Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoCsp/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719200894
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8719200894.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: L.. J. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcej v U., na ul. D. č. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so
sídlom v Košiciach, na ul. Urbánkovej č. 1562/6, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a. s., so
sídlom v Piešťanoch, na ul. Teplickej č. 7434/147, IČO: 36 234 176, právne zastúpenému Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom v Trenčíne, na ul. 1. mája č. 173/11, IČO: 47 234
679, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.976,76 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Poprad zo dňa 29.10.2019 č.k. 16Csp 17/2019-145 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalobkyni sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné
obohatenie vo výške 1.513,12 eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobkyni priznal nárok na
náhradu trov konania vo výške 53,1 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 21.03.2013

uzatvorená zmluva o hotovostnom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške
1.500 eur. Podľa zmluvy mala žalobkyňa zaplatiť celkovú čiastku vo výške 3.476,76 eur. Lehota
splatnosti bola dohodnutá na 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci.
Celkovo titulom uzatvorenej zmluvy žalobkyňa uhradila sumu 3.013,12 eur.

3. Uzatvorená zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom táto skutočnosť medzi
sporovými stranami sporná nebola. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetov

jeho podnikania je poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov.
Žalobkyňa konala pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba - nepodnikateľ.

4.Vzmysleust.§9ods.2písm.f)apísm.k)zákonač.129/2010Z.z.vzneníúčinnomvčaseuzatvorenia
zmluvy,zmluvaospotrebiteľskomúveremuselaobsahovaťdobutrvaniazmluvyospotrebiteľskomúvere
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ako aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným

zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

5. Zmluva o spotrebiteľskom úvere vôbec neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru. Spotrebiteľ má
mať presne určené, dokedy má úver splácať. Pod konečnou splatnosťou úveru zákonodarca nemyslellen stanovenie počtu splátok, pretože v opačnom prípade by postačovalo uviesť len náležitosť podľa ust.
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, kde sa uvádza aj
počet splátok. Obe tieto náležitosti nie je možné stotožňovať, a preto termín konečnej splatnosti úveru

je potrebné určiť dátumovo. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15, v
ktorom Súdny dvor EÚ konštatoval, že článok 10 ods. 2 písmeno h) Smernice 2008/48 sa má vykladať v
tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom
na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať dátumy týchto splátok, v tejto súvislosti sa zdôraznilo, že z obsahu zmluvy nemožno bez

ťažkostí a s istotou identifikovať ani termín konečnej splatnosti zmluvy, ani výšku, počet a termíny
splátok istiny. Presný údaj o konečnej splatnosti úveru nemožno nahradiť odkazom na údaje o dĺžke
trvania zmluvy a splatnosti splátok tak ako to urobil žalovaný v zmluve, keď výpočet presnej doby
konečnej splatnosti úveru ponechal na žalobkyňu. Je pravdou, že Smernica 2008/48 neustanovuje
termín konečnej splatnosti ako náležitosť zmluvy o úvere, ale iba dĺžku trvania zmluvy. Súd však pri
aplikácii vnútroštátneho zákona, ktorý bol účinný v čase uzatvorenia zmluvy, interpretoval tento povinný

údaj tak, aby bol dosiahnutý výsledok sledovaný smernicou. Neuvedenie termínu konečnej splatnosti
úveru spôsobuje podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., že úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

6. Zmluva medzi zmluvnými stranami vo svojich ustanoveniach obsahuje určenie mesačnej splátky

výlučne jej celkovou výškou bez toho, aby bolo určené, aká suma sa z tejto splátky započítava na splátku
istiny, aká na splátku úrokov a aká na splátky poplatkov. Neuvedenie rozčlenenia splátok považovala
ustálená judikatúra súdov v Slovenskej republike za nenaplnenie požiadavky uvedenej v ustanovení
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, a preto sa
považovali úvery poskytnuté prostredníctvom takto formulovaných zmlúv za bezúročné a bez poplatkov.

V minulosti, ako bolo neraz vyslovené, išlo aj o nekalú obchodnú praktiku v zmysle ust. § 7 ods. 2 písm.
b) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Takouto obchodnou praktikou veriteľ spôsoboval značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zákon č. 129/2010
Z.z., účinný od 01.05.2018, upustil od požiadavky členenia splátok spotrebiteľského úveru na splátky
istiny, úrokov a iných poplatkov. Vyššie uvedenú zmenu zákonodarca odôvodnil skutočnosťou, že bez

takejto zmeny by bol zákon aj do budúcna v rozpore so smernicou a tiež dôvodom, že týmto krokom
zákonodarca napráva skutočnosť, že Slovenská republika pri implementácii smernice išla napriek
požiadavke tzv. úplnej harmonizácie nad rámec podmienok stanovených smernicou. Zákonodarca tak
potvrdil, že zákon je v tejto otázke v rozpore so smernicou.

