Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/20/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117230222
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5117230222.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: V. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. XXXX/X, XXX XX G., zastúpeného JUDr. Marekom Glembom, advokátom, so sídlom T. I. X,
vchod W. X, XXX XX Z., proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010
11 Žilina, IČO: 31 575 951, o určení právnej skutočnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Žilina č.k. 6Csp/211/2017-123 zo dňa 22.06.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 6Csp/211/2017-123 zo dňa 22.06.2018 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I.). O trovách konania
rozhodol tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 20.10.2017, doručenou Okresnému súdu

Žilina dňa 20.10.2017, sa žalobca proti žalovanému domáhal určenia, že 1. Hypotéka Úverová
zmluva č. 0000000000060297 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 25.07.2013 je neplatný
právny úkon; 2. Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 0000000000060297
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatný právny úkon; 3. záložné právo zriadené Zmluvou
o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 0000000000060297 uzatvorenou medzi
žalobcom a žalovaným na byt č. X nachádzajúci sa na X. p. v bytovom dome súp. č. XXXX

vo vchode č. X na pozemku parcela č. 3754/12 (právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba XXXX je
evidovaný na liste vlastníctva (ďalej len „LV) č. XXXX), ku ktorému prislúcha spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu vo výške 6304/142562, zapísané na LV
č. XXXX, k. ú. G., obec G., okres G., tu nie je (neexistuje). Zároveň si žalobca uplatnil voči žalovanému
nárok na náhradu trov, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vzniknú.
3. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalobca bol evidovaný v
katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník bytu č. X na X. p. vo vchode č. X bytového domu súp. č.

XXXX, postaveného na pozemku parcela KN-C č. 3754/12 a spoluvlastníckeho podielu o
veľkosti 6304/142562 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX,
a to na základe titulu nadobudnutia: kúpna zmluva zo dňa 26.07.2013 V 1558/13 a pivnica
č. 7 pod položkou výkazu zmien č. 1694/13. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú z čiastočného
výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 28.09.2017 vedeného pre k. ú. G.. V časti C LV je
evidovaná ťarcha: pod V 1557/13 zriadenie záložného práva v prospech žalovaného k nehnuteľnostiam:

byt č. X/X. poschodie, vchod č. X v bytovom dome súp. č. XXXX na parcele č. 3754/12 podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v 6304/142562 pod položkou výkazu
zmien č. 1693/13. Ďalej mal konajúci súd preukázané, že žalobca v postavení klienta so žalovaným vpostavení veriteľa (banky) dňa 25.07.2013 uzatvorili úverovú zmluvu č. 0000000000060297, predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru bankou klientovi vo výške 33.660,00 Eur, s dohodnutým typom a výškou
úrokovej sadzby 3,40 % p. a. dohodnutou ako fixná úroková sadzba, ktorá sa skladá zo základnej

sadzby 3,40 % p. a. a úrokového rozpätia 0,00 % p. a., dobou fixácie 3 roky, splatnosťou úveru 15 rokov
odo dňa podpisu zmluvy, výškou anuitnej splátky: 239,76 Eur a s termínom splatnosti mesačne k 20.
dňu kalendárneho mesiaca. Podmienkou čerpania úveru bolo v zmysle článku 2 zmluvy predloženie
návrhu na vklad záložného práva k zálohu opatreného odtlačkom pečiatky príslušnej správy katastra
o doručení s vyznačením dátumu podania a čísla konania a zároveň aktuálneho výpisu z LV k zálohu

s vyznačenou plombou o zápise záložného práva k zálohu, na ktorom zároveň nebude
vyznačená iná ako akceptovateľná ťarcha, ktorou je len zákonné záložné právo, vecné bremeno v
prospech energetického podniku, záložné právo v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania a niektorej
stavebnej sporiteľne, o existencii ktorého klient banku informoval pred uzatvorením tejto úverovej zmluvy
(ÚZ), akékoľvek záložné právo v prospech banky a záložné právo v prospech inej
banky na zabezpečenie úveru, ktorý má byť predčasne splatený z prostriedkov úveru v súlade s účelom

