Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/314/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111201931
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3111201931.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr.
Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa A. B., bytom R. nad F., K. XXX/X,
zastúpeného JUDr. Ing. F. B., advokátkou so sídlom A., M.. Sv. J. XXXX/XXA, proti odporcom 1/ T. T.,
bytom R. nad F., U. XXX/X, 2/ L. T., bytom R. nad F., U. XXX/X, obaja zastúpení JUDr. F. Q., advokátom
so sídlom I., L. námestie XX/XX, o vydanie nehnuteľnosti a o vzájomnom návrhu na určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti, o odvolaní odporcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.
marca 2012, č.k. 11C/23/2011-98 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom 1/, 2/ povinnosť vydať navrhovateľovi
parcelu CKN č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 55 m2 k. ú. R. nad F., vytvorenú geometrickým

plánom č. XXXXXXXX-XXX /2011 zo dňa 31.08.2011, úradne overeným Správou katastra Ilava pod č.
XXX/XXXX dňa 20.09.2011 z parcely CKN č. XXXX/X k. ú. R. nad F., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou
tohto rozsudku, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vzájomný návrh odporcov 1/, 2/ zamietol.
Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností parciel CKN (okrem iných)
parc.č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere XXX mX v podiele 1/1-ina a to na základe kúpnej zmluvy
č. XX/XXXX zo dňa 07.04.2003, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Ilava pod V 1088/2003 dňa

XX.XX.XXXX. Z výpisu z LV č. XX k. ú. R. nad F. súd zistil, že odporcovia 1/, 2/ sú spoluvlastníci
pozemkov CKN parc.č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 800 m2, parc.č. XXXX/XXX
- ostatné plochy o výmere XXX m2 a to odporca 1/ v podiele 1 a odporkyňa 2/ v podiele 3. Z územného
rozhodnutia MSNV v Dubnici nad Váhom zo dňa 21.12.1964 a rozhodnutia o prípustnosti stavby MSNV
v Dubnici nad Váhom zo dňa 06.11.1965 bolo zistené, že právnemu predchodcovi odporcov 1/, 2/
MSNV v Dubnici nad Váhom, F. Q. a manželke L. Q. bolo vymedzené miesto a rozsah územia pre

umiestnenie rodinného domu a povolená jeho novostavba na parcele č. XXXX/XXX, kat. územie R. nad
F. 4 o výmere 800m2 (ohraničeného červenými čiarami na pripojenom polohopisnom plánku, ktorý bol
nedeliteľnou časťou rozhodnutia). Z geometrického plánu č. 45603066-109 /2011 zo dňa 31.08.2011,
úradne overeného Správou katastra Ilava pod č. 411/2011 dňa 20.09.2011 vypracovaného Ing. L. Q.
súd prvého stupňa zistil, že plocha užívaná odporcami 1/, 2/, zahradená ich plotom na parcele CKN č.
XXXX/X k. ú. R. nad F. bola z tohto pozemku odčlenená ako parcela CKN č. XXXX/XX - ostatná plocha

o výmere XX mX k. ú. R. nad F.. Na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení veci
dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že
sú vlastníkmi susediacich pozemkov, pričom odporcovia 1/, 2/ spolu so svojimi pozemkami užívajú časť
z pozemku navrhovateľa, ktorá je ohraničená plotom vybudovaným ich právnymi predchodcami. Právni
predchodcovia odporcov nadobudli susediace pozemky v roku 1966 za účelom výstavby rodinného
domu po výstavbe ktorého si svoje parcele ohradili a následne ich užívali a po ich smrti i odporcovia

1/, 2/. V užívaní predmetnej časti parcely navrhovateľa neboli nikým rušení až do roku 2006 kedy ich
navrhovateľ písomne vyzval na odstránenie plota. V konaní mal súd za preukázané, že odporcoviaužívajú časť predmetného pozemku, ktorého vlastníkom je navrhovateľ, majú ho vo svojej faktickej moci
a to bez právneho dôvodu. Odporcovia 1/, 2/ žiadnym spôsobom nepreukázali oprávnenosť záberu
nehnuteľnosti vlastnícky patriacej navrhovateľovi. Znemožňujú mu ako výlučnému vlastníkovi realizovať

