Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/59/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216219029
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1216219029.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr.

Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v spore žalobcu: Autoškola METIS, s.r.o., Levočská 13,
Stará Ľubovňa, IČO: 36 479 403, zastúpeného Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie
svätého Egídia 93, Poprad, proti žalovanej: Union poisťovňa a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 31
322 051, o zaplatenie 6.306,84 eura s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II č.k. 21C/149/2016-94, zo dňa 20.10.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu zamieta.

II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.306,84
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 7.9.2016 do zaplatenia; žalobcovi priznal
právo na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne samostatným
uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou
doručenou súdu 7.12.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú povinnosťou
zaplatiť žalobcovi 6.306,84 eura a zákonný úrok z omeškania z istiny od 7.9.2016 do zaplatenia a
nahradiť mu trovy súdneho konania na tom skutkovom základe, že dňa 20.5.2014 došlo ku škodovej

udalosti, ku škode na zdraví poškodenej L. V. v areáli autocvičiska počas výcviku poškodenej ako
žiačky v autoškole (žalobca). V súvislosti so škodovou udalosťou, poškodená L. V., vyzvala žalobcu
na úhradu sumy vo výške 35.020 eur ako náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.
Táto náhrada bola poškodenej priznaná v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa
č.k. 2C/24/2016 a to na základe zmieru. Dňa 7.2.2006 uzatvorila žalovaná ako poisťovateľ a žalobca
ako poistený Poistnú zmluvu č. 21 - 3681, predmetom ktorej je poistenie zodpovednosti poisteného
za škodu spôsobenú inému činnosťou alebo v súvislosti s činnosťou vykonávanou na základe a v

rozsahu podľa výpisu z Obchodného registra. Neoddeliteľnou súčasťou Poistnej zmluvy sú Všeobecné
poistné podmienky poistenia zodpovednosti za škodu VPPZ/0902 (ďalej len "VPPZ"). Žalobca v zmysle
výpisu z obchodného registra vykonáva najmä činnosť - vyučovanie vedenia motorového vozidla,
činnosť autoškoly. V zmysle poistnej zmluvy predstavuje poistná suma 6.638,78 eura a spoluúčasť na
každej škode 20 %, najviac však 331,94 eura. Vzniknutú škodovú udalosť žalobca nahlásil žalovanej
a vyzval ju na úhradu poistného plnenia vo výške 6.306,84 eura (poistná suma vo výške 6.638,78
eura mínus spoluúčasť vo výške 331,94 eura). Žalovaná do dňa podania žaloby poistné plnenie

žalobcovi neuhradila. Z predžalobnej komunikácie strán je možné predpokladať, že žalovaná sa bude
brániť aplikáciou čl. 5 ods. 1 písm. d) VPPZ a síce, že poistenie z poistnej zmluvy sa nevzťahuje na
zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Je zrejmé, že činnosť žalobcu ako
poisteného, vykonávaná na základe a v rozsahu výpisu z obchodného registra, pri ktorej vznikla škodováudalosť, je činnosťou súvisiacou s prevádzkou motorového vozidla, čo by mohlo viesť k záverom, že
na predmetnú škodovú udalosť sa vzťahuje vylúčenie z poistenia v zmysle uvedeného článku VPPZ.
Avšak čl. 5 ods. 4 VPPZ umožňuje dohodu zmluvných strán, že poistenie sa vzťahuje aj na niektoré

riziko vylúčené vo VPPZ. Čl. 5 ods. 4 VPPZ sa aplikoval aj v prípade poistnej zmluvy uzatvorenej
medzi stranami, nakoľko predmetom poistnej zmluvy je poistenie zodpovednosti poisteného za škodu
spôsobenú inému činnosťou alebo v súvislosti s činnosťou vykonávanou na základe a v rozsahu podľa
výpisu z obchodného registra. Takouto činnosťou je aj vyučovanie vedenia motorového vozidla a teda je
zrejmé, že vylúčenie z poistenia podľa čl. 5 ods. 1 písm. d) VPPZ nie je možné použiť pre právny vzťah

