Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Zolotová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 11C/521/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813209396
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813209396.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu:

Telefónica Slovakia, s.r.o., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 35 848 863, zastúpeného:
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: O. I., E..
XX.XX.XXXX, I. XXX XX E. G. XXX, o zaplatenie 148,83 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 97,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 22,83 eur od 11.09.2012 do zaplatenia,

vo výške 8,75% ročne zo sumy 45,00 eur od 16.10.2012 do zaplatenia

a vo výške 8,75% ročne zo sumy 30,00 eur od 13.11.2012 do zaplatenia,

a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 5,28 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 18,75 eur na účet právneho zástupcu

žalobcu SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť sumu vo výške 148,83 eur
s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy vo výške 6,00 eur od 13.12.2012 do zaplatenia,
8,75% ročne zo sumy 22,83 eur od 11.09.2012 do zaplatenia, 8,75 ročne zo sumy vo výške 51,00
eur od 16.10.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 69,00 eur od 13.11.2012 do zaplatenia a
náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný ako záujemca uzavrel so žalobcom
Zmluvu o poskytovaní verejných služieb na telefónne číslo XXXX XXX XXX (ďalej len „Zmluva“),

ktorej neoddeliteľnú súčasť tvoria Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Telefónica Slovakia,
s.r.o., a aktuálny cenník služieb. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytovanie verejnej elektronickej
komunikačnej služby žalobcom žalovanému, konkrétne predmetom Zmluvy bol účastnícky program
služieb O2 Paušál. Na základe predmetnej zmluvy poskytoval žalobca od účinnosti predmetných
zmlúv žalovanému služby elektronickej komunikácie. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať služby
elektronickej komunikácie, najmä uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom pridelenéhotelefónneho čísla a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného
programu služieb. Žalobca za poskytnuté služby vystavil žalovanému faktúry na základe aktuálneho
Cenníka. Žalovaný nesplnil svoju povinnosť, a cenu riadne poskytnutých služieb žalobcovi nezaplatil,

resp. nezaplatil ich pomernú časť, čím porušil svoju povinnosti mu vyplývajúce zo Zmluvy v spojení so
Všeobecnými podmienkami. Dlh žalovaného žalobca vyčíslil v sume 148,83 eur. Nezaplatením faktúr v
lehote ich splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania a žalobca si preto uplatňuje aj úrok z omeškania.

Žalovaný sa k podanému návrhu nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - zmluvou o
pripojení, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb

prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Telefónica Slovakia, s.r.o. (ďalej len „Všeobecné
podmienky“), Cenníkom O2 Paušál, Pokusom o zmier zo dňa 19.12.2012, faktúrami v počte 4,
vyjadrením žalobcu, a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Zo zmluvy o pripojení podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) zo dňa 01.08.2012 medzi postupcom ako poskytovateľom a

žalovaným ako fyzickou osobou nepodnikateľom súd zistil, že zmluva podľa bodu 1. nadobudla platnosť
aktiváciou karty okrem článkov 5, 6, 7 Spoločných ustanovení tejto zmluvy, ktoré nadobúdajú platnosť
podpisom zmluvy oboma zmluvnými stranami. Žalovanému bol poskytnutý účastnícky program O2
Paušál a bolo mu pridelené telefóne číslo XXXX XXX XXX.

V zmysle bodu 3. zmluvy miestom poskytovania služieb je územie Slovenskej republiky podľa

špecifikácie obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach. Cena za poskytované služby je stanovená
platným cenníkom. Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Podpisom potvrdzujem, že som sa oboznámil
so Všeobecnými podmienkami a platným cenníkom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

Podľa bodu 4. zmluvy zmluvné strany sa v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) dohodli, že zmluva a vzťahy,

ktoré vznikli na základe zmluvy a ktoré nie sú výslovne upravené Zákonom sa spravujú Obchodným
zákonníkom okrem práv a povinností výslovne upravených Zákonom.

