Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118357729
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6118357729.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej

a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so
sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom,
advokátom, so sídlom D. X, XXX XX A., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému JUDr.
Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom B. E. X/A, XXX XX. I., v konaní o zaplatenie sumy 108,00
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 14C/1/2019-86
zo dňa 12. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 14C/1/2019-86 zo dňa 12. novembra 2019 p o t v r d z u j e.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresnýsúdnapadnutýmrozsudkomvzmysle§4ods.2písm.b)zákonač.381/2001Z.z.spoukazom
na § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 442 ods. 1, § 524 Občianskeho zákonníka uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 108,00 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 06.04.2018
do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Žalovanému uložil povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu (výrok II.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou v rámci upomínacieho
konania na Okresnom súde Banská Bystrica, postúpenou Okresnému súdu Žilina dňa 28.12.2018,
proti žalovanému domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 108,00 Eur spolu s úrokom z omeškania.
3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, a medzi stranami nebolo
sporné, že dňa 23.10.2017 došlo v Žiline ku škodovej udalosti tým spôsobom, že vodič motorového
vozidla zn. Ford Galaxy, ev. č. ZA 160 GI, poisteného v poisťovni žalovaného, spôsobil škodu na

motorovom vozidle zn. Suzuki SX4, ev. č. ZA 716 ED, vo vlastníctve O. L. (ďalej „poškodený). Škodová
udalosť bola spôsobená prevádzkou poistenca žalovaného. Nespornou bola aj skutočnosť, že žalobca s
poškodeným uzavreli dňa 27.11.2017 zmluvu o nájme č. 530, na základe ktorej žalobca ako prenajímateľ
prenajal poškodenému ako nájomcovi motorové vozidlo zn. KIA Ceed, ev. č. BL 306 KZ na dobu od
27.11.2017 počas nevyhnutnej opravy poškodeného vozidla za dohodnutú sumu 36,00 Eur denne. Po
ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 170568 zo dňa 11.12.2017, splatnú dňom
25.12.2017, na sumu 648,00 Eur za nájom vozidla od 27.11.2017 do 11.12.2017, t.j. 15 za dní nájmu.

Na faktúre bol dopísaný jazdný výkon počítadla s prevzatím 29036 a odovzdaním 29497. V konaní
predložil žalobca aj listinu označenú ako „Čestné prehlásenie“ v rámci ktorej poškodený uviedol, že
vozidlo mal zapožičané z dôvodu poškodenia jeho vozidla za účelom dopravy do zamestnania a plnenia
životnýchpotrieb.Zmluvouopostúpenípohľadávkyzodňa11.12.2017postúpilpoškodenýakopostupcaa nájomca žalobcovi ako postupníkovi a prenajímateľovi pohľadávku vo výške 648,00 Eur z titulu nároku
poškodeného voči žalovanému podľa § 4 zák. č. 381/2001 Z.z. za užívanie náhradného vozidla za
odplatu 648,00 Eur. Zároveň v čl. 5 zmluvy sa strany dohodli na vzájomnom započítaní záväzkov, a to

odplaty postupcu voči pohľadávke postupníka, ktorú mal voči postupcovi na základe nájmu náhradného
vozidla, ktorú si bude žalobca vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Postúpenie bolo postupcom
listom bez uvedeného dňa vyhotovenia oznámené žalovanému s výzvou na plnenie na účet postupníka
- žalobcu. Z oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa 21.03.2018 vyplynulo, že žalovaný po
ukončení šetrenia poistnej udalosti dňa 20.03.2018 poskytol žalobcovi poistné plnenie za zapožičanie

náhradného vozidla celkom vo výške 540,00 Eur, s tým, že dennú sadzbu za náhradné vozidlo upravil
na sumu 36,00 Eur denne vrátane s DPH na základe porovnateľných ponúk autopožičovní v regióne.
4. Prvoinštančný súd sa zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pričom dospel k záveru,
že táto je v konaní daná, pričom tvrdenia žalovaného o cesii dlhu považoval za účelové a obštrukčné.
Žalobca prenajal poškodenému vozidlo počas trvania opravy vozidla. Poškodenie vozidla poškodeného
bolo zavinené poistencom žalovaného. Na základe zmluvy o nájme zo dňa 27.11.2017 poškodený

užíval vozidlo po dohodnutú dobu a žalobcovi tým vznikol voči poškodenému nárok na zaplatenie
nájomného. Tento nárok bol aj vyúčtovaný faktúrou v zmysle zmluvy. Záväzok nájomcu vznikol užívaním
vozidla na základe synalagmatického úkonu, nie vyúčtovaním a je úplne nezávislý od vôle škodcu
či poisťovne, ktorá likviduje pre škodcu poistnú udalosť. Následne poškodený zmluvou o postúpení
pohľadávky postúpil pohľadávku voči žalovanému ako poisťovni titulom náhrady škody spôsobenej