úveru, predloženie poistnej zmluvy k zálohu a dokladu o vinkulácii poistného plnenia zo strany
klienta banke a predloženie čestného prehlásenia o použití prostriedkov. Ako zábezpeka bolo medzi
stranami dojednané záložné právo na nehnuteľný majetok špecifikovaný v Zmluve o zriadení záložného
práva na nehnuteľný majetok č. 0000000000060297. V deň kedy došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy,
došlo medzi žalovaným ako bankou a R. B. (pôvodný záložca) ako záložcom k uzatvoreniu zmluvy

o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 0000000000060297, predmetom ktorej bolo
zriadenie záložného práva na zabezpečenie zaplatenia istiny, úrokov, poplatkov, prípadných zmluvných
pokút a ďalších pohľadávok záložného veriteľa z úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy
č. 0000000000060297 vrátane jej neskorších dodatkov, a to aj v prípade predĺženia lehoty
splatnosti zabezpečenej pohľadávky, ako aj na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa

vzniknutých v súvislosti so zmenou alebo nováciou záväzkov vzniknutých podľa úverovej zmluvy, ďalej
na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom, ktorá by vznikla záložnému
veriteľovi v prípade odstúpenia od úverovej zmluvy alebo na pohľadávku s príslušenstvom na vydanie
bezdôvodného obohatenia vzniknutého z dôvodu plnenia veriteľa z neplatného právneho úkonu, resp.
plnenia z právneho úkonu, ktorý odpadol v súvislosti s úverovou zmluvou a napokon aj na zabezpečenie

zaplatenia budúcich pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi vzniknutých na základe záložnej
zmluvy. Záložné právo bolo zriadené na nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v k. ú. G. zapísaný na LV
č. XXXX, a to na byt č. X, vchod č. X, na X. p. v bytovom dome súp. č. XXXX nachádzajúcom sa na
pozemku parcela KN-C č. 3754/12 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 238 m2, spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 6304/142562 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp.

č. XXXX, všetko vo výlučnom vlastníctve záložcu. V predmetnej zmluve o zriadení záložného práva bola
dojednaná realizácia záložného práva, o.i. predajom na dobrovoľnej dražbe podľa
zákona č. 527/2002 Z. z.. Oznámením o dražbe D 201117 zo dňa 20.07.2017 obchodná spoločnosť
LICITOR group, a. s. ako dražobník oznámil konanie dobrovoľnej dražby dňa 06.09.2017 na základe
návrhu žalovaného ako záložného veriteľa na nehnuteľný majetok, na ktorý bolo záložné

právo zriadené.
4. Žalobu v časti znejúcej na určenie neplatnosti úverovej zmluvy č. 0000000000060297 zo
dňa 25.07.2013 a určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva č. 0000000000060297 zo
dňa 25.07.2013 súd prvej inštancie ako neprípustnú zamietol, nakoľko dospel k záveru, že žalobca
sa v uvedenej časti žaloby domáhal určenia právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP, no v

posudzovanom prípade nebola splnená obligatórna podmienka jej prípustnosti, t.j. prípustnosť žaloby
vyplývajúca z osobitného predpisu.
5. Súd prvej inštancie ďalej posudzoval žalobu v časti znejúcej na určenie neexistencie záložného
práva zriadeného záložnou zmluvou č. 0000000000060297 zo dňa 25.07.2013, pričom dospel k záveru
o jej prípustnosti podľa § 137 písm. c) CSP. Aj napriek zamietavému meritórnemu rozhodnutiu o

