Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/590/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311201636
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5311201636.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľky: O.
K., rod. S., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXXX, J., zast. Advokátskou kanceláriou Varmus, s.r.o., Palárikova
83, Čadca, IČO: 36 863 203, proti odporcovi: S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX, zast. Advokátskou
kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., Potočná 2835/1 A, Čadca,
IČO: 36 866 849, v konaní o rozvod manželstva, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Čadca č.k. 4C/46/2011-87 zo dňa 2.7.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Čadci rozsudkom č.k. 4C/46/2011-87 zo dňa 2.7.2013 rozviedol manželstvo účastníkov.
Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania a navrhovateľku zaviazal k
povinnosti zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom súdneho poplatku za
návrhu sumu 66,- eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že vo veci už raz rozhodol tak, že manželstvo rozviedol, no odvolací
súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie, keď v záväznom
právnom názore podľa § 226 O.s.p., ktorým bol prvostupňový súd viazaný, odvolací súd konštatoval,
že pri skúmaní vážnosti rozvratu dlhoročných manželstiev je potrebné zobrať do úvahy najmä vzájomný

vzťah medzi manželmi, doterajšie spolužitie, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu medzi manželmi. Aj
keď odvolací súd konštatoval, že prvostupňový súd správne sa zaoberal príčinami rozvratu manželstva
a správne vyhodnotil okolnosti, ktoré sa spolupodieľali na príčinách rozvratu manželstva, jedinú vec
ktorú prvostupňový súd opomenul a to využitie možnosti návštevy účastníkov konania psychologickej
poradne.

Prvostupňový súd v ďalšom konaní vyzval účastníkov konania, aby po spoločnej dohode ustálili termín
návštevy v psychologickej poradni, no navrhovateľka túto návštevu odmietla a v plnom rozsahu zotrvala
na svojom návrhu na rozvod manželstva, keďže na skutkových okolnostiach sa nič nezmenilo. Manželia

naďalej žijú oddelene a doba faktickej a intímnej odluky manželov sa predĺžila, čím sa ešte viac
znížila pravdepodobnosť obnovy manželstva, ktorú navrhovateľka úplne vylúčila, súd konštatoval, že
manželstvo je dlhodobo hlboko rozvrátené a nie je možnosť ho obnoviť, preto s poukazom na ust. § 22
a § 23 Zákona o rodine manželstvo účastníkov konania rozviedol.Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Poukázal na to, že je presvedčený o tom, že ich manželstvo za žiadnych okolností
nemožno považovať iba za formálne. Svoju manželku má stále rád, nikdy ju nepodviedol s inou ženou a

rozvod považuje za neprípustné riešenie ich spoločných problémov. Zdôraznil, že problémy sa vyskytujú
v každej rodine a v každom manželstve, no nie je to dôvodom, aby sa manželia rozvádzali. On
nepriaznivú situáciu, ktorá nastala v ich manželstve, chce napraviť, chce sa k svojej manželke vrátiť a
žiť spoločný pokojný život. Snaží sa s manželkou udobriť a nájsť si k nej opäť cestu, veď prežili spolu
niekoľko krásnych rokov, resp. desaťročí a je pre neho nemysliteľné to všetko ukončiť. Za príčinu tejto

situácie stále považuje správanie sestry navrhovateľky, ktorá ho doslova nenávidí a navrhovateľku pri
každej možnej príležitosti podnecuje k nenávisti voči nemu. Podotýka, že manželstvo uzavreli v roku
1998, čiže pred viac ako 25 rokmi, čo je podľa neho dostatočne dlhý čas na to, aby vedeli, ako vyriešiť
ich vzájomné spory a keď sú už obaja v takom veku, že by mali skôr rozmýšľať o spoločnej podpore,
vzájomnej starostlivosti v starobe a mali by si byť životnou oporou, a to aj v časoch manželskej krízy,
ako je práve teraz. S narastajúcim vekom je predpoklad ubúdania životných síl a zdravia u oboch z nich