založený predmetnou poistnou zmluvou. Dohoda o krytí predmetnej škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla je daná priamo z poistnej zmluvy, predmetom ktorej je poistenie zodpovednosti
poisteného za škodu spôsobenú inému činnosťou alebo v súvislosti s činnosťou vykonávanou a v
rozsahu podľa obchodného registra. Je tak zrejmé, že činnosť vyučovania vedenia motorového vozidla
je činnosťou súvisiacou s prevádzkou motorového vozidla.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovania a použitých zákonných ustanovení dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Konštatoval, že medzi stranami vznikol 7.2.2006 záväzkový vzťah založený Poistnou zmluvou č. 21 -
3681. Z tohto záväzkového vzťahu vyplýva pre žalobcu, poisteného, povinnosť platiť mesačné poistné a
pre žalovanú ako poisťovateľa povinnosť poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane udalosť

vzmluvebližšieoznačená.Keďžedňa20.5.2014došlokškodovejudalosti-poškodeniuzdraviajedného
klienta žalobcu, a to pri výkone jeho činnosti zapísanej v obchodnom registri - žalobca poškodenej
uhradil požadovanú úhradu za túto škodu. Dôvodil, že v zmysle uvedeného ako aj v zmysle poistnej
zmluvy, má potom žalobca proti žalovanej legitímny nárok na úhradu dohodnutej poistnej sumy 6.638,78
eura, pričom spoluúčasť predstavuje 331,94 eura. Po odpočítaní spoluúčasti je potom zrejmá povinnosť

žalovanej uhradiť žalobcovi žalovanú istinu 6.306,84 eura. Tieto skutočnosti v konaní ani neboli sporné
a žalovanou spochybnené. Pokiaľ žalovaná poistnú sumu odmieta uhradiť a to z dôvodu dojednania čl. 5
bod 1 písm. d) VPPZ, kde sa uvádza, že poistenie sa nevzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, poukázal na to, že žalovaná pri svojej procesnej obrane opomenula
ustanovenie čl. 5 bod 4, ktoré k predmetnému článku vystupuje ako článok špeciálny. Čl. 5 bod 4 pritom

jasne uvádza, že poistenie sa vzťahuje aj na riziká vylúčené podľa ods. 1, 2 a 3. Vo vzťahu k žalovanou
uvádzanej absencii porušenia právnej povinnosti žalobcom uviedol, že táto je mylná a nemá oporu v
práve. Zdôraznil, že predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného
prostriedku je udalosť vyvolaná osobitnou povahou dopravného prostriedku, škoda a príčinná súvislosť
medzi udalosťou a vznikom škody. Vzhľadom na sprísnenú, objektívnu povahu zodpovednosti sa

na vznik zodpovednostného právneho vzťahu nevyžaduje zavinenie. Takisto nie je pre vznik tejto
zodpovednostirelevantnýprotiprávnyúkon,resp.protiprávnekonaniezodpovednéhosubjektu.Tvrdenia
žalovanej preto súd prvej inštancie vyhodnotil za snahu vyhnúť sa plneniu v zmysle uzavretej a platnej
poistnej zmluvy a vychádzal z tvrdení žalobcu, ktoré mal podložené a preukázané dôkazmi, pričom
žalovaná dôvodnosť nároku žalobcu nevyvrátila. Na uvedenom základe súd prvej inštancie v zmysle §

427 ods.1, § 429, § 788 ods.1, ods.3, § 790, § 797 ods. 1, ods.2, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na
náhradu trov konania vo výške 100 %.

3. Proti rozsudku podala žalovaná odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej
odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietala nesprávne právne posúdenie
veci. Vytýkala súdu prvej inštancie, že v odôvodnení rozhodnutia opomenul náležite sa vysporiadať
s jej tvrdeniami. Poukázala na zistený skutkový stav veci z ktorého vyplynulo, že žalobca a žalovaná

