Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. jún 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119200393
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5119200393.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom v spore žalobkyne: O. T., nar. XX.XX.XXXX,

bytom J. XXXX/XX, X., zastúpená I. T., nar. XX.X.XXXX, bytom J. Z./XX, X., proti žalovanému: REALITY
LAURIN, a.s., IČO: 36 369 616, so sídlom Belanského 2725/24, X., o povolenie obnovy konania takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na obnovu konania zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 11.1.2019 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému povolenia obnovy
konania sp. zn. 25C/53/2010.

2. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 27.4.2017 pod sp. zn.
25C/53/2010-270 rozhodol súd o zriadení vecného bremena spočívajúceho v povinnosti vlastníka
pozemku KN-C XXXX/XX-zastavané plochy a. nádvoria o výmere 581 m2 zapísanej na LV XXXX,
kat. územie G. Q., strpieť stavbu dielne zapísanej na LV XXX, kat. úz. G.ký Q. a zároveň rozhodol,
že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo
výške 9.863,63 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Taktiež rozhodol, že žalovaný mal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Návrh na obnovu konania podáva žalobkyňa preto, lebo vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré mohli mať
podstatný vplyv na rozhodnutie súdu a nemohla ich v pôvodnom konaní uplatniť, lebo o nich nevedela.
Zástupca žalobkyne na pojednávaní dna 27.4.2017 namietal pravdivosť znaleckého posudku č. 15/2016
zo dna 29.11.2016, ktorý žalovaná predložila na Okresný súd Žilina spolu so spaťvzatím návrhu na
vykonanie znaleckého dokazovania. V znal. posudku č.15/2016 boli porovnávané 3 parcely po 21,50
eur orná pôda a 2 parcely ostatné plochy po 15,- eur oproti posudzovanej parcele KN-C parc č.XXXX/

XX-zastavané plochy, čiže boli porovnávané parcely rôznej kvality.

4. Na strane č. 6 znaleckého posudku č.l5/2016 znalec Ing. Vyparina uviedol dôvody vylúčenia použitia
polohovej diferenciácie. Vzhľadom na odborné skúsenosti možno predpokladať, že výsledky dosiahnuté
metódou polohovej diferenciácie by boli hodnotové porovnateľné s výsledkami dosiahnutými metódou
porovnávania. Toto tvrdenie sa ukázalo ako nepravdivé. Znalec Ing. Vyparina ocenil parcelu KN C parc.
č. 1356/27 hodnotou 18,03 euro/m2 v roku 2016, avšak zriadenie vecného bremena nastalo až v r roku

2017, čiže znalecký posudok bol neaktuálny a nepravdivý. Tiež uviedol, že znalecký posudok č.15/2016
nemá znaleckú doložku v zmysle §209 ods. 2 OSP. Súd takýto znalecký posudok nemal prijať ako dôkaz.5. Tiež uviedla, že žalobkyňa dala vypracovať znalecký posudok 65/2018 v ktorom Ing. Ľubomír Agricola
ocenil parcelu KN-C XXXX/XX na 48,48 eur/m2, čo je podstatne viac ako ju ocenil Ing. Vyparina v
znaleckom posudku č. 15/2016.

6. Znalec Ing. Vyparina nepravdivým znaleckým posudkom č.15/2016 ocenil parcelu KN-C parc. č.
XXXX/XX o 17.691,45 euro menej ako Ing. Agricola vo svojom znal. posudku č.65/2018, čim značne
poškodilžalobkyňu.Vpôvodomkonanímalsúdnechaťvypracovaťznaleckýposudoknazákladenávrhu
žalovanej. To sa však nestalo a súd rozhodol podľa nepravdivého znaleckého posudku. Takéto konanie

po námietkach proti znaleckému posudku strana žalobkyne nemohla predpokladať. Znalecký posudok
Ing. Ľubomíra Agricolu č.65/2018 žalobkyňa predkladá ako dôkaz týkajúci sa predmetu pôvodného
konania, ktorý nemohla bez svojej viny predložiť v pôvodnom konaní 25C/53/2010. Predložený znalec-
ký posudok č.65/2018 alebo súdom nariadené znalecké dokazovanie môže pre žalobkyňu privodiť
priaznivejšie rozhodnutie vo veci 25C/53/2010. Žalobkyňa navrhuje obnovu konania v ktorom navrhuje
vykonať znalecké dokazovanie ktorým bude vyčíslená výška náhrady za zriadenie vecného bremena

spočívajúceho v povinnosti vlastníka pozemku KN-C č.XXXX/XX-zastavané plochy a nádvoria o výmere
581 m2 zapísanej na LV 1890 k.ú. G. Q. strpieť stavbu dielne zapísanú na LV XXX, v kat. území G. Q..

7. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

8. Vo veci súd nariadil pojednávanie.

9. Na pojednávanie sa nedostavili ani žalobkyňa ani žalovaný.

10. Podľa § 397 CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

11. Podľa ust. § 400 CSP, žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

12. Podľa § 403 ods. 1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy
sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď

ho mohol uplatniť.

13. Podľa § 403 ods. 21 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od
právoplatnosti rozhodnutia.

14. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, čo znamená, že na jej uplatnenie musia
byť dané osobitné právno-politické dôvody. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec
bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami
prípustnosti - to platí o všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch. Možno nimi napadnúť len
právoplatné rozhodnutie súdu z taxatívne stanovených dôvodov a v presne určenej lehote, ktorej

zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva podať žalobu na obnovu konania. Zároveň
je nevyhnutné mať na zreteli skutočnosť, že súd rozhoduje na základe uvedených skutočností a
predložených dôkazov, teda podľa zásad formálnej pravdy (nároku preukázaného v konaní), tedaobnova konania nemôže slúžiť k revízii právoplatného rozhodnutia súdu a nemôže sa v rámci nej skúmať
správnosť rozhodnutia (na tento účel slúžia riadne opravné prostriedky).

15. Jedným zo základných dôvodov obnovy konania podľa § 397 písm. a/ CSP je to, že
sú skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré nemohla strana oprávnená na podanie žaloby
na obnovu konania v zmysle § 400 CSP bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní.
Otázka viny sa v tomto prípade posudzuje zo striktne procesného hľadiska. Napriek tomu, že skutočnosti

a dôkazy objektívne v čase pôvodného konania existovali, strana z procesného hľadiska nezavinila,
že sa súd s nimi nemohol oboznámiť. Spravidla pôjde o prípady, keď strana o existencii skutočností
alebo dôkazov nevedela a nemohla vedieť ani pri náležitej starostlivosti či obozretnosti. Aby bola obnova
konaniaprípustná,musíísťvždyoskutočnostiadôkazy,ktorétuexistovaliužpočaspôvodnéhokonania,
v zmysle judikatúry, do vyhlásenia rozsudku, teda nie dôkazy, ktoré vznikli alebo nastali po vyhlásení
rozsudku.

16. Pri rozhodnutiach, ktorých existencia bude dôvodom obnovy konania, pôjde o dve skupiny
rozhodnutí. Jednak to budú rozhodnutia, ktoré strana bez svojej procesnej viny nemohla použiť v
pôvodnom konaní, napriek tomu, že reálne existovali, a jednak rozhodnutia nové, také, ktoré boli
prijaté až po právoplatnom rozhodnutí veci. Druhý prípad však predstavuje neskoršie rozhodnutie o

prejudiciálnej otázke, ktorú súd v pôvodnom konaní posúdil inak. Ak súd prejudiciálne posúdi otázku, o
ktorej nemôže sám rozhodovať, a po právoplatnom skončení tohto konania orgán, do ktorého právomoci
prejudiciálna otázka patrí, túto otázku posúdi odchylne, pôjde o typický prípad dôvodu obnovy konania
podľa § 397 písm. a) CSP.

17. Podmienkou je aj to, že skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy sú spôsobilé privodiť pre
stranu pôvodného konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci. S touto podmienkou súvisí aj
ďalšia podmienka prípustnosti žaloby na obnovu konania, a to, že stranou oprávnenou podať
žalobu na obnovu konania je len strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie
vydané (pozri aj výklad k § 400 CSP ). Preukázanie potenciálne priaznivejšieho
rozhodnutia vo veci je procesným predpokladom pre povolenie obnovy konania. V žiadnom prípade však
povolenie obnovy konania neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej v novom obnovenom konaní, čo
znamená, že ak súd aj obnovu konania povolí na základe pravdepodobne priaznivejšieho rozhodnutia
vo veci, výsledky konkrétneho konania môžu tento pôvodný procesný predpoklad vyvrátiť a súd nemusí

vyhovieť samotnému žalobnému návrhu po povolení obnovy konania.

