Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. apríl 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 48Tk/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120010260
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Béreš

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5120010260.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Béreša a prísediacich Jaroslava

Dubeňa a Jozefa Kolkusa, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.04.2020, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

H. P. S. Á. A. O. P., nar. XX.XX.XXXX R. Ž.,
trvale bytom S. Q., K.. S. J. XX/XX,
okres Ž.,
t. č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Ž.,

j e v i n n ý , ž e

v presne nezistenom čase od 18.00 hod do 21.00 hod. dňa 07.12.2017 v S. Q., na ulici Š. Č.. XXX/
X XA, okres Žilina, v byte č. XX na štvrtom poschodí v obývacej miestnosti pod vplyvom drog a
alkoholu konajúc vo vystupňovanom agresívnom afekte po predchádzajúcom slovnom nedorozumení
v úmysle usmrtiť brutálnym spôsobom fyzicky napadol E. Ú., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom S. Q., K..

Š. Č.. XXX/XXA, okres Ž. tak, že ju opakovane, mnohopočetne a po dlhší čas, silou veľkej prudkosti
intenzívne udieral (kopal a skákal) po celom tele, najmä do oblasti hlavy, brucha, hrudníka a panvy,
čím jej spôsobil ložiskovité prekrvácanie mäkkých pokrývok lebečných, prekrvácanie mäkkej pleny
mozgu a mozočka, zakrvácanie do vnútrokomorového systému mozgu, zlomeniny rebier na ľavej
strane hrudníka s blokovou zlomeninou, zakrvácanie do ľavej pohrudničnej dutiny, pomliaždenie pľúc,
trhlinu ľavých pľúc, prekrvácanie bránice na ľavej strane, mnohopočetné trhliny až dilacerácie pečene,
pomliaždenie a prekrvácanie podžalúdkovej žľazy a ľavej obličky, zlomeniny panvy na oboch stranách,
zakrvácanie do dutiny brušnej, prekrvácanie zápobrušnicového priestoru, svalstva a mäkkých tkanív

malej panvy, poranenie vonkajších a vnútorných pohlavných orgánov, opuch a krvný výron pravého
veľkého pysku, poranenie krčka maternice, na trupe mnohopočetné podkožné krvné výrony a odreniny s
maximom výskytu na bočnej až zadnej ploche trupu obojstranne, čím poškodená utrpela hemoragicko-
traumatický šok (šok zo straty krvi a poúrazový šok) pri vyššie uvedených početných poraneniach tela
so zakrvácaním do telesných dutín, na následky ktorých E. Ú. po útoku zomrela,

t e d a

iného úmyselne usmrtil a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - surovým spôsobom,

t ý m s p á c h a l

obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukázaním na § 138
písm. c) Tr. zák.

Z a t o s ao d s u d z u j e

Podľa § 145 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., per analogiam

podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere
17 (sedemnásť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Tr. zák. obžalovaného H. P. na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 78 ods. 1 Tr. zák. ukladá obžalovanému H. P. ochranný dohľad vo výmere 2 ( dva ) roky.

Podľa § 77 ods. 1 písm. b) Tr. zák. bude obžalovaný H. P. povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody osobne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho pobytu
v lehotách určených probačným a mediačným úradníkom.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný H. P. povinný nahradiť poškodenej
E. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž., K.. I. P. Č.. XXX/XX, prechodne bytom Ž. A. Č.. XX, škodu vo
výške 1.071,23 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Súd rozsudkom č. k. 29Tk/1/2018-1136 zo dňa 11.10.2018 v spojení s opravným uznesením č. k.
29Tk/1/2018-1143 zo dňa 19.10.2018 uznal obžalovaného H. P. vinný z obzvlášť závažného zločinu
zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c) Tr. zák. za čo mu
bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) rokov, pričom na jeho výkon
bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a ochranný

dohľad vo výmere 2 (dva) roky. Povinnosť po prepustení sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka
a povinnosť nahradiť poškodenej E. P. škodu vo výške 1.071,23 eur.