svoje vlastnícke právo. Navrhovateľ sa tak oprávnene domáha ochrany svojho vlastníckeho práva proti
odporcom. Súd preto návrhu vyhovel a uložil odporcom 1/,2/ povinnosť vydať mu túto časť parcely CKN
č. XXXX/X k. ú. R. nad F. odčlenenú geometrickým plánom ako parcela K. č. XXXX/XX - ostatná plocha
o výmere XX mX k. ú. R. nad F.. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s námietkami odporcov na základe
ktorých sa vzájomným návrhom domáhali určenia vlastníctva k tejto časti predmetnej parcely titulom jej

vydržania. Občiansky zákonník vo svojom ustanovení § 134 určuje predpoklady vydržania, ktoré musia
byť splnené po celú dobu vydržania. Základnou podmienkou vydržania je držba veci, ktorá musí byť
oprávnená, teda taká, ktorá sa opiera o určitý právny titul. Podľa ustálenej súdnej praxe oprávnenosť
držby musí byť zhodnotená objektívne a nestačí dokazovanie zamerať len na zisťovanie subjektívnych
predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť oprávneného držiteľa musí vyplynúť z posúdenia všetkých okolností,
za ktorých došlo k držbe. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že odporcovia resp. ich právni

predchodcovia nemohli byť pri držbe sporných nehnuteľnosti od začiatku dobromyseľní, keď svoju držbu
neopreli o žiadny právny titul, ktorý by preukazoval ich vlastnícke právo k predmetnej časti parcely.
Sporná časť pozemku nebola od jej vlastníka vykúpená, darovaná čím došlo k privlastneniu cudzej
veci. Z výsluchu svedkov mal súd za preukázané, že v čase odkúpenia susedných pozemkov boli
tieto parcely v teréne vytýčené, označené kolíkmi a teda vlastníkmi jednoznačne identifikované. Bolo

však potvrdené, že niektorí vlastníci pravdepodobne i v záujme starostlivosti o okolie, v náväznosti
na terén na mieste samom sa starali i o pozemky za hranicou svojej parcely(-ciel) a určité časti si
"prihradili", následne oplotili a po zmene spoločenských pomerov i odkúpili, k čomu v prípade právnych
predchodcov odporcov pravdepodobne i administratívnym nedopatrením nedošlo. Tvrdenia odporcov
v tom zmysle, že línia predmetného plota okolo parciel odporcov by v prípade jej predĺženia (cez

cestu) pokračovala (bez posunu, odskoku) v línii plota susediacej parcely č. XXXX/XXX a preukazovala
tak pôvodné vytýčenie, ohraničenie pozemkov predávajúcim novým vlastníkom nemožno preukázať,
nakoľko medzičasom vlastník tejto parcely(svedok U.) nadobudol aj susediacu parc.č. XXXX/X a jej
ohraničenie sa stalo bezpredmetné. A. odporcov opierajúcich svoje vlastníctvo o vydržanie teda, že
spornépozemkyužívaliakovlastnícivdobrejviereodsvojhovznikuaprednímichprávnipredchodcovia,

je nepostačujúce, pretože ani oni ani ich právni predchodcovia neevidovali žiaden právne relevantný
dôkaz na základe ktorého nadobudli dobrú vieru o domnelom vlastníctve k nehnuteľnosti. Oprávnenosť
držby súd tak nemal preukázanú. Nepreukázali existenciu právneho dôvodu, okolnosti svedčiace o
dôvode nadobudnutia predmetu držby z ktorého by mohli vyvodzovať vznik svojej dobrej viery, že im
vlastnícke právo patrí. Neuniesli tak dôkazné bremeno svojich tvrdení a preto súd ich vzájomný návrh

zamietol (v časti vlastníctva parcely CKN č. XXXX/XX). V ostatnej časti (určenie vlastníctva CKN
parc.č. XXXX/XXX a parc.č. XXXX/XXX) bol zamietnutý pre nedostatok naliehavého právneho záujmu
s poukazom na to, že odporcovia sú spoluvlastníci uvedených parciel. Právne svoje rozhodnutie ďalej
odôvodnil ust. § 80 písm. c) O.s.p., § 123, § 126 ods. 1 Obč. zák. Lehotu na vydanie nehnuteľnosti súd
určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodne v zmysle §

151 ods.3 O.s.p. samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie odporcovia 1/, 2/, navrhli ho zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietali, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázali na to, že počas celého konania boli
ochotní a pripravení na usporiadanie veci dohodou v konečnom dôsledku kúpou spornej časti pozemku.

