8305204025.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky : JUDr. H. O., bytom T. X, W., proti odporcovi: P.
V., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, o zaplatenie 6.571,89, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu
Okresného súdu Humenné č. k. 10 C 99/2005-339 zo dňa 14.5.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením rozhodol, že navrhovateľka je povinná uhradiť odporcovi
trovy konania vo výške 651,70 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.903,12 eur v lehote 3 dní od
právoplatnosti uznesenia. Zároveň navrhovateľke nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa súd spravoval
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a náhradu trov konania priznal odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech
a na náhradu trov konania zaviazal v konaní neúspešnú navrhovateľku.

Proti uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolala navrhovateľka. V odvolaní uviedla, že súd prvého stupňa
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jej názoru existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa podľa § 150 O.s.p. na nepriznanie náhrady trov v plnom rozsahu. Uviedla, že v konaní pred
Ústavným súdom nebola účastníčkou konania, odporca v stanovenej lehote nevyčíslil trovy konania,
preto nemá nárok na priznanie náhrady trov konania. Odporca nepredložil doklady, že zaplatil uplatnené
sumy právneho zastúpenia jednotlivým advokátom, t. j. JUDr. Sopiakovi a JUDr. Mandzákovi, teda

existujú pochybnosti, či zaplatil svojim advokátom deklarované sumy. Tým, že súd v pôvodnom konaní
zamietol žalobu, ešte jej automaticky nevznikla povinnosť vrátiť predmetnú sumu a ani k tomu nebola
zaviazaná. Odporca podal žalobu v 1. rade proti Ministerstvu spravodlivosti SR a v 2. rade navrhovateľku
kvôli náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Z uvedeného dôvodu nevrátila predmetnú
sumu. Podanú žalobu považovala za jeden z dôvodov hodných osobitného zreteľa a poukázala na to, že
predmetnú sumu zaplatila H. V. a nie odporca. Namietala aj priznanie súdneho poplatku za dovolanie,

pričom tieto náklady si mal odporca znášať sám. Vyššie uvedené dôvody sú hodné osobitného zreteľa
a svoje odvolanie považovala za plne opodstatnené.

K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca, ktorý uviedol, že súhlasí s rozhodnutím prvostupňového
súdu.Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil nasledovné:

Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala, aby súd zaviazal odporcu na úhradu sumy 6.571,89 eur
(197 985,40.-Sk) s príslušenstvom titulom poskytnutých právnych služieb. Vo svojom návrhu na začatie
konania a výpovedi navrhovateľka uviedla, že medzi ňou a odporcom bola uzavretá dňa 21.1.2004
dohoda o poskytovaní právnej pomoci, v ktorej bola dohodnutá podielová odmena vo výške 20 % z
hodnoty veci. Navrhovateľka ako advokátka zastupovala odporcu v spore vedenom na Okresnom

súde v Humennom pod č. 8 C 161/2003, ktorý nie je právoplatne ukončený. Dňa 5.1.2005 prevzala
navrhovateľka odstúpenie od dohody o poskytovaní právnej pomoci, ktorú jej doručil odporca. Následne
na to mu vyfakturovala odmenu za právnu pomoc vo výške 17 985.-Sk. V tejto sume je už zohľadnená
záloha, ktorú odporca zložil navrhovateľke vo výške 4 000,-Sk a 3950,-Sk. Odmena navrhovateľky je
vypočítaná ako tarifná odmena v zmysle vyhlášky č. 163/2002 Z. z..

Okresný súd Humenné vo veci rozhodol rozsudkom č. 10 C 99/2005 zo dňa 25.11.2005. Týmto
rozsudkom súd zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľke sumu 197.985,40,- Sk s 8 % úrokom z
omeškania od 09.04.2005 do zaplatenia a trovy konania vo výške 32.295,- Sk a to všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Na základe odvolania odporcu Krajský súd v Prešove rozsudkom č. 1 Co
14/2006 zo dňa 18.06.2007 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti povinnosti odporcu uhradiť

navrhovateľke sumu 162.366,70,- Sk s 8 % úrokom z omeškania od 13.04.2005 do zaplatenia a v
prevyšujúcej časti zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh zamietol.

Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove č. 1 Co 14/2006 zo dňa 18.06.2007 podal odporca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu dovolanie. Dovolanie taktiež podala aj navrhovateľka.
Najvyšší súd SR svojím uznesením 4 Cdo 279/2007 zo dňa 24.01.2008 dovolanie oboch účastníkov

konania odmietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

Ústavný súd SR dňa 30.06.2010 vydal v tejto veci nález č. ÚS 407/2008, ktorým rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove č. 1 Co 14/2006 zo dňa 18.06.2007 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR č. 4
Cdo 279/2007 zo dňa 24.01.2008 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Rozsudkom zo dňa 03.04.2012, č. k.: 10C 99/2005-244 súd prvého stupňa návrh zamietol a odporcovi

priznal náhradu trov konania. Uznesením zo dňa 16.5.2012 súd zaviazal navrhovateľku uhradiť
odporcovi trovy konania vo výške 651,70 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2903,12 eur. Na
základe odvolania navrhovateľky rozhodoval vo veci Krajský súd v Prešove, ktorý rozsudkom sp. zn. 2
Co 116/2012, 2 Co 117/2012, 2 Co 118/2012 zo dňa 27.2.2013 rozsudok potvrdil okrem výroku o trovách
konania, zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Krajský súd v Prešove zrušil aj uznesenie zo dňa 16.5.2012, č. k. 10 C 99/2005-252
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Uznesením zo dňa 12.6.2013, č. k. 10C/99/2005-305 prvostupňový súd zaviazal navrhovateľku uhradiť
odporcovi trovy konania vo výške 651,70 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2903,12 eur v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Na základe odvolania navrhovateľky proti uzneseniu vo veci rozhodoval Krajský súd v Prešove, ktorý
uznesením zo dňa 19.12.2013, sp. zn. 2 Co 203/2013 zamietol návrh na prerušenie konania a zrušil
uznesenie a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd určil tunajšiemu súdu úlohu
zaoberať sa pri rozhodovaní o trovách konania dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, tak ako to navrhuje
navrhovateľka a taktiež zohľadniť argumentáciu odporcu v tomto smere.Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Citované zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania, čo

znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní úspech, má právo na náhradu všetkých trov
konania. Táto náhrada je obmedzená na náhradu tých trov, ktoré boli vynaložené na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Odvolací súd na základe uvedeného skutkového stavu ako aj citovaných zákonných ustanovení právne

uzatvára:

Navrhovateľka podaním návrhu voči odporcovi iniciovala začatie súdneho konania a preto si musela
byť vedomá, zvlášť keď ide o osobu s právnickým vzdelaním a advokátku, aj zodpovednosti za podanú
žalobu, z čoho plynie aj zodpovednosť za prípadné trovy konania, ako to správne konštatoval aj súd
prvého stupňa.

Odvolací súd akcentuje aj skutočnosť, že súd prvého stupňa sa v predchádzajúcom štádiu konania
v zmysle pokynu odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení vo vzťahu k trovám konania č. k. 2 Co
203/2013-321 z 19.12.2013, zaoberal aj úvahou aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p., teda dôvodmi osobitného
zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi, avšak takéto dôvody v tomto
konaní nezistil.

Navrhovateľka vo svojom odvolaní nenamietala jednotlivo vykonané úkony právnej pomoci vo vzťahu
k výške trov priznaných odporcovi až na súdny poplatok za dovolanie a tiež trovy právneho zastúpenia
odporcu za dovolanie, žiadala však aplikovať § 150 ods. 1 O.s.p.. K uvedenej námietke odvolací súd
poznamenáva, že nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 407/2008 z 30.6.2010, ktorým
bolo zrušené rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Co 14/2006 z. 18.6.2007 v spojení s

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 279/2007 z 24.1.2008, bolo zrušené
aj rozhodnutie o trovách dovolacieho konania, preto odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by tieto
trovy nemali odporcovi patriť a to v závislosti od výsledku tohto konania.

