Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/90/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811216263
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3811216263.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Emílie Zimovej v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so
sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom
Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: C. O., bytom Y., C. cesta 9, t.č. bytom C.
XX, XXXX P., E., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA ,

Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, právne zastúpený HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6,
Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 363,13 eur a príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 30. júla 2013, č.k. 4C/52/2012-129, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietavej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov odvolacieho konania n e p
r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa v konaní v časti o zaplatenie úroku z omeškania 3,5% ročne
zo sumy 248,55 eur od 09.12.2006 do zaplatenia zastavil, vo zvyšku návrh zamietol. Navrhovateľa
zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 105,96 eur, do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia s tým, že odporca nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa mal z
vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa 14.05.2002 bola medzi predchodcom navrhovateľa

a odporcom uzatvorená zmluva o bežnom účte s tým, že dňa 08.12.2006 bola uzatvorená medzi
postupcom Všeobecnou úverovou bankou a navrhovateľom ako postupníkom zmluva o postúpení
pohľadávok, na základe ktorej postupca postúpil navrhovateľovi pohľadávky uvedené v prílohe č. 1
Zmluvy. Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 708 ods. 1 a §
710 Obchodného zákonníka, ďalej § 2 písm. a/, b/ zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
§ 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 100 ods. 1 a § 101

Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania potom súd dospel k záveru, že v danom čase, kedy
bola zmluva o bežnom účte uzatvorená, t.j. dňa 14.05.2002 Občiansky zákonník neobsahoval úpravu
o spotrebiteľských zmluvách. Skutočnosť, že v danom prípade sa jedná sa jedná o spotrebiteľský úver
vyplýva zo zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V čase uzatvorenia zmluvy o bežnom účte
bol účinný zák.č. 634/92 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý upravoval niektoré podmienky podnikania
významné pre ochranu spotrebiteľa, úlohy verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa a oprávnenia

spotrebiteľov,združeniespotrebiteľovaleboinýchprávnickýchosôbzaloženýchnaochranuspotrebiteľa.
Na základe horeuvedeného súd ustálil, že zmluvný vzťah účastníkov konania, keďže ide o vzťah
spotrebiteľský je potrebné aplikovať Občiansky zákonník. Súd dodáva, že v zmysle § 23a ods. 1 zák.č.
634/92 Zb. o ochrane spotrebiteľa typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa
má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje.K tejto veci najskôr vedľajší účastník na strane odporcu a neskôr aj opatrovník na strane odporcu vzniesli
námietku premlčania. K tomuto súd uviedol, že dňa 06.06.2006 bola pôvodným veriteľom VÚB, a.s.
vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru. Na pojednávaní zástupca navrhovateľa uviedol,

že 06.06.2006 nastala mimoriadna splatnosť úveru a odporca je tak v omeškaní od 07.06.2006. V
písomnom podaní navrhovateľ uviedol, že za rozhodujúci dátum pre určenie základnej úrokovej sadzby
považuje deň 30.06.2006, teda deň nasledujúci po dni dátumu výpovede tak, ako je uvedené vo výpise z
účtovných kníh peňažného ústavu. Súd mal za to, že k splatnosti žalovanej sumy došlo dňa 29.03.2006,
ktorý sa zhoduje s dátumom účinku výpovede. K výpovedi z predmetného účtu došlo a účinky tejto

výpovede nastali ku dňu 29.03.2006. Právo uplatnené navrhovateľom podlieha premlčaniu v zmysle §
100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka plynie odo dňa,
keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Navrhovateľ, resp. jeho predchodca mohol právo vykonať po
prvý raz k 30.03.2006. Keďže všeobecná premlčacia doba vzťahujúca sa na tento prípad je trojročná a
návrh navrhovateľ podal až dňa 28.09.2011, je ním uplatnený nárok premlčaný. K obrane navrhovateľa,
že vedľajší účastník na strane odporcu nemôže vzniesť námietku premlčania súd uvádza, že vedľajší

