Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. júl 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/40/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010014
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1620010014.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola
Kováča a JUDr. Vladimíra Buchvalda v trestnej veci obžalovanej Y. V., stíhanej pre prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Malacky zo dňa 10.02.2020, sp. zn. 0T/3/2020, na verejnom zasadnutí konanom v
Bratislave dňa 09. 07. 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 10.02.2020, sp. zn. 0T/3/2020, bola obžalovaná Y. V.,
rod. U., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom Y., A. č. XXXX/XX uznaná vinnou zo spáchania prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe, že:

od presne nezisteného času približne do 18.15 h dňa 09.01.2020 v Y., na ulici Z. mládeže viedla osobné
motorové vozidlo značky Citroen Xsara Picasso, evidenčného čísla MA-XXXEC, s ktorým kľučkovala zo
strany na stranu, pričom bola následne predpísaným spôsobom zastavená a kontrolovaná policajnou
hliadkou Obvodného oddelenia PZ Malacky, pričom bola v čase o 18.21 h podrobená dychovej skúške
na alkohol meračom typu H. Mobile Printer Alcotest 7510, č. prístroja ARMF-0635, kde bolo zistené, že
vozidlo viedla pod vplyvom alkoholu s hodnotou 1,32 mg/l alkoholu v dychu a následnými meraniami jej

bolo v čase o 18.38 h nameraných 1,18 mg/l a o 18.58 h nameraných 1,17 mg/l alkoholu v dychu.

Za to jej bol okresným súdom uložený podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods.
2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona jej bol výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odložený a zároveň jej bol uložený probačný dohľad nad správaním

v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona bola určená skúšobná doba v trvaní 3 roky.
Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona jej bolo uložené
obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Podľa §
61 ods. 1, ods. 2. Trestného zákona s použitím § 61 ods. 3 Trestného zákona jej bol uložený trest zákazu
činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 6 rokov.

Proti rozsudku podal odvolanie v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku prokurátor (čo
do výroku o treste) s tým, že ho odôvodnil tak, že z odpisu registra trestov obžalovanej je zrejmé, že
bola trestným rozkazom Okresného súdu Malacky, sp. zn. 2T/88/2014 zo dňa 31.10.2014, právoplatným
dňa 15.11.2014, právoplatne odsúdená za spáchanie prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na podmienečný trest v trvaní 4 mesiacov so skúšobnou dobou
1 rok a 4 mesiace, pričom jej bol súčasne uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní

1 rok a 4 mesiace. V súčasnosti sa na obžalovanú hľadí, akoby nebola odsúdená, pričom z evidenčnej
karty vodiča ani lustrácie priestupkov nevyplývajú žiadne záznamy. S argumentáciou okresného súduohľadom vyššie uvedeného trestu sa odvolateľ nemôže stotožniť, nakoľko nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaná už bola za rovnaké
konanie, teda za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona

právoplatne odsúdená. Je síce pravdou, že sa v súčasnosti na ňu hľadí, akoby nebola odsúdená, avšak
ani táto skutočnosť nič nemení na fakte, že tento skutok spáchala. Obžalovaná v aktuálnom prípade
vozidlo viedla s hodnotou 1,32 mg/l alkoholu v dychu, čo po prepočte zodpovedá 2,75 promile, pričom
v danom prípade, vo vzťahu k osobe obžalovanej, má prokurátor za to, že uloženie podmienečného
trestu nebude dostatočné na prevýchovu obžalovanej, ako i ochranu spoločnosti. V prípadoch trestných

činov na úseku cestnej dopravy je potrebný a tiež žiaduci dôraznejší postih, spočívajúci v uložení
nepodmienečného trestu odňatia slobody spolu s prísnym trestom zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkých druhov. Nič na tom nemení skutočnosť, že obžalovaná pred spáchaním trestného
činu viedla riadny život, keďže sa na ňu hľadí, ako keby nebola odsúdená, a že nespáchala ani
žiadny priestupok. Obžalovaná si totiž doposiaľ evidentne ani po svojom prvom odsúdení neuvedomila
závažnosť svojho konania, teda aké závažné následky (na živote, zdraví, ako i majetku) môže vedenie

motorového vozidla pod vplyvom alkoholu spôsobiť. V danom prípade je potrebné, s ohľadom na
nevyhnutnosť generálnej prevencie, obžalovanej uložiť nepodmienečný trest, hoci len kratšieho trvania,
ktorý bude evidentne na obžalovanú pôsobiť viac edukatívne a umožní jej si aj za pomerne krátky čas (v
trvaní dní či týždňov) uvedomiť si, čo všetko mohla svojím protiprávnym konaním spôsobiť a aké to pre
ňu môže mať, za predpokladu, že bude opätovne jazdiť pod vplyvom alkoholu, v budúcnosti následky

a aký by to malo vplyv na jej osobný i pracovný život. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolateľ
navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave zrušil rozsudok Okresného súdu Malacky v časti výroku o treste
a rozhodol sám o uložení trestu, a to nepodmienečného trestu odňatia slobody podľa § 289 ods. 1
Trestného zákona spolu s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov.

Obhajca obžalovanej sa písomnou formou vyjadril k odvolaniu prokurátora s tým, že okresný súd
pri ukladaní trestov obžalovanej vzal do úvahy všetky trestno-právne relevantné skutočnosti a ďalšie
okolnosti, ktoré bolo potrebné pri rozhodnutí o trestoch zohľadniť. Otázka viny bola vyriešená aj
s prihliadnutím na priznanie a úprimné oľutovanie skutku obžalovanou, v dôsledku ktorých u nej -
vzhľadom na neexistenciu žiadnej priťažujúcej okolnosti - nastala prevalencia poľahčujúcich okolností,

majúca vplyv na zníženie hornej hranice trestnej sadzby na 8 mesiacov (o jednu tretinu). Súd následne,
zohľadňujúc vysokú hodnotu alkoholu v dychu obžalovanej, t. j. okolnosť akcentovanú aj Okresnou
prokuratúrou Malacky, ktorá obžalovanej navrhovala z tohto dôvodu uloženie nepodmienečného trestu
odňatia slobody, uložil obžalovanej M. V. objektívne prísny trest odňatia slobody na úplne hornej hranici
upravenej trestnej sadzby, teda 8 (osem) mesiacov, pričom jeho výkon podmienečne odložil a určil

obžalovanej skúšobnú dobu v trvaní troch rokov - za súčasného uloženia probačného dohľadu nad
správaním sa obžalovanej počas plynutia skúšobnej doby a obmedzenia spočívajúceho v zákaze
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Preventívnu, represívnu a súčasne výchovnú
funkciu trestu v kombinácii s týmto podmienečným trestom súd zabezpečil prostredníctvom uloženia
skutočne rigorózneho trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej

premávke na dobu 6 rokov. Práve tento trest zasiahne do života obžalovanej mimoriadne obmedzujúcim
spôsobom a v kombinácii s uloženým obmedzením, spočívajúcim v zákaze požívania alkoholických
nápojov a iných návykových látok, zabezpečí nielen účinnú ochranu spoločnosti, ale potrestá tvrdo
obžalovanú znemožnením jej vlastnej motorovej mobility v takej situácii, keď je vzhľadom k vykonávaniu
svojho povolania pedikérky nútená presúvať sa medzi zákazníkmi, ktorým poskytuje svoje služby práve

v ich domácnostiach. Od spáchania skutku tak činí bez možnosti samostatne riadiť motorové vozidlo a
po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku bude takto radikálne obžalovaná obmedzená po dobu ďalších
šiestich rokov. Uvedomuje si však závažnosť svojho pochybenia a z tohto dôvodu ani nenapadla
odvolaním výrok súdu o uložení trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v
cestnej premávke. Možno teda aj v takomto omisívnom postupe obžalovanej identifikovať vysokú mieru

jej sebareflexie, naznačujúcu, že výchovné pôsobenie trestu bude obzvlášť účinné, keďže preukazuje aj
pokoru. Okresná prokuratúra Malacky poukazuje v odôvodnení odvolania proti rozsudku na zahladené
odsúdenie obžalovanej pre totožný prečin (trestný rozkaz Okresného súdu Malacky zo dňa 31.10.2014,
sp. zn. 2T/88/2014, právoplatný dňa 15.11.2014), ktorým bol obžalovanej uložený trest odňatia slobody
v trvaní 4 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok a 4 mesiace a súčasne

trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 1 rok a 4 mesiace, teda po celú skúšobnú dobu
jej podmienečného odsúdenia. Zároveň Okresná prokuratúra Malacky konštatovala, že z evidenčnej
karty vodiča ani lustrácie priestupkov vo vzťahu k osobe obžalovanej nevyplývajú žiadne záznamy.
Je teda zrejmé, že obžalovaná sa preukázateľne minimálne počas obdobia odo dňa 15. novembra2014 až do dňa 09. januára 2020 správala právne konformným spôsobom, nespáchala žiadny trestný
čin ani priestupok, dokonca ani na úseku dopravy, teda neporušila ani pravidlá cestnej premávky a
nebola sankcionovaná ani len za menej závažný dopravný priestupok. Z takéhoto spôsobu správania

sa obžalovanej, osobitne v premávke na cestných komunikáciách, nevyplýva teda žiadny poznatok
o jej sklone dopúšťať sa protiprávneho konania. Naopak, možno usudzovať na uvedomelé konanie
obžalovanej a jej úsilie správať sa v súlade so všetkými spoločenskými a teda aj právnymi normami,
vrátane dodržiavania právnymi predpismi ustanovených povinností pri riadení motorového vozidla. V
týchto súvislostiach je rovnako zrejmé, že protiprávne konanie obžalovanej, ktorého sa dopustila dňa

09. januára 2020, keď viedla svoje osobné motorové vozidlo Citroen Xsara Picasso, ECV: MA-XXXEC,
pod vplyvom alkoholu, nachádzajúc sa vtedy v ťaživej životnej situácii, rezultujúcej jednak z úmrtia jej
sestry, jednak zo závažného ochorenia ďalšej z jej blízkych príbuzných osôb, bolo len jej ojedinelým
excesom z inak dlhodobého riadneho vedenia života a právnym poriadkom aprobovaného správania,
voči ktorému nemožno mať žiadne výhrady. Tvrdenie prokuratúry, že uloženie podmienečného trestu
nebude dostatočné na prevýchovu obžalovanej, ako i ochrany spoločnosti nie je žiadnym spôsobom, z

ktorého by bolo možné usudzovať na myšlienkový proces, vedúci k takémuto stanovisku, odôvodnené.
Kontrastuje tak s precíznym odôvodnením uloženia takéhoto druhu trestu súdom, poukazujúceho na
nemožnosť rozvinutia reedukačných a resocializačných procesov v rámci výkonu nepodmienečného
trestu odňatia slobody v predmetnej výmere, kontraproduktívnosť takejto formy izolácie kriminálne
nenarušeného páchateľa od jeho rodiny a spoločností ako takej, práve s hrozbou „kontaminácie“

v prostredí iných páchateľov trestnej činnosti, a to bez pôvodne zamýšľaného účinku v podobe
sebareflexie a prevencie páchania ďalšej trestnej činnosti. Obhajoba sa pritom v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením rozsudku a akcentuje rovnako tú jeho časť, v ktorej súd poukázal tiež na
zásadu humanity v súvzťažnostiach s princípom primeranosti sankcie vzhľadom k pomerom páchateľa
ako aj okolnostiam spáchania skutku. V tomto zmysle prokuratúra očividne nihilizuje tak riadne vedenie

života obžalovanou pred spáchaním skutku, a to dokonca bez akéhokoľvek dopravného priestupku,
ako aj vyššie spomínané skutočne ťaživé životné okolnosti, za ktorých sa obžalovaná skutku dopustila.
Názor prokuratúry, že s ohľadom na nevyhnutnosť generálnej prevencie je obžalovanej potrebné uložiť
nepodmienečný trest, hoci len kratšieho trvania, nakoľko tento údajne bude evidentne na obžalovanú
pôsobiť viac edukatívne a umožní jej si aj za pomerne krátky čas (v trvaní dní či týždňov) uvedomiť si,

čo všetko mohla svojím protiprávnym konaním spôsobiť a aké to pre ňu môže mať, za predpokladu,
že bude opätovne jazdiť pod vplyvom alkoholu, v budúcnosti následky a aký by to malo vplyv na jej
osobný a pracovný život, sa reálne neopiera o žiadny verifikovateľný podklad (objektívnu kriminálnu
štatistiku, psychologickú, sociologickú či kriminologickú štúdiu), ale je len voľnou úvahou, založenou
iba na indíciách, predpokladoch neovereného charakteru a snáď aj osobnom presvedčení konkrétneho

autora týchto tvrdení. Justícia by však mala byť založená na objektívnom a spravodlivom posúdení
každého skutku. V protiklade s názorom prokuratúry a súčasne v súlade s náležíte odôvodnenými
právnymi závermi súdu obhajoba zastáva stanovisko, že na obžalovanú bude dostatočne edukatívne
pôsobiť aj súdom uložený podmienečný trest odňatia slobody s určenou skúšobnou dobou v trvaní troch
rokov, s probačným dohľadom počas jej plynutia, čím bude v kombinácii s obmedzením spočívajúcim

v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok rovnako dostatočným spôsobom
zabezpečená tiež generálna prevencia spoločnosti, ktorá v súvislosti s výkonom súdom uloženého trestu
zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu šesť rokov
bude zabezpečená vo vzťahu k obžalovanej mimoriadne účinnými formami pôsobenia na jej ďalšie
správanie. S poukázaním na vyššie prezentované odôvodnenie preto obhajoba navrhuje, aby odvolací

súd odvolanie Okresnej prokuratúry Malacky ako nedôvodné zamietol.

Spis bol odvolaciemu krajskému súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 27.05.2020.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu dňa 09.07.2020 prokurátorka navrhla, aby krajský súd vyhovel

podanému odvolaniu a obžalovanej uložil primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko
uložený trest súdom prvého stupňa treba považovať za neprimerane mierny.

Obhajkyňa sa odvolala na písomné vyjadrenie a stanovisko k podanému odvolaniu a navrhla odvolanie
prokuratúry ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko uložený trest je primeraný a zákonný.

Obžalovaná sa stotožnila s vyjadrením obhajkyne k podanému odvolaniu a k svojmu zdravotnému
stavu uviedla, že je čiastočne invalidnou dôchodkyňou, kvôli chrbtici. Zároveň opakovane svoje konanie
oľutovala.Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre
zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku
podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil.

Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva,

že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním len prokurátorom a len ohľadom výroku o
treste, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť iba napadnutého výroku o treste, ako aj
správnosťpostupukonania,ktorémupredchádzalo,atovzhľadomkuskutočnosti,ževustanovení§317
ods. 1 Trestného poriadku je obsiahnutý obmedzený revízny princíp a odvolací súd preskúmava len ten
výrok rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo

a na iné chyby by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Trestného poriadku, čo nebolo zistené. Vzhľadom na uvedené, keďže v prejednávanej veci bol
odvolaním napadnutý iba výrok o treste, pričom ostatné výroky rozsudku prvostupňového súdu neboli
odvolaním napadnuté, odvolací súd bude ďalej prioritne podrobne rozoberať len odvolaním napadnutý
výrok o uvedenom treste, pričom odvolací súd zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací krajský súd je názoru, že v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa nedošlo
k žiadnym takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pričom na
hlavnom pojednávaní boli vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé
rozhodnutie súdu s tým, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy správne a logicky vyhodnotil a to

spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por.

Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že procesným stranám bola riadne doručená
obžaloba a výzva na vykonanie dôkazov a strany trestného konania boli následne aj riadne predvolané,
resp. upovedomené o termíne nariadeného hlavného pojednávania.

Hlavné pojednávanie na prvostupňovom súde bolo vykonané v zmysle príslušných ustanovení
Trestného poriadku - po prednesení obžaloby prokurátorom obžalovaná po príslušnom a náležitom
poučení vyhlásila, že je vinná zo spáchania skutku podľa obžaloby. Následne sa obžalovaná kladne
vyjadrila k súdom zisťovaným skutočnostiam v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného

poriadku a súd po kladnom stanovisku prokurátora prijal uvedené vyhlásenie obžalovanej a vyhlásil, že
vykoná dokazovanie ohľadom výroku o treste, pričom následne boli oboznámená uvedená príslušná
časť listinného materiálu, majúca vzťah priamo k osobe obžalovanej.

Odvolací súd k postupu prvostupňového súdu na hlavnom pojednávaní pred vykonaním dokazovania

uvádza, že správne postupoval prvostupňový súd, keď prijal vyhlásenie obžalovanej, že je vinná zo
spáchania skutku, keďže takému vyhláseniu zodpovedali aj vykonané dôkazy v prípravnom konaní a
bolo nepochybné, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, tento napĺňa všetky zákonné znaky vyššie
uvedeného trestného činu a dopustila sa ho obžalovaná, ktorá bola v súlade so zákonom uznaná vinnou
z jeho spáchania.

K odvolaním napadnutému výroku o treste odvolací súd uvádza nasledujúce skutočnosti.

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách
ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov.

Základnými ustanoveniami, ktoré musí súd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu (§ 34 ods. 1
Trestného zákona) a vymedzenie okolností, na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery (§ 34 ods. 4 Trestného zákona).Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život

(prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradil od páchania trestných činov (prvok generálnej
prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1
Trestného zákona).

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,

jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Trestného zákona).

Prokurátor žiadal v odvolaní, aby krajský zrušil napadnutý výrok o treste a uložil obžalovanej
nepodmienečný trest odňatia slobody v spojení s trestom zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel.

Vo vzťahu k námietkam odvolateľa a v zmysle vyššie uvedených argumentov odvolací súd poukazuje
na osobu obžalovanej, na ktorú sa hľadí, ako by nebola súdne trestaná, nemá záznam v rámci
lustrácie registra priestupkov (ani vrátane úseku cestnej premávky), svoj čin doznala, svoje konanie
oľutovala, pričom urobila i vyhlásenie o uznaní viny. Je síce zrejmé, že počínanie obžalovanej (vedenia

vozidla po požití alkoholických nápojov) je absolútne neakceptovateľné, neospravedlniteľné, avšak
súčasne nemožno opätovne zdôrazniť náhľad na osobu obžalovanej, na jej doterajší život a postoj k
spáchanej trestnej činnosti. Súčasne, veľmi závažnou otázkou je i fakt, že jej protiprávnym konaním
nedošlo k dopravnej nehode, k prípadnému ublíženie na zdraví, k poškodeniu majetku alebo k ešte
horšiemu (nenapraviteľnému) následku. Odvolací súd v súlade s názorom súdu prvostupňového dospel

k záveru, že na obžalovanú M. V., rod. Šteffekovú nie je potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom
odňatia slobody s tým, že trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu v trvaní 3 roky s probačným dohľadom, s obmedzením spočívajúcim v zákaze požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok a so súčasne uloženým trestom zákazu činnosti riadiť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 6 rokov je trestom primeraným, dostatočne rigoróznym,

pričom s ohľadom na druh trestu, dĺžku skúšobnej doby a probačný dohľad bude mať obžalovaná
dostatok času a možností presvedčiť, že to s doznaním činu a jeho oľutovaním myslela vážne, aj so
zreteľom na svoj súčasný zdravotný stav a sociálne postavenie.

Na základe uvedeného je možné uzavrieť, že prvostupňový súd nepochybil pri ukladaní druhu trestu

a jeho výmery a uložený (vyššie uvedený) trest, resp., kombinácia trestov spolu s primeraným
obmedzením zodpovedá zásadám ukladania trestov ustanoveným v § 34 Trestného zákona ako boli
vyššie rozvedené v tomto uznesení - takýto postih páchateľky je adekvátny, zodpovedá požiadavkám
zabezpečenia generálnej i individuálnej prevencie a takto uložený trest s ohľadom na vyššie uvedené
okolnosti nie je možné považovať za neprimeraný a mierny, preto v tomto ohľade boli námietky

odvolateľa vyhodnotené ako nedôvodné.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd nezistil relevantný dôvod na zmenu alebo zrušenie
napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, a preto podané odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.