7. Čo sa týka ročnej percentuálnej miery nákladov, táto musí byť v zmluve vyjadrená iba
jedným konkrétnym číslom a vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy). Skutočná hodnota RPMN po započítaní všetkých nákladov spotrebiteľského úveru, teda aj
odplaty za poskytnutie doplnkových služieb podľa zmluvy o hotovostnom úvere je 35,27 %. Žalovaný v

zmluve o úvere nesprávne uviedol údaj o RPMN, nakoľko do celkových nákladov spotrebiteľského úveru
nezapočítal náklad spočívajúci v poplatku, resp. odplate za poskytnutie služieb, spolu vo výške 176,40
eur. Dohoda o poskytnutí služby, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere, nebola žalobkyňou individuálne
dojednaná. Spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah. Je formulárovo pripravená a teda žalobkyňa
ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť obsah tejto dohody. Takéto dohody o poskytnutí služby

predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku.

8. Pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej zo strany žalovaného sa vychádzalo z ust. § 100
ods. 1 a ods. 2 a § 107 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pri objektívnej premlčacej dobe by
mal byť okamih jej začiatku nepochybný. Pri subjektívnej premlčacej dobe je dôležité zistenie, kedy sa

žalobkyňa dozvedela o tom, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil a v akej výške. Zákon pre
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby predpokladá to, kedy sa dotknutá osoba dozvedela o
bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie teda čas, odkedy sa dozvedieť mala a mohla s poukazom
na to, že mala poznať právo. Pri bezdôvodnom obohatení sa prihliada tak na uplynutie dvojročnej
subjektívnej lehoty počítanej odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu

a kto sa na jeho úkor obohatil, ako aj na uplynutie trojročnej premlčacej lehoty, prípadne desaťročnej
premlčacej lehoty pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počítanej odo dňa, keď k bezdôvodnému
obohateniu došlo. Žalobkyňa vo vzťahu k subjektívnej lehote uviedla, že sa o bezdôvodnom obohatení
dozvedela z listu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 30.07.2018, ktorým bolaúverová zmluva posúdená ako bezúročná a bez poplatkov, pričom v konaní nebolo preukázané, aby toto
jej tvrdenie pravdivé nebolo. Žaloba bola podaná na súde dňa 15.02.2019 a teda dvojročná subjektívna
premlčacia lehota by žalobkyni uplynula dňa 30.07.2020. Z toho je zrejmé, že v danom prípade žaloba

bola podaná počas plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Objektívna premlčacia lehota
plynie od vzniku bezdôvodného obohatenia, t.j. v danom prípade od úhrad žalobkyne žalovanému,
v ktorých po prvýkrát preplatila v zaplatenej splátke výšku poskytnutého úveru, čo sa dialo v období
od 15.03.2016 do 18.04.2017. Možno tak konštatovať, že subjektívna dvojročná lehota a objektívna
trojročná lehota boli zachované.

9. Žalobkyňa mala žalovanému vrátiť len sumu poskytnutého úveru vo výške 1.500 eur. Žalovanému na
základe predložených listinných dôkazov uhradila celkovo sumu 3.013,12 eur. Žalovanému tak vzniklo
bezdôvodné obohatenie vo výške 1.513,12 eur, ktoré predstavuje plnenie bez právneho dôvodu .

10. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti

rozsudku.

11. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p.

12. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal v zákonom

stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie. Alternatívne požadoval rozhodnutie zmeniť tak, aby žaloba žalobkyne bola zamietnutá.
Ako dôvod uviedol, že v konaní sa nezohľadnilo nové ust. § 54a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť. Ustanovenie
§ 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradil

ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka,
ktorý o premlčaní vedel.