Následne bolo rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/38/2019 zo dňa 24.02.2020 rozhodnuté,
že podľa § 386 ods. 1 Tr. por. bol rozsudkom Okresného súdu Žilina z 11.10.2018, sp. zn. 29Tk/1/2018,

z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i), ods. 3 Tr. por., porušený zákon v ustanovení § 147 ods. 1,
ods. 3 písm. a) Tr. zák. v prospech obvineného H. P.. Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. bol uvedený napadnutý
rozsudok zrušený ako aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 388 ods. 1 Tr. por. bolo Okresnému súdu Žilina prikázané,
aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Zároveň bol H. P. vzatý do väzby.

Na hlavnom pojednávaní, vykonanom dňa 09.04.2020 podľa § 255 ods. 2 Tr. por. v neprítomnosti
poškodeného R. Ú., predseda senátu obžalovanému H. P., po oboznámení s rozsudkom Najvyššieho
súdu SR č. k. 4Tdo/38/2019-1276 zo dňa 24.02.2020, z ktorého vyplýva, že konanie proti obžalovanému
je klasifikované v zmysle podanej obžaloby ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, 2

písm. b) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. c) Tr. zák., umožnil urobiť vyhlásenie podľa
§ 257 ods. 1 Trestného poriadku.

Obžalovaný H. P. vyhlásil, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe ako obzvlášť
závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm.

c) Tr. zák.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného H. P. podľa § 257 ods. 1 Tr. por., postupoval súd primerane
podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), a h) Tr. por.

Obžalovaný H. P. na všetky otázky, či:

· rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
· bol poučený o svojich právach, najmä práve na obhajobu, na slobodnú voľbu obhajcu a možnosti radiť
sa s obhajcom o spôsobe obhajoby,

· rozumie právnej kvalifikácii skutku,· bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu,
· sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok,

odpovedal „áno“.

Po vyjadrení prítomného prokurátora, ktorý súhlasil s tým, aby bolo prijaté vyhlásenie obžalovaného, že
sa cíti byť vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe teda z obzvlášť závažného zločinu vraždy
podľa § 145 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. c) Tr. zák. Následne

súd podľa § 257 ods. 6, ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného, že sa cíti vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe.

Po prijatí vyhlásenia obžalovaného súd vyhlásil, že sa dokazovanie v rozsahu preukazujúcom vinu
obžalovaného H. P., ktorý sa priznal k spáchaniu skutku, ktorý mu prokurátor kladie za vinu, nevykoná
a vykoná len dokazovanie ohľadom trestu.

Súd so súhlasom prokurátora a obžalovaného podľa § 255 ods. 2 Tr. por. vykonal hlavné pojednávanie
v neprítomnosti poškodeného R.Í. Ú..

Napriek vyhláseniu obžalovaného o vine musel súd zistiť dôvodnosť viny obžalovaného, ktorá bola

zabezpečená svedeckými výpoveďami, najmä svedkov Š. P., E. U., I. Q., S. U., E.. D. J., O.. E. Š.,
za najzávažnejšiu súd považoval výpoveď svedka E. E., ktorý bol posledným kto videl obžalovaného
v spoločnosti poškodenej E. Ú., pretože tomuto pomáhal v čase asi o 19.00 hod. dňa 07.12.2017 s
poškodenou E. Ú. do výťahu. Obžalovaný bol usvedčovaný aj zabezpečenou výpoveďou svedka E.. T.
J., ktorý bol členom lekárskej pomoci a prvý bol v byte v S. Q. a snažili sa poskytnúť poškodenej E. Ú.Í.

pomoc, čo sa však stalo už nemožným, napriek resuscitácii poškodená E. Ú. zomrela.

Obžalovaného usvedčovali zo spáchania žalovaného skutku aj vypracované znalecké posudky H.. E..
F., E.. P. a znalecký posudok vypracovaný znalcami E.. D. O. a E.. A. D.. Znalec E.. D. O. podrobne
popísal mechanizmus zranení poškodenej, pričom za najzávažnejšie poranenia označil poranenia trupu

v oblasti hrudníka, brucha a panvy (zlomeniny rebier, zlomeniny panvy, poranenia vnútrohrudných a
vnútrobrušných orgánov a tkanív a zakrvácanie do telesných dutín). Tieto poranenia boli jednoznačne
spôsobené konaním inej osoby, a to opakovaným útokom smerujúcim k trupu poškodenej a viedli
k vzniku hemoragicko-traumatického šoku, ktorý mal za následok smrť poškodenej E. Ú.. Rovnako
závažným poranením bolo aj poranenie hlavy, ktoré vzniklo poranenie životne dôležitého orgánu -

