Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Roman Bolebruch

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/249/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310206330
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1310206330.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci navrhovateľa: N. M., bytom P.
XX, G., zastúpeného advokátom JUDr. V. K., H. cesta 7, C., proti odporcovi: D. H., bytom R. XX,
G., zastúpenému advokátkou JUDr. J. R., Q. XX, T., o zaplatenie 3.612,62 eura s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 14C/62/2010-22, zo dňa
24.1.2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh a odporcovi nepriznal právo na náhradu trov

konania.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal zaplatenia 86.006,- Sk s 3 %
úrokom z omeškania od X.X.XXXX do zaplatenia titulom vyporiadania združenia. Uznesením zo dňa
XX.XX.XXXX súd prvého stupňa pripustil rozšírenie návrhu na sumu 108.833,90,- Sk.

Súd prvého stupňa rozsudkom sp. zn. V2-20C198/1996, zo dňa XX.X.XXXX, návrh zamietol; dospel
k názoru, že navrhovateľ nepreukázal spoluvlastnícke právo k autožeriavu a valníkovému prívesu,
z ktorého by mu v rámci vyporiadania majetku združenia vyplynul nárok na vyplatenie polovice ich
hodnoty; uzavrel, že vozidlá boli vo výlučnom vlastníctve odporcu, ktorý ich oddelil zo svojho majetku
a poskytol na činnosť združenia. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 8Co/291/04, zo dňa

XX.X.XXXX, uvedený rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti, týkajúcej sa sumy 87.950,-
Sk s prísl. zmenil tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 87.950,- Sk s prísl.; vo
zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky
uvedený rozsudok odvolacieho súdu v zmeňujúcom výroku vo veci samej a vo výroku o trovách konania
zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Vyslovil názor, že pri skončení účasti jedného
z účastníkov dvojčlenného združenia založeného podľa § 829 Obč. zákonníka dochádza vždy k zániku
združenia a na majetkové vyporiadanie účastníkov je potrebné aplikovať § 841 Obč. zákonníka a nie §

839 Obč. zákonníka. Zánikom združenia nezaniká podielové spoluvlastníctvo jeho účastníkov k veciam
uvedeným v § 833 a § 834 Obč. zákonníka. Ak sa pri zániku združenia účastníci nedohodnú, môže sa
ktorýkoľvek z nich domáhať zrušenia podielového spoluvlastníctva a vykonania vyporiadania na súde
podľa § 142 Obč. zákonníka. Vlastnému vyporiadaniu združenia tak musí predchádzať zrušeniespoluvlastníctva účastníkov dohodou alebo rozhodnutie súdu; ak nedošlo k zrušeniu spoluvlastníctva,
nemožno ani vyhovieť žalobe na zaplatenie žalovanej sumy. V prejednávanej veci
to znamenalo, že aj keby označené vozidlá boli v spoluvlastníctve účastníkov, bez predchádzajúceho

zrušenia spoluvlastníctva (ak medzičasom nedošlo k jeho zániku iným spôsobom) nemožno vyhovieť
žalobe na zaplatenie žalovanej sumy pri posudzovaní uplatneného nároku ako nároku na majetkové
vyporiadanie účastníkov združenia v zmysle § 841 Obč. zákonníka. Odvolací súd uznesením sp. zn.
4Co/420/2007, zo dňa 27.5.2009, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sp. zn. V2-20C/198/1996,
zo dňa XX.X.XXXX zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vyslovil právny záver, že nie je v rozpore s § 841

či §142 Obč. zákonníka, ak sa účastník domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
iba k niektorému majetku získanému pri výkone spoločnej činnosti. V danom prípade k zániku združenia
došlo a navrhovateľovi tak nič nebránilo domáhať sa vyporiadania iba časti majetku, a to autožeriavu a
prívesu,ktorépatrilidopodielovéhospoluvlastníctvaúčastníkov.Sámodporcaspočiatkutútoskutočnosť
nepopieral a v konaní viac krát uviedol, že autožeriav s prívesom boli zakúpené zo spoločne vložených
finančných prostriedkov obidvoch účastníkov; až neskôr namietal, že tieto do výlučného vlastníctva

kúpil pred vznikom združenia a neskôr, že patrili do jeho bezpodielového spoluvlastníctva. Predmetné
vozidlá boli majetkom získaným pri výkone spoločnej činnosti združenia a teda v spoluvlastníctve oboch
účastníkov, čo mal preukázané tým, že na ich kúpu boli použité peňažné vklady oboch účastníkov a
obaja spoločne vykonali obhliadku pred ich kúpou; doklad o kúpe, na akú osobu bol tento vystavený a kto
predmet kúpy prevzal či záznam o držiteľovi vozidla v technickom preukaze vozidla nemal za relevantné.

Dospel tak k záveru, že autožeriav a valníkový príves boli v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa a
odporcu, k zrušeniu ktorého došlo ich predajom, avšak k vyporiadaniu ohľadne nich nedošlo. Odvolací
súd uložil súdu prvého stupňa povinnosť vykonať vyporiadanie vyššie uvedeného majetku a vyporiadať
sa s výškou nároku.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že účastníci uzavreli neformálne zmluvu

o združení za účelom dosiahnutia dohodnutého účelu združenia, ktorým bolo vykonávanie autodopravy.
Základnou podmienkou pre vykonávanie autodopravy je získanie výrobných prostriedkov slúžiacich k
tomuto účelu. Nakoľko medzi účastníkmi nebolo sporné, že túto činnosť chceli vykonávať spoločne a
deliť sa rovným dielom, mal súd prvého stupňa za pravdivú výpoveď navrhovateľa ohľadom uzavretia
dohody o združení v mesiacoch júl - august 1992. Po jej uzavretí účastníci začali zháňať výrobné

prostriedky a boli na ohliadke v Nitre, kde sa dohodli na zakúpení autožeriavu s prívesom. Reálna cena
za ich kúpu bola 112.000,- Sk - autožeriav 56.200,- Sk, príves 18.800,- Sk a zvyšok bol vyplatený ako
provízia, čo mal súd prvého stupňa za preukázané aj svedkyňou H., ktorá viedla účastníkom účtovníctvo.
Uvedenému zodpovedali aj vklady navrhovateľa, ktoré mal súd prvého stupňa za preukázané vo výške
55.000,- Sk (39.000,- Sk + 16.000,- Sk) a vklad odporcu vo výške 57.000,- Sk, ktorý mal byť použitý na

doplatenie kúpnej ceny predmetných vozidiel. Súd prvého stupňa mal za logické, že medzi účastníkmi
došlo najprv k dohode o vzniku združenia a jeho účele a následne k združeniu finančných prostriedkov
a kúpe výrobných prostriedkov. Tvrdenie odporcu, podľa ktorého bolo združenie založené až dňa
XX.X.XXXX, kedy obaja požiadali o živnosť, mal za účelové, nakoľko predpokladom požiadania o
spoločné podnikanie musí byť najskôr dohoda o spoločnom podnikaní.

V súlade s názorom dovolacieho i odvolacieho súdu tak súd prvého stupňa uzavrel, že autožeriav s
prívesomsastalivsúlades§834Obč.zákonníkaspoluvlastníctvomúčastníkovakosubjektovzdruženia
bez ohľadu na to, kto kúpnu zmluvu uzavrel. Ďalej mal za preukázané, že združenie vyvíjalo činnosť
do XX.XX.XXXX, kedy došlo k jeho zániku. Uviedol, že podmienkou podania návrhu na vyporiadanie
združenia je predchádzajúce zrušenie spoluvlastníctva k veciam, ktoré účastníci nadobudli počas

činnostizdruženia,akkzánikuspoluvlastníctvanedošloinýmspôsobom.Poukázalnazáverodvolacieho
súdu, podľa ktorého došlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva k autožeriavu a prívesu dohodou
(deklarovanou i v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/58/1993 keď účastníci uviedli, že spoločne autožeriav
a príves predajú a peniaze si rozdelia). V nadväznosti na túto dohodu odporca predal autožeriav
Ladislavovi N. za 70.000,- Sk a príves D. X. za 40.000,- Sk, t.j. spolu za 110.000,- Sk. Podstatnou

náležitosťou dohody o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva sú zhodné prejavy aj ohľadom ceny, čo
však v predmetnom konaní preukázané nebolo; navrhovateľ žiadal pri vyporiadaní zohľadniť všeobecnú
cenu autožeriavu 240.222,- Sk a prívesu 65.613,- Sk. Ak sa teda navrhovateľ nedohodol s odporcom v
súvislosti so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva na výške ceny, mal možnosť podať
žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva; túto však navrhovateľ nepodal. Pokiaľ

sa dozvedel, že odporca predal autožeriav s prívesom bez uzatvorenia dohody o zrušení a vyporiadanípodielového spoluvlastníctva, mal možnosť podať žalobu o neplatnosť takýchto zmlúv z titulu svojho
spoluvlastníctva; túto však nepodal.

Súd prvého stupňa sa preto zaoberal otázkou, či došlo k zrušeniu spoluvlastníctva. Mal za preukázané,

že vlastníkmi autožeriavu a prívesu sa stali W. N. a D. X., ktorí s odporcom uzavreli písomné kúpne
zmluvy. Bez ohľadu na platnosť týchto zmlúv, keď prevádzané veci boli v spoluvlastníctve, nadobudli
menovaní vlastnícke právo vydržaním podľa § 134 ods. 1 Obč. zák. (W. N. dňa XX.XX.XXXX a D.
X. dňa X.X.XXXX). Uzavreli totiž kúpne zmluvy s osobou vedenou ako držiteľ v technickom preukaze
motorového vozidla; boli preto dobromyseľní, nakoľko z obsahu spisu nevyplynulo, že by sa mohli

domnievať, že autožeriav a príves sú v čase uzatvárania kúpnych zmlúv v spoluvlastníctve. Vznikom
ich vlastníckeho práva muselo dôjsť k zániku spoluvlastníctva účastníkov konania podľa zásady, že
každá vec môže mať iba jedného, resp. viacerých spoluvlastníkov, ktorých spoluvlastnícke podiely
nesmú prevyšovať jednu celú. Nakoľko tak došlo k zániku spoluvlastníctva k veciam nadobudnutým pri
spoločnej činnosti združenia, nič nebránilo ich vyporiadaniu.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že príjmy združenia počas celej činnosti predstavovali sumu

86.332,25,- Sk a že ku dňu zániku združenia v pokladni zostala suma 41.405,25,- Sk a pohľadávky v
hodnote 44.927,- Sk. Výdavky v priebehu existencie združenia predstavovali sumu 77.466,- Sk. Ku dňu
zániku združenia tak existovala hotovosť, resp. pohľadávky vo výške 8.866,25,- Sk (príjmy 86.332,25,-
Sk - výdavky 77.466,- Sk). Do vyporiadania združenia za danej situácie bolo potrebné zahrnúť i výnos
z vecí v spoluvlastníctve, t.j. výnos z odpredaja autožeriavu a prívesu v hodnote 110.000,- Sk. Uvedená

suma a ostatné príjmy 8.866,25 Sk predstavovali sumu 118.866,- Sk, pričom podiel každého účastníka
združenia pri zániku združenia je 59.430,- Sk. Nakoľko odporca titulom vyporiadania združenia vyplatil
navrhovateľovi 81.308,- Sk, súd prvého stupňa ďalší finančný nárok z titulu vyporiadania združenia v
zmysle § 841 Obč. zákonníka zamietol.

Záverom súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že odpredajná cena autožeriavu a prívesu bola

primeraná sume, za ktorú ich účastníci zakúpili. V konaní nebolo preukázané, že by účastníci vynakladali
na opravu či údržbu autožeriavu a prívesu vyššie finančné čiastky. Primeranou náhradou podľa § 142
ods. 1 Obč. zákonníka je náhrada, predstavujúca príslušný podiel ceny, za ktorú by bolo reálne možné
predať celú vec; treba ju chápať ako hodnotový ekvivalent umožňujúci podľa miestnych podmienok
obstaranie obdobnej veci. V danom prípade došlo k reálnemu odpredaju veci za reálnu cenu a teda

primeranú podľa § 142 ods. 1 Obč. zákonníka. Napriek iným hodnotám uvedeným v znaleckých
posudkoch považoval uvedenú sumu za primeranú.

V súvislosti so špecifikáciou nároku navrhovateľa uviedol, že pokiaľ účastníci vložili do združenia veci
druhové, teda peniaze, nemôžu mať nárok na vrátenie týchto peňazí v súvislosti s vyporiadaním
združenia podľa § 841 Občianskeho zákonníka, ak táto hotovosť v čase zániku združenia neexistuje,

nakoľko by túto hotovosť nemal kto vrátiť. Pod nárokom na vrátenie hodnôt poskytnutých na účel
združenia v zmysle § 841 Obč. zákonníka treba rozumieť iné hodnoty, napr. vnesené hnuteľné veci.
V predmetnej veci finančné prostriedky ako hodnoty vnesené do združenia účastníci minuli na nákup
hnuteľných vecí, autožeriavu a prívesu, a preto sa nemožno uvedených hodnôt - peňazí domáhať pri
vyporiadaní združenia. Za predpokladu existencie finančnej hotovosti v čase zániku združenia, ktorá by

bola získaná činnosťou združenia, by účastníci mali nárok na jej vyporiadanie podľa zmluvy.

Súd prvého stupňa nepriznal odporcovi náhradu trov konania, nakoľko si túto neuplatnil.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie, resp. zmeniť a návrhu vyhovieť. Uviedol, že súd prvého stupňa správne ustálil, že
autožeriav a príves patrili do majetku získaného činnosťou v rámci združenia, ku ktorému vzniklo

podielové spoluvlastníctvo členov združenia. Mal za to, že vyporiadanie združenia sa vykoná podľa
§ 841 Obč. zákonníka, a to osobitne pre sféru, ktorú vniesli účastníci do združenia podľa § 831 -
§ 833 Obč. zákonníka a osobitne pre sféru majetku získaného pri výkone spoločnej činnosti podľa
§ 834 Obč. zákonníka; pre majetok získaný spoločnou činnosťou platí zásada, že účastníci savyporiadajúspôsobomustanovenýmvzmluve,inakrovnýmdielom.Malzanesprávnyprávnynázorsúdu
prvého stupňa, že pred vyporiadaním združenia je potrebné vyporiadať spoluvlastníctva k jednotlivým
hnuteľným veciam. Ak by podmienka vyporiadania celého majetku pred vyporiadaním združenia mala

byť splnená, potom by pri vyporiadaní združenia nebolo čo vyporiadať.

Navrhovateľ ďalej namietol zistenie, že bola vyplatená čiastka za províziu. Svedkyňa Belačičová to
nemohla potvrdiť, keďže čiastka vyplatená za províziu v účtovníctve združenia pre daňové účely
nefiguruje, na províziu nebol vydaný daňový doklad a províziu dal výlučne odporca. Nie je preto známe,
akú províziu v skutočnosti zaplatil.

Mal za mylný právny názor súdu prvého stupňa o potrebe žaloby na vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva. Nie je totiž ustálená súdna prax, že najprv sa v prípade nezhody bude viesť niekoľko
súdnych sporov o vyporiadanie každého jednotlivého podielového spoluvlastníctva a po ich skončení sa
bude vyporiadavať združenie. Práve vyporiadaním združenia sa vyriešia všetky spoluvlastnícke vzťahy,
ktoré vznikli a rozdelí sa celé spoluvlastníctvo, ktoré patrí do združenia.

Súd prvého stupňa podľa navrhovateľa správne skonštatoval, že účastníci sa dohodli, že autožeriav a

prívespredajúspolu;vtakomprípadebyplatilacena,zaktorúbyvecpredali.Odporcavšakvskutočnosti
veci predal sám a neoznámi komu a za akú cenu. Žalobu na neplatnosť kúpnych zmlúv nebolo možné
podať, nakoľko mu nebolo známe voči komu. Navrhovateľ ďalej uviedol, že žeriav sa po kúpe dlhodobo
repasoval, vynakladali na to rôzne finančné prostriedky, ktoré neboli vedené v účtovníctve. Žeriav s
prívesom prešli kompletnou generálkou, čiže sa zhodnotili. Odporca do vyporiadania združenia so

žeriavom podnikal, pričom si kúpil iný žeriav, ktorý repasoval práve so starého žeriavu. Pre navrhovateľa
preto nemalo význam podávať žalobu na neplatnosť kúpnej zmluvy proti neznámym osobám a domáhať
sa navrátenia žeriavu do pôvodného stavu, keď tento bol predaný v inom stave.

Navrhovateľnamietol,žesúdprvéhostupňanapotvrdeniesvojhoprávnehostanoviskaohľadompotreby
podania žaloby na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva neuviedol okrem citovaného rozhodnutia

najvyššieho súdu žiaden judikát. Súd prvého stupňa mal opomenúť aj skutočnosť, že de facto vlastníkom
veci jej odňatím zo spoločného vlastníctva a využívaním pre výlučnú potrebu sa stal práve odporca,
ktorý navrhovateľovi oznámil výpoveď zo združenia a žeriav s prívesom si privlastnil pre vlastnú činnosť.
Navrhovateľ s týmto súhlasil, pokiaľ by ho odporca vyplatil. Došlo tak ku konkludentnej dohode o tom,
že žeriav zostane odporcovi, ktorý musí navrhovateľa z neho vyplatiť.

V súvislosti s hodnotou žeriavu mal za preukázané, že prešiel rozsiahlou generálkou. Vzhľadom k
poskytnutej provízii bol kupovaný za výhodnú cenu. Cena určená v znaleckých posudkoch bola preto
vyššia. V znaleckom posudku zo dňa 1.12.1992 obstaranom odporcom na daňové účely bola cena
najvyššia, a to za príves 65.613,- Sk a za vozidlo TATRA 148 240.222,- Sk, spolu 305.835,- Sk; z
uvedenej sumy sa robili odpisy a teda daňové výdavky. Namietol nezohľadnenie jeho práce a nákladov,

na ktoré nemali potvrdenia. V konaní podrobne popísal, aké opravy sa vykonali. Pri predaji žeriavu
bol tento podľa názoru navrhovateľa už čiastočne zmenený, nakoľko odporca v tom čase mal už 2
žeriavy a tento použil na opravu svojho nového žeriavu. Pri jeho odpredaji sa nejednalo o reálnu cenu. S
poukazom na znalecké posudky odporca konal účelovo, nakoľko podľa dohody mali žeriav predať spolu.
V záujme odporcu bolo predať žeriav za čo najnižšiu cenu, aby z toho mohol profitovať; pri vyplatení

peňazí pomimo, podobne ako bol žeriav kupovaný pred generálkou, by mu tieto ostali. Ku dňu zániku
združenia žeriav existoval a preto ho bolo treba oceniť hodnotou k tomuto dátumu; neskorší svojvoľný
predaj odporcom na tom nič nemení.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť. Zdôraznil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 36/2006 vyslovil v

prejednávanej veci právny názor záväzný pre súdy nižšieho stupňa. Súd prvého stupňa tak rešpektoval
právny názor inštančne nadriadeného súdu v súlade s § 243d ods. 1 veta druhá O.s.p.Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.10.2014 (§ 211 ods.
2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov
(§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a zároveň na vyvrátenie odvolacej námietky
popierajúcej potrebu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva odvolací súd poukazuje na
odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 36/2006, zo dňa 26.7.2007,

podľa ktorého „pri skončení účasti jedného z účastníkov dvojčlenného združenia založeného podľa
ustanovenia § 829 Obč. zákonníka, dochádza vždy k zániku združenia a na majetkové vyporiadanie
jeho účastníkov treba aplikovať cit. ustanovenie § 841 Obč. zákonníka, a nie ustanovenie § 839 tohto
zákona. Zánikom združenia nezaniká podielové spoluvlastníctvo jeho účastníkov k veciam uvedeným
v ustanoveniach § 833 a § 834 Obč. zákonníka. Ak sa nedohodnú pri rozpustení združenia (zániku

združenia) účastníci, môže sa ktorýkoľvek z nich domáhať zrušenia podielového spoluvlastníctva a
vykonania vyporiadania na súde podľa ustanovenia § 142 Obč. zákonníka. Vlastnému vyporiadaniu
účastníkov združenia musí teda predchádzať zrušenie spoluvlastníctva účastníkov dohodou alebo
rozhodnutím súdu. Ak nedošlo k zrušeniu spoluvlastníctva, nemožno ani vyhovieť žalobe na zaplatenie
žalovanej sumy. V prejednávanej veci to potom znamená, že aj keby označené vozidlá boli v

spoluvlastníctve účastníkov, bez predchádzajúceho zrušenia tohto spoluvlastníctva (ak medzičasom
nedošlo k jeho zániku iným spôsobom) nemožno vyhovieť žalobe na zaplatenie žalovanej sumy pri
posudzovaní uplatneného nároku ako nároku na majetkové vyporiadanie účastníkov združenia v zmysle
ustanovenia § 841 Obč. zákonníka.“

V predmetnej veci sa účastníci pri zániku združenia a ani po tomto zániku nedohodli na zrušení a

vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k žeriavu s prívesom (zánikom združenia uvedené podielové
spoluvlastníctvo nezaniklo). Medzičasom však došlo k jeho zániku iným spôsobom (nadobudnutie
vlastníckeho práva ku žeriavu a prívesu vydržaním; Ladislav Janžo dňa 12.11.1996 a Štefan Csémy dňa
4.3.1997) a preto bolo možné pristúpiť k majetkovému vyporiadaniu účastníkov združenia.

Názor navrhovateľa, že bolo potrebné žeriav (zrejme aj s prívesom) oceniť ku dňu zániku združenia,

kedy žeriav existoval s tým, že neskorší svojvoľný predaj odporcom na tom nič nemení, je v rozpore
s právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v predmetnej veci. Ak ku dňu zániku združenia
podielové spoluvlastníctvo účastníkov k žeriavu s prívesom existovalo a bolo ho potrebné najskôr zrušiť
a vyporiadať, je hodnota žeriavu s prívesom ku dňu zániku združenia, rovnako ako hodnota opráv
a vlastných prác, pre celkové vyporiadanie majetku získaného výkonom spoločnej činnosti združenia

irelevantná. Súd prvého stupňa potom správne postupoval, keď vzhľadom na zánik podielového
spoluvlastníctva účastníkov k žeriavu s prívesom iným spôsobom zohľadnil kúpnu cenu ako výnos
získaný z vecí, ktoré boli v podielovom spoluvlastníctve pri celkovom vyporiadaní majetku získaného
výkonom spoločnej činnosti združenia v zmysle § 841 Obč. zákonníka.

Odvolacie námietky navrhovateľa týkajúce sa nepreukázania výšky provízie vyplatenej pri kúpe žeriavu

s prívesom výpoveďou svedkyne Belačičovej a existencie konkludentnej dohody medzi účastníkmi
v tom, že žeriav ostane odporcovi, ktorý z neho vyplatí navrhovateľa, nemajú žiaden vplyv na
vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Pri existencii podielového spoluvlastníctva bolo totiž potrebné
najprv jeho zrušenie a vyporiadanie (alebo jeho zánik iným spôsobom) a až následne bolo možné
vykonať vyporiadanie majetku získaného výkonom spoločnej činnosti združenia; samotná provízia

a ani celková nadobúdacia hodnota žeriavu a prívesu tak nemajú priamy a bezprostredný súvis
so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva a ani na následné vyporiadanie majetku
získaného výkonom spoločnej činnosti združenia. Odvolací súd však nad rámec uvedeného poukazuje
na tvrdenie samotného navrhovateľa vo vyjadrení k dovolaniu zo dňa 2.1.2006, podľa ktorého „všimné“
za kúpu žeriavu s prívesom bolo poskytnuté vo výške 35.000,- Sk. Navrhovateľom tvrdená konkludentná

dohoda medzi účastníkmi v tom, že žeriav ostane odporcovi, ktorý z neho vyplatí navrhovateľa, by aniv prípade jej preukázania nepredstavovala dohodu účastníkov o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva účastníkov k žeriavu. Ako uviedol súd prvého stupňa, náležitosťou takejto dohody by
bolo mimo určenia výlučného vlastníka aj určenie ceny, čo však preukázané nebolo.

O náhrade trov odvolacieho konania odporcu odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 142 ods. 1 O.s.p a § 151 ods. 2 O.s.p. Pri verejnom vyhlásení rozsudku odvolací súd rozsudkom
o.i. rozhodol, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške
určenej v písomnom vyhotovení rozsudku, na účet jeho právnej zástupkyne, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku (t.j. v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. ako účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech). Odporca,

ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, bol povinný trovy konania vyčísliť v zmysle § 151 ods.
1 veta druhá O.s.p. najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, t.j. najneskôr do
4.11.2014. Odporca (ani jeho právna zástupkyňa) v uvedenej lehote nevyčíslil trovy odvolacieho konania
a nakoľko z obsahu spisu jeho trovy odvolacieho konania nevyplývajú, odvolací súd mu náhradu trov
odvolacieho konania v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p. nepriznal, keď v takomto prípade nie je viazaný
rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.