7.2.2006 uzatvorili Poistnú zmluvu č. 21-3681 s názvom "Poistenie všeobecnej zodpovedností za
škodu" (ďalej len "poistná zmluva"). Predmet poistenia v zmysle poistnej zmluvy bol vymedzený tak,
že: Poistenie sa vzťahuje na zodpovednosť poisteného za škodu spôsobenú inému ("tretej osobe"):
a) činnosťou alebo v súvislosti s činnosťou, vykonávanou na základe a v rozsahu podľa priloženého
výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov, odd. Sro, vložka č. 13470/Pzo dňa 20.12.2004,

b) vyplývajúcu zo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré poistený vlastní a/alebo užíva na podnikanie, ktoré
je predmetom poistenia, pokiaľ poistený za škodu zodpovedná podľa platných právnych predpisov.
Bola názoru, že už zo samotného názvu poistnej zmluvy je evidentné, že úmyslom zmluvných
strán bolo poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu spôsobenú poisteným. Samotný Občianskyzákonník v § 420 až § 450 pozná dva druhy zodpovednosti a to zodpovednosť všeobecnú a osobitnú.
Pokiaľ si žalobca uzatvoril poistenie všeobecnej zodpovednosti, nemožno toto poistenie výkladovo
rozširovať aj na osobitné druhy zodpovednosti podľa Občianskeho zákonníka. Ozrejmila v čom spočíva

všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, pričom zodpovednosť za
škodu spôsobenú prevádzkou dopravného sprostriedku podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka je
prípadom osobitnej zodpovednosti, ktorá nebola predmetom poistnej zmluvy. Zdôraznila, že predmetom
poistenia boli len škody vzniknuté pri činnosti vykonávania maloobchodu v rozsahu voľnej živnosti,
veľkoobchodu v rozsahu voľnej živnosti, sprostredkovania obchodu, škody vzniknuté prenájmom

motorových vozidiel alebo škody, vzniknuté pri výučbe vedenia motorových vozidiel. Z poistnej zmluvy
je teda evidentný rozsah poistenia, a ani jednu z týchto činností vykonávanú žalobcu nie je možné
považovať za prevádzku dopravných prostriedkov. Podľa názoru žalovanej, žalobca aj konajúci súd
uplatnili na daný skutkový stav právnu úpravu, ktorá sa na daný prípad nevzťahuje. Ustanovenie § 427
ods.1Občianskehozákonníkasavzťahujenaosobyvykonávajúcedopravunazákladepodnikateľského
oprávnenia. Žalobcu v žiadnom prípade nemožno považovať za dopravcu v zmysle tohto paragrafu,

pretože nemá podnikateľské oprávnenie na vykonávanie dopravy. Ak by žalovaná aj pripustila, že sa
na žalobcu vzťahuje § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, tak v tomto prípade je u prevádzkovateľa
motorového vozidla riziko znášania následkov zodpovednosti za škody spôsobené ich prevádzkou
zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je zo zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z.z. a z toho vyplýva, že

na danú zodpovednosť nie je možné uzavrieť iný typ poistnej zmluvy ako podľa zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení. Zároveň poukázala na znenie § 428 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého sa svojej zodpovednosti nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami,
ktoré majú pôvod v prevádzke. Uviedla, že škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod
v prevádzke motorového vozidla, ale škoda bola spôsobená výlučne okolnosťami majúcimi pôvod vo

výučbe vedenia motorového vozidla.

4. Poukázala tiež na to, že 20.5.2014 prebiehala výučba klientky žalobcu L. V. (ďalej len "žiačka") v
areáli autocvičiska. Pri výučbe boli použité štandardné vyučovacie metódy a ako vyučovacia pomôcka
bol použitý motocykel, ktorý spĺňal všetky technické predpoklady a bol v dobrom technickom stave.

Počas tejto výučby došlo k poškodeniu zdravia žiačky, pretože tá nerešpektovala pokyny vyučujúceho
a jej vlastnou vinou narazila motocyklom do oplotenia cvičiska a spôsobila si vážne poškodenie zdravia.
Žiačka tvrdila, že žalobca pochybil pri jej výučbe a je zodpovedný za škodu na jej zdraví. V súdnom
konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2C/24/2016 bol žalobca zaviazaný
uhradiť žiačke sumu vo výške 26.000 eur ako náhradu škody na zdraví. Z trestného konania sp. zn.