13. Žalobkyňa uhradila splátku istiny na úverovej zmluve dňa 05.04.2016. S ohľadom na vyššie
uvedené nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia je po dátume 05.04.2018 premlčaný

v subjektívnej premlčacej lehote. Žalobkyňa doplatila úverovú zmluvu predčasnou splátkou dňa
18.04.2017. Žalobkyňa je vysokoškolsky vzdelanou osobou, nejde teda o priemerného spotrebiteľa, a
preto jej nič nebránilo už počas trvania zmluvného vzťahu kontaktovať Ministerstvo spravodlivosti SR
ak mala pochybnosti o náležitostiach úverovej zmluvy, ktorú vedome a dobrovoľne uzatvorila a neskôr
aj plnila.

14. Výška RPMN je v úverovej zmluve uvedená korektne spolu s predpokladmi pre jej výpočet priamo
uvedenými v úverovej zmluve. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.

15. Pri výpočte RPMN zohráva dôležitú úlohu aj presný dátum, kedy došlo k prvému čerpaniu

finančných prostriedkov. Na základe žalovanej úverovej zmluvy bol klientovi poskytnutý bezúčelový
úver prevodom na bankový účet. Nakoľko medzi zaslaním úverovej zmluvy na podpis klientovi a
doručenímpodpísanéhovyhotoveniaspäťdospoločnosti,kedydôjdekreálnemunačerpaniufinančných
prostriedkov, uplynie niekoľko dní, žalovaný mal záujem poskytnúť klientovi korektne presnú a reálnu
hodnotu RPMN, pričom po zaslaní finančných prostriedkov bola klientovi presná hodnota RPMN

oznámená. Žalovaný preto nepovažuje za správne a zákonné sankcionovať jeho korektný prístup ku
klientovi bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby
úverová zmluva obsahovala údaj RPMN vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia
zmluvy, pričom neuvádza, akým konkrétnym spôsobom má byť údaj o RPMN vyjadrený, teda či má
byť výsledok výpočtu napr. vyjadrený v forme jedného konkrétneho čísla, alebo môže byť vyjadrený,

ak je daný dôvod pre takéto jeho vyjadrenie, i vo forme určitého rozpätia ohraničeného minimálnou
hodnotou RPMN a jeho maximálnou hodnotou, tak ako to bolo vyjadrené aj v predmetnej úverovej
zmluve. Smernica vo svojom ustanovení požaduje uviesť RPMN zrozumiteľne a stručne, čo by malo byť
rozhodujúcim kritériom pre eurokonformný výklad predmetného ustanovenia zákona o spotrebiteľskýchúveroch. Keďže pravidlá pre výpočet RPMN ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch aj
smernicou nedávajú iné kritérium, má žalovaný za to, že postupoval v súlade so zákonom aj smernicou a
ich cieľom a poskytol žalobkyni úplné a najpresnejšie informácie v požadovanej zrozumiteľnej a stručnej

podobe. Tá žalobkyni umožnila porovnanie úveru ponúkaného žalovaným s akoukoľvek ďalšou ponukou
na trhu. Uvedenie hodnoty RPMN v rozmedzí od - do predstavuje korektný a najtransparentnejší prístup
ku klientovi a jeho informovanosti. Judikatúra súdov ohľadne dodržiavanie náležitostí úverových zmlúv v
spotrebiteľských vzťahoch je veľmi rôznorodá a nejednoznačná. Postupným vývojom však dochádzalo
aj k zmenám zákona č. 129/2010 Z.z., na ktoré je v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa

22.02.2018 v konaní vedenom pod sp. zn. 3Cdo 146/2017 potrebné prihliadať aj pri doterajšej úprave
zákona č. 129/2010 Z.z.

16. V úverovej zmluve je uvedená tak doba trvania zmluvy, ako aj termín konečnej splatnosti. Doba
trvania je stanovená počtom splátok - 84 mesačných splátok, z čoho musí byť aj priemernému
spotrebiteľovi s ukončeným základným vzdelaním nepochybne zrejmé a jasné, že zmluva bude trvať

84 mesiacov, doba trvania je teda jednoznačne stanovená. Z dátumu konečnej splatnosti uvedenej v
úverovej zmluve je žalobkyni taktiež jednoznačne zrejmé, kedy nastane konečná splatnosť úveru, preto
aj táto náležitosť úverovej zmluvy je splnená. Okrem toho zákon č. 129/2010 Z.z. v znení platnom a
účinnom ku dňu 01.05.2018, zmenil znenie ust. § 9 ods. 2 písm. d) tak, že povinnou náležitosťou je
už len uvádzanie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je nepochybne v úverovej zmluve

dodržaná.

