Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312209282
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8312209282.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: W. L., bytom O. XXXX/XX, I., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so
sídlom v Prešove, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného advokátom JUDr. Igorom

Šafrankom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 540,67 eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 11C/240/2013-159 zo dňa 31.10.2013, zhodou hlasov
členov senátu takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov vedľajšieho
účastníka tak, že žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu
trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní vo výške 208,44 eur do 3 dní od právoplatnosti

tohto uznesenia

Účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením konanie zastavil, s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania, žalobcu zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi k rukám jeho právneho
zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 314,59 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia a

žalobcovi vrátil krátený súdny poplatok vo výške 25,37 eur.

Výrok o trovách vedľajšieho účastníka zdôvodnil ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.. Má za to, že aj
pričinením vedľajšieho účastníka, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalobca ešte pred prvým
pojednávaním vzal žalobu späť. Z tohto dôvodu vedľajšiemu účastníkovi priznal právo na náhradu trov
konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 314,59 eur a na ich zaplatenie
zaviazal žalobcu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Napadol ním len výrok, ktorým

súd prisúdil vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi. Navrhol v tejto časti
uzneseniezmeniťavedľajšiemuúčastníkovináhradutrovkonanianepriznať.Zároveňsiuplatnilnáhradu
trov odvolacieho konania vo výške 24,31 eur. Ako dôvod okrem iného uviedol, že považuje právne
zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní za nadbytočné, účelové a nehospodárne.
Úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným
subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej

oblasti aj materiálne a personálne vybavené a odborne kompetentné. Združenie vstupuje do množstva
konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, keď nemá žiadnu vedomosť o prejednávanomprípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Na priznanie
náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok uvedených v § 142 O.s.p., a to najmä účelnosť
vynaložených trov konania. Trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými

na uplatnenie alebo bránenie práva. Poukázal v tejto súvislosti na nález Ústavného súdu SR II.ÚS
78/03. Účelnosť je vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa a opodstatnená je v prípade, že vychádza zo
zákonných dôvodov a neprekračuje jej medze. V súdenej veci uplatňovanú odmenu za úkony právnej
služby nemožno považovať za účelne vynaložené trovy. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia
nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne

významných skutočností. Toto možno aplikovať aj na podanie, ktoré neobsahuje žiadne skutočnosti
vzťahujúce sa na predmet sporu, na skutočnosti, ktoré zostali sporné medzi účastníkmi konania a
treba ich dokazovať a sú významné pre posúdenie veci samej. Činnosť vedľajšieho účastníka rozhodne
nemožno považovať za tak odborne náročnú, že by si vyžadovala úplné právnické vzdelanie. Vedľajší
účastník paušálne vstupuje do konaní, o ktorých stále nemá žiadnu vedomosť. Nemožno argumentovať
ustanovením § 137 O.s.p., nakoľko to priznáva náhradu hotových výdavkov právnickej osobe, ktorá je

oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, čiže ide najmä o Centrum právnej pomoci.
Ustanovenia Charty základných práv EÚ, ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sa týkajú všeobecnej
ochrany spotrebiteľa. Žiadny nepoukazuje na to, že by sa združenia na ochranu práv spotrebiteľa
mali nechávať zastupovať advokátmi, ale len na to, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom
poskytovali priamo právnické osoby. Okrem toho je žalobca toho názoru, že v danom prípade bola

namieste aplikácia § 150 ods. 2 O.s.p., keďže predmetom konania je suma 540,67 eur s príslušenstvom.
Ide o drobný spor, pričom trovy právneho zastúpenia sú 314,59 eur a sú v značne neprimeranej
výške žalovanej pohľadávky. Vedľajší účastník v obdobných veciach vystupuje opakovane s obsahovo
jednoduchými podaniami.

Vedľajší účastník k podanému odvolaniu nedoručil súdu stanovisko hoci mu odvolací súd rovnopis

podaného odvolania doručil na vedomie.

Podaným odvolaním neboli dotknuté výroky uznesenia o zastavení konania, o trovách konania medzi
žalobcom a žalovaným a o vrátení súdneho poplatku žalobcovi. V týchto častiach uznesenie nadobudlo
právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a §
206 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní odvolaním napadnutej časti uznesenia bol odvolací súd viazaný

dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných
dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou sú vady konania, pokiaľ
by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní
napadnutej časti uznesenia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že
odvolanie žalobcu je sčasti dôvodné.