mozgu, ktoré sa podieľalo na šokovom stave. Ostatné poranenia boli znalcom hodnotené ako ľahké.
Predpokladanou dobou smrti poškodenej dňa 07.12.2017 bol čas približne medzi 19.00 až 20.00 hod.
pri prípustnej odchýlke plus mínus 2,8 hodiny. Znalec sa nevedel podrobne vyjadriť, či smrť nastala
ihneď, alebo po určitom čase, pretože táto skutočnosť je ovplyvnená viacerými faktormi. S poukazom na
závery znaleckého posudku súd upravil skutkovú vetu a vypustil z nej slovíčko „bezprostredne“. V tejto

súvislosti s poukazom na znalecký posudok súd vypustil aj právnu kvalifikáciu skutku, ktorého sa mal
dopustiť obžalovaný a síce vypustil slovíčko „trýznivým spôsobom“, ponechal však spáchanie konania
„surovým spôsobom“.

Zo znaleckého posudku znalca H.. E.. M. F., H.., súd zistil, že obžalovaný nemohol byť pod vplyvom lieku

Zolpidem tak, ako to uvádzal, pretože znalca na základe znaleckého skúmania biologického materiálu
obžalovaného takéto skutočnosti nezistili.

Znalec E.. P. vo svojom znaleckom posudku uviedol, že obžalovaný v čase skutku konal vo
vystupňovanom agresívnom afekte, sexuálne agresívne, v stave kombinovanej intoxikácie návykovými

látkami. Jeho rozpoznávacie schopnosti boli v čase skutku znížené v malej (nepodstatnej) miere, zatiaľ
čo jeho ovládacie schopnosti boli znížené v podstatnej (forenzne významnej) miere. Jeho ovládacie
schopnosti však neboli vymiznuté. Znalec uviedol, že takýto stav bol u obvineného spôsobený výlučne
účinkom návykových látok požitých v čase skutku.

Právna kvalifikácia skutku bola samostatnou otázkou kde na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní
došlo k zmene právnej kvalifikácie z obzvlášť závažného zločinu vraždy na zločin zabitia. Je to skutočne
tak,akouviedolNajvyššísúdSRjetotenkálíniamedzinepriamymúmyslomavedomounedbanlivosťou.
Súd je v tejto časti viazaný názorom Najvyššieho súdu SR. Obžalovaný nešiel na miesto činu s úmyslomvraždiť, takýto motív ani pohnútku nemal, ale konajúc vo vystupňovanom afekte, ktorý potvrdil E.. P.,
došlo v podstatnej miere k zníženiu jeho ovládacích schopností a spôsobil následky, ktoré mali za
následok smrť jeho priateľky, poškodenej E. Ú..

Na hlavnom pojednávaní boli podľa § 269 prečítané listinné dôkazy a to konkrétne z č. l. 1288 lustrácia
v ZVJS , z č. l. 1289, 1310, odpis Registra trestov prokuratúry SR, z č. l. 1311 - 1312 a hodnotenie
obžalovaného z ÚVV a ÚVTOS Žilina.

Z lustrácie v ZVJS nachádzajúcej sa na č. l. 1288 vyplýva, že obžalovaný H. P. sa od 24.02.2020
nachádza vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Žilina na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Tdo/38/2019 zo dňa 24.02.2020.

Z odpisu Registra trestov prokuratúry SR z č. l. 1289 z ktorého vyplýva, že menovaný bol rozsudkom
Okresného súdu Žilina sp. zn. 29Tk/1/2018 zo dňa 11.10.2018 uznaný vinným z obzvlášť závažného

zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukázaním na § 138 ods. 1 písm. c) Tr. zák.
za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov, pričom na jeho výkon
bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a ochranný
dohľad na 2 roky. Uvádzané rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím NS SR č. k. 4Tdo/38/2019-1276
zo dňa 24.02.2020.

Z odpisu Registra trestov prokuratúry SR z č. l. 1310 zasa vyplýva, že obžalovaný H. P. nemá žiaden
záznam v registri trestov.