žalobe v časti o určenie neplatnosti úverovej zmluvy sa zaoberal jej (ne)platnosťou ako prejudiciálnou
otázkou vo vzťahu k posúdeniu otázky (ne)existencie sporného záložného práva žalovaného k dotknutej
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Nakoľko úverová zmluva neobsahuje písomné dojednanie o
podstatných náležitostiach podľa ustanovení § 75 ods. 4 písm. c) a e) zákona č. 483/2001 Z. z., súd ju
prejudiciálne posúdil ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Pri skúmaní otázky, či sa na neplatnosť úverovej zmluvy automaticky
viaže aj neplatnosť záložnej zmluvy s následkom neexistencie záložného práva sa súd nestotožnil s
argumentáciou žalobcu týkajúcou sa ustanovenia § 52a Občianskeho zákonníka. V danom prípade bola
podstatnou tá skutočnosť, že sporná záložná zmluva nezabezpečovala len pohľadávkyžalovaného aj s ich príslušenstvom vzniknuté na základe úverovej zmluvy, ale aj pohľadávku žalovaného
(aj s jej príslušenstvom) na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého z dôvodu plnenia
žalovaného z neplatného právneho úkonu v súvislosti s úverovou zmluvou. Uzatvorená záložná zmluva

zabezpečovala aj pohľadávku žalovaného s jej príslušenstvom na vrátenie plnenia poskytnutého
žalobcovi na základe neplatnej úverovej zmluvy podľa ustanovenia § 457 Občianskeho
zákonníka. Podľa právneho záveru prvoinštančného súdu neplatnosť úverovej zmluvy nemôže bez
ďalšieho spôsobovať neplatnosť záložnej zmluvy, a to aj napriek tomu, že záväzok vyplývajúci zo
záložnej zmluvy bol akcesorickým záväzkovo-právnym vzťahom ku hlavnému záväzkovo-právnemu

vzťahu vzniknutému z úverovej zmluvy, avšak nielen výlučne k tomuto, ale aj
k záväzkovo-právnemu vzťahu medzi stranami sporu podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka
v prípade neplatnosti úverovej zmluvy. Konajúci súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu, že
neexistencia pohľadávky žalovaného z úverovej zmluvy má sama o sebe za následok
zánik záložného práva žalovaného. Súd tak musel konštatovať existenciu sporného záložného práva
žalovaného evidovaného v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, vedenom pre k. ú. G., a to aj napriek

tomu, že toto nemôže zabezpečovať pohľadávky žalovaného aj s príslušenstvom, ktoré mali vzniknúť
(avšak logicky vzniknúť nemohli) z neplatnej úverovej zmluvy. Na základe uvedeného
okresný súd žalobu aj v časti o určenie neexistencie záložného práva zamietol.
6. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému

žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho

zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Podľa názoru odvolateľa okresný súd nesprávne vyhodnotil neplatnosť záložnej zmluvy spôsobenú
jej viazanosťou so zmluvou hypotekárnou. Poukázal pritom na ustanovenia § 52a ods. 2 a § 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých nie je striktne stanovené, že závislé zmluvy musí podpisovať
jedna a tá istá osoba (v danom prípade žalobca) a ďalej, že v pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Postup, pri ktorom
banka v postavení veriteľa uzatvorí absolútne neplatnú hypotekárnu zmluvu a na jej základe poskytne
hypotekárny úver je v rozpore s povinnosťami, ktoré banke ukladá bankový zákon, na základe čoho
vzniká otázka, či nie je potrebné posúdiť vzniknutý vzťah v prospech spotrebiteľa.

9. Žalovaný v reakcii na odvolanie žalobcu označil argumenty žalobcu za špekulatívne, založené na
jazykovom výklade ustanovenia § 52a Občianskeho zákonníka, pričom poukázal na nález ÚS ČR
sp. zn. Pl. ÚS 33/97 zo dňa 17.12.1997. Bez ohľadu na odvolaciu argumentáciu žalobcu poukázal na
skutočnosť, že prvoinštančný súd dospel k správnemu právnemu záveru o nemožnosti aplikácie § 52a
Občianskeho zákonníka z dôvodu, že sporná zmluva o zriadení záložného práva nezabezpečovala len

pohľadávky žalovaného aj s ich príslušenstvom vzniknuté na základe úverovej zmluvy, ale aj pohľadávku
žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu plnenia žalovaného z neplatného právneho
úkonu v súvislosti s úverovou zmluvou.