S účinnosťou od 15.10.2008 Občiansky súdny poriadok v § 93 ods. 2 zaviedol druhú skupinu subjektov,
ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní. V tejto tzv. druhej skupine subjektov vedľajšieho
účastníctva, na rozdiel od prvej skupiny vedľajšieho účastníctva, kde musí ísť o hmotnoprávny záujem
vedľajšieho účastníka na výsledku konania, sa hmotnoprávny záujem na výsledku konania neskúma.
Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva zákon číslo 205/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa. Jedná sa o združenie vytvorené podľa § 3 ods. 4 s právomocou upravenou v § 25 zákona
číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a v § 92 ods. 4 O.s.p..

Každý, a teda aj takto založené združenie, má ústavou zaručené právo na poskytnutie právnej pomoci
(čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Súdy pri rozhodovaní o náhrade trov
konania úspešného účastníka sú vždy povinné posudzovať účelnosť vykonania jednotlivých úkonov,

za ktoré si úspešný účastník uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia (§ 142 ods. 1 O.s.p.).
Účelnosťsaposudzujepodľaokolnostíexistujúcichvkonkrétnejveci.Účelnosťjevlastnosť,ktorásleduje
naplnenie cieľa konkrétnej činnosti a je opodstatnená v prípade, keď vychádza zo zákonných dôvodov
a neprekračuje medze zákona.

Aniodvolacísúdnemádôvodnapochybnostivtom,žežalobcazprocesnéhohľadiskazavinilzastavenie

konania, jednak preto, že žaloval účastníka, ktorý nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, a jednakpreto, že návrh zobral späť a nejde o späťvzatie návrhu, ktoré by súviselo so správaním žalovaného,
ktoré má na mysli ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p..

Niet dôvodu ani na pochybnosti v tom, že právo na právne zastúpenie je Ústavou garantovaným

právom. Za splnenia zákonných predpokladov potom pri procesnom zavinení na zastavení konania je
potrebné priznať nárok na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi. Pre predmetnú vec je však
relevantným to, že náhrada trov konania priznaných podľa § 146 ods. 2 O.s.p. sa vzťahuje len na účelne
vynaloženétrovykonania.Účelnosťzaplatenýchtrovkonaniasasíceupravujelenpri§142ods.1O.s.p.,
avšak ide o vyjadrenie všeobecného princípu, že právo na náhradu trov je úzko späté s účelnosťou ich

vynakladania pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu.

Tieto skutočnosti treba mať na zreteli aj v nadväznosti na obsah spisu a na tie procesné úkony, ktoré
boli realizované súdom, resp. jednotlivými účastníkmi.

Pre rozhodnutie v tejto veci má zásadný význam posúdenie účelnosti úkonov právnej služby poskytnutej
vedľajšiemu účastníkovi jeho právnym zástupcom v tomto konaní.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je možné účastníkovi konania priznať len náhradu trov

potrebnýchnaúčelnéuplatňovaniealebobráneniepráva(§142ods.1O.s.p.).Účelnosťvynaloženiatrov
sa stotožňuje s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním
ústavnezaručenéhoprávanaprávnupomoc(článok47ods.2ÚstavySR).Nevyhnutnésútietrovy,ktoré
sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, napr. na vyjadrenie k žalobe a vykonanému
dôkazu.

Typickými účelne vynaloženými trovami spojenými s právnou možnosťou vykonania procesného úkonu
je podanie žaloby vo veci samej, či podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu. Vyjadrenie
k podanej žalobe je minimálne realizáciou právnej možnosti vykonania takého úkonu, pokiaľ nejde
dokonca o povinnosť uloženú súdom (§ 114 ods. 2 O.s.p.). Účelnosť vynaloženia trov sa však posudzuje
vždy podľa okolností konkrétneho prípadu.

V zmysle § 137 O.s.p. sa za trovy konania okrem iného považujú aj odmena za zastupovanie, ak je
zástupcom advokát.

Právo nechať sa zastupovať advokátom v súdnom spore priznáva súdna prax aj fyzickým osobám s
právnickým vzdelaním, ba aj advokátom (v palmárnych sporoch).

Druhy trov konania sú v ustanovení § 137 O.s.p. vymenované len príkladmo. Môžu to teda byť aj iné

trovy vzniklé pri účelnom uplatňovaní, alebo bránení práva na súde.

Vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti, ako majú účastníci konania. Výnimku tvoria len tzv.
dispozičné úkony, a to či už disponujúce s konaním (napr. späťvzatie návrhu podľa § 96 O.s.p.), alebo
disponujúce s predmetom konania (§ 95 a § 99 O.s.p.).

Právo na náhradu trov konania vzniká vedľajšiemu účastníkovi len za predpokladu a v rozsahu, v akom

by mal úspech účastník, na ktorého strane vystupuje. Ak takémuto účastníkovi nevzniklo právo na
náhradu trov konania, nemôže si uplatňovať náhradu trov ani vedľajší účastník stojací na jeho strane.
Pokiaľ by bol takýto účastník zastúpený právnym zástupcom v konaní úspešný a vzniklo by mu právo na
náhradutrovprávnehozastúpenia,vzniklobyprávonanáhradutrovprávnehozastúpeniaajvedľajšiemu
účastníkovi zastúpenému právnym zástupcom.V preskúmavanej veci vstúpilo dňa 19.9.2012 do konania ako vedľajší účastník Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS. Jednalo sa o vstup podľa § 93 ods. 2 O.s.p., keďže združenie je právnickou
osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov podľa zákona číslo 250/2007 Z. z.

o ochrane spotrebiteľa. Predmet činnosti takéhoto združenia je vymedzený v § 25 ods. 1, 2 zákona
číslo 250/2007 Z. z.. Združenie môže v súdnom konaní podať návrh na začatie konania na súde vo
veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže sa stať účastníkom súdneho konania, poprípade môže
zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv spotrebiteľa (§ 25
ods. 1, 2 zákona číslo 250/2007 Z. z., § 26 ods. 5 O.s.p). Môže však aj vstúpiť do konania na strane

spotrebiteľa ako vedľajší účastník podľa § 93 O.s.p..

V preskúmavanej veci bolo žalovanému doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do
konania. Žalovaný neoznámil súdu, že nesúhlasí so vstupom Združenia do konania na jeho strane ako
vedľajšieho účastníka. Za tohoto stavu možno konštatovať, že boli splnené všetky podmienky pre účinný
vstup právnickej osoby (združenia podľa § 25 Zákona o ochrane spotrebiteľa) vymenované v uznesení
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn. 3Cdo 188/2012 zo dňa 5.2.2013.

Účinnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania v spojení so vznikom práva žalovaného na náhradu
trov prvostupňového konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. má za následok, že aj vedľajšiemu
účastníkovi vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov prvostupňového konania. Patrí
mu teda aj právo na náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia vzniklých zastupovaním
vedľajšieho účastníka splnomocneným advokátom za predpokladu, že by takáto náhrada patrila za

obdobné úkony aj žalovanému účastníkovi.

V preskúmavanej veci prvostupňový súd dňa 11.9.2012 vydal platobný rozkaz.

Dňa 19.9.2012 zahlásil vstup do konania ako vedľajší účastník Združenie na ochranu občana
spotrebiteľaHOOS.Prvostupňovýsúdmudňa27.11.2012doručilplatobnýrozkaz,protiktorémuvedľajší
účastník podal dňa 30.11.2012 odpor. Následne prvostupňový súd uznesením zo dňa 7.3.2013 okrem

iného odpor podaný vedľajším účastníkom odmietol ako podaný neoprávnenou osobou. Voči tomuto
uzneseniu podal vedľajší účastník odvolanie, ktorému prvostupňový súd uznesením z 13.6.2013 vyhovel
a uznesenie z 7.3.2013 zrušil.

Účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho
zmysel a účel. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie (to však napríklad neplatí pre

také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom - tzv. skrátené
konanie, kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný
odpor). Ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p., pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva, preto treba
vykladaťtak,žetietoúčinkynastávajúoznámenímtretejosobysúdu,ževstupujedokonaniaakovedľajší
účastník na strane niektorého z účastníkov, ale len v takom konaní, v ktorom môže mať tento inštitút

zmysel (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.10.2012 sp. zn. 6Cdo 207/2011).

Právo podať odpor proti platobnému rozkazu priznáva zákon výlučne len odporcovi. V tejto súvislosti je
treba rozlišovať medzi právami, ktoré priznáva Občiansky súdny poriadok všetkým účastníkom, a teda
aj vedľajšiemu účastníkovi, a medzi právami, ktoré priznáva výlučne len navrhovateľovi (napr. § 95 ods.
1, § 96 ods. 1 O.s.p.), alebo len odporcovi. Takéto výlučné oprávnenie prislúcha odporcovi, napr. podľa

§ 96 ods. 2, § 97 ods. 1, § 98, § 105 ods. 1, §106 ods. 1, § 175 ods. 1, 6, a teda aj ustanovenie § 172
ods. 1 O.s.p.).

Tretia osoba môže vstúpiť ako vedľajší účastník do už začatého konania aj pred vydaním platobného
rozkazu. Platobný rozkaz nemusí súd vydať, aj keď jeho vydanie navrhuje navrhovateľ, a to z dôvodov
uvedených v § 172 ods. 2, 7, 9 O.s.p.. Napriek tomu, že tretia osoba vstúpi ako vedľajší účastník

do konania ešte pred vydaním platobného rozkazu, nie je osobou oprávnenou podať proti takémuto
rozhodnutiu súdu odpor. Pokiaľ súd napriek skôr uvedeným zásadám doručil platobný rozkaz ajvedľajšiemu účastníkovi a tento podal proti platobnému rozkazu opravný prostriedok označený ako
odpor, mal súd prvého stupňa o takomto podaní rozhodnúť v súlade s § 174 ods. 3 O.s.p..