účastník má rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, na strane ktorého sa pripojil. Vedľajší
účastník nemôže disponovať s predmetom konania, jeho odvolacie lehoty sú limitované odvolacou
lehotou účastníka, nemôže robiť úkony, ktoré sú proti vôli účastníkov. Vedľajší účastník však môže
robiť tie úkony, ktoré patria účastníkovi a ak je účastník dlžníkom, vedľajší účastník môže v mene
dlžníka vzniesť námietku premlčania, na ktorú musí súd prihliadnuť. Pokiaľ navrhovateľ doložil dohodu

o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku podpísaný odporcom zo dňa 05.05.2009 podľa
názoru súdu, týmto úkonom nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami predlženia premlčacej
doby na 10 rokov. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár vopred
pripravený navrhovateľom, ktorý obsahuje vopred pripravené vyhlásenie odporcu ako dlžníka o uznaní
záväzku, ktorý je jednostranným právnym úkonom a má vždy iniciatívne vychádzať z vôle splatenia

záväzku v danom texte, z vôle dlžníka a nie veriteľa. Do bodu 3. označenom ako forma splatenia
záväzku je v danom texte až na konci uvedené, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní
dlhu a jeho následkoch, pričom treba uviesť, že dohoda vyhotovená vo forme predtlačeného textu sa
predkladá dlžníkom pre všetky dlhy bez ohľadu na to, či sú v čase podpisu tejto dohody premlčané
alebo nie. Súd potom vyhodnotil, že predmetná dohoda je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods.

1 OZ a aj z tohto dôvodu neplatná. Navyše táto dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky
a to predĺženie premlčacej doby formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ako neprijateľné sú
obe zmluvné podmienky absolútne neplatné. Uzatvorenie dohody daného obsahu je aj v rozpore s
dobrými mravmi v zmysle § 6 ods. 3 písm. b/ zák.č. 634/92 Zb. o ochrane spotrebiteľa pre nedodržanie
dobromyseľnostiačestnosti,keďsazostranynavrhovateľavyužilomyl,lesť,významnánerovnosťstrán.

Na neúčinnosti uznania dlhu nič nemení skutočnosť, že odporca 05.05.2009 plnil, pretože neformálne
uznanie dlhu, ktorým možno rozumieť aj zaplatenie splátky nemá za následok vznik právnej domnienky
podľa § 558 Občianskeho zákonníka a ani prerušenie premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 OZ. Vzhľadom
na uvedené vznesenú námietku premlčania a na skutočnosť, že právo navrhovateľa je premlčané po
ustálení, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 05.05.2009 je neplatná

súd návrh čo do zvyšku zamietol. Pokiaľ vedľajší účastník na strane odporcu navrhol pre prípade, že
by súd neakceptoval jeho právnu argumentáciu ohľadom posudzovania dohody a jej právnych účinkov
postup podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a konanie prerušil, požiadal Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o
prejudiciálnej otázke súd konštatuje, že v rámci odôvodnenia obsiahnutého vyššie nepovažuje uznanie
záväzku a dohodu za platný právny úkon, a preto nepovažoval za potrebné prerušiť konanie. Preto súd

o tomto návrhu vedľajšieho účastníka nerozhodoval. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142
ods. 1 O.s.p. s poukazom na plný úspech odporcu v konaní, kedy súd priznal vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby príprava a prevzatie
zastúpenia, písomné podanie na súd. Priznané trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za
dva úkony po 36,52 eur, režijný paušál 2 x 7,63 eur, 20% DPH, spolu vo výške 105,96 eur. Odporca,

ktorý mal v konaní úspech nežiadal nahradiť trovy konania, a preto súd rozhodol, že nemá právo na
náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci a z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu, ktorý odôvodňoval ust. § 110 ods. 1
Občianskeho zákonníka a § 558 OZ. Podľa § 110 ods. 1 veta druhá OZ zákon nevyžaduje, aby dlžník mal

v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 veta druhá OZ nemožno
stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 OZ. Tým, že odporca podpísal dohodu prejavil vôľuzáväzok plniť, čo je zároveň v jeho záujme, pretože jeho splatenie nebude figurovať v databázach
neplatičov, čím sa môže v budúcnosti zlepšiť jeho postavenie pri žiadosti o úver. Forma dohody medzi
veriteľom a dlžníkom nie je ničím neobvyklým a už vôbec ju nie je možné hodnotiť ako nekalú obchodnú

praktiku zo strany veriteľa. Z vykonaného dokazovania nie je vôbec zrejmé ako dospel súd k záveru,
že dohoda o splátkach medzi veriteľom a dlžníkom je nekalá obchodná praktika. Navrhovateľ mal
možnosť v tom čase sa domáhať zaplatenia pohľadávky na súde, čím by sa značne pohľadávka
odporcu navýšila o trovy konania a musel by pravdepodobne uhradiť všetko naraz. Odporca sa však
rozhodol dohodu podpísať a uhrádzať pohľadávku v splátkach. Spôsob vyhodnotenia predložených