ČVS: ORP-159/SL-SL-2016 však jasne vyplynulo, že žalobca pri výučbe svojej žiačky nepochybil.
Poukázal tiež na § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka podľa ktorého zodpovednosti sa zbaví ten, kto
preukáže, že škodu nezavinil. Z daného jasne vyplýva, že žalobca sa zbavil svojej zodpovednosti a
žiačke nezodpovedná za škodu na zdraví, ktorá jej vznikla vlastným zavinením. Skutočnosť, že žalobca
uznal nárok žiačky a uhradil jej náhradu škody, nezakladá žalovanému povinnosť plniť podľa poistnej

zmluvy.

5. Namietala, že počas súdneho konania dával konajúcemu súdu tiež do pozornosti čl. 5 ods. 1 písm. d)
VPPZ, kde sa uvádza, že poistenie sa nevzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Konajúci súd vyhodnotil túto výluku ako neaplikovateľnú, pretože čl. 5 ods. 4 VPPZ

uvádza, že ak sa v poistnej zmluve dohodlo, že poistenie sa vťahuje aj na niektoré riziko vylúčené
podľa ods. 1, 2 alebo 3 tohto článku, platia pre toto poistené ostatné vylúčenia uvedené v tomto článku.
Nestotožnila sa s takýmto výkladom súdu prvej inštancie, pretože jednak v poistnej zmluve nebolo
výslovne dohodnuté, že by sa poistenie vzťahovalo aj na škody spôsobené prevádzkou motorového
vozidla a hlavne škoda nevznikla pri prevádzke motorového vozidla, ale pri výučbe vedenia motorového

vozidla, čo nie je možné stotožňovať.

6. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na obsah uzavretej
poistnej zmluvy a výpis z obchodného registra podľa ktorého žalobca vykonáva najmä činnosť -
vyučovanie vedenia motorového vozidla (činnosť autoškoly), pričom je zrejmé, že činnosť žalobcu

vykonávaná na základe a v rozsahu výpisu z obchodného registra (vyučovanie vedenia motorového
vozidla - výcvik v autoškole), pri ktorej vznikla škodová udalosť je činnosťou súvisiacou s prevádzkou
motorového vozidla. Poukázal tiež na čl. 3 ods. 1 a čl. 3 ods. 2 VPPZ a tiež § 35 ods. 2
Občianskeho zákonníka, s tým, že aj keď je v názve uvedenej poistnej zmluvy spomenutý termínvšeobecná zodpovednosť, podľa predmetu zmluvy je zrejmé, že úmyslom strán pri uzatváraní zmluvy
bolo poistenie zodpovednosti poisteného za škodu spôsobenú inému činnosťou alebo v súvislosti
s činnosťou vykonávanou na základe a v rozsahu podľa priloženého výpisu z obchodného registra

Okresného súdu Prešov a teda poistenie zodpovednosti poisteného za škodu spôsobenú inému pri
vykonávaní činnosti autoškoly (vyučovanie vedenia motorového vozidla), ktorá je činnosťou súvisiacou
s prevádzkou motorového vozidla a teda činnosťou, ktorú je potrebné posudzovať podľa ustanovení
objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 a nasl.
Občianskeho zákonníka), nakoľko predmetom Poistnej zmluvy č. 21-3681 je poistenie zodpovednosti

poisteného za škodu spôsobenú inému činnosťou alebo v súvislosti s činnosťou, vykonávanou na
základe a v rozsahu podľa priloženého výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov, odd. Sro,
vložka č. 13470/P zo dňa 20.12.2004, pokiaľ poistený za škodu zodpovedá podľa platných právnych
predpisov. Činnosť poisteného vykonávaná na základe a v rozsahu výpisu z obchodného registra
(vyučovanie vedenia motorového vozidla - výcvik v autoškole), pri ktorej vznikla škodová udalosť je
činnosťou súvisiacou s prevádzkou motorového vozidla, teda je zrejmé že poistenie zodpovednosti