V zmysle článku 1. Všeobecných podmienok - Pojmy služby sú elektronické komunikačné služby
poskytované účastníkom zo strany poskytovateľa na základe zmluvy, umožňujúce prenos hlasovej
komunikácie alebo iných foriem elektronickej komunikácie, ktoré zahŕňajú verejnú telefónnu služby

členenú na mesačné programy, doplnkové a iné služby v rozsahu a štruktúre podľa platného cenníka.

Podľa článku 2. Všeobecných podmienok - Zmluvné podmienky bod 2.3 poskytovateľ bude poskytovať
účastníkovi služby na základe zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky a
Cenník.

Účastník aj poskytovateľ berú na vedomie, že zmluva, na základe ktorej budú účastníkovi poskytované

služby nadobudne platnosť okamihom aktivácie SIM karty a pokiaľ nie je v týchto Všeobecných
podmienkach uvedené inak, uzatvára sa na dobu neurčitú (čl. 2 bod 2.3. Všeobecných podmienok).

V zmysle čl. 3 Všeobecných podmienok - Práva a záväzky poskytovateľa bod 3.2 písm. a), n)
poskytovateľ má okrem iných ďalších práv uvedených vo Všeobecných podmienkach právo na
zaplatenie ceny za poskytnuté služby a uplatniť práva podľa § 42 ods. 2 Zákona.

Podľa čl. 4 bod 4.2 písm. d), e), m) Všeobecných podmienok účastník je okrem ďalších povinností
uvedených vo Všeobecných podmienkach povinný najmä platiť za poskytnuté služby v súlade soVšeobecnými podmienkami, najmä čl. 7 a platným cenníkom a dodržiavať ďalšie povinnosti uvedené vo
Všeobecných podmienkach a platnom cenníku, plniť povinnosti v zmysle § 42 ods. 4 Zákona.

V zmysle čl. 7 Cena a platobné podmienky Všeobecných podmienok ceny služieb sú obsiahnuté v

platnom cenníku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Poskytovateľ má právo na úhradu ceny za
poskytnuté služby vo výške zodpovedajúcej mesačnému poplatku za príslušné zdaňovacie obdobie a
cene za poskytnuté služby, a to podľa cenníka platného v dobe, kedy bola služba účastníkom využitá.
Účastník sa zaväzuje uhradiť ceny za služby vo výške a lehote splatnosti uvedenej na faktúre.

Z Cenníka O2 Paušál platného od 13.06.2012 súd zistil, že v časti Ostatné služby bol uvedený poplatok
za vystavenie upomienky vo výške 6 eur, v časti zmeny týkajúce sa Zmluvy uzatvorenej s účastníkom

bol uvedený poplatok za odpojenie z dôvodu neplatenia vo výške 29 eur a poplatok za obmedzenie z
dôvodu nezaplatenia vo výške 10 eur.

Faktúrou č. 1044627809 zo dňa 29.11.2012 žalobca vyfakturoval žalovanému za upomienku sumu 6,00
eur.

Faktúrou č. 1038826587 zo dňa 27.08.2012 žalobca vyfakturoval žalovanému sumu 32,83 eur. Táto

suma pozostávala z hlasových a nehlasových služieb vo výške 1,96 eur a z mesačných poplatkov vo
výške 25,40 eur. DPH predstavovalo sumu 5,47 eur, spolu teda 32,83 eur.

Faktúrou č. 1041255592 zo dňa 01.10.2012 žalobca vyfakturoval žalovanému sumu 51,00 eur. Táto
suma pozostávala z mesačných poplatkov vo výške 37,50 eur, upomienky vo výške 6,00 eur. DPH
predstavovala sumu vo výške 7,50 eur, spolu teda 51,00 eur.

Faktúrou č. 1043314772 zo dňa 29.10.2012 žalobca vyfakturoval žalovanému sumu 69,00 eur s DPH.
Táto suma pozostávala z mesačných poplatkov vo výške 25,00 eur, z poplatku za obmedzenie služieb
vo výške 10,00 eur, poplatok za odpojenie vo výške 29,00 eur. DPH predstavovala sumu 5,00, spolu
teda 69,00 eur.