Podmienky pre kúpu však navrhovateľ stanovil enormne vysoké, keď požadoval 60-násobok oproti
kúpnej cene, za ktorú kúpil pozemok od Mesta R. nad F.. Mali za to, že v priebehu celého konania
najmä z vyjadrení svedkov pred súdom prvého stupňa nebolo potvrdené ani v jednom prípade, že by
pôvodný vlastník pán Q. bol úmyselne zobral jemu nepatriacu časť pozemku. Ďalej vytýkali súdu prvého
stupňa, že nevykonal ohliadku predmetných pozemkov a nepresvedčil sa namieste ako je ohrada -

plot umiestnený. S poukazom na § 120 ods. 1 O.s.p. mali za to, že súd môže výnimočne pripustiť
aj iné dôkazné prostriedky, než navrhujú účastníci konania. V tejto súvislosti zdôraznili, že vrátenie
sporného pozemku nie je možné fakticky uskutočniť, pretože v línií na pozemku parc. č. KNC XXXX/XXX
je postavená hospodárska budova. Nová hranica zasahuje do stavby, ktorú by bolo nutné aspoň sčasti
odstrániť. Trvali na tom, že vlastníctvo k predmetnému pozemku nadobudli vydržaním, nakoľko v plnom

rozsahu splnili podmienky tak, ako to stanovuje § 130 a 134 Obč. zák. Považovali sa za oprávnených
držiteľov, pretože pozemok sa celý čas užíval v rozsahu tak, ako bol vymeraný v roku 1965, držbaprávnych predchodcov ako aj terajších držiteľov nikdy nebola obmedzená, resp. spochybnená. Mali za
to, že navrhovateľ svojím prístupom k veci si vyrovnáva nie celkom dobré vzťahy medzi ich rodinami,
jehopostupaleajrozhodnutiesúdu,zakladajúvsusedskýchvzťahochneistotuaďalšierozpory.Odmietli

názor navrhovateľa, ako aj súdu prvého stupňa, že na vydržanie je potrebný právny titul. Vyslovili
presvedčenie, že počas celej držby nebol dôvod na preskúmanie rozsahu vlastníctva pozemkov, pretože
stav, ktorý je súčasný, bol založený podľa vyznačenia stavebného pozemku v roku 1965 a preto sa
hranica pozemkov nikdy nespochybnila.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcov 1/, 2/ navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa ako vecne správny potvrdiť. Nestotožnil sa s tvrdeniami odporcov uvádzanými v odvolaní.
Poukázal na to, že tvrdenie odporcov o hospodárskej budove, ktorá má byť postavená v línií na pozemku
parc. č. KNC XXXX/XXX je účelové a odporcovia toto v prvostupňovom konaní nikdy neuviedli. Rovnako
argument, že súd mal rozhodnúť až po ohliadke nehnuteľnosti na mieste samom a tento dôkaz mal
vykonať aj bez návrhu účastníkov je nepostačujúci. Dôkaz ohliadkou na mieste samom žiaden z
účastníkov v konaní nenavrhol. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že odporcovia užívajú časť

sporného pozemku, ktorého je on vlastníkom, bez právneho dôvodu. Mal za to, že odporcovia nemohli
predmetnú nehnuteľnosť vydržať, nakoľko nemohli byť pri držbe sporného pozemku dobromyseľní, keď
svoju držbu neopreli o žiaden právny titul, ktorý by preukazoval ich vlastnícke právo k spornej časti
parcely. Spornú časť pozemku si „prihradili“, čím si privlastnili cudziu vec. V držbe teda nemohli byť a
neboli dobromyseľní. Naviac, ani odporcovia, ani ich právni predchodcovia, neevidovali žiaden právny

