Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. február 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 8C/177/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813207701
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813207701.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci navrhovateľa:

Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, proti odporcovi: C. E., G..
XX.XX.XXXX, K. M. XX, XXX XX M., o zaplatenie 228,18 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 67,18 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania
od 17.02.2012 do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa trovy konania n e p r i z n á v a j ú .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 228,18 eur s úrokom
z omeškania vo výške 9,00 % ročne z dlžnej sumy od 17.02.2012 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že navrhovateľ a odporca uzatvorili zmluvu č. A5450826,

ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy
navrhovateľ vypožičal odporcovi SIM kartu, ktorá umožňovala odporcovi využívať telekomunikačné
služby poskytované navrhovateľom. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX.
Dňa 14.01.2011 bolo prevedené telefónne číslo XXXXXXXXXX zo súčasného účastníka Š. E. na
účastníka C. E.. Poukázal na to, že v snahe predísť procesnej neistote, pri posudzovaní ich nároku
z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 161,00
eur s tým, že ustanovenie Dodatku, v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón/

telekomunikačnézariadeniebolovinomsúdnomkonaníoznačenéakoneprijateľnázmluvná podmienka
Rozsudkom KS Prešov so sp. zn. 6Co/91/2011 a v súlade s ust. § 53a Obč. zákonníka je tak
navrhovateľakododávateľslužbypovinnýzdržaťsapoužívaniatakejtopodmienky.Vsúladesozákonom
sa navrhovateľ týmto návrhom na začatie konania domáha nároku vo výške škody voči odporcovi,
ktorá vznikla navrhovateľovi za odpredaný mobilný telefón/komunikačné zariadenie Nokia 5230 a to
vo výške 161,00 eur (ďalej len „škoda“). Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou
mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej len „výsledná suma“), t.

z. predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporca navrhovateľovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa
zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok
zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu
za poskytnuté služby. Uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle Dodatku
plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia Zmluvy, ktorá by navrhovateľovi
prípadne mohla vzniknúť tým, že odporca si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilnýtelefón/komunikačné zariadenie za akciovú cenu splnil, avšak odporca si svoju základnú povinnosť
(t. j. zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje splatná
záväzky) nesplnil. Zmluvná pokuta nebola dojednaná zo strany navrhovateľa s úmyslom privodiť

odporcovi neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad keď dôjde k porušeniu
povinnosti odporcu a ani im zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Zmluvná pokuta mala byť
preventívnymauhradzovacímnástrojompreprípadporušeniazákladnéhozmluvnéhozáväzkuodporcu.
Po právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku odporca ustanovenia Zmluvy (konkrétne Dodatku), ktoré
mu súdne rozhodnutie vytýkalo dal do súladu so zákonom a týmto súdnym rozhodnutím. Odporca v

Dodatku vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je mu predávané
za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou
(trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa odporca zaviazal užívať služby po dobu
dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda
(minimálne v rozsahu zľavy so spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia).
Okrem škody za akciový telefón/telekomunikačné zariadenie, navrhovateľovi vznikli ďalšie škody zo

zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný
proces, SIM-kartu a výhradnú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorá si vyžaduje na rozšírenie kapacity
investície a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si navrhovateľ neuplatňuje z dôvodu náročnosti
dokazovania. Z dôvodu náročnosti dokazovania iných škôd odlišných od škody za mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie boli v minulosti dohadované paušalizované zmluvné pokuty. Výpočet

spôsobenej skutočnej škody, ktorú odporca spôsobil navrhovateľovi je nasledovný: Nokia 5230 - akciová
cena = 9,00 eur, predajná cena = 170,00 eur, uplatnená škoda/výsledná suma = 161,00 eur.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca neuhradil riadne a včas cenu poskytnutých služieb v sume
67,18 eur v období 10/2011 - 12/2011. Pokusom o pokonávku zo dňa 02.02.2012 oznámil navrhovateľ
odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón a vyzval ho na

ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou
pohľadávky za poskytnuté služby. V zmysle Všeobecných podmienok si navrhovateľ uplatňuje aj úrok z
omeškania a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie, t.j. odo dňa 17.02.2012.
Navrhovateľova pohľadávka voči odporcovi ku dňu podania žaloby pozostávala z neuhradených služieb
vo výške 67,18 eur a z nároku na zaplatenie náhrady škody vo výške 161,00 eur. Ak by súd považoval

uplatňovanú škodu za neprimerane vysokú, ponechal na zvážení súdu akú časť škody po využití práva
súdu vysokú škodu znížiť navrhovateľovi prizná.

Odporca sa k žalobe nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to žalobným návrhom, Zmluvou
o pripojení č. A5450826, Dohodou o prevode telefónneho čísla, s Dodatkom k zmluve o pripojení č.