10. Žalobca v odvolacej replike zotrval na podanom odvolaní. Uviedol, že nález ÚS ČR prezentovaný

v danom prípade nie je možné aplikovať, s prihliadnutím na jeho obchodnoprávny charakter, rozdielny
od spotrebiteľského charakteru prejednávanej právnej veci. Žalobca vstupoval do vzťahu so žalovaným,
pričom nespôsobil neplatnosť úverovej zmluvy a pri jej uzatváraní, s prihliadnutím na svoje vzdelanie a
postavenie, ani nemohol vedieť, že môže ísť o neplatnú zmluvu. Odvolateľ zároveň vyjadril pochybnosť o
možnosti existencie záložného práva pre prípad bezdôvodného obohatenia vyplývajúceho z neplatnosti

právneho úkonu v súvislosti so spotrebiteľským charakterom zmluvných vzťahov, pričom
poukázal na ust. § 54 Občianskeho zákonníka.

11. K odvolacej replike žalobcu sa vyjadril žalovaný (tzv. odvolacia duplika), ktorý zotrval na svojich
predchádzajúcich vyjadreniach produkovaných v prvoinštančnom aj odvolacom konaní.

12. Uviedol, že nález ÚS ČR sp. zn. Pl. ÚS 33/97 zo dňa 17.12.1997, na ktorý poukazoval vo svojom
vyjadrení k odvolaniu, pojednáva o jazykovom výklade právnych noriem, bez
racionálneho dôvodu nemožnosti jeho aplikácie v spotrebiteľských vzťahoch. Ďalej uviedol, s poukazom
na komentované znenie ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že žiadne ustanovenie piatejhlavy a ani žiadne iné ustanovenie Občianskeho zákonníka nebráni tomu, aby záložná zmluva
zabezpečovala aj pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia.

13. Žalobca na odvolaciu dupliku žalovaného, ktorá mu bola doručená prostredníctvom právneho
zástupcu dňa 21.01.2019, procesne nereagoval.

14. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené/doručené neboli.

15. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.

16. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v

plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

17. V rámci reakcie na odvolaciu argumentáciu žalobcu formulovanú v podanom opravnom prostriedku
sa odvolací súd v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami
okresného súdu. Je potrebné poukázať na zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho

odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími
dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
zároveň nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní
a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa

preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom
súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby
odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

18. Odvolanie žalobcu vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné.

19. Vo vzťahu k právnemu záveru okresného súdu o neprípustnosti podanej žaloby v časti týkajúcej sa
požadovaného určenia neplatnosti úverovej zmluvy č. 0000000000060297 zo dňa 25.07.2013 a určenia
neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva č. 0000000000060297 zo dňa 25.07.2013
nebola vznesená zo strany žalobcu žiadna odvolacia argumentácia.

20. Odvolateľ však vyjadril nesúhlas s právnym záverom okresného súdu, na základe ktorého zamietol
žalobu aj v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia neexistencie záložného práva zriadeného
záložnou zmluvou č. 0000000000060297 zo dňa 25.07.2013. Z podaného opravného prostriedku
vyplýva, že žalobca (odvolateľ) zotrváva na svoje právnej argumentácii prezentovanej už v konaní

pred prvoinštančným súdom. Podľa jeho názoru pri aplikácii § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka
mal okresný súd prejudiciálne posúdiť zmluvu o zriadení záložného práva z dôvodu jej závislosti od
hypotekárnej úverovej zmluvy ako absolútne neplatnú. K uvedenej odvolacej argumentácii krajský
súd odkazuje na odsek 54. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v rámci ktorého súd prvej inštancie
jasnýmazrozumiteľnýmspôsobompopísaldôvodyzakladajúcesvojprávnyzávervotázke(ne)závislosti

úverovejazáložnejzmluvy,sktorýmsavplnomrozsahustotožnilajodvolacísúd,bezpotrebyakejkoľvek
modifikácie (§ 387 ods. 2 CSP).