Z hodnotenia obžalovaného H. P. z ÚVV a ÚVTOS Ž. z č. l. 1311 - 1312 vyplýva, že menovaný

bol do ústavu dodaný dňa 24.02.2020 na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Tdo/38/2019.Väzbuvykonávavštandardnomrežime.Adaptácianapodmienkyvýkonuväzbyprebehla
bezproblémovo, nakoľko do výkonu väzby nastúpil z výkonu trestu. Povinnosti vyplývajúce z Ústavného
poriadku pre obvinených si do dňa podania správy 26.03.2020 plnil. K ostatným obvineným sa správa
slušne. K príslušníkom ZVJS sa správal na požadovanej úrovni. Osobnú hygienu ako aj čistotu na cele a

v osobných veciach dodržiava. Voľný čas trávi počúvaním ústavného rozhlasu, čítaním kníh z ústavnej
knižniceahranímspoločenskýchhier.PočaspobytuvovýkoneväzbyvÚVVaÚVTOSŽ.nebolpracovne
zaradený. Disciplinárne odmenený ani potrestaný počas výkonu väzby nebol.

Podľa § 278 ods. 1 Trestného poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v

obžalobnom návrhu.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na
dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí
prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré

boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 2 Trestného poriadku súd do základných práv a slobôd v prípadoch dovolených zákonom
zasahoval len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom rešpektoval
dôstojnosť osôb a ich súkromie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo
strán.

Z výsledkov dokazovania vykonaných na hlavnom pojednávaní v zmysle zásady voľného hodnotenia
dôkazov vyplývajúcej z § 2 ods. 12 Tr. por. súd vykonané dôkazy zhodnotil podľa svojho vnútorného
presvedčenia každý jednotlivo, i v ich súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku tak,
ako je tento uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku a naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného

činu a to:

Obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukázaním na § 138
písm. c) Tr. zák.Podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. kto iného úmyselne usmrtí, potrestá sa odňatí slobody na pätnásť rokov
až dvadsať rokov.

Podľa § 145 ods. 2 písm. b) Tr. zák. odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo
trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. c) Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
surovým alebo trýznivým spôsobom.

Obžalovaný svojim konaním porušil záujem štátu na ochrane ľudského života tento skutok spáchal
surovým spôsobom.

Pod pojmom surový spôsob treba rozumieť vysokú mieru brutality presahujúcu hranicu obvyklého násilia
použitého voči živej osobe. Takéto konanie nemusí u obete vyvolať trýzeň. V konkrétnom prípade za
obzvlášť surový spôsob spáchania trestného činu vraždy bolo posúdené konanie obžalovaného, ktorý
obeť E. Ú. opakovane, mnohopočetne a po dlhší čas, silou veľkej prudkosti, intenzívne udieral (kopal a
skákal) po celom tele, najmä do oblasti hlavy, brucha, hrudníka a panvy čím jej spôsobil poranenia, ktoré

jej spôsobili smrť. V danom prípade išlo o čin obzvlášť surový, pretože išlo o extrémne brutálny vražedný
mechanizmus o to viac, že bol použitý proti bezbrannej žene. Pri ustálení pojmového znaku surový
spôsob bude postačovať i nižšia miera násilia. S poukazom na vyššie uvedené súd nevidel v konaní
obžalovaného konanie zahŕňajúci pojem „trýznivým spôsobom“, preto tento z právnej vety vypustil.

Objektívna stránka tohto trestného činu predpokladá usmrtenie človeka - akékoľvek zbavenie života
živého človeka bez ohľadu na použité prostriedky.

Čo sa týka subjektívnej stránky trestného činu súd posúdil obžalovaného ako trestne zodpovedný
subjekt, tak z hľadiska veku aj príčetnosti. V priebehu dokazovania neboli preukázané také skutočnosti,

ktoré by vzbudzovali pochybnosti o tom, že by v čase spáchaniu činu obvinený trpel duševnou poruchou,
pre ktorú by nemohol rozpoznať jej nebezpečnosť pre spoločnosť alebo ovládnuť svoje konanie.

