Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. jún 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312207669
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2312207669.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcov: 1. Mgr. W. U.,
narodená XX.X.XXXX, bytom R. XXX/XX, T. - F. E., 2. E. U., narodený XX.X.XXXX, bytom R. XXX/XX,
T. - F. E., proti žalovanej: Mgr. J. T., narodená XX.X.XXXX, bytom R. XXX/XX, G., právne zastúpená:
JUDr. Ivan Rendek, advokát, so sídlom Šafárikova 1522, Galanta, o určenie vlastníckeho práva a iné,

o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 23C/111/2012-967 zo dňa 28.9.2018,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. žalovanej priznal

právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a výrokom III. rozhodol, že štát má právo na náhradu
trov konania od žalobcov v rozsahu 100 %.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 137 písm. c) Civilného
sporovéhoporiadku,§143,§588,§37ods.1,2,§38ods.1,2,§39,§40ods.1Občianskehozákonníka,
§ 195 ods. 1, 2, 3 Civilného mimosporového poriadku, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1, § 259, § 258 Civilného

sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že jednoznačne uzavrel, že je daný naliehavý
právny záujem na určovacom petite. Vyhodnotením každého dôkazu jednotlivo ako aj vo vzájomných
súvislostiach dospel súd prvej inštancie k záveru, že dotknutá kúpna zmluva zo dňa 9.4.2003 a dodatok
č. 1 k nej zo dňa 2.6.2003 sú platnými právnymi úkonmi. Kúpna zmluva a dodatok k nej boli urobené

slobodne, vážne, zrozumiteľne, určito v zákonom predpísanej forme, pričom oba právne úkony sú
podpísané nebohou E. M. a I. M., keď pravosť ich podpisov bola jednoznačne preukázaná znaleckým
posudkom znalkyne Mgr. Evy Forgácsovej, ktorá sa zároveň veľmi podrobne a zrozumiteľne vyjadrila
k všetkým námietkam žalobcov k jej znaleckému posudku. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a
nepreukázali, že nebohá E. M. a jej manžel I. nemali vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu, respektíve že by sa
týmto právny úkonom zastieral právny úkon vydedenia ich matky I. U., eventuálne, že ich vôľou bolo

uzavrieť zmluvu zaopatrovateľskú. Je nepochybné, že v rodine strán sporu od času, kedy žalovaná
a matka žalobcov spoločne podnikali, nastalo napätie, je nesporné, že matka žalobcov sa so svojimi
rodičmi E. a I. v rokoch 2003 - až 2005 nekontaktovala, pričom jednoznačne preukázané bolo, že
všetku starostlivosť, pozornosť a opateru im v tom čase a aj po roku 2005 až do ich smrti, venovala
žalovaná, preto je prirodzené a ničím prekvapivé, keď sa títo rozhodli jej predať sporné nehnuteľnosti.
Naviac nebolo sporné ani to, že prevodom nehnuteľností chceli si zároveň starí rodičia zabezpečiť

dôstojnédožitievdotknutýchnehnuteľnostiachasvojuopateru.Dotknutákúpnazmluvavcelomrozsahu
správne,určiteazrozumiteľnevzmyslezákonazachytávazáväzokpredávajúcichpreviesťpredmetkúpya naopak záväzok kupujúceho zaplatiť zaň kúpnu cenu. Zákon v žiadnom prípade nevyžaduje citáciu
„predáva", „kupuje" ako obligatórnu náležitosť vyjadrenia určitosti tohto právneho úkonu. S ohľadom na
zákonnú úpravu kúpnej zmluvy potom neobstojí ani argumentácia žalobcov, že dotknutá kúpna zmluva

podľa jej obsahu môže byť jedine zmluvou o budúcej kúpnej zmluve. V zmluve je tiež jasne uvedené,
že predávajúci sú bezpodielovými spoluvlastníkmi prevádzaných nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXX pre k. ú. G. a niet v tomto smere žiadnej pochybnosti o tom, že tieto nehnuteľnosti v celosti patria
do BSM. V ďalšom tiež zo zmluvy jednoznačné vyplýva, že žalovaná ako kupujúca tieto nadobúda v
celosti do svojho vlastníctva, teda súd prvej inštancie ani v tomto smere nevzhliadol žiadnu neurčitosť.

Pokiaľ ide o argument, že zmluva je neurčitá z dôvodu, že nie je z nej zrejmé, aká položka z dojednanej
kúpnej ceny pripadá na jednotlivé prevádzané nehnuteľnosti a či vôbec pripadá aj na garáž, ktorá sa
predmetom zmluvy stala až na základe dodatku, tento neobstojí, keďže z článku I. bod 2 zmluvy vyplýva,
že predmetom prevodu bola aj spomínaná garáž postavená na parcele č. 1024/2 a zo znaleckého
posudkušpecifikovanéhovčlánkuII.bod1zmluvyvyplynulo,žetátobolazahrnutádocenypredmetných
nehnuteľností stanovených znalkyňou Ing. Ľubicou Chomčovou. Súd prvej inštancie pri vyhodnocovaní

svedeckých výpovedí v spojení s ostatnými v konaní vykonanými dôkazmi dospel k záveru, že svedecké
výpovede svedkov navrhnutých žalovanou sú dôveryhodnejšie, keď bolo preukázané, že žalovaná sa
o svojich rodičov s láskou a obetavosťou starala, bola im vždy oporou až do posledných chvíľ a tiež sa
postarala o ich pohreb. V príkrom rozpore s týmito zisteniami sú potom tvrdenia žalobcov, svedkov I. a Q.
U.,žeichžalovanáoklamalascieľomukrátiťnamajetkusvojusestru.Listinnýdôkazsnázvom-návrhna

zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam dohodou a uzavretie dohody
o urovnaní zo dňa 14.6.2006 adresovanom I. a Q. U. od zástupcu žalovanej, v ktorom žalovaná okrem
iného prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla aj dohodu o urovnaní, súd prvej inštancie v
spojitostislistinnýmdôkazomsnázvom-návrhnazrušenieavyporiadeniepodielovéhospoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam dohodou zo dňa 16.6.2006 adresovanom advokátovi žalovanej od I. a Q. U., ktorý

bol reakciou na návrh žalovanej zo dňa 14.6.2006, vyhodnotil tak, že žalovaná bola ochotná vyporiadať
podielovéspoluvlastníctvoknehnuteľnostiamtamuvedenýmnazákladeniminavrhnutejdohody,lenaby
mala konečne kľud a nemusela čeliť atakom zo strany rodiny U.. Čiže aj z tohto listinného dôkazu zo dňa
16.6.2006 stali sa žalobcovia ako aj svedkovia I. a Q. U. pre súd prvej inštancie nedôveryhodnými. Súd
prvej inštancie zamietol návrhy žalobcov na doplnenie dokazovania súkromným znaleckým posudkom

znalca z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti konania,
keď v konaní už bol podaný znalecký posudok znalkyne Mgr. Evy Forgácsovej, o ktorého pravdivosti
nemal žiadne pochybnosti. Súd prvej inštancie zamietol tiež návrh žalobcov na doplnenie dokazovania
pripojením spisu V-896/98 zo dňa 30.6.1998 vedeného Okresným úradom Šaľa, odbor katastrálny,
ktorým žalobcovia chceli preukázať vôľu nebohej E. M. a I. M. uzavrieť so žalovanou darovaciu zmluvu

z dôvodu nadbytočnosti s poukazom na to, že v žiadnom prípade tento nie je spôsobilý preukázať vôľu
predávajúcich uzavrieť darovaciu zmluvu.

4. Súd prvej inštancie žalovanej, ktorá mala v spore plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní boli žalobcovia neúspešní, súd prvej inštancie na

náhradu trov štátu spočívajúcich vo vyplatenom znalečnom z rozpočtových prostriedkov súdu zaviazal
žalobcov.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa ustanovenia §
365 ods. 1 písm. a), b), c), d), f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedli, že napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý bol obsadený nezákonným sudcom JUDr. Katarínou Maniačkovou,
je nezákonný, zmätočný, arbitrárny a nepresvedčivý. Postup súdu prvej inštancie, keď žalobcovia neboli
upovedomení o pridelení veci novému sudcovi JUDr. Kataríne Maniačkovej bezprostredne potom, čo
k tomu došlo, ale až s odstupom času roka a pol, považujú za nesprávny procesný postup, keďže
súd prvej inštancie ich mal vyrozumieť bez zbytočného odkladu o pridelení veci novému sudcovi

podľa § 51 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.. Žalobcovia sa až na pojednávaní dňa 8.6.2018 prvý
krát dozvedeli o pridelení veci novému sudcovi, pričom už predtým vo veci tento nový sudca vykonal
úkon a vydal uznesenie zo dňa 10.1.2018, ktorým priznal znalkyni znalečné. Potom, čo sa žalobcovia
na pojednávaní dňa 8.6.2018 dozvedeli o zmene sudcu, vzniesla žalobkyňa 1. námietku porušenia
práva na zákonného sudcu, ku ktorej sa písomným podaním zo dňa 11.6.2018 pripojil i žalobca 2.

a spolu so žalobkyňou 1. týmto podaním tiež doplnili dôvody vznesenej námietky porušenia práva
na zákonného sudcu, následne po vznesení námietky porušenia práva na zákonného sudcu im súd
prvej inštancie doručil vyjadrenie riaditeľky správy súdu k veci sp. zn. 23C/111/2012 zo dňa 13.6.2018.
Správne mal súd prvej inštancie v predmetnej veci postupovať v súlade s článkom 4 ods. 1 Civilnéhosporového poriadku a mal námietku porušenia práva na zákonného sudcu posúdiť podľa ustanovenia,
ktoré upravuje vec čo do obsahu a účelu najbližšiu a takým ustanovením sú ustanovenia upravujúce
uplatnenie námietky zaujatosti stranou a konanie o námietke zaujatosti. Súd prvej inštancie mal dať

rozhodnúť o námietke nezákonného sudcu nadriadenému súdu a nemal ďalej konať vo veci. Z dodatku
č. 17 k RP Okresného súdu Galanta na rok 2016 nemožno zistiť, na základe akého dôvodu malo dôjsť
k prerozdeleniu veci, ktorá bola pridelená zákonnému sudcovi JUDr. Rastislavovi Jakubovičovi medzi
JUDr. Eriku Tischlerovú a JUDr. Táňu Šefčíkovú. Vo vzťahu k tejto zmene namietajú, že neboli splnené
zákonom určené podmienky pre odňatie veci zákonnému sudcovi JUDr. Rastislavovi Jakubovičovi a jej

pridelenie novému sudcovi JUDr. Erike Tischlerovej, ako aj to, že nebol splnený zákonom ustanovený
postup pre pridelenie veci JUDr. Erike Tischlerovej. Potom, čo mala byť vec pridelená JUDr. Erike
Tischlerovej, došlo k odňatiu veci aj tejto sudkyni a jej prideleniu JUDr. Kataríne Maniačkovej na základe
Dodatku č. 10 k RP Okresného súdu Galanta na rok 2017 zo dňa 25.7.2017. V tomto prípade nielenže
nebol splnený dôvod na odňatie veci a jej pridelenie novému sudcovi, ale tu rozhodne nebol splnený
ani zákonný postup na pridelenie veci novému (zákonnému) sudcovi, keďže pri pridelení veci novému

sudcovi musí byť splnená podmienka náhodného výberu tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania
pridelenia vecí, pretože pod pláštikom zachovania podmienky náhodného výberu sa predmetná vec
prerozdeľovala medzi JUDr. Tischlerovú, ktorej však už vec bola pridelená na základe Dodatku č. 17 k
RP Okresného súdu Galanta na rok 2016 a JUDr. Katarínu Maniačkovú (novovymenovanú sudkyňu). Na
to, aby bola táto zákonná podmienka zachovaná, mohlo dôjsť k prerozdeleniu veci z JUDr. Tischlerovej

len na dvoch nových sudcov, rozhodne nie len na jedného, ako sa to stalo v tomto prípade. Pokiaľ
by mal dôvod odňatia veci zákonnému sudcovi JUDr. Rastislavovi Jakubovičovi spočívať v prípadnej
výraznej nerovnomernosti v zaťažení sudcov súdu prvej inštancie, tak sú žalobcovia toho názoru,
aby sa rozvrhom práce pozastavil nápad vyťažených sudcov a spustil sa nápad sudcom výrazne
menej vyťaženým, prípadne prerozdeliť len veci ktoré napadli vyťaženým sudcom a títo v nich neurobili

