Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/265/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114208179
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6114208179.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o.,
so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zast. spoločnosťou verita, s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Karpatská 18, Bratislava, proti povinnej X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Z. X, XXX XX Z., štátny občan SR, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Eleonórou Noskovou, so sídlom
ExekútorskýúradBanskáBystrica,Robotnícka4,BanskáBystrica,podspis.zn.EX189/14,ovymoženie

sumy 1.532,61 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 4Er/1247/2014-11 zo dňa 14. mája 2014 , takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/1247/2014-11 zo dňa 14. mája 2014 p o t v r
d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok). V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie
proti povinnej pre vymoženie sumy 1.532,61 Eur s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok sp. zn. IBC12100244 vydaný (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna mediačná, a.s., Bratislava
(ďalej len "rozhodcovský súd"). Okresný súd s poukazom na ust § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

preskúmal žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Skúmal aj rozhodcovskú doložku, berúc do úvahy kritériá, na ktorých je
založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci
podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Zmluvu o
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.05.2008 uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného,
spoločnosťou V. O., a.s., O. a povinnou (ďalej len Zmluva“), s prihliadnutím na povahu účastníkov obsah
a formu zmluvy, vyhodnotil ako spotrebiteľskú. Súčasťou Zmluvy je aj rozhodcovská doložka. Podľa
článku 7 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane
sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované pred rozhodcovským súdom. V bode 11.2

Obchodných podmienok pre úver [verzia 1/2008] (ďalej len „OPpÚ“), ktoré tvoria súčasť Zmluvy, je
upravené riešenie sporov v nasledovnom znení: "Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré
vzniknú zo Zmluvy, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie
sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu
týchto sporov." V zmysle bodu 10.2.2 VOP sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke
týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri

poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov
o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy tak, že pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka,predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a
Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania a pokiaľ bude
v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie

Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Podľa bodu 10.2.3 VOP, ak Klient
najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí banke písomne oznámenie, že s
rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Vzhľadom na to, že povinná si neplnila
povinnosti zo Zmluvy riadne a včas, oprávnený predložil vec na rozhodnutie rozhodcovskému súdu.

Okresný súd označil Zmluvu za spotrebiteľskú (typovú, formulárovú, adhéznu), ktorú uzatvára dodávateľ
vo viacerých prípadoch a voči neurčitému počtu spotrebiteľov. Zmluvnými stranami sú dodávateľ,
pôvodne spoločnosť V. O., a.s., O.., ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo
inej podnikateľskej činnosti. Vyjadril názor, že pre posúdenie okolnosti, či ide o tzv. spotrebiteľský

úver, nie je rozhodujúce akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len, či
ide o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Prípadná klauzula o
aplikácii Obchodného zákonníka (ako v danom prípade) nie je prekážkou na aplikáciu všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany
spotrebiteľa. Okresný súd zdôraznil, že spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale

druh zmluvy, pre ktorú právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky, ako aj podmienky, ktoré v nej
nesmú byť obsiahnuté, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava
spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je
základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého
vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny

súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu,
ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom, alebo dodávateľom. Uviedol, že ide o formulárovú
zmluvu, kde návrh spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvy o úvere, je aj v danom prípade pripravený na
predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym
spôsobom zmeniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť

uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy o úvere, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie,
respektíve odmietnutie návrhu, ako celku. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom,
umožňuje exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy,
ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je
odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Poukázal na ust. § 53

ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských
zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky. Rozhodcovskú doložku okresný
súd subsumoval pod ust. § 54 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že tak ako je
rozhodcovská doložka koncipovaná v bode 11.2 Obchodných podmienok pre úver v spojení s bodom
10.2.2 II.časti VOP, spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným

súdomvprípade,akoprávnenýpodážalobunarozhodcovskýsúd.Spotrebiteľovijetakfaktickyodopretá
možnosť brániť svoje práva na všeobecnom súde, nakoľko porušenie povinností zo strany oprávneného
je vo väčšine prípadných sporov vylúčené. Napriek tomu, že znenie rozhodcovskej doložky neodporuje
doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, svojimi dôsledkami sleduje, aby predmetné ustanovenie
dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). S ohľadom na tieto skutočnosti okresný súd

dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho
zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí
súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Základným predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu
je jeho vydanie orgánom, ktorý má na to právomoc. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť rozhodcovskej
doložky nemožno považovať rozhodcovský súd za riadne splnomocnený na rozhodovanie vo veci, preto

okresný súd posúdil rozhodcovskú doložku, ako nulitný právny akt. S ohľadom na uvedené závery
okresný súd dospel k názoru, že predmetný exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v
zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napadol rozhodnutie
okresného súdu. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ktorý je

právoplatný a vykonateľný, preto ho už nemožno preskúmať podľa ust. § 37 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Zdôraznil, že rozhodcovský rozsudok má rovnakéúčinky, ako rozsudok všeobecného súdu, a preto je v zmysle ust. § 159 ods. 2 O.s.p. záväzný pre
účastníkov konania, ako aj pre všetky orgány. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, nie je oprávnený ho rušiť, či meniť, pretože nedisponuje

takou právomocou. Skúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku pripúšťa len ust. § 45 ods. 1 písm.
c) ZoRK. Z tohto ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie, nie iba na
to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, pretože nie každá skutočnosť hodnotená ako
neprijateľnápodmienkaspôsobujeajrozporplneniasdobrýmimravmi.Ďalšímnedostatkomrozhodnutia
okresného súdu podľa vyjadrení odvolateľa je opomenutie ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o

bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
bankách“), v zmysle ktorého bol oprávnený povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v
rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. S ohľadom
na tieto skutočnosti odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že súdneho
exekútora poverí vykonaním exekúcie alternatívne, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec

vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním podľa §
212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu, ako vecne správne podľa § 219 ods.
1,2 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený (právny predchodca- spoločnosť V. O., a.s.,
O.) a povinná uzatvorili dňa 26.05.2008 Zmluvu, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver
vo výške 1.659,70 Eur. Povinná sa v zmluve zaviazala poskytnutú sumu splatiť v 60- ich mesačných
splátkach po 20,42 Eur. V článku 11. bod 11.2 OPpÚ „Prechodné a záverečné ustanovenia“ sa
zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke v tom znení, že akékoľvek spory medzi zmluvnými

stranami budú riešené dohodou a pre prípad, že sa nedohodnú povinná prijíma návrh oprávneného na
riešenie vzájomných sporov z predmetnej zmluvy, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava podľa jeho základných
vnútorných predpisov. Ďalej je v rozhodcovskej doložke uvedené, že toto rozhodnutie zmluvných strán
je konečné a miestom konania bude Bratislava. Predmetná Dohoda bola podkladom pre vydanie

rozhodcovského rozsudku, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 1.659,70 Eur
s prísl. do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Okresný súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej a v napadnutom rozhodnutí
označil rozhodcovský rozsudok (exekučný titul) za vydaný v rozpore so zákonom. Poukázal o.i. aj
na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa a ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovskú doložku, na základe
ktorej konal rozhodcovský súd, označil za neprijateľnú podmienku.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu o neprijateľnej zmluvnej podmienke, zakotvenej
dovšeobecnýchobchodnýchpodmienokzmluvy.Pretosaodvolacísúdprimárnezaoberalpreskúmaním

rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, začlenená do rámca podmienok štandardnej
zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods.
l Občianskeho zákonníka). V prípade rozhodcovskej doložky, ako takej a rozhodcovského konania,
odvolací súd poukazuje na niekoľko nedostatkov, súhrnom ktorých dospel k záveru, že rozhodcovský

rozsudok je nespôsobilý, resp. protizákonný exekučný titul, a to z nasledovných dôvodov:

1/ Rozhodcovská doložka v zmluve nebola v Zmluve dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z
jej zaradenia do všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej
zmluvy o úvere a jej subsumovanie do prechodných a záverečných ustanovení, z ktorého názvu nie je
možné zistiť, že ich obsahom je aj rozhodcovská doložka. Rozhodcovskú doložku, resp. podmienku, že

všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené dohodou a následne uvedeným
rozhodcovským súdom, určil oprávnený. Označil to ako návrh, zo zaradenia ktorého je zrejmé, že
povinná tento návrh nemohla ovplyvniť, ani zmeniť, príp. si zvoliť iný rozhodcovský súd. Rovnakonebola dojednaná rozhodcovská doložka individuálne ani v Dohode. Spôsob, akým bola rozhodcovská
doložka koncipovaná, formálne napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 prílohy Smernice v
tom zmysle, že aj keď rozhodcovské konanie nebolo dojednané, ako výlučný prostriedok riešenia

sporov zo zmluvy, spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred
vzdal práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah
zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom- podmienkou. Povinnosť obsiahnutá
v rozhodcovskom rozsudku smeruje výlučne voči osobe povinnej. Vychádzajúc z uvedeného ako aj
povahy samotnej zmluvy o úvere (viď aj ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v súčasnom znení)

je zrejmé, že miera práv oprávneného (veriteľ) voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou
povinností povinnej (dlžník), zabezpečuje takmer úplnú dominanciu oprávneného v tomto zmluvnom
vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka- povinnej. Oprávnený koncipovaním
rozhodcovskej doložky sledoval pravdepodobne to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto
riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jeho nákladov a
reálneho zaťaženia spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv.

2/ Rozhodcovský súd v prípade posudzovania právneho nároku žalobcu (oprávneného) v súlade s
jednotlivými ustanoveniami zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) sa mal
zaoberať nielen samotnou platnosťou rozhodcovskej doložky, teda či má pôsobnosť na rozhodovanie
v danom konaní, čo v tomto prípade nemá kvôli neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, ale v súlade s
ust. § 33 ZoRK bol povinný zaoberať sa aj otázkou, či uplatnený nárok nie je nárokom vyplývajúcim

zo spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle citovaného ustanovenia nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu,
alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno
prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných
právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Touto otázkou sa však rozhodcovský súd vôbec nezaoberal. Odvolateľ v tejto súvislosti namietol, že

pri zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia skúma súd vlastnosti predložených dokumentov a pri
zastavení exekúcie exekučný súd skúma len vlastnosti uloženej povinnosti. Nie je oprávnený materiálne
preskúmavať vec, o ktorej už rozhodol rozhodcovský súd. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje
na nález Ústavného súdu SR č. II.ÚS 545/2010 z 10.decembra 2010, v ktorom konštatoval, že
„...exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu

už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a
to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý bolo potrebné už začaté exekučné konanie
zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58
ods.1 Exekučného poriadku). Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok pojednáva o skúmaní
súladu exekučného titulu so zákonom ako takým, tj. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru

alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru, podľa názoru Ústavného súdu SR tak exekučný
súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych ustanovení a nielen
z procesného hľadiska“. Odvolací súd tiež poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
3Cdo/164/1996 z 27.januára 2007 (publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997,
R 56/1995, R 70/1998 a R 72/1998) a na novšie rozhodnutie sp. zn. 4 Cdo 11/2011, v odôvodnení

ktorého NS SR rozoberal aj otázku zastavenia exekúcie z dôvodu nulitného právneho aktu. Odvolací
súd poukazuje na tú skutočnosť, že v rámci rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora na vydanie
poverenia, súd okrem iného skúma aj to, či sú splnené podmienky podľa § 103 O. s. p., za ktorých
môže súd konať. Z ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní však vyplýva, že
súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní je

hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie, a preto exekučný súd je povinný prihliadnuť
už v tejto časti konania, či sú dané dôvody neprípustnosti exekúcie na podklade rozhodcovského
rozsudku. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že v kompetencii exekučného
súdu je skúmanie tak formálnej i materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Prvostupňový súd sa od
uvedeného neodklonil, keď skúmal, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, t.j. či ho vydal oprávnený

subjekt.

Odvolací súd považuje za podstatné aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo
1201/2009, z ktorého je zrejmé, že okresný súd postupoval správne a zákonne, keď posudzoval
charakter zmluvy a dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva je typická adhézna zmluva o
spotrebiteľskom úvere. Pre tento záver bolo postačujúce oboznámiť sa s písomným vyhotovením

zmluvy a nebolo potrebné osobitne skúmať, či povinná pri jej uzatváraní vzniesla nejaké pripomienkyproti obsahu zmluvy, pretože už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, štandardne
používanúoprávnenýmakododávateľom,ktorejtextvzhľadomnaveľkosťahustotupísmajenečitateľný
a neprehľadný, ťažko čitateľný je aj text pripojených úverových zmluvných podmienok. Rozhodcovská

doložka sa nijak neodlišuje od ostatného textu všeobecných podmienok a podpis spotrebiteľa sa
nenachádza za všeobecnými podmienkami vrátane rozhodcovskej doložky, ale na prvej strane úverovej
zmluvy. Oprávnený bezdôvodne vytýka okresnému súdu nesprávne skutkové zistenia. Odvolací súd
sa stotožnil s názorom okresného súdu, že rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom
vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nevyváženého. Zastáva názor,

že pokiaľ exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý
svojuprávomocodvodzovalzneprijateľnejrozhodcovskejzmluvy(§39,§53ods.5OZ,§45ods.1písm.
c/, ods. 2 ZRK), exekučný súd konanie zastaví, v skoršom štádiu exekučného konania zamietne návrh
na vydanie poverenia. Preto sa odvolací súd primárne zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v
súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dospel k záveru, že
rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka), preto okresný
súd postupoval správne, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa
uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, pretože v zmysle výkladu Smernice,
ak bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou

v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak bola ako taká, už od počiatku neplatná podľa
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní, nemôže
byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie aj z tohto dôvodu. Odvolací súd tiež
poukazuje na ust. § 39 Občianskeho zákonníka v tej súvislosti, že právny úkon, obsahom ktorého je
ustanovenie, ktoré vedie k tomu, aby zákon dodržaný nebol, je obchádzaním zákona. Ide o vylúčenie

záväzného pravidla zámerným použitím prostriedku, resp. inštitútu, ktorý sám o sebe nie je zákonom
zakázaný, ale jeho cieľom je dosiahnutie z hľadiska pozitívneho práva nespochybniteľného stavu.
Právny úkon obchádzajúci zákon je spravidla urobený v súlade so zákonom tak, aby bol ním dosiahnutý
výsledok právnou normou zakázaný, alebo nežiadúci. V tomto prípade rozhodcovský súd neskúmal
rozhodcovskú doložku, ani zmluvu z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa, ale plnenia z predmetnej

úverovej zmluvy priznal oprávnenému v súlade s jeho žalobou. Takto sa využitie inštitútu dojednania
rozhodcovskej doložky, ktorý je vo všeobecnosti inštitútom právom dovoleným a predvídaným, navonok
javí v súlade s pozitívnym právom. V tomto prípade však bola povinnej odopretá ochrana poskytovaná
príslušnými ustanoveniami Smernice, ako aj Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách,
keď rozhodcovský súd nerešpektoval príslušné kogentné európske a vnútroštátne normy o ochrane

spotrebiteľa. Takto prostredníctvom využitia zákonom dovoleného inštitútu došlo v predmetnej veci
k dosiahnutiu výsledku právom zakázaného. Z uvedených dôvodov odvolací súd zastáva názor,
že dojednanie rozhodcovskej doložky je právny úkon obchádzajúci zákon, ktorý je sankcionovaný
absolútnou neplatnosťou, na čo má súd povinnosť prihliadnuť ex offo.

K argumentu odvolateľa, že v zmysle zákona o bankách bol povinný ponúknuť svojim klientom

neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd poukazuje na znenie ust. §
93b ods. 1 a 2 zákona o bankách, v znení účinnom do 31. 12. 2008, v zmysle ktorého banky a
pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov (§ 5 ods. 1 písm. i/)
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného

zákona. Návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné
predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá
rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku
1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z
obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov. Z obsahu Zmluvy však

odvolaciemu súdu nevyplýva, že by banka- právny predchodca oprávneného pri podpise zmluvy poučila
povinnú, ako jej klienta o tom, že má zákonnú povinnosť ponúknuť klientovi pri uzatváraní zmluvy návrh
rozhodcovskej zmluvy a že klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy. V texte zmluvy nie
je ani vyhlásenie o tom, že by klient návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy prijal. Rozhodcovská
doložka podľa názoru odvolacieho súdu nebola v danom prípade platne uzavretá.Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako
vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.