a je presvedčený o tom, že obaja budú potrebovať čochvíľa pomoc a podporu jeden druhého. On prežil
s manželkou polovicu svojho života a jeho rodina je pre neho zmyslom života. Mrzí ho, že navrhovateľa
v priebehu súdneho konania uvádzala klamstvá na jeho adresu, konkrétne o tom, že požíva alkoholické
nápoje. Ako bolo už v priebehu konania z jeho strany uvedené a napokon i preukázané, dlhé roky
pracuje vo Vítkoviciach , kde sa každodenne podroboval dychovej skúške na alkohol a za ten čas, viac

ako 20 rokov, nemal ani jedno disciplinárne potrestanie za alkohol. Nikdy by si nemohol dovoliť pre
takúto nerozvážnosť riskovať stratu zamestnania. Zdôraznil, že tak, ako to bolo uvedené aj v zrušujúcom
rozhodnutí krajského súdu, pri skúmaní vážnosti rozvratu dlhoročných manželstiev súd berie do úvahy
najmä vzájomný vzťah medzi manželmi, doterajšie spolužitie, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu
medzi manželmi. Prihliadne tiež na odkázanosť a pomoc druhého manžela. Odvolateľ je presvedčený

o tom, že ich manželstvo sa dá ešte zachrániť a nevie si predstaviť život bez svojej manželky. Navyše
on po toľkých rokoch ťažkej práce vo Vítkoviciach sa snažil zarobiť peniaze pre svoju rodinu, ochorel na
vazoneurózu, bude potrebovať pomoc manželky a nevylučuje, že bude v budúcnosti na ňu odkázaný.
Ako uvádzal v priebehu konania, vždy celú svoju výplatu dával navrhovateľke napriek tomu, že spolu
s ňou nesprávali v spoločnej spálni, žili v jednej domácnosti. Koniec koncov i samotný súd poukazuje

na to, že aj napriek tomu, že s navrhovateľkou sa intímne nestýkali, neznamená to, že by spolu nežili.
Je presvedčený, že ich manželstvo môže byť opäť fungujúce a že môžu obnoviť ich manželský život a
že ich manželstvo bolo fungujúce, pokiaľ nebol nútený odísť zo spoločnej domácnosti. Myslí si, že ich
manželstvo má stále perspektívu fungujúceho vzťahu do budúcnosti. Preto navrhol, aby odvolací súd
návrh navrhovateľky na rozvod manželstva zamietol, resp. aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec

vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa ust. §
156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219

ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

V zmysle ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a

vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, mal nepochybne preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi
konania ako manželmi sú vážne dlhodobo narušené a nie je predpoklad, že by došlo k obnoveniu
manželského spolužitia. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval v intenciách
zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, ktorý reflektoval na intenzívnu snahu odporcu o obnovenie
manželského spolužitia a odkázal manželov na využitie existujúcej možnosti návštevy psychologickej

poradne, no keďže navrhovateľka dôrazne túto možnosť odmietla, keď uviedla, že s manželom ju už
nič nespája a že ju nič s manželom nedá dohromady, ani psychologické alebo manželské poradne, ani
darčeky a podobné veci, žiadala súd manželstvo ukončiť. Správne prvostupňový súd poznamenal, že
nemôže donútiť účastníkov konania, aby sa povinne dostavili do psychologickej poradne, pretože takútopodmienku rozvodu manželstva zákon neukladá a žiaden súd na svete nemôže donútiť manželov, aby
spolužili,pristúpilkrozvodumanželstva.Ododchoduodporcuzospoločnejdomácnosti,ktorúbolnútený
opustiť v januári 2011, nedošlo k obnoveniu spolužitia. Konštatoval, že išlo už len o formálne manželstva

i napriek tomu, že ide o manželstvo staré a keďže neplní ani jednu zo spoločenských funkcií, ktorú by
podľa Zákona o rodine podľa § 18 a § 19 malo plniť a nie je nádej na jeho obnovu, manželstvo rozviedol.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd si osvojil skutkové zistenia okresného súdu, oboznámil sa s obsahom spisu a po jeho
preskúmaní dospel k rovnakému záveru, ako okresný súd. Stotožnil sa s dôvodmi uvedenými v
rozhodnutí okresného súdu a jeho rozhodnutie za daných okolností považoval už za správne. Na tieto
dôvody odvolací súd v tomto rozhodnutí odkazuje. Okresný súd venoval náležitú pozornosť zisteniu

všetkých rozhodujúcich skutočností a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre správne rozhodnutie
vo veci, keď rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a v súlade s ustanovenia zák.
č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov. Odôvodnenie rozhodnutia účastníkom konania
umožňuje pochopiť, ako súd v ich vecí vyložil a aplikoval príslušné predpisy a právne normy.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť,

že podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si a vytvárať zdravé
rodinné prostredie. Pokiaľ ide o povinnosti vyplývajúce z ust. § 18 Zákona o rodine, ide o tzv. imperfektnú
normu. Plnenie týchto povinností nie je súdne vymáhateľné ani sankcionovateľné. Ich porušenie však
môže spôsobiť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahu medzi manželmi bez perspektívy ďalšieho

obnovenia manželského spolužitia tak, ako sa to stalo v preskúmavanej veci. Na to by mal myslieť
každý z manželov a tomu podriadiť svoje vzájomné správanie pri spolužití a na ich porušenie súd vždy
obligatórne prihliada pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi podľa § 23 ods. 3
Zákona o rodine.

Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je skutočnosť, že manželia alebo jeden z

nich, ako to bolo v danej veci, sa vo vzájomnom správaní neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone
o rodine a že toto správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobuje vážny rozvrat medzi
manželmi. Pritom úvaha o možnosti plnenia účelu manželstva je v podstate úvahou o možnosti plnenia
základných funkcií, ktoré manželstvo má plniť. Preto možno k zrušeniu manželstva rozvodom pristúpiť
iba v odôvodnených prípadoch, keď manželstvo vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je

vážny a trvalý, bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií, nemôže plniť svoj účel, pričom od
manželov už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Pritom nie je a ani
nemôže byť rozhodujúci iba subjektívny pomer jednotlivca k manželstvu. Či to alebo ono manželstvo
treba rozviesť, sa posudzuje nielen z úzkeho subjektívneho hľadiska samotných manželov. Rozvod
manželstva sa považuje za nežiaduci jav, ktorý je len výnimočným riešením bez východiskovej situácie v

prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi už nemožno prekonať iným vhodnejším
spôsobomprizachovanímanželstva.Narozvodmanželstvatrebahľadieťakonaposlednúmožnosť,keď
vzájomné rozpory medzi manželmi už dávno nemôžu vyriešiť iným spôsobom. Aj v prejednávanej veci
došlo medzi manželmi k nezhodám, ktoré vyústili podaním návrhu na rozvod. Okresný súd sa podrobne
zaoberal príčinami, ktoré viedli k nezhodám medzi manželmi, mierou vážnosti rozvratu vzájomných

vzťahov medzi manželmi a zvažoval tým možnosť plnenia spoločenského účelu manželstva. Dokonca
bolo možné využiť odbornú pomoc a to návštevou manželskej psychologickej poradne, ktorú však
navrhovateľka dôrazne odmietla. Súd potom správne vyhodnotil vzťahy manželov za natoľko narušené a
trvalo rozvrátené, že je vylúčené, aby do budúcna manželstvo znova mohlo plniť svoje základné funkcie.
S týmto názorom sa odvolací súd stotožnil. V odvolaní odvolateľ trvá na zachovaní manželstva, avšak už

neuvádza žiadne také skutočností a dôkazy, ktorými by sa prvostupňový aj odvolací súd už nezaoberala ktoré by mali, resp. mohli zvrátiť výsledok rozhodnutia okresného súdu o rozvode manželstva. Ani súd
nemôže prinútiť navrhovateľku, aby obnovila manželské spolužitie, keď manžela odmieta s tvrdením,
že k nemu už nič necíti, nič ho s ním nespája a neexistuje nič, čo by ju s manželom dalo dohromady,

ako vyhlásila na pojednávaní.

Odvolací súd preto v súlade s názorom prvostupňového súdu dospel k záveru, že v danej veci už
nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia, a preto rozsudok, ktorým bolo manželstvo
rozvedené, potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 144 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že
účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže išlo o konanie o rozvod manželstva.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.