Z hľadiska subjektívnej stránky bolo preukázané, že obžalovaný vedel, že svojím konaním môže porušiť
alebo ohroziť záujem chránený zákonom (v danom prípade život) a pre prípad, že ho spôsobí, bol s

tým uzrozumený. Z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu bolo preukázané, že obžalovaný konal
v nepriamom úmysle (§ 15 ods. b) Tr. zák.).

Nepriamy úmysel (dolus indirectus) je založený na vedomostnej zložke, ktorá je vyjadrená slovami
„vedel, že…“ a na konštrukcii uzrozumenia, ktoré je variantom vôle, odlišnou od chcenia. Spôsobenie

trestnoprávneho následku nie je priamym cieľom páchateľa, ktorý svojím konaním sleduje iný cieľ. Avšak
zároveň je uzrozumený s tým, že realizácia tohto cieľa môže viesť k spôsobeniu tohto následku.

Súd posúdil skutok aj z hľadiska jeho závažnosti podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona a konštatoval, že
jeho závažnosť je väčšia ako nepatrná.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok
a zavinenie a porušenie záujmu chráneného Trestným zákonom, ako aj osobu obžalovaného, jeho
pomery a možnosti nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Ako poľahčujúcu okolnosť zobral súd do úvahy to, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu
riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zák.) a priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval

(§ 36 písm. l) Tr. zák.).

Podľa§38ods.3Tr.zák.akprevažujepomerpoľahčujúcichokolností,znižujesahornáhranicazákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.Podľa § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej
týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu.

Podľa § 39 ods. 4 Tr. zák. v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia
slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade
trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.

VychádzajúczvyššieuvedenýchustanoveníTrestnéhozákonasúdkonštatoval,ževpredmetnejtrestnej
veci prevažuje pomer poľahčujúcich okolností. Súd preto mal ukladať trest odňatia slobody podľa § 145
ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., per analogiam podľa § 39 ods.
2 písm. d) Tr. zák. v trestnej sadzbe 13 rokov a 6 mesiacov až 23 rokov a 4 mesiace.

So zreteľom na uvedené skutočnosti, najmä s poukazom na účel trestu ustanovený v § 34 ods. 1

Trestného zákona, súd uložil obžalovanému H. P. trest odňatia slobody vo výmere 17 (sedemnásť) rokov
teda pod dolnú hranicu vyššie uvedenej trestnej sadzby. Súd sa pri ukladaní trestu priklonil k uloženiu
trestu odňatia slobody pod dolnou hranicou trestnej sadzby, ktorej horná ako i dolná časť bola znížená
o jednu tretinu vzhľadom na vyššie citované ustanovenia Trestného zákona.

Trestný zákon v ustanovení § 38 ods. 2, ods 3 Tr. zák. zakotvuje povinnosť súdu prihliadnuť na pomer
a mieru závažnosti okolností. Pomerom je potrebné rozumieť „číselné“ vyjadrenie počtu poľahčujúcich,
resp. priťažujúcich okolností a ich porovnanie; miera vyjadruje závažnosť jednotlivých okolností a bude
rozhodujúca pre určenie konkrétnej výmery trestu v rámci stanovenej trestnej sadzby. Pri prevahe
poľahčujúcich okolností sa uplatní depenalizačný prístup - zníženie hornej hranice trestnej sadzby o

jednu tretinu. U obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, ktoré súd videl v tom, že
obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal, svoje konanie oľutoval a pred potrestaním viedol riadny život,
čo znamená, že nebol trestnoprávne ani priestupkovo postihnutý.

S poukazom na závery znaleckého posudku znalca E.. P. súd skúmal možnosť aplikovať ustanovenie §

39 ods. 2 písm. c) Tr. zák., pretože znalec uviedol, že obžalovaný konal v stave v zmenšenej príčetnosti,
kde jeho ovládacie schopnosti boli znížené v podstatnej miere, neboli však vymiznuté. Na druhej strane
znalec E.. P. uviedol i to, že obžalovaný ako skúsený „toxikoman“ vedel aký vplyv majú na neho drogy,
ktoré berie, napriek tomu požil drogu, na to ešte vypil alkohol a v tomto dôsledku potom nevedel svoje
konanie dostatočne ovládať, resp. v ňom prestať. Jeho konaním boli spôsobené nenávratné dôsledky,

a to smrť mladej osoby poškodenej E. Ú.. S poukazom na vyššie uvedené súd pri ukladaní trestu
obžalovanému neaplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák., pretože do stavu zmenšenej
príčetnosti sa obžalovaný dostal sám, poznajúc svoju drogovú minulosť, ako i vplyv drog na jeho
správanie.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby
nebol odsúdený.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa
stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného
činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho
náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť

páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom
stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa
obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.