za škodu, ktoré je predmetom Poistnej zmluvy č. 21-3681 je poistením zodpovednosti za škodu
založeným na princípe objektívnej zodpovednosti. Zodpovednosť prevádzateľa má povahu objektívnej
zodpovednosti, nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon (porušenie právnej povinnosti) osoby,
ktorá za škodu zodpovedá, ani jej zavinenie. Zavinenie osôb použitých pri prevádzke dopravného
prostriedku nemá na vznik a rozsah zodpovednosti prevádzateľa žiaden vplyv. Podmienkou vzniku

zodpovednosti prevádzateľa dopravného prostriedku je spôsobenie škody udalosťou, ktorou je samotná
prevádzka dopravného prostriedku. Právna úprava vychádza zo zásady, že ten kto určitý dopravný
prostriedok prevádzkuje, má niesť riziko nebezpečenstva, ktoré z takejto prevádzky vyplýva, nakoľko
predmetná zodpovednosť je založená len na osobitnej povahe prevádzky dopravných prostriedkov a na
nebezpečenstve, ktoré z tejto povahy vyplýva, bez toho, aby zodpovednosť za škodu bola akokoľvek

podmienená ešte tým, že bola porušená nejaká právna povinnosť.

7. Pokiaľ žalovaná v odvolaní poukazovala na to, že škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú
pôvod v prevádzke motorového vozidla, ale škoda bola spôsobená výlučne okolnosťami majúcimi pôvod
vo výučbe vedenia motorového vozidla, čo podľa názoru žalovanej nie je možné stotožňovať, poukázal

na to, že v zmysle právnej teórie i rozhodovacej súdnej praxe v súlade s § 427 ods. 2 Občiansky
zákonník za prevádzateľa možno považovať osobu, ktorá má právnu a súčasne aj faktickú možnosť
disponovať s dopravným prostriedkom a organizovane ho užívať. Ide o organizované a dlhodobejšie
používanie dopravného prostriedku na účel, na ktorý je dopravný prostriedok určený, pričom užívajúca
osoba je oprávnená dopravný prostriedok na tento účel používať. Prevádzkou dopravného prostriedku

(motorového vozidla) prevádzateľom je faktické využitie motorového vozidla, teda prevádza motorového
vozidla prejavujúca sa pohybom (jazda).

8. Ozrejmil, že v zmysle zákona č. 93/2005 Z.z. o autoškolách, autoškola je výcvikové a výchovno-
vzdelávacie zariadenie registrované podľa tohto zákona na vykonávanie výučby a výcviku účastníkov

prípravynaskúškuodbornejspôsobilostinavydanieoprávneniaviesťmotorovévozidlá.Prevádzkovanie
autoškoly je podnikaním na základe živnostenského oprávnenia. Technickú základňu autoškoly tvorí
priestor, v ktorom sa prevádzkuje autoškola a technické a technologické zariadenie určené na
prevádzkovanie autoškoly. Technickým a technologickým zariadením určeným na prevádzkovanie
autoškoly sú výcvikové vozidlá. Z vyššie uvedeného teda považoval za zrejmé, že autoškola je

prevádzateľom motorových vozidiel, pričom prevádzkou je potrebné považovať samotné faktické
využívanie motorových vozidiel na to určených počas výcviku vedenia motorových vozidiel.

9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 378, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a

contrario, keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§
388 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.5.2020 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

10. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.11. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné
podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené
alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

12. Podľa § 790 Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä: a) majetok pre prípad jeho poškodenia,
zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú
osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej
udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne

zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

13. Z nesporných skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že medzi stranami vznikol dňa
7.2.2006 záväzkový vzťah založený Poistnou zmluvou č. 21 - 3681. Z tohto záväzkového vzťahu vyplýva
pre žalobcu, poisteného, povinnosť platiť mesačné poistné a pre žalovaného ako poisťovateľa povinnosť
poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane udalosť v zmluve bližšie označená. Dňa 20.5.2014

došlo ku škodovej udalosti - poškodeniu zdravia jedného klienta žalobcu, a to pri výkone jeho činnosti
zapísanej v obchodnom registri, pričom žalobca poškodenej uhradil požadovanú náhradu škody.

