Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. január 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 11C/234/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813202380

Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813202380.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu:
Profidebt Slovakia, s.r.o. so sídlom Mliekarenská 10, 820 05 Bratislava, IČO 35 925 922, zast.
ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU GUNIŠ & PARTNERS s.r.o. so sídlom Klincová 37/B, 820 05

Bratislava, IČO: 36 862 657, proti žalovanej: H. H., J.. XX.XX.XXXX, G. K.Ľ. XXX/XX, XXX XX I., za
účasti vedľajšieho účastníka Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, 909
01 Skalica, zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom AK Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky
Grob , o zaplatenie 702,92 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 403,60 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 9,00% ročne zo sumy 19,22 eur od 21.03.2010 do zaplatenia,

vo výške 9,00% ročne zo sumy 19,22 eur od 21.04.2010 do zaplatenia,

vo výške 9,00% ročne zo sumy 19,22 eur od 21.05.2010 do zaplatenia,

vo výške 9,00% ročne zo sumy 19,22 eur od 21.06.2010 do zaplatenia,

vo výške 9,00% ročne zo sumy 19,22 eur od 21.07.2010 do zaplatenia,

vo výške 9,00% ročne zo sumy 19,22 eur od 21.08.2010 do zaplatenia,

vo výške 9,00% ročne zo sumy 19,22 eur od 21.09.2010 do zaplatenia,

vo výške 9,00% ročne zo sumy 19,22 eur od 21.10.2010 do zaplatenia,

vo výške 9,00% ročne zo sumy 19,22 eur od 21.11.2010 do zaplatenia,

vo výške 9,00% ročne zo sumy 19,22 eur od 21.12.2010 do zaplatenia,

vo výške 9,00% ročne zo sumy 19,22 eur od 21.01.2011 do zaplatenia,

vo výške 9,00% ročne zo sumy 19,22 eur od 21.02.2011 do zaplatenia,

vo výške 9,00% ročne zo sumy 19,22 eur od 21.03.2011 do zaplatenia,

vo výške 9,25% ročne zo sumy 19,22 eur od 21.04.2011 do zaplatenia,

vo výške 9,25% ročne zo sumy 19,22 eur od 21.05.2011 do zaplatenia,

vo výške 9,25% ročne zo sumy 19,22 eur od 21.06.2011 do zaplatenia,vo výške 9,50% ročne zo sumy 19,22 eur od 21.07.2011 do zaplatenia,

vo výške 9,50% ročne zo sumy 19,22 eur od 21.08.2011 do zaplatenia,

vo výške 9,50% ročne zo sumy 19,22 eur od 21.09.2011 do zaplatenia,

vo výške 9,50% ročne zo sumy 19,22 eur od 21.10.2011 do zaplatenia,

vo výške 9,25% ročne zo sumy 19,22 eur od 21.11.2011 do zaplatenia,

a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,- eur mesačne, ktoré sú splatné vždy
do konca toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom február 2014 do úplného uhradenia celej dlžnej
sumy pod následkami straty výhody splátok.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 5,88 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 19,91 eur na účet právneho zástupcu
žalobcu ADVOKÁTSKEJ KANCELÁRIE GUNIŠ & PARTNERS s.r.o. a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasažaloboupodanounatunajšomsúdedňa08.03.2013domáhalvočižalovanejzaplateniasumy
702,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 543,81 eur od 21.03.2009 do
zaplatenia a úrokom vo výške 0,05% ročne zo sumy 543,81 eur od 21.03.2009 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe zmluvy zo dňa 09.05.2008 bol žalovanej
poskytnutý úver, ktorý bol splatný v 42 mesačných splátkach vo výške 25,86 eur. Uviedol, že žalovaná

si túto svoju povinnosť nesplnila a neuhradil žalobcovi sumu 543,81 eur. Uviedol, že žalovaná porušil
ustanovenie čl. III všeobecných obchodných podmienok zmluvy o úvere, podľa ktorých bol povinný
mesačne splátky splácať v stanovenej výške podľa splátkového kalendára a tento splátkový kalendár
dodržiavať. Uvedené ustanovenia porušila žalovaná tým, že bola v omeškaní a úhradou 24 tej splátky
splatnej dňa 20.03.2009. Podľa čl. 12 bod 12.3 všeobecných obchodných podmienok bola žalovaná