17. V samotnej úverovej zmluve je poistenie uvedené ako „poistenie výdavkov (dobrovoľné)“. Pokiaľ
by klient o poistenie záujem nemal, v príslušnej kolónke by bolo uvedené „bez poistenia“. V tejto
časti sú uvedené aj ďalšie alternatívne ponúkané služby a to konkrétne služba „zmena výšky a počtu

splátok“. Klient je pri uzatváraní úverovej zmluvy dopytovaný okrem požadovanej výšky úveru a výšky
splátok aj ohľadne možnosti uzatvorenia poistného, či iných doplnkových služieb a je len na slobodnom
rozhodnutí samotného klienta, či sa pre niektorú z doplnkových služieb rozhodne alebo nie. Dojednané
poistné a ani ďalšie alternatívne služby preto v zmysle ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z.
nebolo potrebné započítať do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

čo sa nakoniec odzrkadlilo aj v celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom. Uvedený postup bol v súlade
so zákonným znením, a preto je nedôvodné sankcionovať postup v zmysle zákona bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou.

18. Žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

19. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

20. V konaní sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

21. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ust. § 9 ods. 2
písm. j) zákona 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

22. Ak zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na
výpočet RPMN, je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický
výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť

správnosť takéhoto výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť
do úverového vzťahu s veriteľom. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o
ročnejpercentuálnejmierenákladovuvedenejvzmluvemoholposúdiťsprávnosťtejtonáležitostizmluvy.23. V zmluve je taktiež nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú musí žalobkyňa zaplatiť. Do čiastky
3.476,76 eur žalovaný bez akýchkoľvek pochybností nezahrnul doplnkové služby, a to poistenie

výdavkov vo výške 0,81 eur mesačne, poplatok za službu zmena výšky a počtu splátok vo výške 0,30
eur mesačne a poplatok za službu odložené splátky vo výške 0,99 eur mesačne. Výška mesačného
poplatku za tieto doplnkové služby predstavovala 2,10 eur, čo pri počte 84 mesačných splátok celkovo
predstavuje sumu 176,40 eur.

24. Z uzatvorenej zmluvy o hotovostnom úvere zo dňa 21.03.2013 (č.l. 6 spisu) nevyplýva možnosť
spotrebiteľa odmietnuť ponúkané doplnkové služby. Podľa predloženého formuláru zmluvy o úvere, jeho
súčasťou boli i doplnkové služby bez akejkoľvek zmienky o možnosti odmietnutia týchto doplnkových
služieb zo strany spotrebiteľa. Takto vopred naformulované doplnkové služby nemožno hodnotiť inak
ako jednu z podmienok uzatvorenia zmluvy o úvere. Navyše v štandardných európskych informáciách
o spotrebiteľskom úvere (č.l. 7 až 10 spisu) odovzdaných žalobkyni v súvislosti s uzatvorenou zmluvou

o úvere v bode 3., označenom ako Náklady spojené so spotrebiteľským úverom, je uvedená úhrada za
poistenie vo výške 0,81 eur mesačne, poplatok za možnosť zmeny výšky a počtu splátok vo výške 0,30
eur mesačne a poplatok za službu odložené splátky vo výške 0,99 eur mesačne.

25. V zmysle ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,

celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumeli všetky náklady
vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do
celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere
a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby,

aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Celková čiastka, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť bola definovaná v ust. § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy a rozumel sa ňou súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

26. Ak žalovaný v zmluve do výšky mesačnej splátky 43,49 eur zahrnul i náklady na doplnkové služby,
je zrejmé, že žalobkyňa musela navyše uzatvoriť i zmluvu o poskytnutí takýchto doplnkových služieb.
Žalovanému nič nebránilo uviesť v zmluve o úvere pri údaji o výške mesačnej splátky sumu bez splátok
doplnkových služieb, ak tieto doplnkové služby do celkovej čiastky, ktorú musí dlžník zaplatiť v súvislosti
s poskytnutým úverom, nemali byť zahrnuté.