ešte žiadne procesné úkony. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné v časti
odôvodnenia, prečo súd nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Žalobcovia v konaní okrem iných dôkazov
navrhovali tiež v samotnej žalobe vykonať dôkaz aj súdnym spisom Krajského súdu v Trnave č. k. 20Cbs
7/2003, súdnym spisom Okresného súdu Bratislava II č. k. 15Cpr 1/03, súdnym spisom Krajského súdu
v Trnave č. k. 27Cb 40/02 a za tým účelom žiadali, aby si súd prvej inštancie uvedené súdne spisy

pripojil k predmetnému súdnemu spisu. Na pojednávaní dňa 24.3.2015 žalobkyňa 1. opätovne navrhla
vykonanie dôkazov oboznámením sa s uvedenými spismi ich pripojením k spisu v predmetnej právnej
veci, pričom toto vykonanie dôkazov odôvodňovala, že v týchto spisoch sa viedlo konanie voči žalovanej
a môžu preukázať skutkové tvrdenia uvedené v žalobe o právnych sporoch medzi matkou žalobcov
1., 2. I. U. a žalovanou. Zároveň žalobkyňa 1. požiadala súd prvej inštancie, aby opätovne vyžiadal

originálny spis Okresného úradu Galanta, Správa katastra Galanta, súvisiaci s vkladom V 1043/03, a to
vzhľadom na navrhované znalecké dokazovanie pravosti podpisu na dodatku ku kúpnej zmluve. Hoci je
povinnosťousúdupodľa§220ods.2Civilnéhosporovéhoporiadkuvodôvodnenírozsudkuuviesť,prečo
nevykonal navrhnuté dôkazy, vo vzťahu k týmto navrhnutým dôkazom takéto odôvodnenie v rozsudku
chýba. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je ani zrejmé, ako vyhodnotil podstatné tvrdenia žalovanej

v konaní, ktorá tvrdila, že starí rodičia si chceli spornou kúpnou zmluvou zabezpečiť starostlivosť o seba
na starobu. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie považoval za dôveryhodnejšie
výpovede svedkov navrhovaných žalovanou, pričom z jeho rozhodnutia nie je možné zistiť, z ktorých
výpovedí a z akých tvrdení týchto svedkov vychádzal pri rozhodnutí a ako ich vyhodnotil, čo spôsobuje
nepreskúmateľnosť rozhodnutia a z toho dôvodu je aj nepresvedčivé. V žalobe a v záverečnom návrhu

žalobcoviatvrdilitiežto,žestarírodičianemalivôľuuzatvoriťspornúkúpnuzmluvu,alemalivôľuuzavrieť
darovaciu zmluvu, na ktorú ich žalovaná nahovorila, ako na spôsob vydedenia ich matky I. U. za to,
že jej vraj neboli I. U. vyplatené finančné nároky zo spoločného podnikania s ich matkou I. U. a že
nakoniec im žalovaná podstrčila na podpis kúpnu zmluvu, ktorou sa sledoval ten istý účel vydediť ich
matku a ktoré skutočnosti okrem ďalších nimi namietaných vád sporných právnych úkonov spôsobujú

ich absolútnu neplatnosť. Týmito podstatnými tvrdeniami žalobcov, ktorými argumentovali absolútnu
neplatnosť právnych úkonov, sa vôbec súd prvej inštancie nezaoberal a len skonštatoval, že žalobcovia
neuniesli dôkazné bremeno, že ich starí rodičia nemali vôľu uzavrieť spornú kúpnu zmluvu, resp. že
by sa tým právnym úkonom zastieral právny úkon vydedenia, eventuálne že ich vôľou bolo uzavrieť
zmluvu zaopatrovateľskú. Súd prvej inštancie pri zistení skutkového stavu vychádzal z nezákonného

dôkazu, ktorým je Znalecký posudok znalkyne Mgr. Evy Forgácsovej vypracovaný pod č. 38/2017,
ktorý je vypracovaný v rozpore s uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 8.7.2016, pretože úlohou
znalkyne bolo porovnať pravé podpisy neb. I. M. a neb. E. M. nachádzajúce sa na Kúpnej zmluve
zo dňa 9.4.2003, v Osvedčovacej knihe Notárskeho úradu JUDr. Oľgy Czuczorovej podpis E. M. podporadovým č. 280 zo dňa 9.4.2003 a podpis I. M. pod por. č. 281 zo dňa 9.4.2003, na Zmluve o zriadení
vecného bremena a na troch vyhotoveniach Návrhu na vklad vecného bremena, zo spornými podpismi
nachádzajúcimi sa na Dodatku č. 1 zo dňa 2.6.2003, v Osvedčovacej knihe Notárskeho úradu JUDr.

Oľgy Czuczorovej sporný podpis E. M. je pod poradovým č. 410 zo dňa 2.6.2003 a sporný podpis
I. M. je pod por. č. 409 zo dňa 2.6.2003. Tieto mala znalkyňa vzájomne porovnať a preskúmať, či
sporné podpisy oproti pravým podpisom nevykazujú rozdielne znaky písma a mala porovnať vzájomnú
viazanosť medzi jednotlivými písmenami sporných podpisov oproti podpisom pravým, ďalej mala
porovnať sporné podpisy s pravými podpismi z pohľadu plynulosti písacieho pohybu u písmen pravých

podpisov oproti písmenám sporných podpisov. Takto však znalkyňa vôbec nepostupovala a miesto
toho všetky podpisy nachádzajúce sa na listinách vymenovaných v uznesení súdu prvej inštancie zo
dňa 8.7.2016 skúmala ako sporné, čím sa stalo, že vylúčila pri skúmaní porovnávací materiál, ktorý
jej označil súd prvej inštancie a ktorý tvorili pravé podpisy starých rodičov. Vzhľadom k uvedenému
súd prvej inštancie nemohol na Znalecký posudok č. 38/2017 prihliadať ako na dôkaz zákonný a
hodnoverný, pretože tento bol vypracovaný v rozpore s úlohou, ktorú súd prvej inštancie uložil znalkyni.

Súd prvej inštancie odignoroval návrh žalobcov na prepracovanie znaleckého posudku a o tomto vôbec
nerozhodol. Následne preto žalobcovia navrhli vykonať dokazovanie súkromno-znaleckým posudkom,
ktorý by bol vyhotovený v súlade s úlohou stanovenou súdom prvej inštancie, pričom za účelom jeho
vypracovania žiadali, aby súd prvej inštancie umožnil znalcovi, u ktorého vypracovanie súkromného
znaleckého posudku objednali, nahliadnuť do súdneho spisu, prípadne aby mu za tým účelom zapožičal

súdny spis. Súd prvej inštancie podaniu žalobcov zo dňa 29.1.2018, v ktorom vytýkali zásadné vady
znaleckého posudku, pochybný postup znalkyne, nesplnenie znalkyňou súdom uloženej úlohy, ako aj
množstvo odlišných a rozporuplných znakov a rozdielov medzi spornými podpismi a porovnávacím
materiálom, nevenoval žiadnu pozornosť a znalkyňu namiesto toho, aby si vyžiadal od nej písomné
vyjadrenie k zásadným námietkam k znaleckému posudku, predvolal na pojednávanie bez toho, aby

jej uložil povinnosť prepracovať znalecký posudok tak, aby bol v súlade s úlohou, ktorú jej uložil.
Podaním zo dňa 12.7.2018 žalobcovia požiadali súd prvej inštancie, aby im umožnil dať si vypracovať
súkromný znalecký posudok v súlade s úlohou, ktorú pre vypracovanie znaleckého posudku zadal sám
súd prvej inštancie, následne oznámili súdu prvej inštancie údaje znalca, ktorý prijal ich objednávku
na vypracovanie súkromného znaleckého posudku, avšak súd prvej inštancie na pojednávaní dňa

27.7.2018 tento návrh na vykonanie dokazovania súkromným znaleckým posudkom arbitrárne zamietol.
Vzhľadom k tomu, že znalecký posudok bol vypracovaný zjavne v rozpore s úlohou zadanou znalkyni
súdom prvej inštancie, rozhodli sa žalobcovia podať trestné oznámenie pre podozrenie, že zo strany
znalkyne Mgr. Evy Forgácsovej došlo k dopusteniu sa trestného činu podania nepravdivého znaleckého
posudku, o tejto skutočnosti predložili dôkaz, a to titulnú stranu podaného trestného oznámenia opatrenú

prezenčnou pečiatkou Okresnej prokuratúry Nové Zámky. Napriek tomu súd prvej inštancie nevykonal
dokazovanie oboznámením sa s týmto dôkazom, keďže tento dôkaz v napadnutom rozsudku vôbec
nehodnotí a nevyjadruje sa k nemu. Tým, že súd prvej inštancie nevykonal tento dôkaz, nezistil úplne
skutkový stav veci, čo malo za následok jeho nesprávny ďalší postup vo veci. Súdu prvej inštancie
žalobcovia navrhovali už v podanej žalobe vykonať dokazovanie oboznámením sa so spisom Mestského

úradu v Galante spis č. VÝST.3862/2003 zo dňa 6.3.2003 - v.z. 477/2003 vo veci určenia súpisného čísla
na garáž stojacu na pozemku parc. č. 1024/2 vedenom na LV č. XXX pre kat. úz. G.. Súd prvej inštancie
síce vyžiadal tento spis z Mestského úradu v Galante a pripojil si ho k súdnemu spisu, ale evidentne
tento dôkaz nevykonal oboznámením sa s ním, čo vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,
kde sa o tomto dôkaze nenachádza žiadna zmienka. Tým, že súd prvej inštancie nevykonal tento dôkaz,

malo to za následok neúplné zistenie skutkového stavu, na základe ktorého by bolo možné spravodlivo
rozhodnúť. V konaní vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania výsluchom svedkov navrhnutých
žalovanou(Mgr.C.V.aIng.S.T.),žalobcovianavrhlivykonaťdôkaz,atooboznámeniesa skatastrálnym
spisom V - 896/98 vedeným Okresným úradom Šaľa, odborom katastrálnym, ktorý za tým účelom
žiadali, aby si súd prvej inštancie k súdnemu spisu pripojil, ktorým chceli preukázať, že starí rodičia

mohli byť inšpirovaní len k uzavretiu darovacej zmluvy. V bode 32. odôvodnenia rozsudku súd prvej
inštancie zdôvodnil, že tento návrh na doplnenie dokazovania nevykonal a zamietol ako nadbytočný s
poukazom na to, že vraj v žiadnom prípade tento nie je spôsobilý preukázať vôľu predávajúcich uzavrieť
darovaciu zmluvu. Súd prvej inštancie nevykonal ani dôkaz listom vlastníctva č. XXX pre kat. úz. R.,
ktorý žalobcovia predložili na pojednávaní dňa 27.7.2018, dokonca ani do zápisnice o pojednávaní

neuviedol, že tento dôkaz bol krátkou cestou súdu predložený žalobcami a založený do súdneho spisu.
Pokiaľ tento dôkaz súd prvej inštancie nevykonal, žalobcovia tvrdia, že taktiež nezistil úplný skutkový
stav dôležitý pre spravodlivé rozhodnutie súdu. Súd prvej inštancie na dôkazy, ktoré boli v prospech
tvrdení žalobcov buď vôbec neprihliadal (výsluch svedkov I. U. a JUDr. Q. U.), nedostatočne hodnotil(zmluvu o zriadení vecného bremena, návrh na vklad vecného bremena do KN, LV č. XXX pre kat. úz.
R., atď.), zamietol vykonať navrhované dôkazy (návrh na dokazovanie súkromno-znaleckým posudkom,
zabezpečiť katastrálny spis z Okresného úradu Šaľa, katastrálny odbor), dôkazy nevyhodnocoval a

nezaoberal sa nimi (titulná strana trestného oznámenia pre Tr. čin nepravdivého znaleckého posudku
opatrená prezenčnou pečiatkou Okresnej prokuratúry Nové Zámky), vyhodnocoval dôkazy jednostranne
v neprospech žalobcov (napr. návrh žalovanej na uzatvorenie dohody o urovnaní ohľadom spornej
kúpnej zmluvy). Vlastne súd prvej inštancie pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal najmä z dôkazov,
na ktoré sa odvolávala v konaní žalovaná a každý dôkaz, ktorým sa súd prvej inštancie vôbec zaoberal

pri zisťovaní skutkového stavu, vyhodnotil vždy v prospech žalovanej. Súd prvej inštancie nesprávne
zistil skutkový stav z dôkazu kúpna zmluva, pokiaľ v napadnutom rozsudku hovorí, že samotná kúpna
zmluva vraj dokazuje, že prevodom nehnuteľnosti si chceli starí rodičia zároveň zabezpečiť dôstojné
dožitie v dotknutých nehnuteľnostiach a svoju opateru, čo vraj má konkrétne vyplývať z článku II bod 2
kúpnej zmluvy o dojednaní práva doživotného užívania, keďže opatera nemá nič spoločné so záväzkom
žalovanej, že umožní predávajúcim žiť v predávanej nehnuteľnostiach a túto užívať počas ich života. Súd

prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav veci z dôkazu spornej kúpnej zmluvy, pokiaľ v napadnutom
rozsudku uviedol, že v zmluve je tiež jasne uvedené, že predávajúci sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. G. a niet v tomto smere žiadnej pochybnosti o tom,
že tieto nehnuteľnosti v celosti patria do BSM, keďže ide len o konštatáciu, ktorá absolútne nezodpovedá
pravde a obsahu kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, pokiaľ v napadnutom

rozsudku uviedol bez ďalšieho odôvodnenia, že tiež zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalovaná ako
kupujúca tieto nadobúda v celosti do svojho vlastníctva, a že vraj súd prvej inštancie ani v tomto smere
nevzhliadol žiadnu neurčitosť, keďže v spornej zmluve sa nikde neuvádza, že žalovaná ako kupujúca
tieto nadobúda v celosti do svojho vlastníctva. Súd prvej inštancie správne na vec aplikoval ust. § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka a ust. 588 Občianskeho zákonníka, avšak vo vzťahu k zistenému skutkovému

stavu ich nesprávne vyložil. Celá kúpna zmluva je v tomto smere koncipovaná neurčito, chýba v nej
vyjadrenie samotnej vôle zmluvných strán, z ktorej by bolo nepochybne jasné, že povinnosti ustanovené
v ust. § 588 Občianskeho zákonníka si plnia zmluvné strany na základe tejto kúpnej zmluvy a nie že
ich budú plniť v budúcnosti, keďže prejavy vôle sú tu zachytené do budúcna a neurčito, pretože je v nej
uvedené, že predávajúci sa zaväzujú, že na kupujúceho prevedú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

špecifikovaným v článku I bod 1 tejto zmluvy včítane ich súčastí a príslušenstva a kupujúci sa zaväzuje
predávajúcemu zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Ďalej v článku II odsek 2 sa znovu (do budúcna)
predávajúci zaväzujú previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na kupujúceho za zmluvne určenú
kúpnu cenu. Opäť tu nie je vyjadrená vôľa zmluvných strán, že na základe tejto zmluvy predávajúci
kupujúcemu odovzdáva predmet kúpy a kupujúci na základe tejto zmluvy predmet kúpy preberá. Teda

z takéhoto vyjadrenia vôle možno dospieť len k tomu, že predávajúci sa zaväzujú do budúcna, že
na kupujúceho prevedú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam do vlastníctva kupujúceho. Takýto prejav
možno hodnotiť len ako zmluvu o budúcej zmluve a nie kúpnu zmluvu. Je vylúčené, aby bol dodatok
č. 1 uzatvorený k spornej kúpnej zmluve, ktorá je koncipovaná ako zmluva o budúcej zmluve zrejme
kúpnej, na základe ktorej má dôjsť okrem iných nehnuteľností aj k prevodu vlastníckeho práva ku garáži,

oplotenia, vonkajším úpravám a porastom, ale tento ako z obsahu dodatku č. 1 vyplýva je uzatváraný
ku kúpnej zmluve, na základe ktorej dochádza k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bez
garáže, bez oplotenia, bez vonkajších úprav a bez porastov. V spornej kúpnej zmluve, ale aj v spornom
dodatku č. 1, sa vôbec neuvádza, v akom podiele v nich uvedené nehnuteľnosti predávajúci vlastnia a
v akom podiele sú tieto predmetom spornej kúpnej zmluvy a dodatku č. 1., tieto nedostatky spôsobujú

neurčitosť týchto právnych úkonov a súčasne z týchto dôvodov tieto právne úkony nie sú spôsobilé na
zápis do katastra nehnuteľností. Neurčitosť spornej kúpnej zmluvy spočíva aj v tom, že z jej obsahu a
znenia nie je možné určiť, za akú kúpnu cenu sa tá, ktorá nehnuteľnosť predáva a kupuje, keď v spornej
kúpnej zmluve v čl. II ods. 2 bola zmluvnými stranami dohodnutá kúpna cena v sume 250.000 Sk za
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (bez uvedenia spoluvlastníckeho podielu). Okrem toho

sú predmetom zmluvy aj ich súčasti a ich príslušenstvo, ktoré tvoria okrem garáže, oplotenie, vonkajšie
úpravy a porasty. Zo spornej kúpnej zmluvy však nie je možné určiť, aká časť z kúpnej ceny 250.000
Sk pripadá na ten ktorý predmet kúpy a jeho spoluvlastnícky podiel, čo spôsobuje neurčitosť tohto
právneho úkonu. Uzavretie spornej kúpnej zmluvy neodrážalo skutočnú vôľu starých rodičov a žalovanej
ju uzavrieť, ale ich skutočnou vôľou bolo uzavrieť zaopatrovaciu zmluvu, ktorou si starí rodičia sledovali

zabezpečiť opateru v starobe, ktorú im mala poskytovať žalovaná za protiplnenie prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam. Žalobcovia navrhujú, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že
ich žalobe vyhovie v celom rozsahu, alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.6. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná. Vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že považuje rozsudok
súdu prvej inštancie za vecne správny, nakoľko na základe vykonaného dokazovania nebolo možné

podanej žalobe vyhovieť. Tvrdenie, že napadnutý rozsudok bol vydaný nezákonným sudcom, považuje
za nedôvodné. Rovnako sa domnieva, že pokiaľ bolo žalobcom doručené uznesenie o priznaní
znalečného zo dňa 10.1.2018 a pokiaľ bola sama žalobkyňa osobne nahliadnuť do spisu, musela im byť
zmena v osobe zákonného sudcu zrejmá a preto nebolo na mieste namietať osobu nového zákonného
sudcu až na pojednávaní dňa 8.6.2018, dokonca k tomu došlo ani nie pred otvorením pojednávania, ale

až potom, ako zákonná sudkyňa predniesla svoje predbežné právne posúdenie, ktoré pravdepodobne
nebolo v súlade s predstavami žalobcov. Prevažná väčšina krokov, ktoré majú podľa názoru žalobcov
odôvodňovať pochybnosť o nezaujatosti konajúcej sudkyne voči ich osobám, bola v súlade so zásadou
hospodárnosti konania a smerovala len k urýchleniu rozhodnutia vo veci samej. Ďalej vyjadrila nesúhlas
s úvahami žalobcov, že súd prvej inštancie nemal záujem spoľahlivo a úplne zistiť skutkový stav, na
základe ktorého by bolo možné spravodlivo rozhodnúť. Pokiaľ ide o návrhy na doplnenie dokazovania

(napr. pripojenie spisu Okresného úradu Šaľa, katastrálneho odboru), tak tieto návrhy neboli spôsobilé
privodiť pre žalobcov priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej, nakoľko sa netýkali samotnej podstaty
veci. Žalovaná sa domnieva, že postup súdu prvej inštancie bol v konaní zákonný. Námietky žalobcov,
prečo súd prvej inštancie neuviedol v odôvodnení rozhodnutia, prečo nevykonal ich návrh na pripojenie
spisu Krajského súdu v Trnave č. k. 20Cbs 7/2003, spisu Okresného súdu Bratislava II č. k. 15Cpr 1/03,

spisu Krajského súdu v Trnave č. k. 27Cb 40/02, návrh na vyžiadanie si spisu z Okresného úradu
Galanta, katastrálneho odboru a pod., považuje len za účelové v snahe vyprodukovať akýkoľvek dôvod,
pre ktorý by mohol byť napadnutý rozsudok zrušený a vec bola vrátená na súd prvej inštancie, a to
napriek tomu, že počas celého viac ako 6 ročného konania žalobcovia nepredložili ani jeden relevantný
dôkaz potrebný pre vyhovenie ich žaloby. Predmetné návrhy na doplnenie dokazovania predniesli

žalobcovia pred vyše tromi rokmi, následne ich už viac nežiadali vykonať, preto ich námietky v tomto
smere neobstoja. Žalobcovia napadnutému rozsudku zároveň vytýkali, že vychádza aj z nezákonného
dôkazu, ktorým je Znalecký posudok znalca Mgr. Evy Forgácsovej pod č. 38/2017. K uvedenému
posudku sa už žalovaná niekoľko krát v konaní vyjadrila a napriek odklonu od doslovného zadania
súdu prvej inštancie, sú jeho závery jednoznačné a plne použiteľné pre toto konanie. Odvolací dôvod,

že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
považuje žalovaná za nedôvodný. Spis Krajského súdu v Trnave č. k. 20Cbs 7/2003, spis Okresného
súduBratislavaIIč.k.15Cpr1/03aspisKrajskéhosúduvTrnaveč.k.27Cb40/02,spisMestskéhoúradu
v Galante spis. č. VÝST. 3862/2003 zo dňa 6.3.2003 a tiež spis Okresného úradu Šaľa, katastrálneho
odboru V - 896/98 nemohli priniesť závažné zistenia, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Žalovaná je presvedčená, že Kúpna zmluva zo dňa 9.4.2003 a Dodatok ku Kúpnej zmluve zo dňa
2.6.2003 spĺňajú všetky náležitosti právnych úkonov, zmluvnými stranami boli uzatvorené dobrovoľne a
vážne, určito a zrozumiteľne, teda ide o platné právne úkony. Prevodcovia vedeli presne čo podpisujú,
žalovaná absolútne odmieta tvrdenia žalobcov v tomto smere, že by ich mala zavádzať, že si mysleli,
že podpisujú niečo iné a pod.. Žalobcovia vedeli o predmetnom kúpo-predaji minimálne od roku 2005,

žalobu však podali až v apríli 2012, a to z jediného dôvodu, keďže v roku 2005 by rodičia absolútne
popreli tvrdenia žalobcov, zatiaľ čo v roku 2012 už bola matka E. M. zosnulá a otec I. M. bol v stave
vylučujúcom vo veci vypovedať. Žalobcovia doposiaľ nepredložili ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by
ich tvrdenia podporil. Poukázala na list JUDr. U. zo dňa 16.6.2006, z ktorého vyplýva, že uvedený
svedok, ale aj celá jeho rodina, vrátane žalobcov, nespochybňujú platnosť predmetnej kúpnej zmluvy

a dodatku. Vykonaným dokazovaním má žalovaná za vyvrátené tvrdenie žalobcov, že prevodcovia
nikdy nepodpísali dodatok. Znaleckým posudkom č. 38/2017 znalkyne Mgr. Evy Forgácsovej bolo
jednoznačne preukázané, že rodičia dodatok s určitosťou podpísali. Žaloba žalobcov je nedôvodná,
tvrdenia žalobcov sú účelové a nezakladajú sa na pravde, žiaden relevantný dôkaz vykonaný v tomto
konaní nepotvrdil tvrdenia žalobcov. Žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdil.

7. K vyjadreniu žalovanej k odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalobcovia. Vo vyjadrení uviedli, že trvajú v
plnom rozsahu na podanom odvolaní a na všetkých dôvodoch v ňom uvedených, ktoré zakladajú dôvod
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

rozhodnutie. Žalobcovia podrobne zdôvodnili v čom vidia naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. a) a c) Civilného sporového poriadku a žalovaná danosť a existenciu týchto dôvodov
vo svojom vyjadrení nijak nevyvrátila. Pokiaľ žalovaná hovorí o tom, že k vzneseniu námietky došlo
ani nie pred otvorením pojednávania, ale až potom, ako sudkyňa predniesla svoje predbežné právneposúdenie, tak k tomu žalobcovia uvádzajú, že pojednávanie vedie sudca, ktorý udeľuje slovo stranám
sporu a všetkým zúčastneným na konaní. To, že námietka bola vznesená na pojednávaní potom, ako
súd prvej inštancie vyslovil predbežné posúdenie veci, bolo spôsobené zvoleným spôsobom a postupom

vedenia pojednávania sudkyňou. Pokiaľ by aj sudkyňa vyslovila svoj predbežný právny názor na vec
v prospech žalobcov, nič by to na veci nemenilo, pretože ide evidentne o nezákonného sudcu. Pokiaľ
žalovaná uvádza vo svojom vyjadrení, že žalobcovia až pred krajským súdom vraj vzniesli námietku
zaujatosti proti konajúcej sudkyni JUDr. Kataríne Maniačkovej, tak ide o hlboké nepochopenie žalovanou
obsahu odvolania, oni nikdy námietku zaujatosti nevzniesli a nemali ani v úmysle takúto námietku

zaujatosti voči nezákonnému sudcovi vznášať. Konaním súdu prvej inštancie obsadeným nezákonným
sudcom však došlo k flagrantnému porušeniu práv žalobcov a toto flagrantné porušenie práv strán
sporu a nezákonný postup súdu prvej inštancie, nemajú nič spoločné s rýchlosťou a hospodárnosťou
konania. Pokiaľ sa žalovaná vyjadruje vo svojom vyjadrení k odvolaniu tak, že tým, že súd prvej inštancie
zamietol a nevykonal doplnenie dokazovania pripojením spisu Okresného úradu Šaľa katastrálneho
odboru, pretože vraj tento sa netýkal samotnej podstaty veci a nebol spôsobilý privodiť pre žalobcov

priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej, tak ide o hlboký omyl žalovanej. Práve vykonanie tohto dôkazu
by vyvrátilo tvrdenia žalovanej, ale aj spochybnilo výpovede svedkov navrhnutých žalovanou, ktorí
zhodne so žalovanou tvrdili, že ich starí rodičia sa rozhodli odpredať im patriace nehnuteľnosti žalovanej
azabezpečiťsitakosebastarostlivosťvstaroberovnakýmspôsobom,akýmtourobilasvatkaichstarých
rodičov. Súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav tým, že nevykonal žalobcami navrhnuté dôkazy,

nesprávne zistil skutkový stav z vykonaných dôkazov, právne závery súdu prvej inštancie sú svojvoľné a
neudržateľné. Pokiaľ súd prvej inštancie v konaní nevykonal dôkaz pripojením si a oboznámením spisov
Krajského súdu v Trnave č. k. 20Cbs 7/2003, Okresného súdu Bratislava II č. k. 15Cpr 1/03, Krajského
súdu v Trnave č. k. 27Cb 40/02 a katastrálneho spisu Okresného úradu Galanta, katastrálneho odboru,
ktorých vykonanie žalobcovia navrhli v žalobe, bol v zmysle ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového

poriadku v takom prípade povinný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysvetliť, prečo tieto dôkazy
nevykonal. Žalobcovia sa vo vzťahu k týmto navrhovaným dôkazom nikdy nevyslovili pred súdom prvej
inštancie tak, že by na týchto návrhoch na dokazovanie nezotrvávali alebo že by ich už nežiadali vykonať
a na pojednávaní konanom dňa 31.8.2018, žalobcovia uviedli, že nemajú nové návrhy na doplnenie
dokazovania, keď v prípade už v žalobe uplatnených návrhov na dokazovanie nešlo o nové návrhy na

dokazovanie. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s argumentmi žalobcov, že spornú kúpnu zmluvu
uzatvárali starí rodičia v domnení, že uzatvárajú darovaciu zmluvu, na ktorú ich naviedla žalovaná ako na
spôsob vydedenia ich matky I. U., že starí rodičia podpísali zmluvu o zriadení vecného bremena, v ktorej
sa uvádza, že títo sa rozhodli zriadiť vecné bremeno k nehnuteľnostiam potom, čo sa dozvedeli, že ich
predali žalovanej, že sporná kúpna zmluva je neurčitý právny úkon aj preto, že z nej nie je možné určiť, v

akej výške kúpna cena, ktorá bola dohodnutá v jednej sume 250.000 Sk pripadá na tú ktorú prevádzanú
nehnuteľnosťanaakýspoluvlastníckypodielnatejktorejnehnuteľnosti,keďžezospornejkúpnejzmluvy
nie je možné zistiť, v akých podieloch sa nehnuteľnosti majú previesť do vlastníctva žalovanej. Pokiaľ
sa žalovaná vyjadruje k znaleckému posudku tak, že jeho jednoznačné závery sú použiteľné pre toto
konanie, tak to nie je preto, že znalkyňa evidentne nesplnila zadanú úlohu a vypracovala znalecký

posudok, ktorý po nej súd prvej inštancie nežiadal. Znalkyňa nevypracovala znalecký posudok a ani ho
nikdy nedoplnila tak, aby skúmala pravosť štyroch naozaj sporných podpisov s pravými podpismi starých
rodičovnachádzajúcichsanalistinách,ktorébolišpecifikovanésúdomprvejinštancievuznesení,ktorým
bolo nariadené znalecké dokazovanie. Pokiaľ by sa vykonalo znalecké skúmanie sporných podpisov v
súlade so zadaním súdu prvej inštancie a štandardnými postupmi, ktoré sa využívajú v písmoznalectve

pri skúmaní sporných podpisov, dospelo by sa k diametrálne iným výsledkom skúmania. Na margo
ďalších tvrdení žalovanej žalobcovia uviedli, že o tom, že starí rodičia mali odpredať nehnuteľnosti
žalovanej, títo nevedeli do času, kým ich nezačali opätovne navštevovať, starí rodičia to, že ich žalovaná
podviedla ťažko niesli a stará mama až do svojej smrti verila, že žalovaná im nehnuteľnosti vráti, stará
mama sa nikdy súdiť s vlastnou dcérou nechcela, pretože by to bola hanba, ktorú by neuniesla, čo

žalovaná veľmi dobre vedela, že ju vlastná matka žalovať nebude, ale túto istotu nemala pri matke
žalobcov, ktorej práve preto navrhovala uzatvorenie dohody o urovnaní, aby mala istotu, že keď sa raz
matka žalobcov stane dedičkou, tak spornú kúpnu zmluvu nebude napádať. Žalobcovia svoje tvrdenia
preukázali predložením listinných dôkazov, výsluchmi navrhovaných svedkov a v konečnom dôsledku
by svoje tvrdenia preukázali aj ďalšími dôkazmi, ktoré im z neznámych dôvodov súd prvej inštancie

nevykonal a ich nevykonanie v rozsudku nezdôvodnil a dôkazmi, ktoré im súd prvej inštancie zamietol
a odmietol vykonať z dôvodu, že ich vykonanie by im vraj nebolo spôsobilé priniesť úspech vo veci.
Žalobcovia ďalej uvádzajú, že svedok Ing. S. T. tvrdenia žalovanej nepotvrdil, pretože tento vypovedal
v rozpore s tvrdením žalovanej tak, že žalovaná starým rodičom vysvetlila, že musí ísť o kúpnu zmluvu,ktorou si majú zabezpečiť starostlivosť na starobu, tvrdenia žalovanej nepotvrdil ani svedok Ing. W. W.,
ani listinné dôkazy nepreukázali tvrdenia žalovanej a okrem iného tvrdenia žalovanej vyvracia množstvo
listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise. Do pozornosti odvolacieho súdu dávajú, že ostal

absolútne nepovšimnutý dôkaz, ktorý do konania predložili o podaní trestného oznámenia na znalkyňu
pre podozrenie zo spáchania trestného činu podania nepravdivého znaleckého posudku. Žalovaná
neuvádza vo vzťahu k nimi uplatneným odvolacím dôvodom žiadne relevantné skutočnosti a argumenty,
pre ktoré by tieto neboli dané, k jednotlivým odvolacím dôvodom sa vyjadruje viac menej len všeobecne
tak,žesniminesúhlasí,pričomdôvody,prečosniminesúhlasínevysvetľujeaneuvádza,prečobynemali

byt' podľa jej názoru dané. Žiadajú, aby odvolací súd vyhovel ich odvolaniu a zrušil napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne zmenil rozsudok súdu
prvej inštancie, tak že ich žalobe vyhovie.

8. K vyjadreniu žalobcov k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná. Vo vyjadrení
opätovne uviedla, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, nakoľko na základe

vykonaného dokazovania nebolo možné podanej žalobe vyhovieť a v celom sa rozsahu pridržiava
všetkých svojich doterajších vyjadrení, ktoré vo veci urobila. Nesúhlasí s odvolacími dôvodmi, že neboli
splnené procesné podmienky a vo veci rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.
Ona sama nemá právo rozhodovať o zmenách zákonného sudcu, preto nemusí bližšie zdôvodňovať
dôvody, pre ktoré došlo k jeho zmene. Vzhľadom však na všetky žalovanej známe skutočnosti považuje

sudkyňu, ktorej bola vec pridelená a ktorá vo veci rozhodla za zákonnú, nakoľko sa tak stalo v súlade
s riadnym dodatkom k rozvrhu práce. Je jej zrejmé, že žalobcovia voči konajúcej sudkyni nevzniesli
oficiálnu námietku zaujatosti, avšak poukázala na to, že až v súčasnom štádiu napádajú jej nezaujatosť,
pričom však v predchádzajúcom konaní žiadnym spôsobom ani nenaznačili dôvody, pre ktoré by mala
byť konajúca sudkyňa vo veci zaujatá. Súd sa vo svojej rozhodovacej praxi vždy prikloní na základe

vykonaného dokazovania na jednu alebo druhú stranu. To však nezakladá dôvod k úvahám o zaujatosti
sudcu voči strane, a to či už v konaní úspešnej či neúspešnej. Preto považuje tieto námietky žalobcov za
bezpredmetné. Návrhy žalobcov na vykonanie nových dôkazov, ktoré im súd prvej inštancie zamietol,
nemohli privodiť priaznivejší výsledok pre žalobcov v konaní, ich vykonanie by bolo v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania a súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku zdôvodnil, prečo jednotlivé návrhy

na doplnenie dokazovania zamietol. Rodičia mali záujem previesť na žalovanú odplatne vlastnícke právo
k ich nehnuteľnosti a ona mala záujem vlastnícke právo k ich nehnuteľnosti nadobudnúť a zaplatiť im
za to dohodnutú kúpnu cenu, ktorá kúpna cena bola určená aj s ohľadom na jej dlhoročnú a výlučnú
starostlivosť o nich. Nemôže byť ani pochýb o tom, že ani rodičia žalovanej nemali vôľu uzatvoriť
darovaciu zmluvu a vedeli presne, čo podpisujú, teda zmluvu kúpnu. Predmetný prevod vlastníckeho

práva sa neuskutočnil z jedného dňa na druhý, riešil sa v rodine dlhšiu dobu. Že ide o kúpu vyplývalo
aj z textu samotných zmlúv, ktoré rodičia podpísali. Na notárskom úrade im bolo pred podpisom
vysvetlené,žeideokúpnuzmluvu,katasterimposlalrozhodnutieoprerušeníkonania,následnenatosa
vyhotovoval dodatok, z ktorého rovnako vyplývalo, že ide o kúpopredaj, kataster po zavkladovaní zaslal
rodičom kúpnu zmluvu, ktorú mali potom celý čas u seba. Žalobcovia už v žalobe obviňovali žalovanú z

toho, že zvolila formu kúpnej zmluvy z dôvodu, lebo sa bála, že darovacia zmluva by sa dala zrušiť, ak
by odpadol dôvod vydedenia, avšak ani v prípade darovania by sa nemohli darcovia domáhať vrátenia
daru len z dôvodu, že odpadol nejaký dôvod vydedenia. Súd nemusí vykonať všetky dôkazy, len tie,
ktoré sú objektívne privodiť objasnenie skutkového stavu a otázok relevantných pre súdne konanie a
súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku odôvodnil, prečo návrhy žalobcov zamietol, preto považuje

postup súdu prvej inštancie za zákonný. Zistený skutkový stav bol podrobne popísaný v napadnutom
rozsudku a týmto len odkazuje na písomné odôvodnenie rozsudku. Jednotlivé dôkazy, ktoré boli v
priebehu konania vykonané, a to jednotlivo aj v ich súhrne, nedávajú inú možnosť, len podanú žalobu
zamietnuť, nakoľko ani z jedného produkovaného dôkazu nevyplynul ani najmenší náznak, že by rodičia
žalovanej nemali skutočnú vôľu uzatvoriť kúpnu zmluvu, ktorá je predmetom tohto konania. Žalobcovia

opätovne poukazujú na ich návrhy na vykonanie dokazovania pripojením si a oboznámením sa spisov
Krajského súdu v Trnave č. k. 20Cbs 7/2003, spisu Okresného súdu Bratislava II č. k. 15Cpr 1/03, spisu
Krajského súdu v Trnave č. k. 27Cb 40/02, návrh na vyžiadanie si spisu z Okresného súdu Galanta,
katastrálneho odboru. Pokiaľ ide o vyššie uvedené návrhy na doplnenie konania pripojením si súdnych
spisov, tieto mali preukázať skutkové tvrdenia uvedené v žalobe o právnych sporoch medzi ich matkou a

žalovanou. Tu žalovaná poukazuje na to, že sama nikdy nerozporovala, že sa s matkou žalobcov dostala
do sporu a že došlo medzi nami aj k súdnym konaniam, no táto skutočnosť je absolútne bez právnej
relevancie na to, či bola vôľa jej rodičov ku dňu podpisu kúpnej zmluvy a jej dodatku skutočne daná,
slobodná a vážna. Žalobcovia vo svojom vyjadrení ďalej poukazujú na to, že súd prvej inštancie sa vodôvodnení svojho rozhodnutia nevyporiadal s ich tvrdením (resp. závermi), že podpísaná kúpna zmluva
mala byť v podstate zmluvou zaopatrovacou a tiež, že sa nevyporiadal so zmluvou o zriadení vecného
bremena, ktorú mali podpísať ich starí rodičia, teda moji rodičia. Súd však nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Pokiaľ ide o úvahy ohľadne zaopatrovacej zmluvy,
absolútne s tým nesúhlasí. Je pravdou, že sa žalovaná o svojich rodičov starala pred aj po uzatvorení
kúpnej zmluvy a jej dodatku, rodičia mali absolútnu istotu, že jej starostlivosť o nich bude pokračovať

aj po uzatvorení kúpnej zmluvy, resp. bez ohľadu na to, či dôjde k jej uzatvoreniu, nikdy sa medzi
nimi ani len neriešila forma zaopatrovacej zmluvy alebo darovacej zmluvy alebo zriadenia akéhokoľvek
vecného bremena. Žalobcovia ďalej účelovo vo svojom vyjadrení uvádzajú, že svedkovia, ktorých v
konaní navrhli vypočuť, nemali vo svojich výpovediach žiadne rozpory, teda mali byť dôveryhodní, oproti
ňou navrhnutých svedkov, vo výpovediach ktorých rozpory byť mali. Tu však opätovne ide iba o účelové
a zavádzajúce tvrdenie zo strany žalobcov. Domnieva sa, že svedkovia naopak potvrdili skutočnosti

ňou uvádzané, či už išlo o jej starostlivosť o rodičov, alebo o ich vôľu uzatvoriť kúpnu zmluvu, okolnosti
vyplatenia kúpnej ceny a pod.. Na druhú stranu žalovaná popiera v celom rozsahu výpovede svedkov
navrhnutých žalobcami, považuje ich len za účelové v snahe podporiť tvrdenia svojich detí. Pokiaľ ide
o tvrdenie, že sporná kúpna zmluva je neurčitý právny úkon, ani s týmto názorom nesúhlasí. Čo sa
týka znaleckého posudku vypracovaného v konaní, resp. jeho záverov, tieto boli jednoznačné, teda že

sporné podpisy jej rodičov na Dodatku č. 1 zo dňa 2.6.2003 a v osvedčovacej knihe Notárskeho úradu
JUDr. Oľgy Czuczorovej sú ich pravými podpismi. Pokiaľ ide o porovnávací materiál, ktorý znalkyňa pri
vyhotovení posudku použila, tento bol prakticky celý predložený žalobcami s tým, že ide o pravé podpisy
ich starých rodičov a po vypracovaní znaleckého posudku nenamietali pravosť ani jedného z podpisov,
ktoré znalkyňa použila ako porovnávacie. Znalkyňa konštatovala, že všetky sporné podpisy vyhotovila

totožná osoba, pritom medzi spornými podpismi mala aj podpisy, o pravosti ktorých nepochybovala ani
jedna z procesných strán (napr. podpisy na kúpnej zmluve). Usporiadať medzi stranami vec dohodou
navrhla sestra s manželom a v uvedenej veci žalovanú zastupoval právny zástupca JUDr. H. L., ktorý
potom navrhol urobiť písomné znenie toho, čo jej sestra s manželom uvádzali. Žalovaná ďalej uviedla, že
orodičovsastaralaaždoichsmrti,obývanierodičovnikdynepripravila,obajarodičiabývalivpredmetnej

nehnuteľnosti až do svojej smrti okrem obdobia, kedy si už otec vyžadoval 24 hodinovú starostlivosť a
bola nútená vec riešiť prostredníctvom ústavu, do predmetnej nehnuteľnosti investovala, udržiavala ju
v poriadku a čistote. Absolútne odmieta tvrdenia, že by svojich rodičov podviedla a zneužila ich dôveru.
Rodina žalobcov síce chodila k rodičom od roku 2005, avšak veľmi sporadicky, rodičia u jej sestry neboli
vyše 20 rokov. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam opätovne tvrdí, že žaloba je nedôvodná,

tvrdenia žalobcov sú účelové a nezakladajú sa na pravde, žiaden relevantný dôkaz vykonaný v tomto
konaní nepotvrdil tvrdenia žalobcov. Z uvedeného dôvodu preto žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

9. Žalobcovia sa vo veci vyjadrili ďalším podaním, ktoré podanie už odvolací súd žalovanej nedoručoval,

keďže žalobcovia v ňom neuvádzajú žiadnu novú skutkovú, či právnu argumentáciu a odvolanie,
odvolacia replika, vyjadrenie k odvolaniu a odvolacia duplika bolo stranám navzájom doručené. V tomto
vyjadrení žalobcovia uviedli, že danosť odvolacieho dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky
a vo veci rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, v zásade zakladajú na tom, že
zmena v osobe zákonného sudcu sa vždy musí diať zákonom ustanoveným postupom a po splnení

zákonom určených podmienok pre odňatie veci, čo v danom prípade splnené nebol. Sama žalovaná
nemôže vedieť, aký dôvod mal byť splnený na odňatie veci zákonnému sudcovi JUDr. Rastislavovi
Jakubovičovi, napriek tomu sa však žalovaná vyslovuje vo svojom vyjadrení tak, že považuje sudkyňu,
ktorejbolavecpridelenáaktorávovecirozhodla,zazákonnú,atonaviacešteajpotom,čosadozvedela
z obsahu ich odvolania, že nebol dodržaný ani zákonný postup na pridelenie odňatej veci. Pokiaľ

žalovaná vo svojom vyjadrení vyslovuje svoje domnienky, že pokiaľ bolo žalobcom doručené uznesenie
o priznaní znalečného a pokiaľ bola žalobkyňa osobne nahliadnuť do spisu pred pojednávaním, tak
vraj žalobcom musela byt' zmena v osobe zákonného sudcu zrejmá a preto nebolo na mieste namietať
osobu nového sudcu až na pojednávaní dňa 8.6.2018, tak poukazujú na ich vyjadrenia v tomto smere,
ktoré už uvádzali v odvolaní a uvádzajú, že s takýmito plytkými úvahami nemožno za žiadnych okolností

súhlasiť. Žalovaná vo svojom vyjadrení, pod tlakom dôkazov (LV č. XXX pre kat. úz. R.) až v odvolacom
konaní, začala evidentne klamlivo a nepravdivo uvádzať, že ona a jej rodina boli po celý čas v tom,
že jej bývalá svokra svojmu staršiemu synovi nehnuteľnosť odpredala a ten sa v tom čase podujal ju
doopatrovať, pričom uvádza ďalšie nejaké svoje domnienky a predpoklady, čo sa malo udiať pri prevodenehnuteľnosti v rodine jej bývalej svokry. Žalovaná pod tlakom dôkazov začala až teraz v odvolacom
konaní účelovo a nepravdivo uvádzať, že vraj ona a jej rodina (t. j. svedkovia Mgr. C. V. a Ing. S.
T.) sa celý čas domnievali, že v prípade bývalej svokry žalovanej išlo o odpredaj nehnuteľnosti jej

staršiemu synovi, pričom v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie žalovaná a títo ňou
navrhnutí svedkovia tvrdili, že svokra žalovanej inšpirovala starých rodičov k uzatvoreniu kúpnej zmluvy
na nehnuteľnosti so žalovanou. Žalovaná neuvádzala pravdu pokiaľ v minulosti tvrdila, že do celého
procesukúpopredajabolistarírodičiazapojeníažeboliovšetkominformovaní.Zposlednéhovyjadrenia
žalovanej vyplynulo, že starým rodičom až na notárskom úrade bolo pred podpisom vysvetlené, že

ide o kúpnu zmluvu. V neposlednom rade tiež poukazujú na to, že súpisné číslo na garáž vybavovala
žalovaná vo vlastnom mene bez akékoľvek splnomocnenia starých rodičov, ktorí o tom ani nevedeli.
Pokiaľžalovanápoukazujenapotvrdenieoprevzatísumy150.000Sk,taktotopotvrdenieniejedôkazom
toho, že skutočnou vôľou starých rodičov bolo uzavrieť kúpnu zmluvu. Žalovaná veľmi dobre vedela, že
jej správanie okolo prevodu nehnuteľností zo starých rodičov na ňu sa prieči dobrým mravom, pretože
starým rodičom klamala a zavádzala ich a pre prípad, že títo to raz zistia, tak chcela zamedziť tomu,

aby žiadali dar vrátiť späť, preto podstrčila starým rodičom kúpnu zmluvu a nie darovaciu, na ktorú ich
navádzala. Súčasne týmto spôsobom vylúčila žiadať započítanie daru v dedičskom konaní pre prípad
smrti starých rodičov. Súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav z vykonaných dôkazov, a to tým,
že napríklad absolútne nevyhodnotil dôkaz - zmluvu o zriadení vecného bremena, ktorú starí rodičia
podpísali v niekoľkých vyhotoveniach a z ktorej obsahu vyplýva, že sa až dodatočne po uzatvorení

kúpnej zmluvy so žalovanou dozvedeli, že touto zmluvou nehnuteľnosti odpredali. Právne závery súdu
prvej inštancie sú svojvoľné a neudržateľné, pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil spornú kúpnu zmluvu
za perfektný právny úkon, ktorý mal korešpondovať s vôľou zmluvných strán ho urobiť. Žalovaná sa
hlboko mýli, keď má za to, že nie je namieste vytýkať súdu prvej inštancie nevykonanie navrhovaných
dôkazov, resp. nezdôvodnenie súdom prvej inštancie toho, prečo navrhované dôkazy nevykonal. Zo

zodpovedaním týchto otázok sa musí súd vždy vo svojom rozhodnutí vysporiadať, v tomto prípade tak
súd prvej inštancie nekonal, čím konanie zaťažil vadou nepreskúmateľnosti svojho rozhodnutia. Sporná
kúpna zmluva je absolútne neplatný právny úkon, pretože sa ňou zastierala zaopatrovacia zmluva a na
absolútne neplatný právny úkon musí súd vždy prihliadať ex offo. Z tvrdení žalovanej, ale aj z výpovedí
svedkov, ktorých výsluch žalovaná navrhla, možno dovodiť, že medzi starými rodičmi a žalovanou sa

riešila zaopatrovacia zmluva a táto sa zastierala spornou kúpnou zmluvou. Klamstvom je, keď žalovaná
uvádza, že nikdy sa medzi ňou a starými rodičmi neriešila ani len forma zriadenia akéhokoľvek vecného
bremena, veď v súdnom spise sa nachádza jasný dôkaz o tom, že to tak nie je, ktorým je zmluva o
zriadení vecného bremena vyhotovená v niekoľkých exemplároch, ktorá je podpísaná zo strany starých
rodičov a je nepodpísaná žalovanou. O účelovosti výpovedí svedkov je na mieste hovoriť pri svedkoch

vypočutých na návrh žalovanej, ktorí mali mnohé rozpory vo svojich vlastných výpovediach, keď ich
výpovede vzájomne boli rozporné, ako i vo vzťahu k výpovediam žalovanej, ale aj vo vzťahu k dôkazom
nachádzajúcim sa v spise. Do pozornosti dávajú aj tú skutočnosť, že práve svedkovia, ktorí boli vypočutí
na návrh žalovanej, sú priamo na veci zainteresovaní, pretože Doc. Ing. W. W. dlhodobo už užíva
predmetné nehnuteľnosti spolu so žalovanou a deti žalovanej v prípade jej smrti budú tieto nehnuteľnosti

priamo dediť. V časti vyjadrenia žalovanej, v ktorej sa žalovaná vyjadruje k znaleckému posudku, tak
tietojejvyjadrenianiesúschopnézoznaleckéhoposudkuurobiťrelevantný,objektívnydôkazaodstrániť
dôvodné pochybnosti o jeho správnosti. Do pozornosti žalovanej dávajú, že ich matka a aj žalobcovia
taktiež sprevádzali starých rodičov po vyšetreniach a lekároch, doprevádzali starú mamu na návštevách
bývalej susedky pani S., ktorá bola umiestnená do domova dôchodcov, robili im nákupy z vlastných

finančných prostriedkov, pomáhali im pri údržbe rodinného domu, v ich spoločnosti sa cítili starí rodičia
uvoľneneapríjemne.Nierazsaimstarírodičiasťažovali,akosaknimnepeknechovážalovaná,ktoráim
ajdiktovala,kohoakedymôžuprijímaťaichnávštevyvdomeimprikázalajejnahlasovať,stým,žepokiaľ
jej nenahlásia ich návštevu alebo jej zaklamú, urobí s nimi poriadok. Potom, čo žalovaná umiestnila
starého otca do ústavu, starý otec do necelých troch mesiacov zomrel. Žalobcovia, ani ich rodina,

vzhľadom k tomu, že ich žalovaná o tomto kroku neinformovala, ani nevedeli, kde sa starý otec nachádza
a nemohli ho ani navštíviť a umrel bez toho, aby sa s ním mali možnosť rozlúčiť. Žalovaná pri vybavovaní
súpisného čísla na garáž konala sama bez vedomia starých rodičov, ktorí neboli v tom čase účastníkmi
katastrálneho konania, keďže sa žiadne v tom čase neviedlo, teda žalovaná nemohla konať na výzvu
katastra, ako to nepravdivo tvrdí. Starí rodičia neočakávali vyplatenie žiadnych peňazí od žalovanej,

lebo boli v domnení, že uzatvárajú so žalovanou darovaciu zmluvu, na ktorú ich žalovaná naviedla, ako
na spôsob vydedenia ich matky a žalovaná nemala v úmysle starým rodičom žiadne peniaze reálne
vyplácať. Z vykonaného dokazovania vyplynulo (t. j. z tvrdení žalovanej a výpovedí ňou navrhnutých
svedkov), že starí rodičia uzatvárali kúpnu zmluvu so žalovanou v úmysle zabezpečiť si starostlivosť oseba a dom, v ktorom žili a zároveň si chceli do budúcna poistiť aj naďalej starostlivosť o seba ako o
rodinný dom, v ktorom žili. Pokiaľ žalovaná až teraz začala zabezpečenie starostlivosti o starých rodičov,
o ktorom vždy tvrdila, že to bol úmysel zmluvných strán, ktorý sledovali naplniť uzatvorením spornej

kúpnej zmluvy, označovať za jednu z pohnútok uzatvorenia kúpnej zmluvy, tak ide o dodatočné účelové
tvrdenie. Z vykonaného dokazovania výsluchom svedkov, ktorých výsluch navrhla žalovaná a z tvrdení
žalovanej jasne vyplynulo, že úmyslom oboch zmluvných strán bolo uzatvorením spornej kúpnej zmluvy
sledovať zaopatrenie starých rodičov, ktoré im bude poskytovať žalovaná za prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam v jej prospech a obsah tejto vôle sa zastrel vôľou nehnuteľnosti starými rodičmi predať

a zo strany žalovanej ich kúpiť. Záverom žalobcovia uviedli, že pred smrťou starej mamy jej dali sľub, že
vec ohľadne predmetných nehnuteľností usporiadajú tak, ako si to priala tesne pred smrťou stará mama
a tento sľub sú odhodlaní si splniť.

10. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v

ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku)
a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f)
a h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach

daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného
sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok,
ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom,
ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného
sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného

sporovéhoporiadkuacontrario)adospelkzáveru,žeodvolaniežalobcovjedôvodné,vdôsledkučohoje
nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového
poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

12. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov, ktorou s domáhali určenia,
že nehnuteľnosti vedené na Liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie G. ako parcela registra
„C" č. 1023 o výmere 262 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C" č. 1024/1 o výmere
194 m2, záhrady, parcela registra „C" č. 1024/2 o výmere 23 m2, zastavané plochy a nádvoria,
rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele č. 1023 a garáž súp. č. XXX postavená na parcele

č. 1024/2 mala poručiteľka E. M., rod. J., narodená XX.X.XXXX, zomrelá XX.XX.XXXX, v dobe
svojej smrti v bezpodielovom spoluvlastníctve s manželom I. M., narodeným XX.X.XXXX, zomrelým
XX.X.XXXX a jej spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 na uvedených nehnuteľnostiach patrí do
dedičstva po nej. Súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol dôvodiac, že žalobcovia nepreukázali,
že poručiteľka E. M. a jej manžel I. M. nemali vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu, argumentácia žalobcov,

že predmetná kúpna zmluva podľa jej obsahu môže byť jedine zmluvou o budúcej kúpnej zmluve
neobstojí a predmetná kúpna zmluva v celom rozsahu správne, určite, zrozumiteľne a v zmysle zákona
zachytáva záväzok predávajúcich previesť predmet kúpy a záväzok kupujúcej zaplatiť za kúpnu cenu.
Žalobcovia nesúhlasili so zamietajúcim rozsudkom súdu prvej inštancie, keď v odvolaní poukazovali
na to, že súd prvej inštancie bol obsadený nezákonným sudom, rozsudok súdu prvej inštancie je

zmätočný, arbitrárny, nepresvedčivý, nepreskúmateľný, vecne nesprávny, nevychádza zo správne a
úplne zisteného skutkového stavu, čoho dôsledkom je nesprávne posúdenie samotnej veci.

13. Ako prvé žalobcovia v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie bol obsadený nezákonným
sudcom JUDr. Katarínou Maniačkovou a strany neboli vyrozumené o pridelení veci novému sudcovi bez

zbytočného odkladu od pridelenia veci. So zreteľom na povahu práva na zákonného sudcu sa odvolací
súd najprv zaoberal odvolacou námietkou o porušení tohto práva v konaní pred súdom prvej inštancie.14. Podľa Čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

15. Podľa Čl. 38 ods. 1 Listiny základných práva a slobôd nikoho nemožno odňať jeho zákonnému
sudcovi. Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.

16. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so

zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v
senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie
v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na
vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa odseku 4.

17. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmenu

v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.

18. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov na
účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia
práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok.

19. Podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov rozvrh práce obsahuje určenie senátov, samosudcov, súdnych úradníkov a notárov poverených
vybavovaním jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd.

20. Podľa § 51 ods. 1 veta prvá zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom
práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických
prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť
ovplyvňovania pridelenia vecí.

21. Podľa § 51 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
podmienka náhodného výberu podľa odseku 1 je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň
dvoch senátov, samosudcov alebo súdnych úradníkov.

22. Podľa § 51 ods. 4 písm. c) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj
v prípade výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov.

23. Podľa § 51 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
súd vydá účastníkovi konania potvrdenie o prevzatí a pridelení veci. Evidencia prideľovania vecí na
prejednanie musí zabezpečovať takú možnosť kontroly, aby si každá osoba, ktorá má na veci právny
záujem, mohla nazretím do spisu a evidenčných pomôcok preveriť pridelenie veci zákonnému sudcovi.

24. Právo na zákonného sudcu zaručuje Ústava Slovenskej republiky v citovanom Čl. 48 ods. 1, podľa
ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi; príslušnosť súdu ustanoví zákon. Uvedený
ústavný príkaz je neopomenuteľnou podmienkou riadneho výkonu súdnej moci. Na jednej strane dotvára
a upevňuje sudcovskú nezávislosť a na druhej strane predstavuje pre každého účastníka konania
rovnako cennú záruku, že na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a sudcovia podľa vopred

daných zásad (procesných pravidiel) tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej
agendy a aby bol vylúčený - pre rôzne dôvody a rozličné účely - výber súdov a sudcov „ad hoc". Okrem
procesných pravidiel určovania príslušnosti súdov a ich obsadenia, ako garancia proti možnej svojvôli,
je súčasťou základného práva na zákonného sudcu i zásada prideľovania súdnej agendy a určenie
zloženia senátov na základe pravidiel obsiahnutých v rozvrhu práce (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo

297/2012 z 30.10.2013).

25. Koho treba považovať za zákonného sudcu a akým spôsobom možno vykonať jeho zmenu upravuje
ustanovenie § 3 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o súdoch"), podľa ktorého zákonný sudca je
sudca,ktorývykonávafunkciusudcunapríslušnomsúdeabolurčenývsúladesozákonomasrozvrhom
práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Zmenu v osobe zákonného sudcu možno

vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.

26. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že za zákonného sudcu podľa Čl. 48 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky je zásadne potrebné považovať toho, kto bol určený na prejednanie a
rozhodnutie veci v súlade s rozvrhom práce súdu (napr. I. ÚS 52/97, II. ÚS 47/99, II. ÚS 118/02, III.

ÚS 46/04, III. ÚS 46/2012, IV. ÚS 161/08). Ústavný súd Slovenskej republiky pojem zákonného sudcu
vykladá tak, že ním je sudca, ktorý bol pridelený na výkon funkcie na súd tej inštancie súdnej moci,
ktorý je vecne a miestne príslušný rozhodnúť za predpokladu, že podľa rozvrhu práce ide o sudcu
oprávneného konať a rozhodnúť určitý druh súdnej agendy. Je nutné dodať, že tu nejde o rozvrh práce
bez ďalšieho, ale rozvrh práce súladný so zákonom a nadzákonnými normami.

27. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že sudkyni JUDr. Erike Tischlerovej bola vec pridelená na
prejednanie a rozhodnutie dňom 21.12.2016 Dodatkom č. 17 k Rozvrhu práce Okresného Galanta
na rok 2016 zaevidovaným v registri Spr súdu prvej inštancie pod číslom SprR/698/2016 (č. l. 437).
Odvolací súd sa ďalej oboznámil s Dodatkom č. 17 zo dňa 19.12.2016 k Rozvrhu práce Okresného
súdu Galanta na rok 2016 zverejnenom na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky.PodľaČl.8.uvedenéhododatkubudúnevybavenéveciC,Cb,Cprprerozdelenémedzisudcov
občianskoprávneho úseku na základe dodatku č. 17 na rok 2015 z oddelenia 23 budú týmto sudcom
odňaté a prerozdelené náhodným výberom do oddelenia 18 sudkyne JUDr. Eriky Tischlerovej a 19
sudkyne JUDr. Táni Šefčíkovej v pomere 1. Z obsahu spisu odvolací súd ďalej zistil, že sudkyni JUDr.
Kataríne Maniačkovej bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie dňom 1.8.2017 Dodatkom č. 10

k Rozvrhu práce Okresného Galanta na rok 2017 zaevidovaným v registri Spr súdu prvej inštancie pod
číslom SprR 454/2017 (č. l. 499). Odvolací súd sa tiež oboznámil s Dodatkom č. 10 zo dňa 25.7.2017
k Rozvrhu práce Okresného súdu Galanta na rok 2017 zverejneným na webovej stránke Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky. Podľa Čl. 5. uvedeného dodatku nevybavené veci C od JUDr.
Tischlerovej budú prerozdelené v pomere 1 : 5 medzi JUDr. Tischlerovú a JUDr. Maniačkovú podľa

pripojeného zoznamu spisov vypracovaného súdnou tajomníčkou, pričom zoznam prerozdeľovaných
vecí (vrátane prejednávanej veci) v počte 18 vecí je uvedený taktiež v Čl. 5 uvedeného dodatku.

28. Procesný postup, v ktorom o veci účastníka konania nerozhodol zákonný sudca, resp. súd zriadený
v súlade so zákonom, je nezlučiteľný s garanciami vyplývajúcimi z čl. 48 ods. 1 ústavy, z čl. 38 ods. 1

listiny a napokon aj z čl. 6 ods. 1 dohovoru. Rozhodnutie vydané v takomto konaní nemôže byť ústavne
akceptovateľné. Súčasťou základného práva na zákonného sudcu, resp. na súd zriadený zákonom je
preto nevyhnutne požiadavka, aby prípadné námietky účastníka súdneho konania ohľadne porušenia
uvedených práv boli náležite preskúmané a aby sa súd, príslušný o týchto námietkach rozhodovať, s
nimi preskúmateľným spôsobom vysporiadal (nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 116/06 zo dňa 5.9.2006).

29. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právo na zákonného sudca bolo v súdenom spore
zachované, keďže preskúmavaná vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Erike
Tischlerovej a JUDr. Kataríne Maniačkovej v súlade so zákonom o súdoch a v súlade s Rozvrhom práce
Okresného súdu Galanta na rok 2016 v znení Dodatku č. 17, a to náhodným výberom (prerozdelením

vecí medzi dvoch sudcov v pomere 1 : 1) pomocou technických a programových prostriedkov a v
súlade s Rozvrhom práce Okresného súdu Galanta na rok 2017 v znení Dodatku č. 10, a to náhodným
výberom(prerozdelenímvecímedzidvochsudcovvpomere1:5)pomocoutechnickýchaprogramových
prostriedkov. Pokiaľ žalobcovia namietajú, že nebola v prípade prerozdelenia vecí medzi JUDr. Eriku
TischlerovúaJUDr.KatarínuManiačkovúDodatkomč.10zodňa 25.7.2017kRozvrhupráceOkresného

súdu Galanta na rok 2017 splnená podmienka náhodného výberu, keďže vec by mala byť prerozdelená
na dvoch nových sudcov, nie len na jedného sudcu, je ich argumentácia nenáležitá. S poukazom na
relevantnú právnu úpravu (§ 51 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov) podmienka náhodného výberu je splnená vtedy, ak sa má konkrétna vec prideliť
jednémuaspoňzdvochsamosudcov.Pokiaľvdanejvecidošlosúčinnosťouod1.8.2017kprerozdeleniu

veci zákonnej sudkyni Dodatkom č. 10 k Rozvrhu práce Okresného súdu Galanta na rok 2017 tak,
že sa sudkyni JUDr. Kataríne Maniačkovej zriadilo nové súdne oddelenie 27, do ktorého jej boli
(mimo iného) pridelené na konanie a rozhodovanie náhodným výberom nevybavené veci z oddelenia
JUDr. Eriky Tischlerovej, možno konštatovať, že uvedený dodatok bol prijatý v súlade so zákonom.Náhodnosť výberu tu totiž bola zachovaná prerozdelením vecí medzi pôvodnú (zákonnú) sudkyňu JUDr.
Eriku Tischelrovú a nového (zákonnú) sudkyňu JUDr Katarínu Maniačkovú náhodným výberom zo
spisov z oddelenia sudkyne JUDr. Eriky Tischelrovej. S ohľadom na uvedené dospel odvolací súd k

záveru, že v prípade žalobcov nedošlo k porušeniu zásady pridelenia veci náhodným výberom, teda k
účelovému prideleniu ich konkrétnej veci novej (zákonnej) sudkyni JUDr. Kataríne Maniačkovej, keďže
náhodnosť výberu bola zachovaná tým, že vec mohla náhodným pridelením zostať u sudkyni JUDr. Eriky
Tischelrovej, ktorej bola pridelená už predtým náhodným výberom Dodatkom č. 17 k Rozvrhu práce
na rok Okresného súdu Galanta na rok 2016, ale mohla tiež rovnako napadnúť do oddelenia sudkyne

JUDr. Kataríny Maniačkovej (čo sa stalo), čím bol náhodný výber medzi dvoch sudcov zachovaný,
ktorý náhodný výber bol zachovaný aj v tom smere, že prerozdelenie sa uskutočnilo prostredníctvom
technických a programových prostriedkov.

30. Nenáležitým je aj tvrdenie žalobcov, že nebol žiaden zákonný dôvod na prerozdelenie veci z
oddelenia JUDr. Rastislava Jakuboviča do oddelenia JUDr. Eriky Tischlerovej a následne z oddelenia

JUDr. Eriky Tischlerovej do oddelenia JUDr. Kataríny Maniačkovej. Z Dodatku č. 17 k Rozvrhu práce
Okresného súdu Galanta na rok 2016 i z Dodatku č. 10 k Rozvrhu práce Okresného súdu Galanta na rok
2017 vyplýva, že prerozdelenie vecí sa uskutočnilo z dôvodu, že na súd prvej inštancie boli vymenované
nová sudkyňa JUDr. Erika Tischlerová a následne nová sudkyňa JUDr. Katarína Maniačková, pričom
sa im obom prerozdelili nielen nevybavené reštančné veci (porovnaj čl. 8 Dodatku č. 17 k Rozvrhu

práce Okresného súdu Galanta na rok 2016 a čl. 5 Dodatku č. 10 k Rozvrhu práce Okresného súdu
Galanta na rok 2017), ale obe novovymenované sudkyne mimo toho mali po stanovenú dobu spustený
vo zvýšenom pomere nápad nových vecí do doby dorovnania určeného počtu nerozhodnutých vecí v
jednotlivých registroch (porovnaj čl. 3 Dodatku č. 17 k Rozvrhu práce Okresného súdu Galanta na rok
2016 a čl. 3 Dodatku č. 10 k rozvrhu práce Okresného súdu Galanta na rok 2017). I keď to nie je v

predmetných dodatkoch explicitne uvedené, je zrejmé, že prerozdelenie vecí (vrátane preskúmavanej
veci) sa uskutočnilo z dôvodu zabezpečenia rovnomerného zaťaženia sudcov civilného úseku súdu
prvej inštancie, keď obom sudkyniam JUDr. Erike Tischlerovej a JUDr. Kataríne Maniačkovej boli po ich
vymenovaní na súd prvej inštancie pridelené vo zvýšenom nápade nielen nové veci ale aj reštančné
veci z iných súdnych oddelení, a to do dorovnania stanoveného počtu nerozhodnutých vecí. Pokiaľ tak

v danej veci došlo z dôvodu nerovnomernosti zaťaženia sudcov civilného úseku súdu prvej inštancie a
súčasného nástupu nových sudcov na súd prvej inštancie predmetnými dodatkami k rozvrhom práce k
zriadeniu nových oddelení sudkýň JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Kataríny Maniačkovej, do ktorých boli
pridelené na konanie a rozhodovanie náhodným výberom nevybavené veci z iných oddelení napadnuté
na súd prvej inštancie pred vymenovaním nových sudcov, možno konštatovať, že uvedené dodatky boli

prijaté v súlade so zásadou vyjadrenou v ustanovení § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch
a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kedy predseda súdu po zistení, že u sudcov
oddelení občianskoprávneho úseku ide o neprimeraný počet pridelených vecí a zjavne hrozí, že ich
nemôžu vybavovať bez zbytočných prieťahov, môže veci prerozdeliť, resp. náhodným výberom prideliť
novému sudcovi, ktorý tak nie je zaťažený neprimeraným počtom vecí, čo bolo aj v tomto prípade

pri vymenovaní nových sudkýň. Náhodnosť výberu tu bola v oboch prípadoch rozhodne zachovaná.
Úplne neadekvátnymi sú úvahy žalobcov o riešení výraznej nerovnomernosti v zaťažení sudcov súdu
prvej inštancie v súvislosti s prejednávanou vecou (pozastavenie nápadu vyťaženým sudcom, spustenie
nápadu výrazne menej vyťaženým sudcom, prerozdelenie vecí bez vykonania procesných úkonov,
neprerozdeľovanie rozpojednávaných vecí a pod.), keďže zabezpečenie riadenia súdu patrí výlučne

do kompetencie predsedu súdu (porovnaj § 35, § 49 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov) vrátane rešpektovania zásady rovnomernej zaťaženosti sudcov (§ 52
ods. 1 veta druhá zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). S
ohľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že v prípade žalobcov nedošlo k porušeniu zásady
pridelenia veci náhodným výberom, teda k účelovému prideleniu ich konkrétnej veci novej sudkyni. Tiež

sa odvolací súd nestotožnil s námietkou žalobcov, že v danej veci konala a rozhodovala nezákonná
sudkyňa a že pridelením veci sudkyni JUDr. Erike Tischlerovej a následne JUDr. Kataríne Maniačkovej
došlo k porušeniu ustanovenia § 51 ods. 1, 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.

31. V tejto súvislosti je potrebné mať na zreteli, že pod odňatím možnosti konať pred súdom treba
rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv
priznaných zákonom za účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. V súdenom
spore bol súd prvej inštancie správne obsadený a preskúmavané rozhodnutie bolo vydané zákonnýmsudcom. Neodôvodnená je odvolacia námietka žalobcov o porušení práva na zákonného súdu v konaní
pred súdom prvej inštancie a konanie pred súdom prvej inštancie nebolo zaťažené vadou spočívajúcou
v nesprávnom obsadení súdu.

32. V súvislosti s odvolacou námietkou, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, žalobcovia tiež namietali
porušenie ustanovenia § 51 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, nakoľko neboli súdom prvej inštancie vyrozumení o zmene zákonného sudcu a tým malo
byť zasiahnuté do ich práva na zákonného sudcu. Vydaním potvrdenia, ktorého sa táto námietka

týka, súd osvedčuje to, čo je v ňom uvedené. Nevydanie takéhoto potvrdenia môže mať za následok
neinformovanosť strany o tom, kto je zákonným sudcom, samo nevydanie tohto potvrdenia ale nemôže
viesť k záveru, že bolo zasiahnuté do práva strany na zákonného sudcu. Tu treba mať na zreteli, že
procesným postupom súdu sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca
činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor). Odvolací
súd podotýka, že toto nevydanie potvrdenia o prevzatí a pridelení veci žalobcom v prípade zmien

zákonného sudcu je síce rozporné so zákonom (§ 51 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov), avšak intenzita tohto porušenia nemá žiaden vplyv na závery
súdu prvej inštancie o vecnom prejednaní žaloby žalobcov, ktoré žalobcovia rozporujú. Preto odvolací
súd aj v tejto časti považuje odvolanie žalobcov za neopodstatnené.

33. Tiež v spojitosti s odvolacou námietkou, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, žalobcovia
ďalej namietali, že súd prvej inštancie sa dopustil nesprávneho procesného postupu tým, že mal
ich námietku porušenia práva na zákonného sudcu dať na rozhodnutie nadriadenému súdu a nemal
ďalej konať bez rozhodnutia o nej, pričom súd prvej inštancie mal postupovať podľa Čl. 4 ods. 1 a §
54 až § 57 Civilného sporového poriadku. Ako už bolo konštatované vyššie, požiadavka zákonného

obsadenia súdu znamená jeho obsadenie zákonným sudcom, t. j. sudcom daného úseku súdu,
ktorému bola vec pridelená v súlade s rozvrhom práce náhodným výberom pomocou technických
prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom (§ 51 zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Pokiaľ nebolo rozhodnutie vydané zákonným
sudcom, zakladá táto skutočnosť odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. písm. c) Civilného

sporového poriadku, v žiadnom prípade však nezakladá dôvod na postup analogicky podľa ustanovenia
§ 54 Civilného sporového poriadku, ako sa mylne domnievajú žalobcovia. Civilný sporový poriadok
rozhodovanie nezákonným sudcom jednoznačne zaradil medzi dôvody odvolania proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie s tým, že túto vadu konania je možné odstrániť po vydaní meritórneho rozhodnutia, keď
jediným spôsobom zjednania nápravy je zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na opätovné prejednanie

v ústavne vyhovujúcom obsadení súdu. Ani táto žalobcami namietaná okolnosť nie je teda spôsobilá
viesť k záveru o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie.

34. Jednou z odvolacích námietok žalobcov, pritom však zásadnou bolo namietanie, že rozsudok súdu
prvej inštancie je nepreskúmateľný, keďže v ňom nie je uvedené, prečo súd prvej inštancie nevykonal

ďalšie navrhnuté dôkazy, ako vyhodnotil súd prvej inštancie podstatné tvrdenie žalovanej a podstatné
tvrdenia žalobcov, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s námietkami žalobcov proti znaleckému
posudku v preskúmavanom rozsudku.

35. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom,

spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť
rozhodnutiaakocelku,ktorámôžebyťdôsledkomobsahovejagramatickejnezrozumiteľnosti,neurčitosti
alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o
zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa Článku 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré

jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí
byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a
obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a
právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

36. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považujeza preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

37. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav

a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46

ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

38. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel

k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil preskúmavaný rozsudok v súlade s ustanovením § 220
ods. 2 Civilného sporového poriadku. Tu je potrebné dať za pravdu odvolateľom, že závery v ňom
obsiahnuté sú nedostatočné. V odôvodnení rozsudku nie sú uvedené komplexne skutkové zistenia
v spojitosti s čiastkovými zisteniami, ktoré by mali mať logickú nadväznosť, aby v súhrne umožnili
vytvoriť záver o celkovom skutkovom stave. Súd prvej inštancie totiž rozsiahlo opisuje čiastkové

skutkové zistenia (odsek 3. - 17. rozsudku súdu prvej inštancie), avšak nevytvára ucelený záver o
celkovom skutkovom deji. Súd musí potrebné údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach
formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah
dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového stavu, návrhy strán na doplnenie dokazovania, čo v
odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje. Preskúmavaný rozsudok tak nenaplňuje požiadavku

zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje ani presvedčivé hodnotenie
dôkazov, keďže v ňom nie je nepochybným spôsobom uvedené, ktoré z rozhodných skutkových
okolností boli preukázané a ktoré nie. Súd prvej inštancie len stroho konštatuje, že žalobcovia neuniesli
dôkazné bremeno a nepreukázali, že nebohá E.L. a jej manžel I. nemali vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu,
pričom neuvádza, ako skutkové okolnosti posúdil a z čoho ich zistil v nadväznosti na úvahu súdu prvej

inštancie v procese hodnotenia dôkazov. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie síce podrobne
opisuje obsah súdneho spisu, avšak absentuje v ňom opísanie úvahy súdu prvej inštancie o tom, ktorý
z vykonaných dôkazov považoval za hodnoverný a ktorý nie a prečo, aké zistenia vyvodil z dôkazov
a ktoré dôkazy neboli vykonané a z akého dôvodu. Súd prvej inštancie sa tiež nedostatočne zaoberal
rozsiahlymi argumentmi žalobcov o dôvodoch neurčitosti kúpnej zmluvy, na ktoré reagoval bez riadneho

zdôvodnenia len konštatovaním, že ich argumentácia neobstojí ohľadom na zákonnú úpravu kúpnej
zmluvy, záväzok predávajúcich previesť predmet kúpy a záväzok kupujúceho zaplatiť zaň kúpnu cenu,
že nie sú žiadne pochybnosti, že nehnuteľnosti patria do BSM v celosti. Vôbec súd prvej inštancie
neodpovedal na argumentáciu žalobcov, že neurčitosť kúpnej zmluvy spôsobuje, že z nej nie je možné
zistiť, aká časť kúpnej ceny pripadá na ten ktorý predmet kúpy, teda na jednotlivé nehnuteľnosti. Takýmto

postupom súdu prvej inštancie bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali procesné práva a tým
došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a nemožno tento nedostatok napraviť v odvolacom
konaní.

39. Odôvodnenie rozsudku má byť stručné, jasné a výstižné, ktorú požiadavku nenapĺňa zdĺhavé

opisovanie skutkových prednesov a vykonaných dôkazov, obsah ktorých je stranám sporu nepochybne
známy z pojednávaní uskutočnených vo veci. Súd musí potrebné údaje, hodnotenia a závery o
rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej
veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového stavu, návrhy strán na doplnenie
dokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje. Preskúmavaný rozsudok tak v

tejto časti nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti a závery prijaté súdom prvej inštancie
dostatočne nerezultujú z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.40. Predpokladom úspešnosti žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je, v zmysle ustanovenia § 137
písm. c) Civilného sporového poriadku, je po procesnej stránke skutočnosť, či na požadovanom určení
je naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej

právnej neistoty medzi žalobcami a žalovanou, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcov, a
ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, pričom nie je rozhodujúce, ako táto neistota
vznikla. I v tomto smere absentuje riadne odôvodnenie preskúmavaného rozsudku, keď súd prvej
inštancielenvšeobecneuvádzapredpokladyexistencienaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanom
určení a potom bez akéhokoľvek zdôvodnenia vo vzťahu k prejednávanej veci konštatuje záver, že

naliehavý právny záujem na určovacom petite je daný. Aj keď predmetom konania je požiadavka na
určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľky E.L. a jej
nebohého manžela I.L. a jej spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 na sporných nehnuteľnostiach patrí
do dedičstva po nej, je nevyhnutné, aby súd prvej inštancie vysvetlil existenciu naliehavého právneho
záujmu v konkrétne súdenej veci, a to nielen s odkazom na všeobecné definície naliehavého právneho
záujmu. I absencia posúdenia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení s poukazom na

konkrétne skutočnosti v súdenom spore predstavuje závažné pochybenie súdu prvej inštancie pri jeho
rozhodovaní.

41. Ďalšou podstatnou odvolacou námietkou žalobcov bolo spochybňovanie znaleckého skúmania
z dôvodu, že znalecký posudok bol vypracovaný v rozpore s úlohou, ktorú súd prvej inštancie

uložil znalkyni. Po vypracovaní znaleckého posudku v prejednávanej veci žalobcovia Podaním zo
dňa 29.1.2018 (č. l. 700 spisu, v rozsahu 37 strán !), Podaním zo dňa 12.7.2018 (č. l. 898 spisu),
Podaním zo dňa 19.8.2018 vzniesli veľmi podrobné námietky proti znaleckému posudku, pričom
znalkyni predovšetkým vytýkali, že znalecký posudok znalkyňa nevypracovala v súlade so zadaním, a
preto vyvodila závery z porovnania nevhodného materiálu, že znalkyňa nepoužila digitálny fotoaparát,

nepreskúmalaspornýpodpiszhľadiskasklonupísmaaznaleckýposudokjenepreskúmateľný.Znalkyňa
sa k námietkam žalobcov proti znaleckému posudku vyjadrila Podaním zo dňa 15.6.2018 a súd prvej
inštancie v preskúmavanom rozsudku konštatoval jednou vetou, že znalkyňa vypracovala znalecký
posudok v súlade so zadaním a zákonom (odsek 10. rozsudku súdu prvej inštancie).

42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zistené z obsahu spisu je potrebné opäť prisvedčiť
odvolacej námietke žalobcov, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vysvetliť, prečo ich námietky
proti znaleckému posudku považoval za neopodstatnené a prečo znalecký posudok považoval za
hodnoverný a správny. Súd prvej inštancie na odstránenie pochybností žalobcov o výsledkoch
znaleckého dokazovania neuviedol žiadne dôvody. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej

inštancie mal v rozhodnutí venovať presvedčivému odôvodneniu svojho stanoviska pri hodnotení
znaleckého posudku vyhotoveného v prejednávanej veci. Tu odvolací súd uvádza, že hodnotenie
dôkazu znaleckým posudkom spočíva v posúdení, či sú závery posudku náležite odôvodnené, či sú
podložené obsahom nálezu, či bolo prihliadnuté ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa bolo treba
vyporiadať, či závery posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov a či jeho odôvodnenie

zodpovedá pravidlám logického myslenia. Podstata hodnotenia znaleckého posudku teda spočíva v
tom, že súd vezme do úvahy komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným vo veci
vykonaným dôkazom a napokon vychádza aj zo zásad správneho formálno - logického uvažovania,
čo v preskúmavanom prípade súd prvej inštancie neurobil. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemôže
argumentáciu strany odmietnuť ako nesprávnu, ale jeho povinnosťou je tiež uviesť v čom jej nesprávnosť

spočíva. Argumenty súdu musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne. Konštatovanie súdu,
že argumenty strany sú nesprávne alebo irelevantné bez toho, aby uviedol, prečo ich považuje za
nesprávne a irelevantné, možno považovať za nedostatočné odôvodnenie. O takýto prípad išlo aj v
súdenom spore, keďže súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vôbec nereagoval na predmetné
podania žalobcov, ktorými namietali správnosť znaleckého posudku a neposkytol im žiadnu repliku na

nimipredostretéotázkytýkajúcesanámietokprotizáveromznaleckéhodokazovania.Zatýchtookolností
rozsudok súdu prvej inštancie nie je taktiež vypracovaný v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného
sporového poriadku, keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v tomto smere neodôvodnil ústavne
prijateľným spôsobom, čím odňal žalobcom možnosť konať pred súdom a tým tiež bola naplnená
dôvodnosť i tejto odvolacej argumentácie žalobcov.

43. Žalobcovia v odvolaní tiež namietali, že súd prvej inštancie nevykonal nimi navrhnuté dôkazy, a to
dôkaz spisom Krajského súdu v Trnave č. k. 20Cbs 7/2003, spisom Okresného súdu Bratislava II č. k.
15Cpr 1/03, spisom Krajského súdu v Trnave č. k. 27Cb 40/02, spisom Okresného súdu Galanta, Správakatastra Galanta V 1043/03, spisom Mestského úradu v Galante č. VÝST.3862/2003 zo dňa 6.3.2003,
prepracovaním znaleckého posudku, Listom vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie R., trestným
oznámením na znalkyňu a v odôvodnení rozsudku neuviedol, prečo navrhnuté dôkazy nevykonal.

44.Dokazovanieječasťcivilnéhosporovéhokonania,vrámciktorejsisúdvytvárapoznatky,potrebnéna
rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa žaloba týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na
jeho vykonanie. Súd v civilnom sporovom konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania

a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania
a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 120 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016) a nie strán sporu. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok neúplnosť
skutkových zistení, vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia. Rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na dokazovanie má charakter rozhodnutia, ktorým sa upravuje vedenie konania a nemusí

obsahovať odôvodnenie. Povinnosťou súdu je (mimo iného) tiež v odôvodnení rozsudku uviesť, ktoré
dôkazy neboli vykonané a z akého dôvodu. Týmto sa však súd prvej inštancie dôsledne neriadil, keď
vo vzťahu k vyhodnoteniu dôkaznej situácie je nepostačujúco zhrnutý len obsah vykonaných dôkazov,
pričom nie je v preskúmavanom rozsudku vyčerpávajúco uvedené (mimo dvoch dôkazov podľa odseku
31., 32. rozsudku súdu prvej inštancie), ktoré z navrhovaných dôkazov neboli vykonané a nevykonanie

týchto dôkazu nebolo ani žiadnym spôsobom odôvodnené, dokonca ani rozhodnutie o nevykonaní
dôkazov (vymenovaných v odseku 43. tohto uznesenia) navrhnutých žalobcami sa v žiadnej zápisnici o
pojednávaní ani len nenachádza. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy
súd a procesný predpis strane priznáva právo na vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Hoci žalobcovia
okrem návrhov na doplnenie dokazovania uvedených v odsekoch 31., 32. preskúmavaného rozsudku

počaskonanianavrhlivykonaťiďalšie(vyššieuvedené)dôkazy,súdprvejinštancieichignorovalavôbec
o nich nerozhodol, čím nepochybne došlo k porušeniu procesných práv dotknutej strany, t. j. žalobcov
a ich odvolacie námietky v tomto smere sú znova dôvodné.

45. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. V odôvodnení súd odcituje právnu normu
a v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlí, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve tejto
normy. Táto náležitosť odôvodnenia rozsudku v prevažnej miere absentuje, keďže sa súd prvej inštancie
v preskúmavanom rozsudku nevyjadril k interpretácii právnych noriem aplikovaných na daný prípad.
Pokiaľ nie je zrejmé, aký právny záver o skutkovom stave veci urobil súd prvej inštancie v rozsúdenej

veci, teda akú tzv. skutkovú vetu podrobil právnej kvalifikácii, keď odôvodnenie jeho rozsudku obsahuje
zoznam čiastkových skutkových zistení bez bližšieho zdôvodnenia, z akých dôkazov vyvodil súd prvej
inštancie skutkové zistenia, a to bez vytvorenia záveru o celkovom skutkovom stave (ktorý má vo svojom
súhrne predstavovať skutkovú situáciu predvídanú hypotézou právnej normy) a odôvodnenia vzťahu
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na

strane druhej, je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

46. Za týchto okolností neostávalo odvolaciemu súdu len konštatovať, že rozsudok súdu prvej inštancie
nie je v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keďže súd prvej inštancie

svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom a odňal stranám možnosť konať pred
súdom.Odôvodnenierozsudkusúduprvejinštancievžiadnomprípadenenapĺňasledovanýúčel,ktorým
je opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť záverečného úsudku súdu. Podľa názoru odvolacieho
súdu potom nemôže byť vôbec predmetom akejkoľvek diskusie fakt, že vadou nepreskúmateľnosti je
postihnutý napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie. Vychádzajúc zo základného práva na prístup

k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako
zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byť v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému
preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku); konvalidácia tohto nedostatku
(zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej inštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov
do úvahy tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia §

388 Civilného sporového poriadku, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej
inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného
sporového poriadku), ani na jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ existujúdôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené,
nemožno ho ani zmeniť.
47. Žiada sa dodať vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci,

že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok, ani
vady prvoinštančného konania, preto bolo nutné tento rozsudok zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie
procesný priestor pre vydanie nového rozhodnutia, ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom.
Rovnako nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie
v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho

súdu je prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením
alebo zopakovaním dokazovania, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou
platnosťou.

48. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa
ustanovenia§391ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku,budeopätovneposúdiťžalobouuplatnenýnárok

vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, pričom je nevyhnutné vysporiadať sa s každým
jednotlivým návrhom na doplnenie dokazovania (vykonať ho alebo rozhodnúť o zamietnutí návrhu
na doplnenie dokazovania a toto rozhodnutie náležite v rozhodnutí vo veci samej zdôvodniť), potom
je nevyhnutné výsledky vykonaného dokazovania komplexne vyhodnotiť vychádzajúc zo základného
princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v Článku 15 Základných princípov Civilného

sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so
sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľov, tieto posúdiť z hľadiska
všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. V odôvodnení
rozhodnutia je tiež nevyhnutné uviesť aj citáciu aplikovaných právnych noriem, vysvetlenie, ktoré zo
skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu týchto právnych noriem a dostatočnú argumentáciu pri ich

výklade. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého
poriadku odôvodniť.

49. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

50. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).