povinná zaplatiť veriteľovi aj sankčný úrok vo výške 0,05% za každý aj začatý deň omeškania. Žalobca
ďalej uviedol, že žalovaná svoju pohľadávku žalobcovi neuhradila ani čiastočne. Pohľadávka žalobcu
predstavuje sumu 702,92 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny, časti úvere vo výške 543,81 eur a zo
zmluvnej pokuty a odkúpených poplatkov vo výške 0. Požadoval priznať aj úroky z omeškania a sankčný
úrok, tak ako je to vyššie uvedené. Uviedol ďalej, že dňa 11.06.2012 uzavrel žalobca ako postupník so

spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. zmluvu o postúpení pohľadávky na základe ktorej bola
na žalobcu postúpená pohľadávka voči žalovanej. postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené
listom v ktorom bola aj pohľadávky vyčíslená a žalovaná bola žalobcom vyzvaná na jej úhradu. Uviedol,
že žalovaná doposiaľ svoju povinnosť nesplnila.

Žalovaná so žalobným návrhom v podstate ako takým súhlasila. Uviedla, že je pravdou to, že si požičala

peniaze. Tak ako uviedol vedľajší účastník konania, stotožňuje sa s jeho vyjadrením aj pokiaľ sa týka
vznesenej námietky premlčania.

Do konania na strane žalovaného vstúpil vedľajší účastníka, ktorý vzniesol námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou
o poskytnutí rýchlej pôžičky vrátane všeobecných obchodných podmienok, Zmluvou o postúpení

pohľadávok zo dňa 11.06.2012, oznámením o postúpení, vstupom vedľajšieho účastníka do konania,
písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka 13.08.2013, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa16.09.2013, 03.01.2014, výpismi z úverového účtu, prehľadom platobnej histórie, uznaním dlhu zo dňa
14.08.213, výsluchom žalovanej a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový
stav:

Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako pôvodný veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa
09.05.2008 zmluvu o rýchlej pôžičke. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky v sume 15.000,-Sk,
za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Výška pôžičky bola 15.000,-Sk . Mesačná splátka bola vo
výške 579,-Sk, t.j. 19,22 eur nie ako uvádzal žalobca v žalobe 25,86 eur. Splátky boli dohodnuté v počte
42 splátok.

Z všeobecných obchodných podmienok a to čl. 6 podmienky splácania bodu 6.1 , 6.2, 6.3,6.4.,6.5

vyplýva, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku a to v pravidelných mesačných
splátkach v sume a termínoch určených Splátkovým kalendárom, inak v sume a termínoch uvedených
v Zmluve alebo Podmienkach alebo VOP. Pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári alebo Zmluve, alebo
Podmienkach, alebo VOP stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom
mesiaci. V jednotlivých Splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a Poplatok

za poskytnutie pôžičky. Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy, alebo
doručení služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Klient je povinný splácať poskytnutú Pôžičku na účet
Spoločnosti uvedený v Zmluve alebo na iný účet, ktorý Spoločnosť písomne oznámi klientovi najmenej
30 dní pred dobou splatnosti najbližšej splátky. Podľa čl. 12 bod 12.1, 12.2, 12.3., V prípade ak
klient splatí celkovú sumu Pôžičky pred lehotou splatnosti má Spoločnosť právo požadovať od klienta

Poplatok vo výške 5% z pôžičky minimálne vo výške 500,-Sk. Spoločnosť je oprávnená požadovať
od klienta Zmluvnú pokutu v prípade , ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek
jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške
10% z dĺžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta stáva aj splatnou. V prípade omeškania s
úhradou jednotlivých Splátok je klient povinný uhradiť Spoločnosti okrem Zmluvnej pokuty i Sankčný

úrok vo výške 0,05% za každý aj začatý deň omeškania. Sankčný úrok je splatný na výzvu Spoločnosti.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.06.2012 spol. Consumer Finance Holding, a.s. a.s. ako
postupca postúpila pohľadávku voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako
postupníka. Podľa Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok, postupca na žalobcu postúpil pohľadávku
voči žalovanému v celkovej výške 702,92 eur.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 19.06.2012, pôvodný veriteľ žalovanej oznámil postúpenie
pohľadávky evidovanej voči nemu na žalobcu.