Súd potom v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keď
mu bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.Súd neuložil obžalovaného ochranné liečenie ako to navrhoval E.. P. vo svojom znaleckom posudku,
tak súd nepoužil ustanovenie § 39 ods. 1 písm. c) Tr. zák., že obžalovaný konal v stave zmenšenej
príčetnosti, pretože do tohto stavu sa dostal sám a vedel ako sa správa v tomto stave, preto súd neuložil

nižší trest a uložil mu ochranný dohľad na dva roky a teda aj po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody bude obžalovaný pod dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Podľa § 78 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky.

Podľa § 77 ods. 1 písm. b) Tr. zák. odsúdený, ktorému súd uložil ochranný dohľad, je po prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody povinný dostaviť sa do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu, v ktorého obvode má
bydlisko, a v rámci uloženého ochranného dohľadu osobne sa hlásiť v určených lehotách.

V intenciách citovaných ustanovení súd obžalovanému H. P. uložil i ochranné opatrenie podľa § 78 ods.

1 Tr. zák. a to ochranný dohľad vo výmere 2 (dva) roky, pričom v zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 písm. b)
Tr. zák. bude obžalovaný H. P. povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody osobne sa hlásiť
u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho pobytu v lehotách určených
probačným a mediačným úradníkom.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému
škodu uvedenú v § 46 ods. 1 ,
uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený.
Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej
výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za

vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa
osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.

SúdnazákladecitovanéhoustanoveniapotomuložilobžalovanémuH.P.povinnosťnahradiťpoškodenej
E. P., nar ,XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž., I. P. XXX/XX, prechodne bytom Ž.O. A. XX, škodu vo výške

1.071,23 eur.

Súd musí uviesť, že pri ukladaní trestu obžalovanému bral do úvahy tie skutočnosti, že obžalovaný sa ku
skutku priznal, svoj skutok úprimne oľutoval. V registri trestov nemá žiaden záznam, zo správ o povesti
vyplynulo, že tento viedol riadny život.

Z vyššie uvedeného potom súd uložil obžalovanému H. P. nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 17 (sedemnásť) rokov a na jeho výkon ho zaradil do ústavu a výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia. Zároveň mu uložil i ochranný dohľad vo výmere 2 (dva) roky, ktorý bude
vykonávať po odpykaní si trestu odňatia slobody.

Z uvedených skutočností vyplýva, že možnosti nápravy obžalovaného - prognóza jeho budúceho vývoja
je priaznivá a teda podľa názoru súdu prejednanie veci pred súdom a uložený nepodmienečný trest
odňatiaslobodys ochrannýmdohľadomapovinnosťnahradiťpoškodenejškodu,môževiesťknaplneniu
účelu trestného konania a to i vzhľadom na správanie sa obžalovaného po skutku, keď sa ku skutku

priznal, tento oľutoval a neodmietal ani náhradu škody poškodenej.

Uložený druh trestu a jeho výmeru považuje súd za dostatočný, ktorý zabezpečí nápravu obžalovaného,
pričom rešpektuje hľadiská individuálnej a generálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Žilina do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
( § 306/2 ), pričom s poukazom na ustanovenie § 1 písm. a) a § 2 ods. 1 Zákona č. 62/2020 Z.z. o
niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením choroby COVID-19, lehota na podanie
odvolania do 30.04.2020 neplynie.Odvolanie môžu podať:

1. prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením

chorobyCOVID-19,senáturčujenovúprimeranúlehotunapodanieodvolaniaobžalovanému,obhajcovi,
poškodenej E. P. a splnomocnenému zástupcovi poškodeného D.. O.. D. U. a síce, že:

„Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Žilina do 15 dní
od vyhlásenia rozsudku“.