dôkazov súdom navrhovateľ považuje za zarážajúce, kedy súd neprihliada na jednoznačný dôkaz, že
odporca sa dohodol s veriteľom na splátkach a zároveň uznal svoj nárok voči navrhovateľovi. Preto
navrhovateľ považoval takéto vyhodnotenie listinných dôkazov za bezbrehú a ničím neodôvodnenú
ochranu odporcu ako spotrebiteľa a porušenie zásady rovnosti účastníkov konania. Zároveň poukázal
na skutočnosť, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať
ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. Konanie odporcu nemožno považovať

za morálne a čestné a preto nemožno súhlasiť, resp. je absurdné, aby takémuto konaniu zo strany
súdu bola poskytnutá ochrana. Odporca potom čo sa oboznámil s obsahom dohody svojím podpisom,
svoj existujúci záväzok uznal, vyjadril vedomosť o premlčaní pohľadávky. Poukazoval na rozhodnutie
iných odvolacích súdov. Zároveň nesúhlasil s priznaním trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Uviedol,
že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri

súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Poukázal tiež na dôvodovú správu k zák.č. 384/2008
Z.z. s tým, že samotné združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade, ale z označenia
účastníkov usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Poukázal na účelnosť vynaložených trov konania,
kedy tieto trovy nepovažoval za účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva s tým, že
nepriznaním náhrady trov vedľajšiemu účastníkov sa zároveň neporušuje základné právo na právnu

pomoc a rovnosť účastníkov v zmysle čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR. Opätovne poukázal na rozhodnutie
iných krajských súdov v obdobných veciach a preto žiadal v konečnom dôsledku, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu preskúmal a zmenil tak, že návrhu navrhovateľa v
plnom rozsahu vyhovie, prípadne vec zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Zároveň si uplatnil náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.

Odporca a vedľajší účastník na strane odporcu sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods.
2 O.s.p. sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa a zároveň

naňho poukazuje.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust. § 205 ods. 2
O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ cit. zákonného ustanovenia.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní odkazom na príslušné ustanovenie O.s.p. neoznačuje ani jeden z
uvedených dôvodov na odvolanie, avšak uvádza, že podáva odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci (dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a nedostatočne zisteného
skutkového stavu (dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný v prípade, ak účastník konania navrhol
dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd
ho nevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť.

V prejednávanej veci navrhovateľ v odvolaní neuvádza žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné
vyvodiť, že navrhol dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci
samej, pričom by nebol súdom prvého stupňa vykonaný. Táto okolnosť nevyplýva ani z obsahu zo
zápisnice o pojednávaní pred súdom prvého stupňa.Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. potom nebol daný.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je podľa súdnej praxe daný v prípade mylnej
aplikácie a výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na

skutkový stav vôbec nemožno použiť.

V prejednávanej veci jednoznačne vyplýva zo spisu, že odporca bol dlžníkom právneho predchodcu
navrhovateľa na základe zmluvy o úvere. Navrhovateľ nadobudol pohľadávku na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok, pričom dlh sa stal splatným.

Medzi účastníkmi bola následne uzatvorená dohoda o uzavretí splátkového kalendáru a uznaní záväzku
zo dňa 05.05.2009, ktorou odporca uznal dlh čo do dôvodu a výšky, ktorý vznikol na základe zmluvy s

pôvodným veriteľom spoločnosťou VÚB s označením čísla zmluvy, pričom zároveň odporca v bode 3
vyhlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Vzhľadom na obranu vedľajšieho účastníka na strane odporcu ako aj súdom ustanoveného opatrovníka
sa súd prvého stupňa dôvodne zaoberal charakterom uplatnenej pohľadávky a túto posúdil ako nárok
zo spotrebiteľskej zmluvy. Právny vzťah medzi účastníkmi je vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je

potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia, ktoré spravujú právne vzťahy spotrebiteľského
charakteru. Tieto ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú
na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu, na ktorej skutočnosti nič nebráni, ani
nemení postúpeniu pohľadávky na iný subjekt.