18. Dôvod obnovy podľa § 397 písm. b/ CSP na rozdiel od dôvodu obnovy podľa písmena a) rieši
procesnú situáciu, keď strana riadne splnila svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda riadne
označila dôkaz, ktorý navrhla vykonať, avšak z objektívnych dôvodov takýto dôkaz nebolo v pôvodnom

konaní možné vykonať. Ako typické príklady možno uviesť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav svedka,
ktorý neumožňuje jeho výsluch, či stratu alebo zničenie listiny. Ak sa po právoplatnom skončení veci
ukáže, že v pôvodnom konaní navrhnutý dôkaz už možno vykonať, a zároveň je tento dôkaz spôsobilý
privodiťstraneoprávnenejnapodaniežalobynaobnovukonaniapriaznivejšierozhodnutievoveci,pôjde
o typický príklad dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. b) CSP.

19. Žalobkyňa dôvody obnovy konania právne nešpecifikovala, avšak podľa obsahu podanej žaloby je
možné vyvodiť záver, že sa môže jednať výhradne o dôvody obnovy konania podľa § 397 písm. a/ alebo
b/ CSP.

20. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobkyňou predložených listinných dôkazov a z
vykonaných dôkazov vyvodil nasledujúce skutkové zistenia.

21. Žalobkyňa predložila súdu znalecký posudok Ing. Ľubomíra Agricolu č. 65/2018, ktorý bol stanovený
zaúčelomstanoveniavšeobecnejhodnotyparcelyKN-Cparc.č.XXXX/XX,XXXX/XX,XXXX/XX,XXXX/

XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX na LV č. XXXX k.ú. G. Q.. Dátum vyžiadania vyhotovenia posudku bol
1.10.2018 a posudok bol vyhotovený dňa 18.10.2018. V konaní sp. zn. 25C/53/2010 súd rozhodol
rozsudkom dňa 27.04.2017 tak, že žaloba žalobkyne bola zamietnutá, rozhodnuté bolo o vzájomnom
návrhu žalovaného vyhovením. Proti rozsudku nebolo podané odvolanie.22. Súd zistil, že žaloba o obnovu konania bola podaná včas, nakoľko dôkaz sa mohol dostať do
dispozície žalobcu najskôr v deň jeho vyhotovenia, teda dňa 18.10.2018 a žaloba bola podaná dňa

11.1.2019, teda v stanovenej lehote troch mesiacov, odkedy sa žalobkyňa mohla dozvedieť o dôvode
obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohla uplatniť.

23. Súd nepochybne zistil, že žalobkyňa požiadala o vyhotovenie znaleckého posudku až viac ako jeden
rok po právoplatnom skončení konania, teda jedná sa o nový dôkaz a nie dôkaz, ktorý jestvoval v čase

rozhodovania súdu, čo zásadne vylučuje možnosť obnovy konania podľa § 397 písm. a/ alebo b/ CSP.
Súd zároveň poukazuje aj na to, že nezistil skutočnosti, podľa ktorých by žalobkyňa nemohla takýto
dôkaz predložiť v čase rozhodovania súdu o žalobe. V tomto prípade sa síce jedná o dôkaz, ktorý
nebolo možné vykonať v pôvodnom konaní, ale však len z dôvodu, že dôkaz bol zadovážený neskôr. Ak
súd by aj opomenul späťvzatie návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania samotnou žalobkyňou,
nebránilo jej nič, aby počas konania požiadala aj o vypracovanie súkromného znaleckého posudku a

tento predložila. V tomto smere sa nejedná o stav, kedy by žalobkyňa požiadala ešte počas konania o
vyhotovenie súkromného znaleckého posudku v čase súdneho konania (o vyhotovenie požiadala až po
ukončení konania), avšak tento až do vyhlásenia rozhodnutia nemohla z rôznych príčin predložil.

24. Súd tiež zároveň poukazuje na skutočnosť, že je úplne irelevantné, či je správny pôvodný posudok

znalca Ing. Vyparinu či žalobkyňou predložený posudok. V tomto smere v konaní o obnovu konania súd
nemôže skúmať a zaoberať sa správnosťou rozhodnutia. Ak žalovaná s rozhodnutím súdu nesúhlasila,
mohla podať voči rozsudku odolanie a nie po zadovážení ďalších skutočností žiadať o obnovu konania.
Vykonať takýto dôkaz by tiež nebolo možné aj z dôvodu zásad koncentrácie konania.

25. Súd preto podľa § 414 CSP nemohol obnove konania vyhovieť a preto návrh na jej obnovu zamietol.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Nakoľko úspech žalovaného bol v rozsahu 100 %, súd mu priznal voči žalobkyni nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995