A5450826 a prílohou č. 1 k Dodatku, opisom faktúr v počte 4 - faktúra č. 2129481177, č. 2132825426, č.
2132825950 a č. 2132825950, pokusom o pokonávku zo dňa 02.02.2012, Všeobecnými podmienkami
poskytovaniaverejnýchelektronickýchkomunikačnýchslužiebprostredníctvomverejnejtelefónnejsiete,
a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci:

PodľaZmluvyopripojeníč.A5450826zodňa14.01.2011navrhovateľposkytolodporcoviakoužívateľovi

-fyzickejosobe-nepodnikateľovi,1ksSIMkarty,ktoráumožňovalaodporcovivyužívaťtelekomunikačné
služby poskytované navrhovateľom. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX.
Predmetom zmluvy bol účastnícky program Volania všetkým 100+ Večer a víkend - Nonstop zdarma.
Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli prílohy a to Dodatok k zmluve o pripojení a Príloha č.1 k
Dodatku k Zmluve.

Z Dodatku k zmluve č. A5450826 zo dňa 10.11.2010 (ďalej len ,,Dodatok“) uzavretého medzi účastníkmi
konania vyplýva, že v súvislosti s kúpou koncového telekomunikačného zariadenia (ďalej len ,,MT“) typu
Nokia5230,saúčastnícidohodlinakúpnejceneza prístrojvovýške9,00eur.Odporcasazaviazalsplniť
povinnosti vyplývajúce mu z Článku 2. tohto dodatku, teda riadne a včas zaplatiť kúpnu cenu za ním
zakúpený akciový mobilný telefón. V Článku 2. bod 2.5. odporca sa zaviazal za porušenie zmluvných

povinností podľa bodu 2.3. a 2.4. tohto článku zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 161,00 eur. V Zmyslebodu 2.3. tohto článku sa odporca zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dobu 24
mesiacov odo dňa uzatvorenia tohto dodatku.

Za neuhradené služby navrhovateľ vyfakturoval odporcovi jednotlivými faktúrami č. 2129481177, č.

2132825426, č. 2132825950 a č. 2136206139 cenu poskytnutých služieb vo výške 67,18 eur.

Pokusom o pokonávku zo dňa 02.02.2012 navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu splatných faktúr za
poskytované služby a poplatky za obdobie 10/2011 až 12/2011 v celkovej výške 67,18 eur. Zároveň
odporcu upozornil, že je povinný z dôvodu porušenia zmluvných ustanovení vyplývajúcich zo zmluvy
o pripojení zaplatiť zmluvnú pokutu a to v celkovej výške 161,00 eur. Náhradný termín plnenia za
poskytnuté komunikačné služby a zmluvnú pokutu stanovil na 16.02.2012.

Z Článku 4 bod 4.4 písm. a) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejne telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
vyplýva, že navrhovateľ bol oprávnený odstúpiť od Zmluvy ak účastník nezaplatil splatnú cenu za
poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej splatnosti. Podľa bodu 4.5 uvedeného článku, odstúpením sa
Zmluva zrušuje dňom nasledujúcim po dni, v ktorom odstupujúca zmluvná strana doručí druhej zmluvnej

strane písomné oznámenie o odstúpení od zmluvy.

Podľa Článku 17. bod 17.5 Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejne telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.,
Zmluva a Všeobecné podmienky, ako aj právne vzťahy medzi účastníkom a spoločnosťou, ktoré nie sú
výslovne v Zmluve a Všeobecných podmienkach upravené, sa riadia ustanoveniami ostatných platných

právnych predpisov.

Podľa listiny o akciovej cene mobilného telefónu predloženej navrhovateľom, akciová cena mobilného
zariadenia Nokia 5230 bola 9,00 eur a predajná cena bola 170,00 eur.

Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky
zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákonePodľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ,,Zákon“),

účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a
ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 1, 2 Zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup
k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej

služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania,
platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na
tarifu.

Podľa § 43 ods. 5 Zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník opakovane
neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z

nedbanlivosti, ak nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, ak pripojí na
verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie
v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, ak opakovane
používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, ak opakovane
porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba N. R. K. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania
omeškania zmení základná úroková sadzba N. R. K. a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z
omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba N. R. K. platná k prvému
dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba N. R.
K. sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej G.P. K. A. platnej k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z citovaných ustanovení súd mal za preukázané, že
medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o pripojení a následne dodatok k nej. Zo strany odporcu
došlo k porušeniu zmluvných podmienok a to neuhradením cien poskytnutých služieb a poplatkov zaobdobie od 10/2011 až 12/2011, ktoré mu boli zo strany navrhovateľa vyfakturované jednotlivými vyššie
uvedenými faktúrami. Celkovo výška pohľadávky navrhovateľa z titulu neuhradenia cien poskytnutých
služieb predstavuje výšku 67,18 eur. Odporca bol zo strany navrhovateľa vyzvaný na dobrovoľné

plnenie, ale aj napriek tomu navrhovateľovi vyššie uvedené faktúry neuhradil.

Suma67,18eurpredstavujecenu zaslužby,ktorénavrhovateľodporcovireálneposkytol,noodporcaich
neuhradil. Preto súd považoval nárok navrhovateľa v tejto časti t.j. 67,18 eur za dôvodný a vyhovel mu.