Dohoda o splátkach je typickým formulárovým ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na podpis

spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s podsunutou klauzulou. Pri
vyhodnocovaní praktiky súd prihliada na úroveň priemerného spotrebiteľa (Smernice rady EP 2005/29
bod 18 preambuly), kedy hrozí nebezpečenstvo, že takýto spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc
dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide podľa citovanej smernice o nekalú obchodnú praktiku a nie o
odbornústarostlivosťdodávateľa.Ajvdanomprípadedohodaouzavretísplátkovéhokalendáraauznaní

záväzkutrebapovažovaťzaformulárovýdokument,ktorýmázdanlivopôsobiťakoústupoknavrhovateľa
vo forme povolenia splátok dlhu, avšak jeho cieľom je dosiahnutie uznania záväzku. Z textu tejto dohodu
je zrejmé, že ide o formulár, ktorý navrhovateľ používal vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov. Ak
dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoje záväzok, ale aby dosiahol splátky
svojho dlhu. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný predovšetkým veriteľom a nie dlžníkom a keďže ide o

predformulované tlačivo, dlžník pri uzatváraní dohody o splátkach nemôže jeho obsah ovplyvniť.

Aj keď odporca podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku, v ktorom uviedol,
že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, je takáto dohoda rozporná s dobrými mravmi. Text
dohody je podpisovaný na dopredu navrhovateľom pripravený formulár, vytlačený drobným písomnom,
ktorého obsah nemožno ovplyvniť. Zároveň je vždy potrebné prihliadnuť aj na samotné okolnosti,

za ktorých takýto úkon vznikol. Dohoda týkajúca sa uznania dlhu nebola iniciovaná odporcom ako
spotrebiteľom, ktorý jej uzavretím nič nezískal, ale naopak zhoršila jeho postavenie.

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa zákonom o ochrane spotrebiteľa rozumie aj konanie, ktoré je
v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie, alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku alebo poskytovaní služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi

pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklostí a praxe a výraznú nerovnosť zmluvných strán ako
aj porušenie zmluvnej slobody.

V prejednávanej veci k dobrovoľnému rozhodnutiu so znalosťou veci zo strany dlžníka uznať premlčaný
dlh nedošlo, ale naopak navrhovateľ v snahe reparovať pochybenie svojho právneho predchodcu
spočívajúce v nepodaní návrhu na začatie konania pred uplynutím premlčacej doby a vyhnúť sa takmožnej námietky premlčania a zamietnutia žaloby inkorporoval do dohody o splátkach vyhlásenie o
uznaní dlhu bez podania vysvetlenia dlžníkovi.

Za daných okolností bol potom v celom rozsahu správny postup súdu prvého stupňa, ktorý prihliadol na

námietku premlčania vznesenú odporcom a vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane a návrh na začatie
konania v tejto časti zamietol, pretože nárok je premlčaný.

Preto krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd rovnako nezistil pochybenie na strane súdu prvého stupňa, v časti v ktorej rozhodoval o
náhrade trov prvostupňového konania v prospech vedľajšieho účastníka na strane odporcu a preto aj v
tejto časti odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Vychádzajúc z výkladu ústavy a zákona o ochrane spotrebiteľa o tom, že súčasťou ochrany spotrebiteľa
v konaní pred súdom je aj účasť vedľajšieho účastníka opodstatňuje záver, že združenie spotrebiteľov,
keď uplatní základné právo na súdnu ochranu, má zásadne právo aj na náhradu trov konania, ktoré
súvisia s právnou pomocou poskytovanou advokátom. Takáto náhrada by mohla byť nepriznaná len v
prípade, ak niektoré úkony právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom boli zbytočné, neúčelné

alebo táto náhrada nemôže byť nepriznaná len na základe toho, že združenie spotrebiteľov sa dalo v
konaní pred súdom zastúpiť advokátom. Súd prvého stupňa preto v prejednávanej veci správne uzavrel,
že vo veci samej pomerne úspešný vedľajší účastník na strane odporcu má v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.
nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi, ktorý úspech vo veci nemal.

Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na rozhodnutia iných súdov odvolacích v otázke rozhodovania o náhrade

trov vedľajšieho účastníka na strane odporcu zastúpený právnym zástupcom, v tomto smere odvolací
súd dodáva, že takýmito rozhodnutiami iných súdov v zmysle právneho systému SR Krajský súd v
Trenčíne viazaný nie je, a preto v konečnom dôsledku bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v časti
týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania ako vecne správne potvrdené.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.

a § 151 ods. 1, 2, kedy úspešnému odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhrada
trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko títo si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnili
a zároveň z obsahu spisu im ani trovy odvolacieho konania nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .