Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoZm/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113207928
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113207928.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu CD Consult ing s.r.o., Nagano
Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, v konaní
právne zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421 proti žalovanému Q. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. X, Z. o zaplatenie 1.217,07 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica

č. k. 16CbZm/99/2013-60 zo dňa 13. januára 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16CbZm/99/2013-60 zo dňa 13. januára 2014 zrušuje
a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Banskej Bystrici napadnutým rozhodnutím zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa
domáhal zaplatenia sumy 1.217,07 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25% a 6% ročným úrokom zo

zmenkovej sumy, spolu so zmenkovou odmenou vo výške 1/3 zmenkovej sumy t.j. 4,56 Eur a náhrady
trov konania.

Žalobou podanou na súd dňa 28. 03. 2013 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
1.201,07 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% a 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy
a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 %,t. j. 4,56 Eur, a to podľa Nariadenia Európskeho parlamentu Rady
(ES) č. 861/2007/, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej
len „Nariadenie“). Žalobca si pohľadávku uplatnil ako nárok zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 24.

2. 2009, ktorú priložil k návrhu a príslušný súd určil podľa bydliska žalovaného. Žalovaný sa na tlačive
C (čl. 5 ods. 2 a 3 Nariadenia) nevyjadril.

Súd v súlade s čl. 7 ods. 1 písm. c) Nariadenia nariadil vo veci pojednávanie, a to s poukazom na
čl. 5 bod 1 Nariadenia, lebo ústne pojednávanie považoval za potrebné vzhľadom na možnosť iného
právneho posúdenia súdom, ako spotrebiteľský vzťah, keďže súd je ex offo povinný skúmať prijateľnosť
zmluvných podmienok. Navyše zo zásady rovnosti všetkých pred zákonom či pred súdom vyplýva, že

všetci účastníci majú rovnakú príležitosť zúčastniť sa na jednaní pred súdom a vyjadriť sa ku všetkým
sporným otázkam, najmä v tomto prípade, keď tlačivo „C“ v zmysle Nariadenia žalovanému neposkytuje
dostatočný priestor na uvedenie relevantných skutočností.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie zmenkou identifikovanou číslom zmluvy XXXXXXX, úverovou
zmluvou XXXXXXX, exekučným spisom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Er/2228/2012 a zistil,
že zmenka, ktorá bola žalobcom priložená k návrhu bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok z

poskytnutého úveru, ktorý má povahu spotrebiteľského úveru. Zmenka bola vystavená dňa 24.2.2009
v O. O. na rad spoločností POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 59, s doložkou „bez protestu“, s lehotousplatnosti „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do zmenky bola vpísaná suma
1.367,07 Eur a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne od 6.8.2009 do zaplatenia. Pôvodný majiteľ
zmenky POHOTOVOSŤ s.r.o. indosoval zmenku rubopisom na žalobcu. Súd prvého stupňa tiež zistil,

že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver dňa 24.2.2009 vo výške 1.400,- Eur, a v zmysle čl. 17
Všeobecných obchodných podmienok na zabezpečenie peňažného záväzku žalovaného ako dlžníka z
úverovej zmluvy bola vystavená zmenka, v ktorej nebola vyplnená zmenková suma a dátum začiatku
úročenia tejto sumy s tým, že remitent bol oprávnený vyplniť zmenkovú sumu najneskôr v deň, kedy sa
stane splatným celý dlh, t. j. ak dlžník neuhradí 4 po sebe nasledujúce splátky, prípadne uhradí len časť

splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Dátum úročenia zmenkovej
sumy mal remitent vyplniť tak, že ním mal byť deň, kedy sa stal splatným celý dlh.

Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, preto v zmysle čl. 19 Nariadenia
aplikoval slovenské právo, a to Občiansky súdny poriadok, Občiansky zákonník, Zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, ako aj Smernicu Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, smernicu 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a smernicu

2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ustanovenia kapitoly I čl. 2 ods. 1,
kapitoly II čl. 4, čl. 5 ods. 1 a 3, čl. 7 ods. 1, čl. 19 a čl. 25 ods. 1 písm. a) Nariadenia, ďalej na čl.
2 písm. a), čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 5, čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, bod 31 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/

ES, čl. 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES, ďalej na ust. § 121 OSP, § 52 ods. 1
a 2, § 53 ods. 1 a 2 a 5, § 54 ods. 1 a 2, ako aj § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, § 4 ods.
6 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a napokon na § 75, § 76 ods. 2, § 33 ods. 1 a 2 a
§ 48 Zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch.

V odôvodnení ďalej súd uviedol, že z činnosti súdu je známe, že pôvodný majiteľ zmenky Pohotovosť

s.r.o. vykonáva podnikateľskú činnosť poskytovaním spotrebiteľských úverov v značnom rozsahu na
území celej SR, a zmenka má v tomto prípade zabezpečovací charakter pôvodného právneho vzťahu,
ktorý má povahu spotrebiteľského vzťahu. Keďže zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok
zo spotrebiteľského vzťahu, súd prvého stupňa pri uplatnení práva zo zmenky skúmal z úradnej moci
postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, pričom vychádzal zo záveru, že odčlenenie zmenkového

abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože v spotrebiteľských vzťahoch
bolo použitie zmenky regulované a obmedzené v § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v rôznom znení do 31. 12. 2007 a od 01.01.2008, a napokon posledná platná právna úprava
v § 17 ods. 3 Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch dokonca zmenku v spotrebiteľských
úveroch úplne zakazuje. Úprava § 17 ods. 4 Zák. č. 129/2010 v zmysle ktorého porušením tohto

zákazu veriteľ zodpovedá za škodu spôsobenú spotrebiteľovi je úpravou kogentnou, súd preto zo
zákona ex offo skúma podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť práve vo vzťahu k spotrebiteľovi.
Vychádzajúc z rozhodného znenia úpravy v zákone o spotrebiteľských úveroch dospel súd k záveru,
že veriteľ k 24.2.2009 na zabezpečenie spotrebiteľského úveru mohol prijať od dlžníka zmenku len v
prípade, ak zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného

spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. V čl. 17 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP) je dohodnuté, že remitent je
oprávnený vyplniť zmenkovú sumu najneskôr v deň, kedy sa stane v súlade s VOP splatným celý dlh.
Veriteľom vyplnená zmenka je podľa súdu prvého stupňa neprípustná, ide o právny úkon, ktorý je s
poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný, a to pre rozpor so zákonom. Právny

predchodca žalobcu konal v priamom rozpore s § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z., keď zabezpečoval
spotrebiteľské úvery zmenkami prerušujúcimi úverové istiny, a preto je takýto právny úkon neplatný.
Dojednaniedohodyovyplnenízmenkysúdpovažujezapodmienku,ktorájepodľačl.2písm.a)vspojení
s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách nekalou podmienkou, nakoľko ide o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo za

neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa priznanie neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky, a
to zmenkového úroku 0,25% denne zo sumy 1.367,07 Eur od 6.8.2010 do zaplatenia. Dohoda o vyplnení
zmenky je obsiahnutá vo VOP, jej obsah ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálnedohodnuté, preto ide o neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je potom podľa
§ 54 ods. 5 OZ neplatná.

Za neplatné považoval okresný súd dojednanie VOP aj s poukazom na čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/

EHSz05.04.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,vzmyslektoréhovšetkyalebo
niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme musia byť vypracované zrozumiteľne, a
keď existuje pochybnosť v zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Na VOP
absentuje podpis žalovaného, preto sú pochybnosti, či vôbec žalovaný mal reálnu možnosť sa popri
úverovej zmluve so znením VOP oboznámiť, pričom aj v prípade, ak by sa spotrebiteľ mal možnosť

oboznámiť s úverovými podmienkami, súd prvého stupňa poukázal na to, že tieto sú veľmi rozsiahle,
písané malým, ťažko čitateľným písmom s množstvom odbornej právnej terminilógie a zhustené na
jednej stránke.

Súd prvého stupňa tiež vychádzal zo záveru, že aj zmenka, bez ohľadu na jej abstraktnosť, je právnym
úkonom, pričom každý právny úkon, ktorý odporuje zákonu je absolútne neplatným právnym úkonom,
a súd v rámci občiansko-súdneho konania na a bsolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada ex offo.

Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského nie je podľa súdu ani možné, pretože
právevspotrebiteľskýchvzťahochbolopoužitiezmenkyregulovanéaobmedzované.Súdprvéhostupňa
pretozdôvoduneoprávnenevyplnenejzmenkovejsumy,neprijateľnejdohodyovyplneníblankozmenky,
v zložitej čitateľnosti obchodných podmienok považoval postup žalobcu ako nekalú praktiku a takto
vyplnenú zmenku za neplatný právny úkon.

Súd prvého stupňa hodnotil aj údaje v zmenke z hľadiska účelu zmenky v zmysle úpravy Zákona
o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, v zmysle ktorého veriteľ
smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak
ide o zabezpečovaciu zmenku. Súd dospel k názoru, že by bolo v rozpore s účelom zákona, aby v
zabezpečovacej zmenke bol obsiahnutý zmenkový úrok v neprimeranej sadzbe 91,25% ročne, pričom

poukázal aj na právnu úpravu obsiahnutú v §369 ods. 1 Obchodného zákonníka (s účinnosťou od
15. 01. 2009), podľa ktorej ak vznikol záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ,
je možné dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej predpismi Občianskeho práva,
teda zákonnej výšky úrokov z omeškania v zmysle vl. nar. č. 87/1995 Z.z. Podľa názoru súdu prvého
stupňa pri vystavení neúplnej zmenky s úrokom 0,25% denne ide o obchádzanie uvedeného zákonného

ustanovenia s úmyslom získať od dlžníka sankčné plnenie v neprimeranej výške. Takéto plnenie je
podľa súdu prvého stupňa aj v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko je v hrubom nepomere vo vzťahu
k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti plniť včas a riadne, a vzbudzuje odôvodnené pochybnosti, či
skutočnou kauzou právneho úkonu nie je práve získanie takéhoto neprimeraného plnenia. Okresný súd
dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky obchádza zákon, preto je právnym úkonom absolútne

neplatným s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka, a neplatnosť tejto dohody spôsobuje aj v
zmenke vpísaný úrok vo výške 91,25% ročne, pokiaľ ide o túto časť zmenky.

Povinnosť súdu s úradnej moci prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa názoru súdu
prvého stupňa prelomuje aj zásadu stanovenú v čl. I. § 17 Zák. č. 191/1950 Zb., čo je vyjadrené v
ustanovení § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z. in fine, kde zákonodarca výslovne uviedol, že zákonné

ustanovenie platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Okresný súd považoval za neurčitý aj údaj o splatnosti obsiahnutý v zmenke, pričom poukázal na úpravu
údaju splatnosti v § 1 bod 4 a § 75 bod 3 Zák. č. 191/1950 Zb. V konaní predložená zmenka má ako
splatosťuvedené„zaplatímzatútozmenkupripredložení“,zatiaľčov5odstavcimásplatnosťstanovenú
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Súd prvéh stupňa má za to, že ide o neurčitý

údaj splatnosti, resp. splatnosť postupnú, a v zmysle §33 ods. 2 Zák. č. 191/1950 Zb. sa takáto zmenka
považuje za neplatnú.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia napokon uviedol, že v prípade neskúmania
prijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách súdom by mohlo dôjsť k odopretiu, resp.k obmedzeniu práv spotrebiteľa ako slabšej strany právneho vzťahu. Súd prvého stupňa skúmaním
podmienok v spotrebiteľskom úvere tak dospel k záveru, že žalobca neoprávnene zabezpečil úver
zmenkou presahujúcou istinu a príslušenstvo vo výške 30% istiny v čase vyplnenia zmenky. Zmenka

vychádzalazdohodyovyplnenízmenky,ktorúsúdvyhlásilzaneprijateľnúzmluvnúpodmienkuupravenú
v neprospech spotrebiteľa a v konečnom dôsledku samotná zmenka vzhľadom na rozpor údajov
splatnosti je podľa súdu prvého stupňa zmenkou neplatnou. Súd prvého stupňa preto žalobu žalobcu
v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP s tým, že úspešný žalovaný si v konaní trovy

konania neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu žalobcu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie.
Žalobca v odvolaní namietal, že konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, postupom súdu prvého stupňa sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobca tvrdil, že v tejto veci došlo zo strany súdu prvého stupňa k porušeniu práva Európskej únie,
konkrétne čl. 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktoré
má všeobecnú pôsobnosť, je záväzné vo všetkých svojich častiach a priamo aplikovateľné aj v SR.
Tvrdil, že súd v tomto prípade nemohol nariadiť pojednávanie, nakoľko neboli splnené podmienky čl.
5 ods. 1 Nariadenia. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné, výnimočná

možnosť ústneho pojednávania zabezpečuje hospodárnosť a rýchlosť konania s nízkou hodnotou sporu,
pojednávanie je možné podľa nariadenia nariadiť len vo veciach rozporných tvrdení účastníkov konania,
kdenebudemožnépotvrdiťalebovyvrátiťichtvrdenialennazákladepredloženýchlistinnýchaleboiných
dôkazov. Súd v tomto prípade nevydal a nedoručil účastníkom konania žiadne rozhodnutie o nariadení
pojednávaniavsúlades§45anasl.OSP.Pokiaľtedasúddonariadeniapojednávanianerozhodolplatne

uznesením, nemohlo sa pojednávanie uskutočniť a ak sa uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité
pre meritórne rozhodnutie súdu, nakoľko právne účinky môžu zakladať len také procesné úkony súdu,
ktoré súd vykonal na základe právoplatných rozhodnutí. Konanie je podľa žalobcu postihnuté závažnou
vadou, pretože bolo porušené ust. § 167 a nasl. OSP, súd prihliadal na skutočnosti a dôkazy, na ktoré
nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia bez návrhu

vykonané. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že žalovaný nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade
s čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia, súd prvého stupňa bol preto povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3
Nariadenia, podľa ktorého, ak sa súdu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v čl. 5
ods. 3 alebo 6 Nariadenia, súd vydá rozsudok o pohľadávke alebo proti pohľadávke.

Pokiaľ súd prvého stupňa podľa odôvodnenia rozhodnutia vykonal vo veci dokazovanie okrem iného

aj oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, žalobca
namietal, že žalobca a podľa dostupných informácií ani žalovaný dokazovanie úverovou zmluvou,
exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Žalobca tvrdil, že súd prvého stupňa
porušil usta. § 120 OSP, podľa ktorého dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednávacou
zásadou, súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré

účastníci navrhli. Súd prvého stupňa mal podľa žalobcu v tejto veci rozhodnúť o práve na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky, z priebehu konania nevyplynula podľa
žalobcu potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy, ako to výnimočne umožňuje § 120 ods. 1 OSP.
Žalobca tvrdil, že súdu ako dôkaz o svojich nárokoch predložil platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky
formálne a materiálne náležitosti predpokladané Zák. č. 191/1950 Zb., čím dokázal svoje právo na

úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Zo strany žalovaného neboli voči forme obsahu zmenky
prednesené žiadne námietky, preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších
dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa mohol a mal rozhodnúť o práve
žalobcu na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky, ktorá ako listinný
cenný papier je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Žalovaný mohol v zmysle

čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť voči zmenke námietky, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek
iné námietky odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súdpodľa žalobcu nie je oprávnený na to, aby postupom podľa § 120 ods. 1 OSP vznášal námietky voči
zmenke za žalovaného, a pokiaľ tak urobil, ide podľa žalobcu o porušenie princípu kontradiktórnosti
konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivý proces. Žalovaný sa v konaní

nedovolával obrany ako spotrebiteľ, nerozporoval žalobcom uplatnenú pohľadávku, svojim konaním ju
prakticky uznal, súd prvého stupňa však sám iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v
tom smere, aby získal pre žalovaného dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu, čím podľa žalobcu
neobjektívne podporil žalovaného v tomto konaní. Takéto správanie súdu podľa žalobcu je v právnom
štáte neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý proces, ktoré je garantované čl.

46 ods. 1 Ústavy SR a aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Žalobca zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Žalobca
v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí, súd prvého stupňa však
posudzoval vec tak, ako by išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Súd prvého stupňa podľa
žalobcu ignoroval ust. § 17 Zákona o zmenkách a šekoch, v zmysle ktorého žalovaný vo všeobecnosti
nie je oprávnený znášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s

pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v prvom konaní nemôže konať žalovaný, tým menej tak podľa
žalobcu môže konať sám súd. V zmysle § 17 ZŠZ je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv.
kauzálne námietky voči žalobcovi, táto námietka však musí byť vznesená zo strany žalovaného, ktorý
nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na
seba(protivôližalovaného)prevzalsúdasuplovalaktivitužalovaného.Uvedenénámietkymajúhmotno-

právny charakter, preto v záujme rovnosti zachovania strán nie je súd oprávnený žalovaného ani na ne
upozorniť (§ 5 ods. 1 OSP). Súd prvého stupňa podľa žalobcu porušil poučovaciu povinnosť (§ 5 ods. 1
OSP), porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti
a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia
nemali byť bez návrhu vykonané.

Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Zmenka predložená žalobcom je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, ide
teda o platnú zmenku. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah
medzi žalovaným a remitentom je po indosovaní irelevantný. Súd prvého stupňa vyhodnotil zmenku ako
neplatný právny úkon a nárok zo zmenky ako zjavne neopodstatnený a pohľadávku za neprípustnú,

pričom tento jeho záver vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré však nikto v konaní nevzniesol,
ani nikto z účastníkov ich nepreukázal. V zmysle Nariadenia sa nárok považuje za neprípustný, ak v
podmienkach SR nie je vymáhateľný súdnou cestou. Žalobca tvrdil, že v tomto prípade boli splnené
všetky podmienky konania v zmysle OSP, nárok je vymáhateľný súdnou cestou, preto je predikcia súdu
zásadne mylná.