14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd prvej inštancie správne
zistil skutkový stav veci, avšak zo zisteného skutkového stavu veci vyvodil nesprávny právny záver o
povinnosti žalovanej poskytnúť žalobcovi plnenie na podklade uzavretej poistnej zmluvy.

15. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd uvádza, že poistná zmluva o zodpovednosti za
škodu okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať určenie rozsahu poistiteľa (uvedenie maximálnej
výšky plnenia, uvedenie tzv. spoluúčasti), presné označenie toho, na akú škodu (vo vzťahu k jej vzniku),
sa poistenie vzťahuje, určenie činnosti, na ktorú sa poistenie vzťahuje. Poistná zmluva o zodpovednosti

za škodu má spravidla obsahovať aj teritoriálne určenie zodpovednosti za škodu (napr. územie SR),
uvedenie prípadných výluk zo zodpovednosti.

16. Predmetom poistenia podľa poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanou bola škoda
spôsobená inému ("tretej osobe") činnosťou alebo v súvislosti s činnosťou vykonávanou na základe a

v rozsahu podľa priloženého výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov, odd. Sro, vložka
č. 13470/P zo dňa 20.12.2004 (čl. 1 písm. a) poistnej zmluvy). V zmysle čl. 2 poistnej zmluvy rozsah
poistenia všeobecnej zodpovednosti určujú Všeobecné poistné podmienky poistenia zodpovednosti za
škodu VPPZ/0902 (ďalej len "VPPZ"), ktoré sú priložené k tejto poistnej zmluve a tvoria jej neoddeliteľnú
súčasť.

17. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetom podnikania žalobcu bolo aj "vyučovanie vedenia
motorových vozidiel" a že v súvislosti s touto činnosťou - pri prevádzke motorového vozidla žalobcu -
došlo k poškodeniu zdravia žiačky žalobcu.

18. Výlukou zo zodpovednosti za škodu treba rozumieť takú udalosť alebo riziko, na ktoré sa na
dohodnuté poistenie podľa poistných podmienok nevzťahuje. Ide o osobitné klauzuly v poistných
podmienkach a poistných zmluvách, ktoré označujú prípady, kedy poisťovňa nie je povinná poskytnúť
poistné plnenie alebo jeho časť. Podľa čl. 5 bod 1 písm. d) VPPZ poistenie sa nevzťahuje na
zodpovednosť za škodu spôsobnú prevádzkou motorového vozidla. Odvolací súd sa v plnej miere

stotožňuje s námietkou žalovanej, že v zmysle čl. 5 bod 1 písm. d) VPPZ bolo z poistného plnenia
vylúčené plnenie zo zodpovednosti žalobcu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

19. Pokiaľ aj súd prvej inštancie vychádzal z obsahu čl. 5 bod 4 VPPZ odvolací súd uvádza, že z
obsahu uvedeného článku nevyplýva, že v poistnej zmluve bolo dohodnuté, že poistenie sa vzťahuje

aj na riziko uvedené v čl. 5 bod 1 písm. d) VPPZ (škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla).
Z obsahu čl. 5 bod 4 VPPZ vyplýva, že vylúčenie konkrétneho rizika uvedeného v ods. 1, 2 a 3 by
muselo byť v poistnej zmluve dohodnuté, t.j. muselo by byť súčasťou osobitného dojednania medzi
stranami, teda z obsahu poistnej zmluvy by muselo jednoznačne vyplývať, že poistenie sa vzťahuje ajna niektoré z rizík vylúčených podľa čl. 5 ods. 1, 2 a 3 VPPZ. Len samotná skutočnosť, že predmetom
poistenia v zmysle čl. 1 písm. a) poistnej zmluvy bola jedna z viacerých činností žalobcu zapísaných
v obchodnom registri, ktorá súvisí s prevádzkou motorového vozidla a ktorá je spojená so zvýšeným

rizikom vzniku škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla (vyučovanie vedenia motorových
vozidiel), nezakladá poistenie aj tohto rizika, pokiaľ v zmysle čl. 5 bod 1 písm. d) VPPZ takéto riziko bolo
z poistenia vylúčené a súčasne nebolo výslovne dohodnuté, že poistenie sa vzťahuje aj toto riziko. Pri
výklade, ktorý prezentoval žalobca a s ktorým sa stotožnil aj súd prvej inštancie, by výluky uvedené vo
VPPZ v čl. 5 bod 1, 2, 3 úplne stratili akékoľvek svoje opodstatnenie.