poškodením vozidla, ktorá mu vznikla tým, že počas nemožnosti užívania poškodeného vozidla si musel
zapožičať náhradné vozidlo. Postúpenie pohľadávky bolo odplatné rovnajúcej sa výške postúpenej
istiny. Tým, že žalobca nadobudol pohľadávku, musel zaplatiť dohodnutú odplatu. Poškodený mal
povinnosť úhrady nájomného a žalobca odplaty za postúpenú pohľadávku. Tým, že si strany započítali
vzájomné pohľadávky, stretli sa pohľadávka žalobcu za nájomné (voči poškodenému ako nájomcovi) a

pohľadávka poškodeného - nájomcu na odplatu za postúpenú pohľadávku a vzájomne zanikli. Nezanikla
tým však postúpená pohľadávka a započítanie bolo voči nej, ako nároku voči poisťovni irelevantné
(započítaná bola odplata za postúpenie voči nájomnému).
5. Nakoľko v konaní nebolo sporné poškodenie vozidla poškodeného poistencom žalovaného, súd mal
preukázaný nárok na náhradu škody, žalovaný ako poisťovňa plnil nárok vo výške nákladov na opravu

a čiastočne aj náhradu za požičanie vozidla. Okrem priamej náhrady škody vo výške hodnoty vozidla
súd ustálil, že mu náleží aj náhrada škody vzniknutá tým, že musel vynaložiť prostriedky na obstaranie
náhradného vozidla od času vzniku škody po opravu vozidla. Vo vzťahu k výške škody a dennému nájmu
súd nezistil, že by výška nájmu bola neprimeraná, presahovala by výšku nájmu, za ktorý v mieste a
čase požičiavajú obdobné vozidlá iné autopožičovne a pod., na základe čoho priznal žalobcovi voči

žalovanému žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy tvoriacej rozdiel medzi účtovanou sumou
648,00 Eur a sumou poskytnutou žalovaným 540,00 Eur, t.j. sumu 108,00 Eur. Spolu s istinou priznal
súd žalobcovi v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z. aj úroky z omeškania s tým, že omeškanie stanovil v zmysle ustanovenia § 11 ods. 8 a § 11
ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. dňom nasledujúcim po uplynutí 15 dňovej lehoty od ukončenia

šetrenia, nakoľko došlo k nedôvodnému kráteniu poistného plnenia.
6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania proti
žalovanému v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle podmienok
podľa § 262 ods. 2 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Mal za to, že okresný súd rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše
nedostatočne odôvodnil. Okresný súd sa zároveň žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal

s námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v súdenom spore. Poškodenému bola
spôsobená škodová udalosť prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného, v ktorej
súvislostimalbyťpoškodenýnútenýužívaťnáhradnévozidlozapožičanéužalobcuvzmyslepríslušných
nájomných zmlúv. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru a dňa 11.12.2017
poškodený uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá mu vznikla z titulu účelne

vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla. Z uvedeného - podľa odvolateľa - vyplýva,
že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Je teda zrejmé,
že poškodený, a nie žalovaný predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Poškodený preto
nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Jej uzatvorením nemohlo dôjsťk postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, keďže túto pohľadávku pred cesiou poškodený
žalobcovi neuhradil, a teda mu pohľadávka nevznikla. Odvolateľ ďalej tvrdil, že uvedeným postúpením
došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky

žalobcu v rozpore s § 524 Občianskeho zákonníka. V zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky totiž
prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu (neexistujúcej) pohľadávky a až následne k
započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Žalovaný zhrnul, že ak poškodený
nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto postúpiť na žalobcu a
tomu následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie,

ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Predmetné postúpenie (neexistujúcej) pohľadávky
je tak pre obchádzanie zákona absolútne neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

9. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasil s námietkami
žalovaného a uviedol, že prvoinštančný súd mal, vzhľadom na skutkové okolnosti a vykonané
dokazovanie, aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu preukázanú z predloženej zmluvy o postúpení

pohľadávky, na základe ktorej došlo k platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky z poškodeného
na žalobcu. Právne posúdenie a odôvodnenie napadnutého rozsudku v otázke namietanej aktívnej
legitimácie žalobcu považuje žalobca za správne, riadne odôvodnené a zrozumiteľné. To, že žalovaný
akceptoval postúpenie pohľadávky je zrejmé aj z toho, že čiastočné poistné plnenie poukázal na účet
žalobcu ako postupníka. Nesúhlasil ani s tvrdením odvolateľa o arbitrárnosti a svojvôli prvoinštančného

súdu - to, že sa žalovaný nestotožňuje s názorom súdu riadne odôvodneným v napadnutom rozsudku
ešte neznamená, že tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Žalobca sa vyjadril
aj k žalovaným namietanej absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, s ktorým názorom sa
nestotožnil, pričom na podporu svojho stanoviska poukázal na viacero rozhodnutí všeobecných súdov
SR.

