Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/46/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113234129
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113234129.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci začatej na návrh oprávneného: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnej: P.
H., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX B. C., vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Júliou
Kubjatkovou, so sídlom Exekútorského úradu Nám. M. R. Štefánika 44, 977 01 Brezno, zast. súdnym

exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom. PhD., pod sp. zn. EX 1146/13, pre vymoženie pohľadávky
oprávneného vo výške 2 447,58 eura s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 4Er/3794/2013-16 zo dňa 28. 01. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol v zmysle ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že exekučné konanie v predmetnej veci sa začalo
na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria
rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. RK-PC-1090/13-EK zo dňa 22. 04. 2013. Z pripojených listín
okresný súd zistil, že oprávnený a povinná uzatvorili dňa 17. 10. 2011 Zmluvu o revolvingovom

úvere č. 8200041866. Súčasne s touto zmluvou uzatvorili oprávnený a povinná dňa 17. 10. 2011
aj Rozhodcovskú zmluvu č. 8200041866 upravujúcu riešenie sporov medzi zmluvnými stranami z
uzatvorenej Zmluvy o úvere. Povinná si svoj dlh z úverovej zmluvy neplnila riadne a včas, preto
oprávnený podľa rozhodcovskej zmluvy podal na rozhodcovskom súde žalobu. Okresný súd dospel
k záveru, že úverová zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa
§ 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a povinná v tejto zmluve má postavenie

spotrebiteľa, preto zmluvu podrobil súdnej kontrole a zameral sa na skúmanie dojednaných zmluvných
podmienok z hľadísk a kritérií spotrebiteľského práva. Exekučný súd konštatoval, že rozhodcovská
zmluva, hoci bola uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky
používanej oprávneným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Súd mal preto za právne
bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve alebo
z osobitnej zmluvy. Uviedol, že za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie nemožno považovať

také, s ktorým mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Návrh rozhodcovskej zmluvy je v danom prípade
pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje a spotrebiteľ nemôže
obsah zmluvy zmeniť, nemôže vyjednávať, jedinou alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu ako
celku. Konštatoval, že oprávnený nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania, pričom dôkazné
bremeno spočíva na strane oprávneného ako dodávateľa. Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy sa

všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom.Okresný súd konštatoval, že skutočnosť, že v rozhodcovskej zmluve je uvedená alternatíva, umožňujúca
riešenie sporov pred príslušným všeobecným súdom, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej

zmluvy aj spotrebiteľom možno podľa názoru exekučného súdu považovať za skôr teoretickú, najmä
ak sa spotrebiteľovi nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu vykonaného silnejšou
stranou spotrebiteľského vzťahu. Znenie rozhodcovskej zmluvy síce neodporuje doslovnému zneniu
zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami zákon obchádza. Exekučný súd právne posúdil
takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a ako takú už od

počiatku absolútne neplatnú v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V dôsledku
toho považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na jej vykonanie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom ustanovenej lehote odvolanie. Poukázal
predovšetkým na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva č. 8200041866 je samostatným právnym
úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy, respektíve jej trvania

ako takej. Oprávnený uviedol, že nepozná dôvod, pre ktorý sa exekučný súd nezaoberal celou
rozhodcovskou zmluvou. Poukázal najmä na bod 2 predmetnej rozhodcovskej zmluvy, ktorý výslovne
uvádza, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o
revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy.
Taktiež z bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy

v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na
postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy, bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy
o revolvingovom úvere. Oprávnený taktiež namietal, že predmetná rozhodcovská zmluva nebola nikdy
podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere. Domnieval sa preto, že táto rozhodcovská
zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto posúdená ako neprijateľná

zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve. Oprávnený podotkol v tejto súvislosti, že nie je mu potom
celkom zrejmé, ako si súd predstavuje znenie rozhodcovskej zmluvy bez dohody zmluvných strán o
tom, ako sa budú spory zo zmluvy o úvere riešiť, s dodržaním ustanovení Občianskeho zákonníka
o určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. Oprávnený taktiež uviedol, že spotrebiteľ vzhľadom na
znenie rozhodcovskej zmluvy vedel a vedieť mohol o význame, právnych dôsledkoch a dobrovoľnosti

uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ potom povinná akceptovala rozhodcovskú zmluvu, urobila
tak dobrovoľne a rovnako tak aj z vlastného rozhodnutia nevyužila možnosť od danej zmluvy odstúpiť.
Rozhodcovská zmluva v danej veci nie je súčasťou všeobecných podmienok, respektíve inej zmluvy
a povinná pri uzavretí tejto zmluvy mohla bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť osobitne zmluvu o
revolvingovom úvere. Z hľadiska účinkov rozhodcovskej zmluvy a samotného rozhodcovského konania

oprávnený taktiež poukázal na to, že spotrebiteľovi poskytuje minimálne rovnaký a v niektorých smeroch
oveľa širší rozsah ochrany a možnosti uplatnenia jeho práv, ako je tomu pri konaní pred súdom. Taktiež
oprávnený podotkol, že z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom
úvere môžu byť riešené v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Konanie
predrozhodcovskýmsúdomjepretolenalternatívneanevyžadujesaodspotrebiteľa,abypostupovallen

pred rozhodcovským súdom. Oprávnený v odvolaní poukázal na obsah viacerých súdnych rozhodnutí,
v ktorých všeobecné súdy zaujali totožné právne stanovisko ako prezentoval v odvolaní. V závere
odvolania potom zhrnul, že vzhľadom na vyššie uvedené argumenty trvá na názore, že právomoc
rozhodcovského súdu na prejednanie veci bola daná a rozhodcovská zmluva nie jej neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a

vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby súd zaviazal povinnú zaplatiť oprávnenému trovy
odvolacieho konania v sume 152,76 eura.

Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), bez

nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu
podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa ustanovenia
§ 221 ods. 2 OSP na ďalšie konanie.Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonná sudkyňa predložila
vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 OSP s vyjadrením, že podanému
odvolaniu nemieni vyhovieť.

Zo spisu odvolací súd zistil, že návrhom zo dňa 15. 11. 2013 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie
na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. RK-PC-1090/13-EK zo dňa 22. 04.
2013. Pokiaľ exekučný súd skúmal formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie,
predovšetkým spôsobilosť predmetného rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, správne

postupoval, pokiaľ nevychádzal len z obsahu predloženého rozsudku rozhodcovského súdu, keďže
predmetom rozhodcovského konania bol nárok veriteľa vyplývajúci zo Zmluvy o revolvingovom úvere č.
8200041866 zo dňa 17. 10. 2011. Exekučný súd však pri skúmaní podmienok pre vydanie poverenia pre
súdneho exekútora nebol dôsledný, keď odvolaním napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol na základe takého právneho posúdenia, ako je
v odôvodnení uznesenia uvedené.

Odvolací súd, vychádzajúc z dôvodov a rozsahu odvolania, po oboznámení sa s obsahom spisu
konštatuje, že súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie vec nesprávne právne posúdil.
Je nutné prisvedčiť odvolacej námietke oprávneného, že záver, z ktorého exekučný súd vychádzal
pri rozhodovaní, t.j. že spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré
nebolo individuálne so spotrebiteľom dojednané a ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nezodpovedá obsahu spisu.

Odvolací súd sa oboznámil detailne s obsahom predložených listinných dôkazov, predovšetkým venoval
pozornosť a skúmal obsah predloženej Rozhodcovskej zmluvy č. 8200041866 zo dňa 17. 10.
2011 uzatvorenej podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (č. l. 8 spisu). Odvolací
súd konštatuje, že rozhodcovská zmluva, zakladajúca legitimitu pre exekučný titul v danej exekučnej

veci, nebola zakomponovaná do Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200041866 zo dňa 17. 10. 2011
ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy, nakoľko bola zmluvnými stranami uzatvorená osobitne. Táto
listina navyše je aj označená výrazne ako ROZHODCOVSKÁ ZMLUVA, takže už aj z jej označenia
muselo byť, resp. malo byť spotrebiteľovi zrejmé, o aký konkrétny právny úkon ide, pretože nebola
len včlenená do iných zmluvných ustanovení, s obsahom ktorých by splývala. Podstatná z hľadiska