Predpokladom použitia § 150 O.s.p. je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa s tým, že ide
o výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu.

Je odôvodnený tým, že by strohá aplikácia ustanovení o náhrade trov konania mohla v konkrétnych
prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti.

Vo všeobecnosti možno povedať, že treba zvažovať vždy okolnosti konkrétneho prípadu a to nielen na
strane toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane účastníka, ktorému inak
patriaci nárok nie je priznaný. Podľa súdnej praxe pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa

treba prihliadnuť na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery účastníkov. Je tiež potrebné prihliadnuť
na okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, ako aj na postoj účastníkov v konaní.Vo vzťahu k aplikácii § 150 ods. 1 O.s.p. odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že majetkové pomery
navrhovateľky - advokátky (podniká v oblasti právneho poradenstva, vlastní byt, garáž a motorové
vozidlo Honda CR-V) neodôvodňujú postup podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ako správne poznamenal

aj súd prvého stupňa, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Navrhovateľka nevrátila v tomto konaní
odporcovi sumu, ktorú jej vyplatil, v dôsledku čoho sa odporca musí domáhať zaplatenia tejto sumy opäť
prostredníctvom samostatnej žaloby. Procesné správanie v tomto konaní navrhovateľky v kombinácii s
už spomenutými majetkovými pomermi vylučuje aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p..

Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa poukazuje na to, že trovy konania vzniknuté na strane

odporcu boli nevyhnutné a účelne vynaložené, keďže tento sa v konaní len procesne bránil a vznikali
mu aj tomu úmerné výdavky. Súd prvého stupňa postupoval správne aj pokiaľ ide o rozsah trov konania
priznávaných odporcovi v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.

Trovy konania u odporcu, ako už bolo spomínané, pozostávajú zo zaplatených súdnych poplatkov a
z odmeny právnych zástupcov za poskytnutú právnu pomoc a to v súlade s ustanoveniami vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Nedôvodnou je námietka navrhovateľky ohľadom

nepredloženia dokladov zo strany odporcu preukazujúcich, že svojim právnym zástupcom v tomto
konaní zaplatil odmenu za právne zastúpenie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že spomínaná
vyhláška č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov predpokladá, že odmena právneho zástupcu,
ako aj ďalšie náhrady spojené so zastúpením budú platené zo strany klienta, a preto nie je povinnosťou
súdu danú okolnosť preskúmavať, ak zo samotnej podstaty právneho predpisu vyplýva takýto zákonný

predpoklad. Obsah spisu tiež potvrdzuje, že odporca si náhradu vzniknutých trov konania uplatnil a
následne ich aj vyčíslil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 16.03.2012 (č.l. 234 a nasl.) a to
ešte v dobe pred vyhlásením rozsudku vo veci samej. Odmenu právnych zástupcov odporcu súd prvého
stupňa ustálil po preskúmaní rozsahu jednotlivo poskytnutých úkonov právnej pomoci, v dôsledku čoho
znížil rozsah týchto trov oproti ich vyčísleniu v sume 3.638,49 Eur. V preskúmavanom rozhodnutí súd

prvého stupňa správnym spôsobom poukázal na jednotlivo vykonané úkony právnej pomoci zo strany
právnych zástupcov odporcu, cestovné náhrady a náhrady za stratu času a v tomto smere odvolací súd
poukazuje na správne odôvodnenie tohto uznesenia.

So zreteľom na všetky tieto dôvody tak odvolací súd uznesenie ako vecne správne potvrdil postupom
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p..
Odvolateľka - navrhovateľka nebola v odvolacom konaní úspešnou účastníčkou, preto nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania, odporca si náhradu týchto trov neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.