Žalobca namietal aj proti postupu súdu prvého stupňa, ktorý v odôvodnení rozhodnutia poukázal na
judikatúru Európskeho súdneho dvora v konaní C - 419/2011, z ktorého rozhodnutia podľa žalobcu
oprávnenie súdu z úradnej moci skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa nevyplýva. V tomto
konaní bola riešená odlišná prejudiciálna otázka, a to existencia právomoci súdu konať, ak je táto
odvodená od charakteru žalovaného ako spotrebiteľa. V prejednávanej veci podľa žalobcu niet sporu

o tom, že by súd nemal právomoc túto vec prejednať, a ani žiaden z účastníkov, ani sám súd svoju
právomoc nespochybnil. Rozsudok ESD sa týka výkladu odlišných predpisov Európskej únie, než ktoré
boli aplikované v tomto konaní, a ide aj o odlišný skutkový základ veci, nakoľko v uvedenom konaní pred
ESD bol charakter účastníka pre určenie právomoci skúmaný na návrh žalovaného a nárok zo zmenky
bol uplatnený priamo prvým majiteľom zmenky, remitentom, zatiaľ čo v tejto veci je predmetom konania

nárok uplatnený zo strany žalobcu ako indosatára. Uvedený rozdiel v osobách, uplatňujúcich nárok zo
zmenky má osobitný význam v nadväznosti na možnosť vznášať a uplatňovať kauzálne námietky v
zmysle § 17 Zákona zmenkového a šekového, ktoré však súd prvého stupňa podľa žalobcu celkom
opomenul.

Žalobca nesúhlasil ani s odkazom okresného súdu na rozhodnutie Nemeckého Najvyššieho súdu (BGH)

z 25.02.1965 - II Zaitschrift für das gesamte Handelsrecht und wirtschaftsrecht 191/62 Hamm, z ktorého
malo vyplývať prelomenie zásady zmenky ako abstraktného cenného papiera, pričom poukazoval na to,že toto rozhodnutie nie je zverejnené a súd prvého stupňa necituje z neho také významné časti, ktoré by
umožňovali dospieť k hodnoteniu, k akému súd prvého stupňa dospel v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Navyše ide o rozhodnutie 50 rokov staré, ktoré bolo vydané v čase, kedy európske spotrebiteľské

právo prakticky neexistovalo, a nie je možné z tohto rozhodnutia vychádzať. Žalobca ďalej namietal,
že rozhodnutím Nemeckého súdu nie je možné negovať aplikáciu právnej úpravy platnej na území
Slovenskej republiky, a to Zák. č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový), navyše, Nemecký súd
rozhodoval podľa nemeckého práva, a preto použitie z jeho záverov považuje žalobca za neprijateľné.

Žalobca v odvolaní namietal aj proti záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti zmenky pre neurčitý údaj

splatnosti, keď táto neurčitosť splatnosti mala vyplývať z údajného rozporu medzi údajom napísaným
na zmenke „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ a údajom „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. Výraz „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ predstavuje prípustnú
modifikáciu lehoty na predloženie zmenky k plateniu v zmysle § 34 ods. 1, tretia veta ZZŠ, z ktorej
vyplýva, že splatnosť zmenky nastáva v momente predloženia, pričom predložiť ju je možné v lehote 4
rokov od jej vystavenia, a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Žalobca namietal

proti záverom súdu prvého stupňa ohľadne postupnej splatnosti zmenky, tento záver nie je podľa neho
správny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V závere odvolania žalobca namietal aj proti tvrdeniam súdu prvého stupňa o tom, že žalovanému
bol poskytnutý spotrebiteľský úver, nakoľko toto zistenie podľa žalobcu nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní a je založené len na domnienke a presvedčení súdu.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu, ktorému bolo súdom prvého stupňa doručené, nevyjadril.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 a §214 ods.2 OSP v
senáte bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je podané dôvodne.

Z predloženého spisu odvolací súd okrem iného zistil tiež nasledovné skutočnosti: Žalobca uplatnil v
tomto konaní svoju pohľadávku voči žalovanému vyplnením vzorového tlačiva „A“ v zmysle čl. 4 bod

1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žalobca si podľa návrhu uplatňoval právo na
zmenkovú sumu vo výške 1.217,07 Eur zmenkový úrok vo výške 0,25%, 6% ročný úrok ,zmenkovú
odmenuvovýške1/3%zmenkovejsumy,teda4,56Euranáhradutrovkonania.Knávrhužalobcapripojil
originál zmenky vystavenej žalovaným ako vystaviteľom dňa 24.2.2009 na rad obchodnej spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava. Na zmenke bola uvedená
zmenkovásuma1.367,07Eur,zmenkovýúrok0,25%denneod6.8.2010spoznámkou„bezprotestu“,na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Zmenku podpísal žalovaný ako vystaviteľ. Na rubopise
zmenky je uvedený indosament, ktorým pôvodný veriteľ zmenky POHOTOVOSŤ, s. r. o. previedol
zmenku na rad žalobcu. Súd prvého stupňa doručil žalovanému rovnopis návrhu, fotokópiu zmenky,

potvrdeniesúduoprijatínávrhunazačatiekonania,akoajtlačivo„C“.Žalovanýsúdutlačivo„C“nezaslal,
ani sa žiadnym spôsobom k návrhu nevyjadril.

Súd prvého stupňa nariadil pojednávanie na 13.1.2014. Súd prvého stupňa prejednal a rozhodol vec
na pojednávaní dňa 13.1.2014 v prítomnosti žalobcu. Podľa zápisnice z pojednávania súd konštatoval,
že vec môže posúdiť inak, ako je uvedené v návrhu, a to ako spotrebiteľský vzťah. Súd prvého

stupňa vykonal dokazovanie obsahom spisu, uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené, a vyhlásil
napadnutý rozsudok.

Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné

alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa
domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivévedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o
odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky

súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods.3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade

potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods.6 Nariadenia akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive
A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.
Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek

protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.

Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;

b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo

c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa ods. 2 cit. ust. úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka
za nenapísanú.

Podľa ods. 3 cit. ust. úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ

nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods.1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú
najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;

2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;

3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 75 cit. zák., vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 495 OZ platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník
povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne
vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť
nemá.

Podľa § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu 28.04.2009,
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane

zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa ods. 7 cit. ust. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd zaručujú, že každý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku
Slovenskej republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a

boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci
vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne
interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci (IV. ÚS 77/02, III.ÚS63/06).