Z pokusu o zmier zo dňa 19.12.2012 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na dobrovoľné zaplatenie

neuhradenej pohľadávky vo výške 158,83 eur.

Podľa § 43 ods. 1 zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „Zákon“ ) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b) Zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil
cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) Zákona podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu
podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 2 Zákona účastník má právo na

a) uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),

b) poskytnutie verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify,c) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní služby, ktoré nezavinil,

d) zasielanie vyúčtovania, ktoré obsahuje podrobné údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach, ak
o to účastník požiada,

e) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania služby v prípade jeho zavinenia podnikom v
súlade so všeobecnými podmienkami; toto právo musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch
mesiacov po obnovení poskytovania služby,

f) poskytovanie prístupu k informačným službám s operátorom.

Podľa § 42 ods. 4 Zákona účastník je povinný

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými

podmienkami,

b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,

c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej
len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti (§ 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú

zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas

celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo
spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských

zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

Podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo
mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,

nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“) tento zákon upravuje práva spotrebiteľov
a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v

oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu
spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon sa vzťahuje na predaj
výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie
súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.Podľa § 2 písm. i) Zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie službou akákoľvek
činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností
upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány

štátnej správy, ako sú uvedené v § 19.

Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
(§ 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa).

Podľa zmluvy sa mal predmetný právny vzťah s odkazom na ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka
riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich

občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne

obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne

obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,

t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v

porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvu uzavretú medzi
právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom, keď priamo v zmluve
je uvedené, že žalovaný ju uzatváral ako účastník - fyzická osoba nepodnikateľ, pričom obsah zmluvy,
Všeobecných podmienok a tým aj samotného dojednania režimu Obchodného zákonníka bol daný

žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, ale taktiež aj s odkazom na príslušné
ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý zákon je potrebné na daný vzťah aplikovať.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluváchPre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným
zmluvu o pripojení, na základe čoho boli žalovanému poskytované dohodnuté služby. Žalobca v žalobe
uviedol, že jeho právny predchodca vyúčtoval žalovanému za poskytnuté telekomunikačné služby v
súlade s platným cenníkom a vystavil mu vyúčtovacie faktúry. Ako však súd uviedol vyššie, v jednotlivých

vyúčtovacích faktúrach boli uplatnené právnym predchodcom žalobcu aj ostatné administratívne
poplatky, upomienka a odpojenie z dôvodu neplatenia uvedené na tej ktorej faktúre v položke služby.

V ďalšom sa teda súd zaoberal jednotlivými zložkami tvoriacimi nárok žalobcu.

Čo sa týka nároku pozostávajúceho zo súm za služby reálne poskytnuté žalobcom ako poplatky za
hlasové, nehlasové služby a mesačné poplatky má súd za to, že nárok žalobcu na ich zaplatenie je v

celom rozsahu dôvodný, preto žalobe v tejto časti vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy
97,83 eur.

Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 12,00 eur pozostávajúci z dvoch
poplatkov za upomienku, tak ako bol účtovaný faktúrou č. 1044627809 a faktúrou č. 1041255592. V
zmysle Všeobecných podmienok a Cenníka bol právny predchodca žalobcu oprávnený účtovať poplatok

za upomienku v sume 6,00 eur. V zmysle bodu 7.11 v čl. 7 Všeobecných podmienok poskytovateľ
bol oprávnený písomne alebo iným spôsobom, ktorý si stanoví (napr. prostredníctvom SMS, emailu)
upozorniť účastníka na jeho povinnosť zaplatiť dlžnú čiastku v prípade, ak neuhradil sumu uvedenú
vo faktúre v lehote splatnosti. Žalobca súdu nepreukázal, žeby žalovanému boli zaslané upomienky
uvedeným spôsobom, no aj v prípade že sa tak stalo, keďže je nepochybné, že žalovaný si nesplnil

svoju povinnosť uhradiť predmetné sumy v lehote splatnosti, považuje súd sumu za upomienku za
neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky, ktoré aj v prípade
jej písomného vyhotovenia a s tým spojených výdavkov na poštovné, súd považuje za neadekvátne
predmetnému úkonu, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou bola upomienka vzhľadom na predmet
činnosti právneho predchodcu žalobcu ako mobilného operátora zaslaná formou SMS správy, kde

náklady s tým spojené boli ešte nižšie, keďže sám právny predchodca poskytoval službu predstavujúcu
odoslanie SMS na účastnícke čísla do všetkých sietí v SR v sume 0,06 eur, preto súd v tejto časti žalobu
považoval za nedôvodnú a zamietol ju.

Ďalším nárokom žalobcu bol poplatok za obmedzenie služieb vo výške 10,00 eur, ktorý žalobca
fakturoval žalovanej faktúrou č. 1043314772. Podľa bodu 13.5 Obmedzenie alebo vyradenie siete z

prevádzky Všeobecných podmienok, má poskytovateľ právo obmedziť alebo prerušiť poskytovanie
všetkých služieb, ktoré sa poskytujú podľa zmlúv uzatvorených medzi účastníkom a poskytovateľom,
ak účastník porušuje všeobecné obchodné podmienky. Súd predmetný poplatok neuznal, pretože ide
o odmenu, ktorá nemá žiadne protiplnenie, obmedzením sa neposkytujú žiadne služby a súd je tohto
názoru, že by to bolo v rozpore s dobrými mravmi priznať odmenu za to, že žiadne služby žalovanému

neboli poskytnuté, teda len za to, že žalobca žalovaného len obmedzil v používaní telekomunikačnej
siete. Žalobca taktiež nepreukázal, že by mu za obmedzenie vznikli nejaké reálne náklady v tejto výške.

Posledným nárokom tvoriacim žalovanú sumu je suma 29,00 eur predstavujúca poplatok za odpojenie
z dôvodu neplatenia, ktorý bol fakturovaný faktúrou č. 1043314772. Tento poplatok ako súd uviedolvyššie bol uvedený v Cenníku, ktorý v zmysle zmluvy a Všeobecných podmienok bol neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy. Tu súd poukazuje na to, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol
dojednaný aj poplatok za aktiváciu a to priamo v zmluve a v sume 10 eur, pričom v zmysle Všeobecných

podmienok aktivácia SIM karty je pripojenie SIM karty do verejnej telefónnej siete, ide o technický a
administratívny postup, ktorým poskytovateľ umožní prístup k službám poskytovateľa. Možno teda
konštatovať, že odpojenie znamená opak aktivácie, teda účastníkovi už nie je umožnený prístup k
službám. Prečo potom tento „len opačný postup“ bol spoplatnený poskytovateľom touto sumou, azda len
z dôvodu, že účastník už neplatí, resp. neplní si svoje povinnosti, nie je pre poskytovateľa už v rámci jeho

obchodnej stratégie zaujímavý a preto je potrebné ho ešte v čo najväčšej miere sankcionovať a to keď
berieme do úvahy aj ďalšiu skutočnosť, že poplatok za aktiváciu bol na celú dobu trvania vzťahu medzi
poskytovateľomaúčastníkom,nadobuneurčitú,naktorúbolapredmetnázmluvauzavretá,aplatilsalen
raz. Súd mal za to, že takéto dojednanie ohľadne poplatku za odpojenie z dôvodu neplatenia, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa ako ich predpokladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, najmä ak vezmeme do

úvahy, že Cenník ako súčasť zmluvy ako aj samotná zmluva boli vyhotovené právnym predchodcom
žalobcu - dodávateľom, poskytovateľom služieb bez možnosti žalovaného privodiť ich zmenu, ktorý
tým, že podpísal zmluvu, keďže mal záujem o poskytovanú službu, musel prijať aj ostatné podmienky
zmluvného vzťahu určené dodávateľom vrátene určenie poplatkov za jednotlivé služby ale aj poplatky
sankčného charakteru. Preto súd nárok žalobcu v časti uplatneného nároku na poplatok za odpojenie

v celom rozsahu zamietol.

Na základe vyššie uvedeného, po vykonaní dokazovania a uvedených vyššie citovaných zákonných
ustanovení, súd vyhovel žalobe len čiastočne a to v sume 97,83 eur, konkrétne z faktúry č. 1044627809
nepriznal žiadnu sumu, z faktúry č. 1038826587 priznal sumu 22,83 eur, z faktúry č. 1041255592 priznal
sumu 45,00 eur a z faktúry č. 1043314772 sumu 30,00 eur. Zvyšok návrhu, tak ako to je vyššie uvedené

považoval za nedôvodný a zamietol ho.

Žalovaný tým, že nezaplatil cenu za poskytnuté služby vyplývajúce z jednotlivých faktúr, dostal sa dňom
nasledujúcim po uplynutí danej lehoty, do omeškania. Týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na úroky z
omeškania z dlžnej sumy. Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania žalovanej s plnením faktúry č. 1038826587, č. 1041255592 a č.

1043314772 bola 0,75 % ročne. Výška úrokov z omeškania ku dňu 11.09.2012, 16.10.2012 a 12.11.2012
bola teda 8,75 % ročne.

Súd preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v súlade s platnou právnou úpravou a to podľa
§ 517 ods. 2 Občianskeho Zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 22,83 eur od 11.09.2012 do zaplatenia z faktúry č. 1038826587, vo výške 8,75 % ročne

zo sumy 45,00 eur od 16.10.2012 do zaplatenia z faktúry č. 1041255592 a vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 30,00 eur od 13.11.2012 do zaplatenie z faktúry č. 1043314772, ktorému vyhovel tak ako je to
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Zvyšok nároku žalobcu v časti úrokov z omeškania ako nedôvodný zamietol, pretože ak nie je dôvodná
istina, nie sú dôvodné ani úroky z omeškania.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,

ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník

v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd návrhu v časti uplatneného návrhu na zaplatenie sumy vo výške 97,83 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 22,83 eur od 11.09.2012 do zaplatenia, vo
výške 8,75% ročne zo sumy 45,00 eur od 16.10.2012 do zaplatenia a vo výške 8,75 ročne zo sumy 30,00
od 13.11.2012 do zaplatenia vyhovel a vo zvyšnej časti návrhu, t.j. ohľadom sumy 51,00 eur žalobu
zamietol.

V danom prípade pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V predmetnej veci mal po prepočte pomeru úspechu a neúspechu žalobca úspech vo výške 66%
(97,83/148,83 x 100 = 65,73) a neúspech vo výške 34% (100-66 = 34 %). Úspešnejšiemu žalobcovi
tak vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32 % (po odrátaní neúspechu žalobcu od jeho

úspechu). Na základe uvedeného preto súd priznal žalobcovi pomerné trovy konania pozostávajúce
z pomernej časti zaplateného súdneho poplatku a z pomernej časti trov právneho zastúpenia. Zo
zaplateného súdneho poplatku za návr vo výške 16,50 eur predstavuje pomerná časť 32 % sumu 5,28
eur.

V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu podľa § 142 ods. 2

O.s.p., nárok na náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené
takto:

Trovy právneho zastúpenia:

- odmena za 2 úkony právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Paušálna náhrada v roku 2013 je vo výške 7,81 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby je 16,60 eur.

– prevzatie a príprava právneho zastúpenia...................................16,60 eur + RP 7,81 eur

– písomné podanie na súd............................................................. 16,60 eur + RP 7,81 eur

– Spolu..................................................................................................................48,82 eur

– DPH 20%...........................................................................................................9,764 eur

– Spolu trovy právneho zastúpenia.......................................................................58,58 eur

Súd priznal navrhovateľovi podľa § 142 ods. 2 O.s.p. náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške
32 %, čo z výslednej sumy 58,58 eur predstavuje 18,75 eur.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.