titul, z ktorého by mohli vyvodzovať vznik svojej dobrej viery, že im vlastníctvo patrí. Uplatnil si náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 132,64 eur.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcov 1/,
2/ nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa založil vyhovujúca časť svojho rozhodnutia na tom právnom názore, že účastníci
konania sú vlastníkmi susediacich pozemkov, pričom odporcovia 1/,2/ spolu so svojimi pozemkami
užívajú časť pozemku navrhovateľa (špecifikovanú vo výroku napadnutého rozsudku, ktorá je
ohraničená plotom vybudovaným ich právnymi predchodcami. V konaní mal preukázané, že teda
odporcovia 1/, 2/ užívajú časť pozemku, ktorého vlastníkom je navrhovateľ, majú ho vo svojej moci

a to bez právneho dôvodu. Odporcovia 1/, 2/ žiadnym spôsobom nepreukázali oprávnenosť záberu
nehnuteľnosti vlastnícky patriacej navrhovateľovi. Navrhovateľ sa tak oprávnene domáha ochrany
svojho vlastníckeho práva proti odporcom. Súd prvého stupňa preto návrhu navrhovateľa vyhovel a
uložil odporcom 1/, 2/ povinnosť vydať navrhovateľovi parcelu CKN č. XXXX/XX- ostatná plocha vo
výmere XXmX v k.ú. R. nad F., odčlenenú geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa

31.08.011, úradne overeným Správou katastra I. pod č. XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX z parcely CKN č.
XXXX/X k.ú. R. nad F. vypracovaného I.. L. Q.. Zamietnutie vzájomného návrhu odporcov 1/,2/ založil
súd prvého stupňa na tom právnom názore, že odporcovia 1/, 2/ nepreukázali existenciu oprávnenej
držby, a to konkrétne ich dobrej viery, že im vlastnícky patrí sporná nehnuteľnosť, najmä nepreukázali
existenciu nadobúdacieho titulu, od ktorého svoju dobrú vieru odvodzujú. Tvrdenie odporcov opierajúce

o vydržanie a dobromyseľnosti držby teda, že sporný pozemok užívali ako vlastníci v dobrej viere
a pred nimi ich právni predchodcovia, považoval za nepostačujúce, pretože ani oni, ani ich právni
predchodcovia neevidovali žiaden právne relevantný dôkaz, na základe ktorého nadobudli dobrú vieru o
domnelom vlastníctve k spornej nehnuteľnosti. V ostatnej časti ( o určenie vlastníckeho práva k parcele
CKN č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX vzájomný návrh odporcov zamietol pre nedostatok naliehavého

právneho záujmu s poukazom na to, že odporcovia 1/,2/ sú spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností.

Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa i s odôvodnením napadnutého rozsudku
stotožňuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam
odporcov 1/, 2/ uvádza nasledovné:Podľa § 126 ods. l Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu svojho vlastníckeho práva
proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania
veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára
1992) právo osobného užívania vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby.

Podľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára
1992) ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších

predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže
si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj
pred účinnosťou tohto zákona.

Z hľadiska skutkového stavu bolo v danej veci na základe vykonaného dokazovania súdom prvého
stupňa zistené, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - parc. CKN č. XXXX/X- ostatné

plochy o výmere XXXmX k.ú. R. nad F. na základe kúpnej zmluvy č. XX/XXXX, vklad ktorej bol
povolený Správou katastra I. dňa XX.XX.XXXX pod V XXXX/XXXX. Odporcovia 1/, 2/ sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností - parc. č. CKN XXXX/XXX o výmere XXXmX - zastavané plochy a
nádvoria a parc. č. CKN XXXX/XXX - ostatné plochy o výmere XXXmX, k.ú. R. nad F., odporca 1/ v
podieli 1 a odporkyňa 2/ v podieli 3, titulom darovacích zmlúv z rokov 2006 a 2009.

Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa bolo preukázané, že právni predchodcovia odporcov
1/, 2/ F. Q. s manželkou L. na základe dohody o zriadení práva osobného užívania zo dňa 22.02.1965
uzatvorenej so Strojárskymi a metalurgickými závodmi u.p. R. nad F., zaregistrovanej na Štátnom
notárstve v Považskej Bystrici pod č. Reg. R II 10/65 nadobudli do osobného užívania parc. KNE č.
XXXX/XXXovýmereXXXmXaparc.KNEč.XXXX/XXXovýmereXXXmXnavýstavburodinnéhodomu.