Vedľajší účastník na strane žalovanej v podaní zo dňa 31.07.2013 okrem iného vzniesol námietku
premlčania žalobcom uplatneného nároku.

Žalobca listom zo dňa 03.01.2014 špecifikoval uplatnený nárok tak, že uviedol, že žalovaná suma

pozostáva z nesplatenej časti úveru a sumy zmluvných pokút. Bližšie to však nešpecifikoval. Uviedol
len, že neuhradená časť úveru je vo výške 239,94 eur. Poukázal na to, že odstúpením od zmluvy
nedisponuje. Súd poukazuje, že jeho tvrdenie je v rozpore s tvrdením v žalobe.

Z prehľadu úhrad žalovanej, ktorý doložil žalobca vyplýva, že žalovaná uhradila len 4 splátky vo výške
po 19,22 eur ( 76,88 eur).

Po začatí konania žalobca doručil súdu do spisu dohodu o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom
datovanú zo dňa 14.08.2013. Teda k jej podpisu došlo po začatí konania. Zo samotného textu dohody na
prednej strane nevyplýva, že by žalovaná bola oboznámená o tom, že uznáva premlčanú pohľadávku.
Zo záveru dohody vyplýva, že jej súčasťou sú zmluvné ustanovenia na zadnej strane. Ide o dva strany
súvislého textu písaného drobnými písmenkami a značne neprehľadného.Z výpovede žalovanej vyplýva, že vstup vedľajšieho účastníka, ktorý vstúpil do konania nenamieta.
Stotožňuje sa plne s vyjadrením vedľajšieho účastníka, pridržiava sa ho tak, ako aj vznesenej námietky
premlčania. Na dotaz súdu uviedla, že dohodu o uznaní dlhu, ktorú predložil žalobca pred dnešným

pojednávaním zo dňa 14.08.2013 podpísala, je to tam jej podpis, text dohody nečítala a ani zmluvné
ustanovenia na druhej strane. Na otázku súdu, či vie čo podpisovala uviedla, že nevie. K okolnostiam
podpisu zmluvy uviedla, že k nim domov prišiel nejaký pracovník a povedal jej že to má podpísať.
Povedal, že je exekútor a že má to podpísať. Text dohody nečítala. Uviedla, že žiadne odstúpenie od
zmluvy neobdŕžala. Požiadala o možnosť uhradiť dlh v splátkach vo výške 20 eur mesačne. Uviedla,

že poberá opatrovateľský príspevok vo výške 230,-eur. Manžel je nezamestnaný, nemá žiaden príjem.
Majú dve mal. nezaopatrené deti. Opatrovateľský príspevok poberá na syna, ktorý je zdravotne
postihnutý, je nevidiaci. Ich mesačné výdavky pozostávajú z výdavkov na vodu 10,- eur, elektrinu vo
výške 30,- eur, zvyšok ide na stravu, na domácnosť a na potreby mal. deti. Nie sú vlastníkmi žiadnych
nehnuteľností ani motorových vozidiel. Maloleté deti navštevujú školu.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v

čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom
období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi

sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré

a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných

strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa

osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne

ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. §6571 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ust. § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§

682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas

celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak súd
uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže
určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku

a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.

V danej právnej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o pôžičke, ktorá bola na žalobcu postúpená
zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami

Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná
aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné
aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a

vychádzaťpritomzustanovenia§23aods.1,ods.2,podľaktoréhospotrebiteľskýmizmluvamisúzmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka.

Súd mal tiež za to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, tak ako je to vyššie uvedené a preto je potrebné na
ňu aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka vrátane inštitútu premlčania upraveného v
Občianskom zákonníku.Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade

s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Zmluva o rýchlej pôžičke medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená dňa
09.05.208 a žalovaná sa poskytnutú pôžičku zaviazala splácať formou mesačných splátok v počte 42,

pričom splatnosť v zmysle všeobecných obchodných podmienok prvej splátky bola dňa 20.06.2008
a splatnosť poslednej splátky mala byť ku dňu 20.11.2011. V konaní nebolo preukázané, že došlo
k predčasnej splatnosti celého úveru preto mal súd za to, sa celý dlh žalovaných stal splatný dňom
splatnosti poslednej splátky, t.j. dňom 20.11.2011, pričom súd posudzoval splatnosť každej splátky
samostatne. Žalobca síce poukazoval na nejaké odstúpenie, avšak nič z toho jednoznačne v konaní

preukázané nebolo.