27. V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné poukázať na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší. Vychádzajúc z tohto základného výkladového pravidla, ak zo zmluvy o úvere jednoznačne
nevyplýva, že dojednané doplnkové služby nemali charakter služieb, ktoré musel spotrebiteľ uzavrieť,

je potrebné vychádzať z toho, že išlo o náklady na doplnkové služby, ktoré bolo potrebné zohľadniť pri
celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

28. Vychádzajúc z výšky mesačnej splátky 43,49 eur, vrátane doplnkových služieb a počte splátok 84,
celková čiastka, ktorú musela žalobkyňa zaplatiť, predstavovala sumu 3.653,16 eur. Ide teda o sumu

vyššiu v porovnaní so sumou 3.476,76 eur, uvádzanou v zmluve o úvere. Ak žalovaný pri výpočte
RPMN nezohľadnil všetky náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, bez akýchkoľvek
pochybností došlo k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet je závislý od správne uvedených celkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Navyše, ako už bolo skôr konštatované,
v zmluve o úvere nie je správne uvedená ani celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Ak zákon

vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
je nepochybné, že v zmluve musí byť táto čiastka uvedená správne. S nesprávne uvedenou ročnou
percentuálnou mierou nákladov v neprospech spotrebiteľa s nesprávne uvedenou celkovou čiastkou,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je spojená sankcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v
súlade s ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.

29. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvárania
zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti úveru. Ajnesplnenie tejto povinnosti malo za následok sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
(§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy).

30. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere v čl. 22 zaviedla úplnú harmonizáciu svojich ustanovení spočívajúcu v tom, že
členské štáty pri implementácii smernice nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve
ustanovenia, ktoré sa od ustanovení smernice odchyľujú.

31. Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie smernica je záväzná pre každý členský
štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem
a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Smernica je mäkším právnym nástrojom ako nariadenie,
pretože umožňuje zladenie požiadavky na jednotu úniového práva s vôľou zachovať rozmanitosť
národných úprav. Smernica sa ako právny predpis často používa napr. v oblasti vnútorného trhu ,
kde existujú podstatné rozdiely medzi úpravami jednotlivých členských štátov, aby sa umožnilo

ich postupné zjednotenie. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie je adresovaná iba
členským štátom a nie všetkým fyzickým osobám. Ustanovenia smernice musia byť transponované
do vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou záväznou právnou silou v podobe všeobecného
záväzného právneho predpisu a s presnosťou a jasnosťou požadovanou na účely splnenia požiadavky
právnej istoty. Až kým smernica nie je správne prebratá do vnútroštátneho práva dotknuté subjekty

nemajú možnosť poznať rozsah svojich práv. Na tento stav právnej neistoty nemá vplyv ani prípadný
rozsudok Súdneho dvora o nesplnení transpozičnej povinnosti členského štátu alebo rozsudok Súdneho
dvora, ktorým bol určitým ustanoveniam tejto smernice priznaný priamy účinok. Až momentom správnej
transpozície smernice nastáva právna istota, kedy fyzické a právnické osoby už musia poznať svoje
práva vyplývajúce zo smernice a možno od nich požadovať, aby si uplatnili svoje práva. Ustanovenia

smernice majú priamy účinok len vtedy, ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky a to, že uplynula
transpozičná lehota smernice, smernica nie je správne transponovaná alebo nie je zabezpečená
jej úplná účinnosť, ustanovenie smernice zakladajúce právo pre jednotlivca alebo povinnosť pre
členský štát musí byť dostatočne jasné, presné a nepodmienené a priama aplikácia nesmie mať za
následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe, alebo založenie resp. sprísnenie trestnej

zodpovednosti tých, ktorí sa dopustia porušenia jej ustanovení. To znamená, že smernica nikdy nemôže
mať horizontálny priamy účinok v sporoch medzi súkromnoprávnymi subjektmi. Je logické, že ak si
členský štát nesplnil svoju povinnosť a netransponoval smernicu správne alebo načas, nemôžu dôsledky
tohto protiprávneho konania štátu znášať fyzické alebo právnické osoby a preto im nemôže byť uložená
na základe neprebratej, resp. nesprávne prebratej smernice žiadna povinnosť.

32. Pre všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovať termín konečnej splatnosti úveru je skutočnosť, že smernica zakotvuje tzv. úplnú
harmonizáciu úplne irelevantná, pretože Slovenská republika pri implementácii smernice zo zákona
povinnosťtzv.úplnejharmonizácieporušila.To,žeSúdnydvorEurópskejúnievoveciC-42/2015potvrdil,

že smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom
práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice je bezvýznamné, pretože v tomto
konkrétnom prípade išlo o vnútroštátne právo nad rámec smernice. Slovenská republika teda nesprávne
transformovala do svojho právneho poriadku Smernicu 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať termín konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru.