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu nie je správne.
Odvolanie podané navrhovateľom v súlade s bodom 26 Preambuly, ako aj s čl. 19 Nariadenia a § 201
O.s.p. je tak dôvodné.

Odvolací súd v konaní zistil, že pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v postupe súdu podľa
čl. 7 ods. 1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania, keď súd prvého
stupňa postup v konaní, ktorý vyplýva najmä z Nariadenia, ale aj z Občianskeho súdneho poriadku
nedodržal a v súlade s § 120 O.s.p. nepostupoval ani pri dokazovaní. Súd prvého stupňa neposkytol
odvolateľovi poučenie o dôkaznej povinnosti, a to v nadväznosti na ním deklarovaný iný právny názor

na navrhovateľom uplatnený nárok napriek tomu, že to bolo s prihliadnutím na stav a charakter konania
potrebné. V dôsledku absencie poučenia nedošlo zo strany navrhovateľa k uplatneniu procesných práv,
čo má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože navrhovateľ nemohol splniť svoju povinnosť
tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť vo vzťahu k inému právnemu posúdeniu veci, keď okresný súd nárok
navrhovateľa uplatnený zo zmenky posúdil ako vzťah spotrebiteľský bez toho, aby boli na takýto postup

súdu splnené zákonné podmienky. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne aj z toho dôvodu, že
vecnesprávneprávneposúdil,pretoženepoužilsprávneustanovenieprávnehopredpisuanedostatočne
zistil skutkový stav veci.

V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že nárok zo zmenky je uplatnený navrhovateľom ako zahraničnou
právnickou osobou podľa Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa zaviedlo

európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu na tlačive A podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia, ktorú
v origináli priložil k návrhu spolu s výpisom z obchodného registra a plnomocenstvom pre právneho
zástupcu. Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v
zásade písomné a súd vec prejedná ústne len vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhne
niektorá zo strán. Odporca sa na doručenom tlačive „C“ nevyjadril. Napriek tomu súd účastníkov

konania predvolal na ústne pojednávanie s poučeniami obsiahnutými v predvolaní, aj keď navrhovateľ
s prejednaním veci na ústnom pojednávaní nesúhlasil a ani odporca pojednávanie vo veci nenavrhol. Z
obsahuzápisniceopojednávanívyplýva,žesúdmienilvecposúdiťprávneinak,nieakonárokzozmenky
tak, ako je uplatnený v návrhu, ale ako nárok zo spotrebiteľského vzťahu. O takomto postupe súdu sa
nemohol navrhovateľ, ale ani odporca dozvedieť, a to ani z predvolania na pojednávanie. Okresný súd

bol oprávnený postupovať v prejednávanej veci najmä podľa čl. 4 ods.4 Nariadenia a pokiaľ zistil, že
nárok uplatnený navrhovateľom patrí do pôsobnosti Nariadenia, že návrh bol podaný navrhovateľom v
súlade s čl. 4 ods.1 Nariadenia a bol aj správne vyplnený v jazyku konajúceho súdu, nebol daný dôvod
na prejednanie veci na ústnom pojednávaní, ku ktorému súd pristúpi len v tom prípade, kedy nie je
možné vec bez prejednania rozhodnúť alebo v prípade, keď o ústne pojednávanie požiada niektorý z

účastníkov konania.

Základný úverový vzťah a ani nárok zo zmenky odporca nenamietal. Okresný súd mal preto podľa čl. 5
ods. 3 a čl. 7 Nariadenia vychádzať z uplatneného nároku zo zmenky a vec rozhodnúť bez pojednávania.Odvolacísúdjetohoprávnehonázoru,žeaksúdprvéhostupňanariaďovalpojednávaniepreto,žemienil
nárok uplatnený navrhovateľom ako nárok zo zmenky posúdiť právne inak, mali mať obaja účastníci
právo na spravodlivý súdny proces, na rovnosť pred zákonom, na navrhovanie dôkazov a na vyjadrenie

sa k dokazovaniu, ktoré vykonal súd na preukázanie vzniku spotrebiteľského vzťahu vyplývajúceho z
úverovejzmluvyaVšeobecnýchobchodnýchpodmienok,ktorétvoriajejnedeliteľnúsúčasťaktorézískal
výlučne sám z exekučného spisu, keďže žiaden návrh na dokazovanie zo strany navrhovateľa, ale ani
odporcu nebol podaný.

Postup okresného súdu, keď predvolal účastníkov na pojednávanie bez toho, že by to bol ktorýkoľvek

z nich navrhol, že vykonal dokazovanie, ktoré nenavrhol ani jeden z účastníkov konania sám, ex offo
a že skúmal spotrebiteľský vzťah, ktorého právne posúdenie nie je predmetom tohto konania, nie je
správny. Predmetom sporu je len nárok zo zmenky ako abstraktného cenného papieru, ktorý získal
navrhovateľ ako indosatár bez toho, že by mal akúkoľvek povinnosť preukazovať záväzkový vzťah,
ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Takýto postup súdu je v rozpore nielen s Nariadením, ale aj s
Občianskym súdnym poriadkom, a to najmä preto, že účastníci nenavrhli vykonať žiadne dokazovanie

a toto vykonával súd bez akýchkoľvek námietok zo strany odporcu, ktoré jediné by ho na postup, ktorý
zvolil, oprávňovali. Okresný súd tak rozhodoval v rozpore s § 17 Zákona zmenkového a šekového.

Nie je možné súhlasiť s právnym názorom okresného súdu o tom, že k prejednaniu veci pristúpil
preto, že sa mu javil návrh zjavne neopodstatnený, pretože neopodstatnenosť návrhu, rovnako ako
jeho neprípustnosť je možné posudzovať výlučne z procesného hľadiska, a nie z hmotnoprávneho.

Neopodstatneným návrhom by bol taký návrh, ktorým by sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi
zaplatenia pohľadávky, za ktorú zodpovedá iná osoba, a teda odporca by nebol vecne pasívne
legitimovaný, čo by vyplývalo už z návrhu, príp. že by bol nárok prekludovaný. Za neprípustný nárok,
ktorýbyboluplatnenývsúdnomkonaníbysamoholpovažovaťnapr.nároknavýplatuplneniazhryalebo
výhry zo stávky podľa § 455 ods.2 OZ. Z obsahu návrhu navrhovateľa však jednoznačne vyplýva, že si

uplatnil nároky zo zmenky, ktorú odporca podpísal a ktorú pôvodný majiteľ previedol na navrhovateľa
rubopisom, preto nemôže byť navrhovateľom uplatnený nárok neprípustný.

Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom okresného súdu o tom, že pojednávanie bolo potrebné
nariadiť aj z toho dôvodu, že odporca na tlačive C nemohol pre obmedzený priestor uviesť všetky svoje
argumenty proti pohľadávke navrhovateľa, pretože čl. 5 bod 3 Nariadenia nevylučuje, aby účastník

konania svoje stanovisko vyjadril aj na osobitnom liste, ktoré súdu s vyplneným tlačivom C doručí. Takýto
dôvod na nariadenie pojednávania nie je relevantný.

Názor navrhovateľa, že by mal súd v prejednávanej veci rozhodovať o nariadení pojednávania
uznesením podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia nie je správny. Podľa tohto článku Nariadenia postupuje súd
len vtedy, ak rozhoduje o tom, či nárok spadá do pôsobnosti Nariadenia alebo keď zamietne žiadosť

ktoréhokoľvek z účastníkov o nariadenie ústneho pojednávania, o ktorý prípad sa v prejednávanej veci
nejedná.

Z obsahu spisového materiálu tak vyplýva, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods.1
O.s.p., ktoré účastníci konania nenavrhli z dôvodu, že ich vykonanie bolo podľa jeho názoru nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Faktom však je, že súdom vykonané dokazovanie nebolo vykonané na tvrdenia

navrhovateľa, ktorý jasne, úplne a zrozumiteľne v tlačive A uplatnil práva zo zmenky a ktorý uviedol,
že nie je jej pôvodným majiteľom, ale je indosatárom, ale ani na tvrdenia odporcu, ktorý voči forme a
obsahu zmenky nevzniesol žiadne námietky a ani žiadne návrhy na vykonanie ďalších dôkazov, ktoré
by boli nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Napriek tomu prvostupňový súd vykonal dokazovanie úverovou zmluvou, ktorú získal z exekučného

spisu spolu s ďalšími listinnými dôkazmi, a to Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktorými však
navrhovateľ nenavrhol vykonať dokazovanie a ktoré ani pre rozhodnutie o úhrade zmenkovej sumy a
jej príslušenstva nebolo nevyhnutné, pretože pre takto uplatnený nárok stačí, ak je zmenka, ktorá je vorigináli predložená navrhovateľom platná a obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky upravené v §
75 Zákona zmenkového a šekového.

Odvolací súd nepovažuje právny názor okresného súdu o tom, že zmenka je neplatná za správny.

Odvolaciemu súdu je z dokazovania vykonaného okresným súdom úverovou zmluvou a všeobecnými
obchodnými podmienkami, ako aj zmenkou zrejmé, že medzi pôvodným majiteľom zmenky,
spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a odporcom bola uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej poskytol
navrhovateľ odporcovi konkrétnu sumu, ktorej návratnosť zabezpečil vystavením blankozmenky ako
vlastnej zmenky, v ktorej nebola vyplnená suma a ani splatnosť, pretože sa na takomto vyhotovení
zmenky zmluvné strany dohodli. Dohoda o vyplňovacom práve je obsiahnutá v čl. 14 Všeobecných

obchodných podmienok (VOP), na základe ktorej bola spoločnosť Pohotovosť s.r.o. ako pôvodný majiteľ
- remitent oprávnená dopísať do zmenky takú výšku sumy, s ktorou odporca meškal ku dňu splatnosti
zmenky.

V čl. I § 10 Zákona zmenkového a šekového je obsiahnutá právna úprava pre blankozmenku, vystaveniu
ktorej predchádza dohoda o vyplňovacom práve. Blankozmenka je v čase jej vystavenia zmenkou

neúplnou a zmenkou skutočnou sa stane až potom, keď ju neskôr doplní iná osoba než jej vystaviteľ,
ktorý do nej dopíše dlžnú sumu a splatnosť. Až po jej doplnení nastanú účinky zmenky ex tunc tak, ako
keby bola táto listina od začiatku uvedená do obehu ako dokonalá zmenka. Vyplňovacím vyhlásením
sa udeľuje právo k dotvoreniu zmenky práve na základe vyplňovacieho práva, pričom udeliť toto právo
formálnečineformálnemôželenten,ktouvádzatakútolistinudoobehu.Vyplňovacievyhláseniesmeruje

preto na prvého majiteľa zmenky, ktorá nie je ešte vyplnená.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak
o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto
zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola

platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a
preukázať,žešlopôvodneoblankozmenku,ktorámalabyťvyplnenáinak,atedamusiapreukázaťobsah
vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením, a
teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka stále v
dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bol by odporca na takéto námietky

oprávnený, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako je tomu v
prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo
že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. Zlou vierou budú najmä tie prípady, kedy majiteľ nechá na
seba previesť nevyplnenú zmenku, pričom vie ako má byť vyplnená, ale má za cieľ zneužiť túto listinu
tak, že ju vyplní nesprávne príp. že ju nadobudol len preto, aby zbavil odporcu ako dlžníka možnosti

vzniesť voči pôvodnému majiteľovi, remitentovi kauzálne námietky.

Pri vystavení blankozmenky nie je možné určiť, ktorým dňom nastane jej splatnosť, pretože takéto
rozhodnutie je na majiteľovi zmenky, ktorý v rámci lehoty na predloženie môže kedykoľvek zmenku na
platenie označenej osobe predložiť. Zmenku je potrebné zaplatiť bez zbytočného omeškania, pretože
sa táto stáva splatnou ihneď potom, ako ju ten, komu je predložená podľa § 34 Zákona zmenkového a

šekového, uvidí. Aj keď ust. § 34 cit. zák. upravuje povinnosť predložiť zmenku na platenie do jedného
roka od dátumu vystavenia, môže ten, kto zmenku vystavil túto lehotu skrátiť alebo určiť dlhšiu lehotu.
Lehota, ktorá je uvedená na zmenke plynie od dátumu, kedy bolo možné najskôr zmenku predložiť na
platenie, a nie tak, ako je to bežné, od dátumu vystavenia uvedeného na zmenke - § 77 ods.1 Zákona
zmenkového a šekového.

Práve pri zmenkách na videnie - vista zmenka a zmeniek splatných v určitej lehote po videní - lehotná
vista zmenka, ktoré nemajú pri ich vystavení splatnosť exaktne stanovenú, z dôvodu, že táto je závislá
na majiteľovi zmenky, sa pripúšťa úročenie zmenky podľa § 5 ods.1 ZZŠ. V zmenke predloženej
navrhovateľom je stanovená úroková miera, ako aj obdobie úročenia. Obdobie úročenia je spravidlaurčené dňom vystavenia zmenky, pričom tento údaj zo zmenky priamo vyplýva, resp. na zmenke
môže byť určený aj iný deň, ako začiatok úročenia zmenky, nie však skorší, než je dátum vystavenia
zmenky. Zo Zákona zmenkového a šekového nevyplýva žiadne pravidlo, ktoré by stanovovalo, dokedy

sa zmenková suma úročí. Nevyplýva to ani z čl. I § 48 ods.1 v nadväznosti na čl. I § 77 ods.2 Zákona
zmenkového a šekového. Ak je úrok odmenou za poskytnutie určitých finančných prostriedkov, potom
patrí až do zaplatenia, t.j. do doby, dokedy sú finančné prostriedky používané napriek tomu, že sa tak
deje po splatnosti zmenkovej sumy a súbežne vzniká právo na sankčný úrok. Nejde o vadu zmenky,
ak výstavca, pokiaľ ide o koniec doby úročenia stanovil dátum, do ktorého najneskôr je možné zmenku

úročiť, aj keby sa pre nepredloženie nestala do tejto doby splatnou.

Odvolacísúdpovažujezvyššieuvedenýchdôvodovzmenkupredloženúnavrhovateľom,zktorejvyplýva
jednoznačne doba splatnosti, pretože obsahuje údaj „zaplaťte pri predložení“ za zmenku platnú, splatnú
na videnie tak, ako to vyplýva z § 33 ods.1 Zákona zmenkového a šekového. Splatnosť zmenky nastáva
v momente jej predloženia, pričom predložiť ju je možné podľa § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a
šekového v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť.

Nie je preto daná žiadna postupná splatnosť tak, ako to okresný súd v odôvodnení nesprávne uviedol.

Podľa § 11 Zákona zmenkového a šekového je každú zmenku možné previesť indosamentom a v
prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa
však právnym nástupcom, ale novým nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, nie však z úverového
vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práve z tohto dôvodu môže odporca ako priamy dlžník

namietať voči navrhovateľovi ako poslednému majiteľovi zmenky, že vedome konal na jeho škodu, čo
ale neznamená námietku nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému zmenkovému
záväzku. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne môže tak mať za následok jeho povinnosť nahradiť
škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla.

Odvolací súd nesúhlasí s právnym názorom okresného súdu na spôsob vykonania dokazovania

odôvodnený práve charakterom úverového vzťahu, ako vzťahu spotrebiteľského, kedy súd ex offo
skúma, či na strane spotrebiteľa nedošlo k poškodeniu jeho práv dojednaním takých podmienok v
záväzkovom vzťahu, ktoré majú charakter nekalých podmienok. Za daného stavu, keď dlžník, aj keď
v pozícii spotrebiteľa nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jeho
škodu a keď nepodal žiadne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k navrhovateľovi a ani zo záväzkovo-

právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala, a teda voči remitentovi, ako skoršiemu majiteľovi
zmenky,niejemožnétakýtovýkladokresnéhosúduakceptovať.Navrhovateľvkonaníuplatňujezáväzok
odporcu, že za zmenku zaplatí sumu, ktorú doplnil do zmenky pôvodný majiteľ, pričom súd posudzoval
navrhovateľom uplatnený nárok ako zmluvný záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy, a nie ako
nárok zo zmenky, čo je neprípustné.

Odvolací súd nemá výhrady k právnemu posúdeniu zmenky vyhotovenej za účelom splatenia
spotrebiteľského úveru ako zabezpečovacej zmenky. Je však treba zdôrazniť, že sa jedná o dva
samostatné, vedľa seba existujúce záväzky, pričom aj zabezpečovacia zmenka má nespornú a
abstraktnú povahu.

Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom sporu nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo

zmenky, ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila a nadobudla charakter zmenky na
platenie. Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby odporca ako spotrebiteľ
vzniesol voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo ak by podal relevantné
kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, príp. zmenky, čo by však musel v konaní aj preukázať,
a to napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2 písm. a/ a b/

a v § 4 ods.6 zák.č. 285/2001 Z.z. cit. zák. v znení účinnom do 11.06.2010 obsahovala zákaz plniť dlh
zmenkou. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského
úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo
výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30% istiny
poskytnutéhospotrebiteľskéhoúveru.Skutočnosť,žezmenkovásumavyplnenádozmenkypresahovala

maximálnu zmenkovú sumu upravenú v § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z., v dôsledku čoho bola vyplnená vrozpore so zákonom mohla mať za následok len vznik práva na náhradu škody, avšak nemohla spôsobiť
absolútnu neplatnosť zmenky.

Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k prelomeniu zásady stanovenej v čl. I, § 17 zák. č. 191/1950 Zb.

zmenkového a šekového tak, ako to vyplynulo z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, pretože
aplikácia ust. § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. in fine, kde zákonodarca uviedol, že ide o zákonné
ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky by
prichádzala do úvahy len v prípade posudzovania vzťahu odporcu ako dlžníka k pôvodnému majiteľovi
zmenky, voči ktorému jedine by mohol odporca vznášať kauzálne námietky takéhoto obsahu, ktorého

opodstatnenosť by musel preukázať, čo však neurobil.

Ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových
záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných
záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Dlžník
preto nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu s
Pohotovosťou s.r.o., a to práve z toho dôvodu, že došlo k jej indosácii. Podľa názoru odvolacieho súdu

je to výlučne odporca, kto je povinný tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti zo zmenky všetky
skutočnosti, ktoré považuje za významné. Ak má v tomto smere povinnosť tvrdenia odporca, potom má
podľa ust. § 120 ods.1 O.s.p. tiež dôkaznú povinnosť, a to na všetky svoje tvrdenia.