Nakoľko, tak ako je to vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, je potrebné na ňu aplikovať príslušné ustanovenia
Občianskehozákonníka.Žalovaníakoajvedľajšíúčastníkvpriebehusúdnehokonaniavznieslinámietku
premlčania voči uplatnenej pohľadávke, úlohou súdu bolo preto v prvom rade sa so vznesenou

námietkou vysporiadať. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vznesenú námietku premlčania zo strany
vedľajšieho účastníka a žalovanej posudzoval podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím
premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na

subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj
zabrániťtomu,abypovinnéosobynebolopočasovoneprimeranejdobenútenésplniťsisvojepovinnosti.

Z vykonaného dokazovania a to z uzavretej zmluvy zo dňa 03.05.2008 vyplýva, že pôžička bola
poskytnutá žalovanej vo výške 15.000,-Sk, t.j. 497,91 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť v
mesačných splátkach vo výške 579,-Sk, t.j. 19,22 eur mesačne, prvá splátka s poukazom na zmluvné

dojednania bola splatná dňa 20.06.2008 a posledná dňa 20.11.2011. Úver zosplatnený nebol z dôvodov
vyššie uvedených. Na základe uvedeného preto súd posudzoval námietku premlčania samostatne vo
vzťahu ku každej splátke jednotlivo. Každá splátka bola splatná k 20.dňu v mesiaci podľa všeobecných
obchodných podmienok. Prvá nasledujúci mesiac po podpise zmluvy.

Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 08.03.2013 a jednotlivé splátky boli splatné k 20.dňu splátky, z

uvedeného vyplýva, že splátky, ktoré boli splatné pred dňom 08.03.2010 ( tri roky spätne pred podaním
žaloby) pri trojročnej premlčacej lehote sú premlčané. Súd má za to, že ide o splátky splatné od
20.06.2008 do 20.02.2010.

Nepremlčané sú teda splátky splatné od 20.03.2010 do 20.11.2011, teda ide celkovo o 21 splátok.
Z uvedeného preto vyplýva, že dlh žalovanej to čo nie je premlčané je 403,60 eur. Ide o posledných

21 splátok po 579,-Sk,( 19,22 eur ) t.j. spolu 12.159,-Sk, t.j. 403,60 eur. Preto vzhľadom na vznesú
námietku premlčania považoval žalobu za dôvodnú len v tomto rozsahu a preto žalobe vyhovel ohľadom
istiny len v tejto výške 403,60 eur. Zvyšok nároku žalobcu čo do istiny vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania považoval za nedôvodný a zamietol ho pretože premlčaný nárok nemohol súd priznať.Z predložených listinných dokladov mal súd ďalej za preukázané, že žalovaná splátky ktoré premlčané
neboli neuhradila, ako to vyplýva z platobnej histórie, ktorú doručil žalobca.

V danej právnej veci súd poukazuje okrem iného, že veriteľ použil uhradenú splátku aj na iný účel

ako na splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu druhej zmluvnej strany, ktorá nemala nijakú možnosť
túto zmluvnú podmienku ovplyvniť. To sa v predmetnej veci aj stalo a žalobca, resp. jeho predchodca
zaúčtoval platby žalovanej na úrok a na poplatky ako to vyplýva z výpisu z úverového účtu. Uvedené
ustanovenie zmluvy má za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v otázkach
plnenia dlhu spotrebiteľa. Nevyváženosť iba podčiarkuje skutočnosť, že vzťah sa v otázke plnenia stáva
pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa v niektorých prípadoch až nepredvídateľným.

Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na prednostnom splnení istiny. Takáto zmluvná podmienka
vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa na jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa
a jeho oprávnených záujmov a na strane druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho
ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu, zakladá tým nielen nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Ako uviedol Ústavný súd SR:

„Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax
navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS
55/201-19). Súd preto na takéto započítanie neprihliadol.