Odporcovia 1/,2/ v konaní tvrdili, že hranica, ktorá rozdeľuje pozemok navrhovateľa - parc. K. č. XXXX/
X ( z ktorej bola vyššieuvedeným geometrickým plánom odčlenená parc. CKN č. XXXX/XX - ostatná
plocha o výmere XXmX) od pozemkov odporcov - parc. CKN č. XXXX/XXX a XXXX/XXX je hranica,
na ktorej je už 40 rokov vybudované pevné oplotenie s betónovým základom. Právni predchodcovia
odporcov ohradenú časť užívali po celý čas v dobrej viere, že im pozemok patrí tak, ako ho majú

ohradený, teda užívali ho dobromyseľne a v takomto stave ho od roku 2006, resp. od roku 2009 užívajú
i odporcovia. Boli preto toho názoru, že vlastníctvo k spornej časti pozemku vydržali v zmysle § 134
ods. 1,3 Obč. zákonníka, pretože ho cez právnych nástupcov užívajú nepretržite viac ako 10 rokov a
tým splnili podmienky pre vydržanie nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu. Zo samotného vyjadrenia
odporcov 1/, 2/ (č.l. 17) však vyplýva, že ich právni predchodcovia predmet sporu užívali v dobrej viere,

že je to mestský pozemok, tento i udržiavali v poriadku (kosenie trávy). Z uvedeného tvrdenia je zrejmé,
že právni predchodcovia odporcov 1/, 2/ mali vedomosť, že sporná časť pozemku je vo vlastníctve Mesta
R. nad F., čo bolo preukázané aj tým, že sami odporcovia 1/, 2/ v priebehu konania, ako aj v samotnom
odvolaní poukazovali na to, že počas celého konania boli ochotní a pripravení na usporiadanie veci
dohodou, v konečnom dôsledku kúpou spornej časti pozemku, avšak navrhovateľ stanovil vysokú cenu,

keď požadoval 60-násobok oproti kúpnej cene, za ktorú kúpil pozemok od Mesta R. nad F.. Táto cena je
prenichabsolútnenereálna.Vychádzajúcztýchtoskutkovýchzistení,ajodvolacísúdvzhodesnázorom
súdu prvého stupňa, má za to, že v danej veci neboli splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho
práva odporcov 1/, 2/ k spornej časti parcele CKN č. XXXX/X vydržaním, nakoľko právni predchodcovia
odporcov 1/, 2/ mali vedomosť o tom, že sporný pozemok nie je ich vlastníctvom a preto nepripadalodo úvahy, že si odporcovia 1/, 2/ mohli započítať vydržaciu dobu ich právnych predchodcov, od ktorých
(ako tvrdia) nadobudli držbu. Pre účely vydržania si odporcovia 1/, 2/ ako oprávnení držitelia mohli túto
dobu predchádzajúcich držiteľov započítať len za predpokladu, že aj títo držitelia boli oprávnení. K

posudzovaniu otázky, či je držiteľ dobromyseľný alebo nie súdna prax dospela k názoru, podľa ktorého je
treba túto otázku hodnotiť vždy objektívne a nie len zo subjektívneho hľadiska /osobného presvedčenia/
samotného účastníka. Pri hodnotení dobromyseľnosti je vždy treba vziať do úvahy, či držiteľ pri bežnej
opatrnosti, ktorú treba vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal,
resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí.

Dobrá viera oprávneného držiteľa sa musí vzťahovať k všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majú za
následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby, teda i k existencii právneho titulu
o prevode nehnuteľnosti. Pokiaľ sa právni predchodcovia odporcov 1/, 2/ uchopili držby nehnuteľnosti
s vedomím, že sporný pozemok je vo vlastníctve Mesta R. nad F., nemohli byť jednoznačne v dobrej
viere, že sú vlastníkmi tejto veci, pretože im od začiatku chýbal jeden z predpokladov vydržania, a to
dobromyseľnosť. Odporcovia 1/, 2/ v odvolaní ďalej namietajú, že z ust. § 130 ods. 1 Občianskeho