posúdenia individuálnosti tohto zmluvného právneho vzťahu je skutočnosť, že rozhodcovská zmluva
je formálne odčlenená od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, je individualizovaná vo vzťahu ku
konkrétnemu spotrebiteľovi, číslo Rozhodcovskej zmluvy č. 8200041866 zodpovedá číslu zmluvy o
revolvingovom úvere uzatvorenej toho istého dňa medzi oprávneným a povinnou, je osobitne datovaná
a aj osobitne podpísaná povinnou osobou - spotrebiteľom. Za predpokladu takéhoto koncipovania

rozhodcovskej zmluvy potom nemožno mať za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne
so spotrebiteľom dojednané, pretože celkom zjavne spotrebiteľ mal možnosť osobitne túto zmluvu
neprijať a nepodpísať. Zo znenia predmetnej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že nevyplýva v prípade
takejto voľby a rozhodnutia spotrebiteľa žiadna konzekvencia majúca vplyv na dojednaný spotrebiteľský
vzťah. Z obsahu predmetnej rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že „uzatvorenie rozhodcovskej

zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom
a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom
vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný“ (bod 2.
zmluvy). V bode 3. tejto rozhodcovskej zmluvy je taktiež osobitne uvedené, že „veriteľ pred uzatvorením
tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia“. Taktiež zásadné z hľadiska

posúdenia miery práv, ktoré z obsahu tejto zmluvy pre spotrebiteľa vyplývajú je aj dojednanie v závere
rozhodcovskej zmluvy osobitne zakomponované, a to právo „dlžníka od tejto zmluvy odstúpiť aj bez
uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzatvorenia tejto zmluvy“ (bod 7. zmluvy). Je
preto nutné ešte na dôvažok konštatovať, že spotrebiteľ mal ponechanú voľbu do určitého časového
obdobia od zmluvy odstúpiť a to aj bez uvedenia dôvodu, čo je dojednanie v prospech spotrebiteľa,

umožňujúce spotrebiteľovi sa opätovne podrobne v pohodlí a bezpečí domáceho prostredia a bez
časového stresu oboznámiť detailne a podrobne s obsahom zmluvy, ktorú podpísal a následne
ešte zvážiť prípadné odstúpenie od nej. Z daných citovaných dojednaní tvoriacich obsah tejto
osobitne spotrebiteľom podpísanej rozhodcovskej zmluvy potom nemožno konštatovať, že táto zmluvnápodmienka nebola so spotrebiteľom dojednaná individuálne. Je pritom nutné vychádzať z platnej právnej
úpravy spotrebiteľských zmlúv, ktorá nevylučuje uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy so spotrebiteľom za
predpokladu, ak tieto podmienky boli so spotrebiteľom individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Námietku odvolateľa, že rozhodcovská zmluva bola v konkrétnom prípade dojednaná individuálne a

spôsobom, ktorý umožňoval jej individuálne odmietnutie zo strany spotrebiteľa, je nutné považovať za
zásadnú a z hľadiska posúdenia správnosti úvah a záverov prvostupňového súdu, z ktorých vo svojom
rozhodnutí vychádzal, aj za primárnu. Pokiaľ bolo preukázané, že povinná ako spotrebiteľ mala skutočnú
a reálnu (nielen hypotetickú) možnosť odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy, a to aj dodatočne do štrnástich
kalendárnych dní od jej uzatvorenia a to aj bez uvedenia dôvodu, odôvodnenie odvolaním napadnutého

uznesenia exekučného súdu potom zjavne neobstojí.

Uznesenie okresného súdu vzhľadom na rozpornosť odôvodnenia s preukázaným skutkovým stavom
tak nemôže obstáť. Za daného skutkového stavu je nutné dojednanú Rozhodcovskú zmluvu č.
8200041866 zo dňa 17. 10. 2011 v konkrétnej veci, vzťahujúcu sa k zmluve o revolvingovom úvere
č. 8200041866 zo dňa 17. 10. 2011, považovať za individuálne dojednanú so spotrebiteľom a preto

nemôže ísť o neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1
písm. h/ OSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 2 OSP
na ďalšie konanie.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.