Súd sa ďalej pri svojom rozhodovaní v danom prípade zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru,
ktorý činil za obdobie 42 mesiacov pri sume 497,91 eur je 16,13 % ročne, takáto výška úroku vyšla súdu
pri jeho prepočte pri zohľadnení výšku úveru a sumy splátky a počtu splátok. Ide o orientačný výpočet,
kde súd nezohľadnil rôzne poplatky.

Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri

spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 roka do 5 rokov v období máj 2008 činil úrok 13,68 % p.a.
Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade nebol neprimeraný ako úrok
poskytovaný bankami a preto súd dospel k záveru, že takto uplatnený nárok na úrok je primeraný.

Žalobca ďalej požadoval v žalobe aj sankčný úrok vo výške 0,05% zo sumy 543,81 eur od 21.03.2009
do zaplatenia. Súd má za to, že žaloba v tejto časti je v celom rozsahu nedôvodná.

Súd ma za to, že dohodnutý sankčný úrok z omeškania 0,05 % denne za každý aj začatý deň omeškania
súdvyhodnotilakoneprijateľnúzmluvnúpodmienkuapretoabsolútneneplatnúspoukazomna§53ods.
4 Občianskeho zákonníka v znení aktuálnom ku dňu uzavretia zmluvy (minimálne pre rozpor s dobrými
mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka). Ide totiž o neprimerané sankcie, ktoré znáša spotrebiteľ.

V predmetnej úverovej zmluve bol za to isté porušenie právnej povinnosti (omeškanie so splátkami)

dohodnutý niekoľkonásobný postih - úroky z omeškania, zmluvná pokuta, náhrada škody , článok 12
všeobecných obchodných podmienok. Nepochybne ide o hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
dodávateľa a spotrebiteľa. Pre úplnosť súd poukazuje, že nárok žalobcu na zaplatenie jednotlivých
sankčných úrokov nemal za preukázaný. Žalobca jednoznačne nedefinoval ani z čoho pozostáva
žalovaná suma 702,92 eur. Uviedol že z úveru je to suma 543,81 eur. To čo je zvyšok jeho nároku ani

jasne neuviedol. Rozporuplné sú aj jeho vyjadrenia v žalobe a v následnom písomnom vyjadrenie vo veci
z čoho pozostáva žalovaná suma Nejasne uviedol, že ide o nejaké zmluvné pokuty a poplatky. Žalobca
súdu dostatočne neosvedčil za porušenie akých povinností a na základe akých zmluvných dojednaní si
dané zmluvné pokuty voči žalovanému vyúčtoval, z akej sumy boli vyčíslené, podľa ktorých ustanovení
a za aké obdobie.Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie

je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný

vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,

len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Zo strany žalobcu, resp. jeho predchodcu, z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností zo strany
žalovaného vznikol však nárok na úrok z omeškania. Vzhľadom na to, že pôžička nebola zosplatnená
a ani nebolo od zmluvy odstúpené je potrebné posudzovať omeškania samostatné vo vzťahu ku každej
splátke samostatne. Žalovaná sa teda dňom nasledujúcim po dni splatnosti každej splátky t.j. dňom 21.

dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku a týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na úroky
z omeškania z dlžnej sumy.

Nakoľko bola vznesená námietka premlčania a súd priznal žalobcovi úroky z omeškania len z
posledných 21 splátok, ktoré neboli premlčané, ktoré aj žalobcovi priznal, pretože má za to, že vzhľadom
na vznesenú námietku premlčania má žalobca nárok len na úroky z omeškania z posledných 21

nepremlčaných splátok odo 21. dňa v mesiaci, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Preto
súd priznal žalobcovi len úroky z omeškania z posledných 21 nepremlčaných splátok odo 21. dňa, t.j.
nasledujúceho dňa po dni splatnosti každej splátky samostatne tak ako je to uvedené vo várku tohto
rozsudku, pretože v danom prípade má žalobca nárok na úroky z omeškania len takto v zákonnej výške
podľa aktuálnej úrokovej sadzby ECB.

Zvyšok nároku žalobcu na úhradu úrokov z omeškania ako aj už vypočítaných úrokov z omeškania z
vyššie uvedených ako nedôvodný zamietol.

Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovanej, prihliadnuc aj k jej rodinným pomerom, výšku
pohľadávky žalobcu, súd povolil žalovanej uhradiť dlžnú sumu s príslušenstvom splatiť formou
mesačných splátok vo výške 20- eur mesačne, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súdpreúplnosťeštepoukazuje,žeažnáslednepočaskonaniažalobcapredložilsúdudohodououznaní
dlhu datovanú zo dňa 18.07.2013, pričom súd na túto dohodu neprihliadol. Súd poukazuje a je tohtonázoru, že zo samotného textu dohody na prednej strane nevyplýva, že by žalovaná bola oboznámená o
tom, že uznáva čiastočne premlčanú pohľadávku, ktorá preukázateľne v čase podpisu tejto dohody bola
premlčaná čiastočne. Zo záveru dohody vyplýva, že jej súčasťou sú zmluvné ustanovenia na zdanej

strane. Ide o dva strany súvislého textu písaného drobnými písmenami a značne neprehľadného. Je
otáznečipriemernýspotrebiteľpritakomtokoncipovanítýchtodojednaníichdokázalprečítaťauvedomiť
si dôsledky. Z dohody nie je zrejmé podľa kého zákonného ustanovenia bola dohoda uzavretá. Teda v
čase podpisu tejto dohody časť pohľadávky uplatnená v tomto konaní bola nepochybne premlčaná.

Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí

byť určitá a zrozumiteľná. V prípade ak takouto dohodou povinný uznáva premlčaní dlh, takéto uznanie
zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal,
vedel o jeho premlčaní, ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny,
nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo
že v čase uznania neexistoval.

V zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka je uznanie premlčaného dlhu podmienené

vedomosťou dlžníka o jeho premlčaní a táto vedomosť je nevyhnutná pre právne účinné uznanie dlhu
a vznik právnych následkov uznania.

Uznanie záväzku žalovaným bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako
dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp.

jeho právneho nástupca či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď
nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutie uzavrieť
takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej
strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k
akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo

všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

V zmysle § 558 možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní
vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, keď
dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo pre
právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho uznania spomenuté

právne následky.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa 18.07.2013 nezakladá právny následok uznania premlčaného dlhu
tak ako to vyžaduje citované ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka. Navyše bola súdu predložená
ako aj podpísaná až po začatí konania, a teda je zrejmé, že išlo o účelové konanie zo strany žalobcu.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára

za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník

v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danej právnej veci súd konanie v časti uplatneného návrhu na zaplatenie sumy 299,32 eur spolu
s príslušenstvom zamietol a vo zvyšnej časti návrhu žalobcu pokiaľ ide o sumu 403,60 eur s
príslušenstvom vyhovel.

V časti zamietnutého nároku žalobcu bola v konaní úspešná žalovaná. Vo zvyšnej časti uplatneného

nároku bol úspešný žalobca. Žalovaná mala teda úspech v konaní vo výške 43 % a žalobca vo výške
57 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaných (90% - 10%), žalobcovi tak vznikol nárok
na priznanie náhrady trov konania vo výške 14 % z celkových jeho trov konania.

Trovy konania u žalobca tak pozostávajú z pomernej časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 5,88
eur ( 14% zo sumy 42 eur) a z trov právneho zastúpenia, ktoré sú podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004

z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej klen ,,vyhláška“),
ktoré sú vyčíslené takto :

Tarifná odmena v sume 102,90 eur za 2 právne úkony podľa § 14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky a to
za nasledovné úkony :

- prevzatie a príprava zastupovania..............................................................................51,45 eur

- písomné podanie na súd.............................................................................................51,45 eur

Náhrada hotových výdavkov v sume 15,62 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál rok 2012)
- 2 x 7,81 eur.

Spolu trovy právneho zastúpenia súd 118,52 eur. DPH zo sumy 118,52 eur je 23,70 eur, t.j. spolu trovy
právneho zastúpenia sú tak 142,22 eur.

Keďže žalobca bol úspešný len pomerne vo výške 14%, má právo na náhradu trov konania vo výške
14 % ( pomerne trovy ) z celkovej sumy trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Percentuálny
podiel 14 % z trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, t.j. zo sumy 142,22 eur predstavuje 19,91
eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do PrešovaV odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.