10. Žalovaný, ktorému bolo vyjadrenie žalobcu doručené prostredníctvom právneho zástupcu dňa
03.02.2020, procesne nereagoval.

11. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené/doručené neboli.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správne.

13. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, pričom
sa stotožnil so zásadnými skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia

okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

14. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu
žalovaného formulovanú v jeho opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Krajský súd zároveň poukazuje na
zodpovednosťodvolateľazaobsahovévymedzeniesvojhoodvolania,vspojitosti snevyhnutnosťou
odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

15. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti

odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej
inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom
rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.16. Podľa názoru odvolacieho súdu je správny právny záver okresného súdu o aktívnej vecnej legitimácii
žalobcu, ktorý svoje úvahy k predmetnej právnej otázke vyjadril v odseku 23. odôvodnenia napadnutého
rozsudku.

17. Za nedôvodné považoval odvolací súd námietky odvolateľa o arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti
napadnutého rozsudku. Vo všeobecnosti je náležitou východisková úvaha žalovaného o nevyhnutnosti
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti
základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na

skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci okresný
súd svoje rozhodnutie odôvodnil zákonu zodpovedajúcim spôsobom. Právo na súdnu ochranu však
nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou, prípadne s „právom“ na vydanie
rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením
daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv
o obsahu odôvodnenia.

18. Ako už uviedol krajský súd vyššie, konanie na súde prvej inštancie a na odvolacom súde tvorí jeden
celok. Z daného faktu vychádza tak Európsky súd pre ľudské práva, ako aj Ústavný súd SR pri zaujímaní
stanoviska, či postupom súdu v konkrétnej veci došlo k odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom/
bolo mu odopreté právo na súdnu ochranu. Inými slovami, odvolací súd je oprávnený korigovať určité

nedôslednosti v postupe a v rozhodnutí súdu prvej inštancie bez toho, aby prvoinštančné rozhodnutie
muselo byť zrušené. Uvedené zodpovedá i právnej konštrukcii civilného sporového odvolacieho
konania, ktoré nie je budované na kasačnom princípe (na rozdiel napríklad od konania
v správnom súdnictve).

19. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných/základných práv dosahuje len
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody
sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, alebo ak sú tieto dôvody zjavne
jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (I. ÚS 344/10, III. ÚS 305/08).

20. Z ust. § 220 CSP vyplýva, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

21. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd sa v prejednávanej právnej veci
dostatočným spôsobom riadil ustanovením § 220 CSP, keď je z odôvodnenia napadnutého rozsudku

zrejmé, čoho sa žalobca domáhal a aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, uviedol ktoré dôkazy
boli vykonané a z ktorých pri svojom rozhodnutí vychádzal, poukázal na právnu úpravu, v zmysle
ktorej vychádzal pri kreovaní právneho záveru o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku, pričom
rozhodol o celom uplatnenom nároku a odôvodnenie jeho rozhodnutia korešponduje s výrokovou
časťou napadnutého rozsudku. V záverečných odsekoch odôvodnenia popísal svoj procesný postup pri

rozhodovaní o trovách konania, ktorý korešponduje s výrokovou časťou napadnutého rozsudku.

22. Krajský súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
v prejednávanej veci z dôvodu, že žalobou uplatnený nárok vyplýval zo záväzku z neuhradenej
faktúry, v rámci ktorej bol dlžníkom žalobcu poškodený. Predmetnom postúpenia bol v danom prípade

nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorý vznikol poškodenému voči
žalovanému ako poisťovni škodcu. Z ustanovenia § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. je pritom zrejmé, že
z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na náhradu
škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. V tejto súvislosti je potrebné
vziať do úvahy aj ustálenú judikatúru všeobecných súdov, z ktorej vyplýva, že skutočnou škodou je aj

škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu
má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní
s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca
majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadneaby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné
zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté motorové vozidlo. V konaní bola
preukázaná aj príčinná súvislosť, keď škodová udalosť, a to poistná udalosť skutočne spôsobila škodu,

o náhradu ktorej v konaní išlo. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia
majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody.
Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody,
v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť
využívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného motorového vozidla a cenu za nájom

požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla vyplatil. Právny nástupca poškodeného potom na
základe platnej zmluvy o postúpení v konaní uplatňoval žalovaným (poisťovňou) nevyplatenú sumu,
ktorá zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp. právnemu predchodcovi žalobcu vznikli, ktoré
by inak nenastali, ak by mohol používať svoje vlastné vozidlo. Stav, do ktorého sa dostal poškodený
(právny predchodca žalobcu), zavinil klient žalovaného. Nepriaznivosť tohto stavu nemožno umocňovať
u poškodeného neprimeraným zaťažovaním a požadovať o neho, aby v sieti opravovní zisťoval a

hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, resp. s krátkou dobou opravy. Rovnako
nemožno od poškodeného spravodlivo požadovať, aby počas opravy jeho poškodeného motorového
vozidla zisťoval alternatívy iného charakteru, t.j. aby pri vylúčení možnosti používania svojho vlastného
motorového vozidla, tento stav riešil napr. používaním hromadnej dopravy. Takýmto prístupom by bol
totiž poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho motorového

vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre
poškodeného. Poškodený je nemožnosťou používania svojho motorového vozidla paralyzovaný, a preto
nie je možné spravodlivo v uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením
ceny za nájom zapožičaného motorového vozidla, dožadovať sa ešte splnenia ďalších podmienok.

23. Odvolací súd je toho názoru, že zmluva o postúpení pohľadávok, uzatvorená medzi poškodeným a
žalobcom dňa 11.12.2017, tvorí jeden celok upravujúci navzájom prepojené viaceré práva a povinnosti
jej strán/subjektov. Nespochybnenou vôľou poškodeného a žalobcu bolo dotknuté vzájomné práva a
povinnosti upraviť v rámci jednej zmluvy, čo vôbec nie je v rozpore s tým, že bolo možné na ich
usporiadanie použiť/uzavrieť viacero relatívne samostatných právnych úkonov.

24. Za relevantný je potrebné považovať argument žalobcu v jeho vyjadrení k podanému odvolaniu
žalovaného, že v rámci zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky
so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s odplatou za
postúpenie pohľadávky. Pri striktnom (až puristickom) prístupe k výkladu práva by bolo možné trvať

na tom, aby poškodený uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného vozidla a ten mu ihneď v rámci
postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze (doslova tie isté bankovky a mince) vrátil. Inými
slovami, poškodený by položil na stôl sumu 712,80 Eur a posunul ju k žalobcovi, ktorý by ju vzápätí
posunul späť k poškodenému.

25. Krajský súd vedome v danej spojitosti používa mierne ironický tón, pretože popísaný (odvolateľom
minimálne naznačovaný) postup v kontraktačných procesoch odporuje bežnej realite každodenného
života, pri ktorej tak fyzické, ako aj právnické osoby takmer permanentne vstupujú do desiatok rôznych
právnych vzťahov. Určite sa pritom nejedná o obchádzanie zákona, keďže právny úkon poškodeného a
žalobcu nesmeroval k tomu, aby zákon dodržaný nebol. Naopak, takým počínaním by skôr bolo formálne

vygenerovanie viacerých právne až perfekcionalistických zmlúv, ktoré by však
nekorešpondovali s bezprostrednou realitou.

26. Žalovaný v rámci svojho opravného prostriedku len zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú v
prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného

súdutak,akoboliprezentovanévodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiaaodvolaciemusúduopakovane
predkladal svoje subjektívne právne závery, ku ktorým mal okresný súd v danom prípade dospieť.

27. V danej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany
sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.

ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa
rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods.
1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo stranysporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

28. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, nakoľko odvolanie žalovaného v
danom prípade nemalo opodstatnenie a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie,
na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, tento rozsudok okresného súdu v zmysle § 387
ods. 1 CSP v meritórnom výroku I. ako vecne správny potvrdil.

29. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách
prvoinštančného konania (výrok II.), vo vzťahu ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú
odvolaciu argumentáciu, a ktorý zároveň plne zodpovedá úspechu sporových strán posúdenému v
zmysle zákonných ustanovení v ňom citovaných.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1

CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu
v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý vo veci podaného odvolania úspech nemal. O výške náhrady
trovtohtoštádiakonaniarozhodnepoprávoplatnostitohtorozhodnutiasamostatnýmrozhodnutímsúdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

31. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 2 : 1.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).