Odporca tým, že nezaplatil cenu za poskytnuté služby ani v dodatočnej lehote určenej navrhovateľom
v pokuse o pokonávku, teda do 16.02.2012, dostal sa dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty do
omeškania. Týmto dňom vznikol navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy. Podľa

zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby N. R.B. K. platná k prvému dňu omeškania s plnením
bola 1,00 % ročne. Výška úrokov z omeškania ku dňu 17.02.2012 bola teda 9,00 % ročne. Súd preto
priznal navrhovateľovi úroky z omeškania v súlade s platnou právnou úpravou a to podľa § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 9,00 % ročne od
17.02.2012 do zaplatenia zo sumy dlžného hovorného, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

V danej právnej veci bola medzi navrhovateľom a odporcom uzatvorená spotrebiteľská zmluva. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,
ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie
špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne

ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým
spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na
jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k
podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje

ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ
požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho
plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. l, veta druhá predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu
spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.

Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok , ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný
zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na
základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý

používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Navrhovateľ uviedol, že sa voči odporcovi nedomáha zaplatenia zmluvnej pokuty na ktorú poukázal
že bola dohodnutá, ale náhrady škody vo výške 161,00 eur, pričom táto suma podľa neho predstavuje
rozdiel ceny predaného mobilného telefónu v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení a akciovej ceny, za
ktorú navrhovateľ telefón odporcovi odpredal. Zaplatenia tejto sumy sa domáha titulom náhrady škody,

lebo porušením zmluvných povinností zo strany odporcu vznikla navrhovateľovi škoda vo výške 161,00
eur, ktorá zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu, ktorý navrhovateľ
odpredal odporcovi na základe uzatvoreného dodatku k zmluve o pripojení.Súd vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že navrhovateľ nemá nárok na náhradu škody
vo výške dotácie poskytnutej navrhovateľom na nákup mobilného zariadenia. Zákon v prípade
vzniku zodpovednosti za škodu presne vymedzuje podmienky takéhoto zodpovednostného vzťahu

(predpokladmi pre vznik zodpovednosti v zmysle citovaných zákonných ustanovení pre vznik škody sú
protiprávny úkon, ujma-škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a ujmou a zavinenie) a
nestačí len konštatovanie o vzniku škody vo výške sumy dotácie. Medzi navrhovateľom a odporcom
došlo k uzatvoreniu písomnej dohody o výške kúpnej ceny mobilných telefónov, teda odporcovi bola
stanovená odkúpna cena telefónov, ktorú odporca uhradil. Teda v tomto smere sa navrhovateľ

nemôže voči odporcovi domáhať náhrady škody vo výške predstavujúcej rozdiel medzi cenou telefónu
a zľavnenou cenou telefónu, za ktorú mobilný telefón odporcovi odpredal, nakoľko medzi nimi bola
uzatvorená osobitná dohoda o výške kúpnej ceny mobilného zariadenia a takto dohodnutú kúpnu cenu
odporca navrhovateľovi aj uhradil.

K tvrdeniu navrhovateľa je ešte potrebné uviesť, že pre predajnú, akciovú cenu mobilného telefónu
sa dobrovoľne rozhodol samotný navrhovateľ, ktorý diktoval podmienky v danom právnom vzťahu ako

silnejšia strana. Pre predaj mobilného zariadenia za akciovú kúpnu cenu sa navrhovateľ rozhodol v
rámci svojej obchodnej politiky, pričom všetky zvýhodnenia a benefity boli navrhovateľom poskytované
dobrovoľne a je nepochybné, že práve toto bolo účelom tejto jeho marketingovej a obchodnej stratégie.
Súd preto inú ako akciovú cenu mobilného telefónu, za ktorú odpredal odporcovi mobilný telefón
nepovažuje za relevantnú. Súd po preskúmaní veci, vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k

záveru, že v danom prípade neboli naplnené predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu definované
zákonom (tvrdením navrhovateľa tak ako je to vyššie uvedené).

Na základe uvedeného preto súd návrh v prevyšujúcej časti, t.j. o zaplatenie sumy 161,00 eur ako
náhrady škody spolu s úrokmi z omeškania ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové

výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu

ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd návrhu v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy vo výške 67,18 eur s

úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne od 17.02.2012 do zaplatenia vyhovel a vo zvyšnej časti
návrhu, t.j. ohľadom sumy 161,00 eur žalobu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. V predmetnej veci mal po prepočte
pomeru úspechu a neúspechu navrhovateľ úspech vo výške 29% (67,18/228,18 x 100 = 29,44) a
neúspech vo výške 71% (100-29 = 71 %). Odporca bol v danom súdnom konaní úspešnejší, preto mu

vznikol nárok na náhradu trov konania.Keďže odporca nepodal návrh na priznanie trov, súd mu trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l O.s.p.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností

d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.