21. Za irelevantnú považoval krajský súd i odvolaciu argumentáciu žalobcu vo vzťahu k právnym
záverom konštatovaným súdom prvej inštancie, ktorá sa týkala podpisovania závislých zmlúv.

Podstatnou je v danom prípade tá skutočnosť, že pri prejudiciálnom konštatovaní absolútnej neplatnosti
úverovej zmluvy č. 0000000000060297 zo dňa 25.07.2013 ex lege nedošlo k prejudiciálnej
neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva č. 0000000000060297
zo dňa 25.07.2013 a neexistencii záložného práva založeného predmetnou zmluvou, bez ohľadu naskutočnosť, či Zmluvu o zriadení záložného práva č. 0000000000060297
dňa 25.07.2013 uzatvárala fyzická osoba R. B. ako pôvodný záložca, ktorú v zmluvnom vzťahu po
nadobudnutí vlastníckeho práva k založeným nehnuteľnostiam nahradil v postavení záložcu žalobca

(bližšie odsek 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožnil i odvolací súd).

22. Ako dôvodná neobstojí ani odvolacia argumentácia žalobcu súvisiaca s postavením žalovaného ako
banky, s dôsledkom posúdenia otázky prejednávanej právnej veci v prospech spotrebiteľa podľa § 54
ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to primárne z dôvodu neexistencie objektívnych pochybností o výklade

§ 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka okresným súdom, s poukazom na zistený skutkový stav (bližšie
odsek 54. odôvodnenia napadnutého rozsudku).

23. Z dôvodu vecnej správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu nebolo pre rozhodnutie odvolacieho
súdu relevantné ani vyriešenie právnej otázky o možnosti aplikácie právnych záverov vyplývajúcich
z nálezu ÚS ČR sp. zn. Pl. ÚS 33/97 zo dňa 17.12.1997 na prejednávanú právnu vec, či vyriešenie

otázky o možnosti platného zabezpečenia neplatného právneho úkonu záložným právom v kontexte
spotrebiteľských právnych vzťahov. Odvolací súd k danej argumentácii preto bližšie nevyjadroval.
24. V uvedenej súvislosti odvolací súd však poukazuje na vysvetlenie obsahu pojmu „ustálená
rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo
6/2017 zo 6. marca 2017, kde sa uvádza: „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu je vyjadrená

predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Do tohto pojmu možno zaradiť aj prax
vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca
aj jednotlivo v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované)
rozhodnutianajvyššiehosúdunázoryobsiahnuté vskoršomrozhodnutínespochybnili,prípadne

tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali“. S prihliadnutím na čl. 3 CSP do pojmu ustálená
rozhodovacia prax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho
súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie. Rozhodnutia súdov iných štátov, a teda
ani rozhodnutia Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR pod tento pojem nespadajú.

25. Z obsahu podaného odvolania teda vyplýva, že žalobca sa nestotožnil právnymi závermi okresného
súdu týkajúcimi sa otázky (ne)existencie záložného práva tak, ako boli prezentované v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia a súdu predkladá svoje subjektívne právne závery, ku ktorým
mal okresný súd v danom prípade dospieť.

26. V danej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany
sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.
ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo
v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04).

27. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, pri súčasnom nezistení nedostatkov v postupe
súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací
súd rozsudok okresného súdu v meritórnom výroku I. ako vecne správny podľa § 387 CSP p o t v r d i l .

28. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách

prvoinštančného konania (výrok II.), vo vzťahu ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú
odvolaciu argumentáciu, a ktorý zároveň plne zodpovedá úspechu sporových strán posúdenému v
zmysle zákonných ustanovení v ňom citovaných.

29.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolkrajskýsúdpodľa§262ods.1CSPvspojení

s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane odvolacieho
konania priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi, ktorý vo veci podaného
odvolania úspech nemal. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto
rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

30. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).