Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. apríl 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/99/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212010077
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4212010077.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu
JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Ingrid Kišacovej, Dr., v trestnej veci proti obžalovanému A. S. a spol.,
pre zločin vydierania v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 189 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní
Okresnej prokurátorky v Komárne proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 10.06.2013 sp. zn.
11T/21/2012, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 01.04.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku obžalovaných

1/ A. S. , narodeného XX.XX.XXXX v X., bytom X.,

J. XXX/XX, prechodne bytom X.,

H. W. XX/XX, toho času bez prihlásenia X.

M. XX,

2/ H. J. , narodeného XX.XX.XXXX v X., bytom X.,

toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS

M. v inej trestnej veci,

podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokurátorky Komárno číslo 1 Pv 520/2010 pre skutok právne kvalifikovaný ako
zločin vydierania v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 189 odsek 1 Trestného zákona, že:

od presne nezisteného času dňa 04.11.2007 približne do konca novembra 2007 najmenej v 20-tich
prípadoch sa v X. z presne nezistených miest, cez mobilný telefón vyhrážali likvidáciou P. T., nar.
XX.XX.XXXX tak, že sa mu predstavili a spoločne mu povedali, že ak neprestane pýtať peniaze od P.
H., tak mu odrežú hlavu, vyberú vnútornosti, vyrežú pohlavný úd a zakopú ho dva metre pod zem a
vyhrážkami prestali až po tom, čo na nich podal trestné oznámenie,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno (ďalej len „súd prvého stupňa“) oslobodil obžalovaného
A. S. a obžalovaného H. J. spod obžaloby Okresnej prokurátorky v Komárne (ďalej len „prokurátor“) zo
dňa 02.02.2012 číslo 1 Pv 520/2010, pre zločin vydierania v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 189 ods.
1 Tr. zák., ktorý mali spáchať na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného času dňa 04.11.2007 približne do konca novembra 2007 najmenej v 20-tich
prípadoch sa v X. z presne nezistených miest, cez mobilný telefón vyhrážali likvidáciou P. T., nar.
XX.XX.XXXX tak, že sa mu predstavili a spoločne mu povedali, že ak neprestane pýtať peniaze od P.
H., tak mu odrežú hlavu, vyberú vnútornosti, vyrežú pohlavný úd a zakopú ho dva metre pod zem a
vyhrážkami prestali až po tom, čo na nich podal trestné oznámenie,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Uvedený rozsudok, ihneď na hlavnom pojednávaní v neprospech oboch obžalovaných, odvolaním
napadol prokurátor. V jeho písomných dôvodoch vytýkal súdu prvého stupňa jednostranné vyhodnotenie
dôkazov, pričom poukazoval na výpovede obžalovaného A. S. a poškodeného, ktoré považuje za
vierohodné a podporené výpoveďami svedkov A., M., R. - ktorý počul jeden z telefonátov a J.. U..
Znalecký posudok o vyšetrení poškodeného považoval za rozporuplný a nepresvedčivý, pretože tento
podal oznámenie na polícií a len pre povrchný prístup policajtov bolo trestné stíhanie začaté oneskorene.
Rodinní príslušníci poškodeného u neho nikdy nezaznamenali sklony ku klamaniu, čo potvrdila aj
ošetrujúca psychiatrička J.. U.. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr.
por. a vec vrátiť súdu prvého stupňa.

Vo vyjadrení obžalovaného H. J. k odvolaniu prokurátora, prostredníctvom obhajcu, tento uviedol, že
napadnutý rozsudok považuje za zákonný a správny, nemal žiaden dôvod sa vyhrážať poškodenému.
Vzhľadom na nevyvážené tvrdenia poškodeného a obsah znaleckého posudku nie je možné
konštatovať, že sa žalovaný skutok stal. Navrhol odvolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného A. S., ktorý bol
riadne a včas upovedomený a bez ospravedlnenia sa naň nedostavil a obžalovaného H. J., ktorý požiadal
o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti.

Ustanovený obhajca A. S. na verejnom zasadnutí považoval rozsudok Okresného súdu Komárno za
zákonný a odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Obhajkyňa obžalovaného H. J. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že rozsudok
Okresného súdu Komárno je zákonný a predniesla vyjadrenie k odvolaniu zhodne s písomne
vyhotoveným. Navrhla postupovať podľa § 319 Tr. por. a odvolanie prokurátora zamietnuť.

Zástupkyňa krajského prokurátora predniesla odvolanie zhodne s písomne vyhotoveným a navrhla, aby
odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Poškodený P. T. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že celý rozsudok Okresného súdu
Komárno je nezákonný a súhlasil s odvolaním prokurátora.

Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou-
prokurátorom, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov
napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo a zistil, že odvolanie je čiastočne dôvodné, aj keď čiastočne z iných dôvodov než
uvádzal prokurátor.

Odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z § 317 ods. 1 Tr. por. zistil, že v konaní
predchádzajúcom napadnutému rozsudku súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov postupoval v
súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonávania
dôkazov na hlavnom pojednávaní. Pri tomto postupe sa nedopustil žiadnych takých pochybení, ktoré by
bolo možné považovať za podstatné chyby konania v zmysle § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por.