Podanie odporu proti platobnému rozkazu vedľajším účastníkom, proti ktorému nepodal odpor žalovaný

účastník, nemožno pri aplikácii ust. O.s.p. o náhrade trov konania považovať za účelne vykonaný
úkon právnej služby, za ktorý by patrila vedľajšiemu účastníkovi zastúpenému advokátom náhrada trov.
Rovnako vedľajšiemu účastníkovi nepatrí náhrada trov za podanie odvolania proti uzneseniu z 7.3.2013,
ktorým súd odpor vedľajšieho účastníka odmietol ako podaný neoprávnenou osobou.

Pochybil preto súd prvého stupňa, ak za tieto úkony právnej služby priznal vedľajšiemu účastníkovi
zastúpenému advokátom náhradu trov.

Napriek tomu, že vedľajší účastník vstúpil do konania bez toho, že by si vyžiadal sám súhlas žalovaného
účastníka, ako aj bez toho, že by bol oboznámený s obsahom spisu, je možné mu uznať pre účely
náhrady trov konania za opodstatnené uplatňovanie náhrady za prvý úkon právnej služby „prevzatie
a príprava zastúpenia“ v zmysle § 13a ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - ďalej len Vyhláška. Tento úkon právnej služby

sa preukazuje obdobne ako pri zastupovaní „hlavného“ účastníka predložením plnej moci, avšak za
podmienky zahlásenia vstupu do konania podľa § 93 ods. 3 O.s.p.. Z hľadiska posudzovania účelnosti
tohto úkonu právnej služby nie je právne významné, či sa právny zástupca oboznámil s vecou pred alebo
po zahlásení vstupu do konania. Účelnosť tohto úkonu sa posudzuje v závislosti od účelnosti vykonania
ďalších úkonov právnej služby. Samotné zahlásenie vstupu do konania bez vykonania iných úkonov

právnej služby, nie je účelne vykonaným úkonom právnej služby.

V preskúmavanej veci vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho zástupcu vykonal ďalší úkon
právnej služby vo forme účasti na pojednávaní pred Okresným súdom Humenné dňa 31.10.2013.

Za týchto okolností patrí vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov právneho zastúpenia za oba uvedené
úkony právnej služby, vrátane náhrady cestovných výdavkov a náhrady za stratu času za účasť na

pojednávaní dňa 31.10.2013, a keďže predmetom sporu je zaplatenie sumy 540,67 eur, tvorí tarifnú
hodnotu veci táto čiastka. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tejto hodnoty
je 36,51 eur v zmysle § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“). Za úkon právnej
služby príprava a prevzatie zastúpenia z 18.9.2012 (§ 13a ods.1 písm. a/ vyhlášky) patrí odmena vo

výške 36,51 eur.V súlade s § 13a ods. 4 prvá veta vyhlášky za úkon právnej služby účasť na pojednávaní
dňa 31.10.2013, na ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia (§ 13a ods.1 písm. d/ vyhlášky) sa
odmena znižuje na jednu polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. na čiastku 18,26 eur. Za tieto
úkony právnej služby teda patrí odmena vo výške 54,77 eur. K tejto odmene sa pripočítava paušálna
náhradamiestnehoprepravnéhoamiestnychtelekomunikačnýchpoplatkov(§16ods.3Vyhlášky),ktorá

sa v roku 2012 priznávala vo výške 7,63 eur a v roku 2013 vo výške 7,81 eur. Náhrada cestovných
výdavkov (§ 15 vyhlášky) za cestu A.-I. a späť na pojednávanie dňa 31.10.2013 predstavuje čiastku
38,44 eur a náhrada za stratu času (§ 17 vyhlášky) na pojednávanie dňa 31.10.2013 predstavuje čiastku
65,05 eur, ktorých vyčíslenie nie je v dôvodoch odvolania namietané. Súčet týchto odmien a náhrad
(173,70 eur) sa zvyšuje o 20% DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), t.j. o sumu 34,74 eur na celkovú výšku

náhrady 208,44 eur.

Vedľajšiemu účastníkovi teda vzniklo právo na náhradu trov právneho zastúpenia v prvostupňovom
konaní vo výške 208,44 eur.

Preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov
vedľajšieho účastníka zmenil tak, že žalobcu zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho

zastúpenia v prvostupňovom konaní vo výške 208,44 eur (§ 220 O.s.p.).Uvedenú sumu je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka (§ 149
ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p..

V odvolacom konaní bol žalobca úspešný len čiastočne a žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi žiadne
trovy nevznikli, preto odvolací súd účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.