33. Požiadavka smernice k tejto otázke je tak jasná a zreteľná, že zo slovného spojenia smernice „dĺžka
trvania zmluvy o úvere“ absolútne žiadnym výkladom nie je možné vyvodiť požiadavku, aby zmluva
uvádzala termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

34. Požiadavka zákona je však od požiadavky smernice iná. Zákon uvádza, že zmluva musí obsahovať
„dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Niet
žiadnych pochybností, že slovenský zákon ide nad rámec smernice a celkom jasne požaduje vyjadrenie
tak doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica, ktorá navyše obsahuje
požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa smernica.
Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu „dĺžka trvania zmluvy o úvere“
pridal slová „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“.35. Právne bezvýznamný je poukaz žalovaného na to, že doba trvania zmluvy je stanovená počtom
splátok. Doba trvania zmluvy a počet splátok sú dve odlišné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

ktoré zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy upravoval v ust. § 9 ods. 2
písm. f) (doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a v ust. § 9 ods. 2 písm. k) (počet splátok). Aj
Smernica Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere rozlišovala
dĺžku trvania zmluvy o úvere (článok 10 ods. 2 písm. c)) a počet splátok (článok 10 ods. 2 písm. h)).

36. Čo sa týka termínu konečnej splatnosti úveru, tento nemožno nahrádzať matematickým výpočtom
osobitne pri početných splátkach ako to bolo v prípade danej zmluvy. Spotrebiteľ totiž musí mať jasno už
pri uzatváraní zmluvy, kedy nastane konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, veď práve to je účelom
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
Výška, počet a termíny splátok sú ďalšou povinnou náležitosťou zmluvy, a to podľa ust. § 9 ods. 2 písm.
k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Zákonodarca teda nemohol mať

na mysli pri stanovení termínu konečnej splatnosti úveru počet splátok. Termín konečnej splatnosti úveru
nie je možné stotožniť s počtom splátok. Je potrebné si uvedomiť, že účelom zavedenia tejto náležitosti
zmluvy bolo docieliť, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný ako dlho je povinný plniť
si svoje povinnosti. Nepostačuje len údaj o počte splátok, keďže nemožno od spotrebiteľa požadovať,
aby si matematicky vypočítal termín konečnej splatnosti z iných údajov v zmluve. Konečná splatnosť

úveru by mala byť uvedená minimálne konkrétnym mesiacom a rokom, pokiaľ termín splatnosti splátok
zo zmluvy je jasný a transparentný.

37. Čo sa týka práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia toto podlieha premlčaniu.
Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná

premlčacia doba a to subjektívna ( § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a objektívna (§ 107 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne na
sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže
plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je
2 - ročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku oprávneného týkajúcu sa

jeho vedomosti o bezdôvodnom obohatení a vedomosti o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.

38. Začiatok subjektívnej premlčacej doby je viazaný na skutočnú vedomosť oprávneného o tom, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a o osobe, ktorá sa na jeho úkor obohatila.

39. Slová „keď sa oprávnený dozvie“, je potrebné vykladať v tom zmysle, že oprávnená osoba musí
nadobudnúť vedomosť o skutočnostiach uvedených v ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie
je možné len predpokladať, že by oprávnená osoba mohla o tom vedieť alebo že by sa o tom mohla
dozvedieť alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť.

40. V súvislosti s posudzovaním behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je potrebné zdôrazniť,
že žalobkyňa vstupovala do zmluvného vzťahu so žalovaným ako so subjektom podnikajúcim v oblasti
poskytovania spotrebiteľských úverov v dobrej viere, že žalovaným predložená a vopred pripravená
zmluva bude obsahovať všetky náležitosti vyžadované v tom čase účinným zákonom č. 129/2010 Z.z.
V čase úhrady poslednej splátky žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ nemohla ani len predpokladať, že

žalovanému uhrádza aj peňažné plnenie, na ktoré mu zákonný nárok nevznikol.

41. O vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného sa žalobkyňa podľa vlastného vyjadrenia
dozvedela od Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v mesiaci júl roku 2018. K tomuto svojmu
vyjadreniu predložila aj odpoveď na žiadosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa

30.07.2018 (č.l. 15 - 19 spisu). O pravdivosti tohto tvrdenia nemá žiadne pochybnosti ani odvolací súd.

42. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok, s
výnimkou nenapadnutého výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako vecne správny potvrdil.

43. Zároveň v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto
trov rozhodne súd prvej inštancie.44. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).