Z ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia kauzálnych
námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je navrhovateľ, čo je práve dôsledkom abstraktnosti

a nespornosti záväzku zo zmenky. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade, ak dlžník zo
zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť,
že práve ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového slúži na ochranu dlžníka zo zmenky
proti nepoctivému nadobúdateľovi zmenky, a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je spotrebiteľom. Aj
keď sú zmenkový dlžník a aj zmenkový veriteľ podľa Zákona zmenkového a šekového v rovnakom

postavení, nie je vylúčené, že dôjde k situácii, keď sa zmenka použije voči subjektom, od ktorých
je len ťažko možné očakávať znalosť zmenkovej úpravy. Práve preto je potrebné rozlišovať situáciu,
kedy vstupuje do zmenkového právneho vzťahu podnikateľ, ktorý je profesionálom s nepodnikateľom,
väčšinou spotrebiteľom a kedy vstupujú do právneho vzťahu dvaja podnikatelia. Takéto posúdenie
má nesporne význam najmä z dôvodu zistenia, či nedochádza k zneužívaniu zmenkového práva a

či nedochádza aj k neprimeranému zvýhodneniu jednej zo zmluvných strán na úkor druhej. Takéto
zisťovanie má však svoj význam len v tom prípade, ak sú zo strany dlžníka vznesené námietky proti
povinnosti zaplatiť zmenku, o platnosti a záväznosti ktorej nie sú inak žiadne pochybnosti. Dlžník preto
musí takéto námietky nielen uplatniť, ale v súdnom konaní ich musí najmä zdôvodniť a podložiť dôkazmi,
pretože majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už zmenkou samotnou (§ 495 OZ) bez toho, že by

musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, dôvod jej prijatia, indosácie a pod.

Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Nie
je preto možné súhlasiť s názorom okresného súdu, že sú závislé na úverovom vzťahu. Ak je návrhom
uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch
zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Odvolací súd sa preto nestotožnil s

názorom okresného súdu, že odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od vzťahu spotrebiteľského
nie je možné z dôvodu, že v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzené
zákonom.

Závery okresného súdu, ktoré vychádzajú len z právneho vyhodnotenia skutkového stavu týkajúceho
sa základného, aj keď spotrebiteľského vzťahu, posúdenie ktorého nebolo predmetom sporu, pretože

odporca ako dlžník zo zmenky žiadne kauzálne námietky nevzniesol, na prelomenie základnej zásady
obsiahnutej v § 17 Zákona zmenkového a šekového nestačia. Takýto postup súdu je preto v rozpore
s § 17 Zákona zmenkového a šekového, ktorý dokazovanie ohľadom základného vzťahu pripúšťa len
vtedy, ak boli ohľadom kauzálneho vzťahu podané, ale aj dlžníkom preukázané, námietky.Zásadu nespornosti a abstraktnosti zmenkových záväzkov môže prelomiť len taká skutočnosť, že sám
majiteľ nekonal pri nadobúdaní zmenky poctivo a že konal na škodu dlžníka. V takom prípade sa
navodzuje stav, kedy dlžník nadobudne presvedčenie, že v dôsledku prevodu zmenky nemá možnosť

námietky kauzálnej povahy vznášať, pretože vychádza z toho, že ide o nového originálneho majiteľa
zmenky a vtedy má dlžník právo uplatniť obranu námietkami aj proti tomuto novému majiteľovi. Samotná
námietka nepoctivého nadobudnutia zmenky ďalším majiteľom ku škode dlžníka musí byť ako relatívna
námietka dlžníkom vznesená a musí byť ním tiež preukázaná. Podľa zákona zmenkového a šekového
bol preto súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej

platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť.

Aj keď v prípade spotrebiteľov je potrebné prihliadať na ich špecifické záujmy a postavenie,
súčasná právna úprava už dôslednejšie chráni spotrebiteľa tým, že zakazuje používanie zmeniek
na zabezpečenie spotrebiteľského úveru, čím sa nesporne zabráni zneužívaniu práva podnikateľov
poskytujúcich spotrebiteľské úvery spotrebiteľom na ich ujmu.

Zákaz zneužitia práva je jedným zo základných princípov fungovania právneho štátu, napriek tomu

právna úprava zmenkového práva je prísne formálna a neumožňuje súdu bez podania námietok
dlžníkom prelomiť zásadu uvedenú v § 17 Zákona zmenkového a šekového tak, aby sa mohol súd
zaoberať základným záväzkovým vzťahom, ktorý môže mať charakter spotrebiteľského vzťahu.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné
podľa § 221 ods.1 písm.f/ a h/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd bude v ďalšom konaní postupovať v zmysle návrhu navrhovateľa, ktorým si ako indosatár
uplatnil právo zo zmenky, pričom v konaní nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkového
vzťahu a ani žiadne ďalšie skutočnosti, pretože to Zákon zmenkový a šekový nadobúdateľovi zmenky,
ktorý sa nestáva právnym nástupcom pôvodného majiteľa v žiadnom svojom ustanovení neukladá.
Okresný súd musí mať na zreteli, že zmenka, ktorá mala nesporne zabezpečovací charakter tak, ako

to okresný súd správne zistil, sa v dôsledku indosácie stala zmenkou na platenie, čím zabezpečovací
charakter zmenky stratila. V prípade, že dlžník v rámci svojej obrany nepodá také námietky, ktoré
by odôvodňovali postup súdu podľa § 17 Zákona zmenkového a šekového voči terajšiemu majiteľovi
zmenky,atedaženavrhovateľkonalpriindosáciizmenkynaškodudlžníka,niejeokresnýsúdoprávnený
bez takýchto námietok ex offo skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkového vzťahu, aj keď

by to bol záväzkový vzťah spotrebiteľský.

Nárok zo zmenky uplatnený navrhovateľom okresný súd posúdi podľa Zákona zmenkového a šekového,
pričom bude vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu o tom, že navrhovateľom predložená
zmenka je zmenkou platnou, a to aj pokiaľ ide o určenie doby splatnosti pre zmenkovú sumu, tak aj o
obdobie úročenia zmenkovej sumy a aj dohody o vyplňovacom práve.

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.