Odvolací súd však zistil, že súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov nebol dôsledný, keď dôkazy
nevyhodnotil v súlade s kritériami vyplývajúcimi z § 2 ods. 12 Tr. por., keď sa dôsledne nevyrovnal so
všetkými skutočnosťami - dôkazmi svedčiacimi v prospech i neprospech obžalovaných - významnými
pre rozhodnutie, čo viedlo v konečnom dôsledku k porušeniu ustanovenia Trestného zákona.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. por., v trestnom konaní treba dokazovať najmä :

a) či sa stal skutok a či má znaky trestného činu,

b) kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok,

c) závažnosť činu vrátane príčin a podmienok jeho spáchania,

d) osobné pomery páchateľa v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery trestu a uloženie
ochranného opatrenia a iné rozhodnutia,

e) následok a výšku škody spôsobenú trestným činom,

f) príjmy z trestnej činnosti a prostriedky na jej spáchanie, ich umiestnenie, povahu, stav a cenu.

Podľa § 169 ods. 1 Tr. por., pri porade o rozsudku posúdi súd najmä, či

a) sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,

b) tento skutok má všetky znaky niektorého trestného činu a aká je jeho právna kvalifikácia,

c) tento skutok spáchal obžalovaný,

d) je obžalovaný za tento skutok trestne zodpovedný,

e) trestnosť skutku zanikla,

f) prijíma ponúknutú záruku záujmového združenia občanov alebo dôveryhodnej osoby,

g) má byť obžalovanému uložený trest a aký,

h) má byť obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému škodu a v akom rozsahu,

i) má byť uložené ochranné opatrenie a aké.

Z jednej zo základných zásad trestného konania - zásady „prezumpcie neviny“ upravenej v § 2 ods. 4 Tr.
por. vyplýva, že každý proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví
právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu, tzn. že nie je povinnosťou obžalovaného dokazovať
svoju nevinu, ale je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní (policajta a prokurátora) zadovážiť
dostatok zákonne získaných dôkazov, ktoré budú súdu postačovať na záver o vine obžalovaného. S
danou zásadou úzko súvisí aj ďalšia zo základných zásad trestného konania, a to zásada in „dubio pro
reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného).

V prípade, že súd v rámci postupu podľa § 169 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ Tr. por. zistí, že dôkazy
nedovoľujú vysloviť jednoznačný a nespochybniteľný kladný záver, tak ďalší postup vyplýva z aplikácie
§ 285 Tr. por.

Podľa § 285 Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby ak

a) nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,

b) skutok nie je trestným činom,

c) nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný,

d) obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný,

e) obvinený mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok veku, nedosiahol takú úroveň
rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie,

f) trestnosť činu zanikla, alebo

g) prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby podľa § 239 ods. 2.

Súd prvého stupňa vyhodnotil dôkazy tak, že dospel k záveru o tom, že nebolo dokázané, že sa stal
skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní - § 285 písm. a/ Tr. por. S právnymi úvahami súdu prvého stupňa
uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku v súvislosti s týmto záverom nie je možné súhlasiť,
pretože súd prvého stupňa opomenul vyhodnotiť výpovede svedkov Z.. M. a R., ktorí potvrdili výpoveď
poškodeného, že tento mal opakované telefonáty a svedok Z.. M. aj videl sms správu, ktorá prišla
poškodenému, kde malo byť napísané niečo také ako „keď nedáš pokoj, zabijem ťa“, ako jej odosielateľa
poškodený uviedol priateľa P. H., svedok R. potvrdil, že počul vyhrážky v telefóne poškodeného. Ani
jeden z týchto svedkov však nepotvrdil, že by tieto vyhrážky boli učinili obžalovaní. I napriek tomu, že súd
prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazuje na tieto dôkazy, vôbec sa nimi v ďalšej
časti právnych úvah nezaoberá, a preto nesprávne konštatuje, že ako jedený priamy dôkaz je výpoveď
poškodeného, pričom ostatné dôkazy „nevyzneli jednoznačne a nebola tu ucelená reťaz zostávajúcich
nepriamych dôkazov“.

Berúc do úvahy všetky fakty vyplývajúce z výpovede poškodeného, ďalších svedkov a predovšetkým
výpovedí horeuvedených svedkov, odvolací súd po opätovnom vyhodnotení dôkazov dospel k záveru,
že je možné z nich vyvodiť jednoznačný a nespochybniteľný záver o tom, že sa žalovaný skutok
stal a je trestným činom - § 285 písm. a/, b/ Tr. por. Z týchto dôkazov však nie je možné vyvodiť
jednoznačný a nespochybniteľný záver o tom, že páchateľmi žalovaného skutku sú práve obžalovaný
A. S. a obžalovaný H. J.. Pokiaľ prokurátor považoval výpoveď poškodeného za priamy usvedčujúci
dôkaz, tak je nutné konštatovať, že vzhľadom na výsledky znaleckého skúmania z odvetvia psychiatrie
a konštatovanie, že poškodený trpí schizoafektívnou poruchou, ktorá v kritickom čase mala a má aj
naďalej vplyv na jeho schopnosť správne vnímať a vyhodnocovať prežité okolnosti skutkového deja vo
výraznej miere, nemožno takýto dôkaz považovať za dostatočný na usvedčenie oboch obžalovaných
zo spáchania žalovaného skutku.

S poukazom na všetky horeuvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.

(§ 306 ods. 1 Tr. por.)