20. Odvolací súd súčasne poukazuje aj na to, že v súvislosti s prevádzkovaním autoškoly bol žalobca
povinný uzavrieť poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovaním autoškoly v zmysle §
6 ods. 1 písm. c) zákona č. 93/2005 Z.z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ide o tzv. zákonné zmluvné poistenie, ktoré ukladá prevádzkovateľom autoškoly všeobecne záväzný
právny predpis. Plnenie poisťovne tak v súdenej veci podľa názoru odvolacieho súdu podliehalo výluke

z poistenia aj podľa čl. 5 bod 2 písm. k) VPPZ, podľa ktorého pokiaľ sa v poistnej zmluve výslovne
nedohodlo inak, poistenie sa nevzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobnú činnosťou, pri ktorej
povinnosť uzavrieť poistenie ukladá všeobecne záväzný právny predpis.

21. Záverom, avšak iba okrajovo, odvolací súd vo vzťahu k posúdeniu predpokladov zodpovednosti

žalobu podľa § 527 Občianskeho zákonníka a obrany žalovanej poukazujúcej na zavinenie
samotnej poškodenej (žiačky žalobcu) poznamenáva, že zodpovednosť za škodu v zmysle § 527
Občianskeho zákonníka je nepochybne zodpovednosťou založenou na tom, že ako podmienka
vzniku zodpovednostného vzťahu sa nepredpokladá porušenie právnej povinnosti, ak je škoda
vyvolaná osobitnou povahou prevádzkového zariadenia, ktoré sú súhrnne označené ako dopravné

prostriedky. Ide o zodpovednosť objektívnu, kedy sa zodpovedná osoba (prevádzkovateľ) nemôže
zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok zavinenia, jej zodpovednosť je vylúčená len pri
splnení liberačných dôvodov (§ 428 Občianskeho zákonníka). To však ale neznamená, že pri aplikácii
ustanovení o objektívnej zodpovednosti je vylúčené použitie spoločných ustanovení k zodpovednosti
za škodu (§ 438 - § 450 Občianskeho zákonníka), ktorá sa vzťahuje ku všetkým typom zodpovednosti

podľa Občianskeho zákonníka a medzi ne patrí aj ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda
spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Spoluzavinenie poškodeného znamená, že jeho
konanie bolo buď hlavnou a bezprostrednou príčinou vzniku jeho škody alebo bolo jednou z príčin jej
vzniku. I keď zákon hovorí o spoluzavinení, nie je forma zavinenia (úmysel, nedbanlivosť) podstatná,

pričom nemusí ísť ani o porušenie právnej povinnosti na strane poškodeného; v zmysle zásady casum
sentit dominus poškodený dokonca nesie i následky náhody, ktorá ho postihla (podobne rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23.2.2006, sp. zn. 25 Cdo 65/2005). V rozsahu, v akom sa na vzniku
škody podieľalo konanie poškodeného, príp. náhoda, ktorá sa mu prihodila, je vylúčená zodpovednosť
škodcu, čo platí ako pre zodpovednosť spočívajúcu na zásade prezumovaného zavinenia, tak i v prípade

objektívnej zodpovednosti ako ju upravuje ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka. Podstatným
teda je, že ak bola škoda spôsobená výlučne konaním poškodeného, je úplne vylúčená zodpovednosť
prevádzkovateľa, na čo však súd prvej inštancie vôbec neprihliadol.

22. Na uvedenom základe, po zhodnotení vecnej a právnej argumentácie žalovanej v odvolaní, odvolací

súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalobu zamietol; vychádzajúc
pritom v celom rozsahu zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je viazaný (§ 383
C.s.p.) a ktorý po právnej stránke posúdil inak a preto nemusel opakovať, príp. dopĺňať dokazovanie.

23. O nároku na náhradu trov celého konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení

s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde, nakoľko mal vo veci plný úspech.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).