zákonníka vyplýva aj to, že pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ani túto námietku
odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Občiansky zákonník v § 130 ods. 1 veta druhá skutočne uvádza,
že v pochybnostiach sa má za to, že držba je oprávnená. Navrhovateľ, ktorý sa dovoláva ochrany
oprávnenej družby, musí, okrem iného, tvrdiť okolnosti, z ktorých bude vyplývať dobrá viera. Pokiaľ na
základe vykonaného dokazovania vznikne stav, v ktorom nie je isté, či o oprávnenú držbu išlo, urobí súd

kladný záver. Podľa súdnej praxe sa ustanovenie § 130 ods. 1 veta druhá aplikuje až v prípade, kedy
aj napriek tvrdeným a preukázaným skutočnostiam svedčiacim o oprávnenej držbe, pretrvávajú v tomto
smereurčitépochybnostiojejexistenciičipravdivosti.Ustanovenie§130ods.1vetadruháObčianskeho
zákonníka o tom, že v pochybnostiach sa má za to, že držba je oprávnená, sa však nevzťahuje na
akúkoľvek držbu, ale len na držbu, ktorá sa opiera o objektívne prijateľnú dobrú vieru držiteľa o tom,

že je vlastníkom veci, a to na základe aspoň domnelého právne relevantného právneho titulu. Aplikácia
ustanovenia § 130 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka preto v danom prípade neprichádzala
do úvahy, nakoľko držba odporcov 1/, 2/ sa neopierala o objektívne prijateľnú dobrú vieru o tom, že
odporcovia 1/, 2/ sú vlastníkmi nehnuteľností aspoň na základe domnelého relevantného právneho
titulu. Takýmto titulom nie je však inštitút vydržania, ako na to poukazovali odporcovia 1/, 2/ v odvolaní,

nakoľko vydržanie je jedným zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva. Preto námietka odporcov
1/, 2/ uvádzaná v odvolaní, že k spornému pozemku nadobudli vlastnícke právo vydržaním neobstojí.
Odporcovia 1/, 2/ opodstatnenosť ďalšieho odvolacieho dôvodu vidia v tom, že súd prvého stupňa
nevykonal ohliadku na mieste samom. K uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že podľa ust. § 120
ods. 1 O.s.p. je povinnosťou navrhovateľa (pri vzájomnom návrhu odporcu) preukázať svoje tvrdenie.

Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného
bremena. V predmetnom konaní bolo povinnosťou odporcov 1/, 2/ preukázať, že splnili ( a ich právni
predchodcovia) zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Toto tvrdenie sa
im v konaní preukázať nepodarili. Neuniesli tak v konaní dôkazné bremeno podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p.
a z uvedeného dôvodu bol ich vzájomný návrh na určenie vlastníckeho práva zamietnutý, keďže práve

otázku splnenia zákonných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním bolo potrebné
v konaní ako prvoradú vyriešiť. Z uvedeného dôvodu táto námietka odvolateľov nie je dôvodná. Pokiaľ
odporcovia 1/, 2/ už v odvolaní uviedli, že vydanie sporného pozemku nie je fakticky možné, pretože v
línii na pozemku parc. KNC č. XXXX/XXXX je postavená hospodárska budova a nová hranica zasahuje
do stavby, ktorú by bolo nutné z časti odstrániť, toto tvrdenie odporcov 1/, 2/ odvolací súd považuje

za účelové, keď túto skutočnosť odporcovia v prvostupňovom konaní neuviedli, a dôkaz ohliadkou na
miestesamomzatýmtoúčelomnenavrhli. Záveromodvolacísúdpoukazujenapochybeniesúduprvého
stupňa spočívajúce v tom že na pojednávaní dňa 17.01.2012 odporcovia 1/, 2/ uplatnili svoje práva proti
navrhovateľovi vzájomným návrhom, ktorým sa domáhali určenia vlastníckeho práva k parc. č. 1799/196
a parc. CKN č.XXXX/XXX a k parc. CKN č. XXXX/XX, keď uznesením nepripustil tento vzájomný návrh

odporcov X/, 2/, avšak týmto vzájomným návrhom odporcov 1/, 2/ sa vecne zaoberal. Toto pochybenie
súdu prvého stupňa nie je preto vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a preto
odvolací súd na ňu neprihliadol (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.V danej veci odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo
rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., preto súd prvého stupňa
rozhodne aj o trovách odvolacieho konania v zmysle § 224 ods.4 O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .