Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. jún 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/88/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218203990
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1218203990.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členov
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Romana Bolebrucha, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
S. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/
A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov - matka: M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX G.,
zastúpená JUDr. Miroslavom Kučerom, advokátom so sídlom Krajinská 30, 821 06 Bratislava a otec:

I. G., nar. XX.X.XXXX, bytom K. 4, XXX XX G., zastúpený JUDr. Evou Kliniecovou, advokátkou
so sídlom Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II,
č.k. 59P/41/2018-79, zo dňa 29.10.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti o výživnom a zročnom výživnom m e n í tak, že
Otec je povinný platiť výživné na maloletého S. G., nar. XX.XX.XXXX sumou 230 eur mesačne, ktorú
sumu je povinný uhrádzať vždy k 15-temu dňu v mesiaci k rukám matky, počnúc dňom 07.05.2018.

Zročné výživné na maloletého Matúša Beka, nar. 25.09.2002 za obdobie od 07.05.2018 do 30.05.2020
vo výške 1.734 eur je otec povinný zaplatiť do rúk matky do 31.07.2020.
Vo zvyšku sa rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o výživnom p o t v r d z u j e.
Odvolanie matky v napadnutom výroku o zverení maloletého S. G. do osobnej starostlivosti matky sa
o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie rozsudkom 59P/41/2018-79 zo dňa 29.10.2019 zveril maloletého S. G., nar.
XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého S.
v sume 160 eur mesačne, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky od 07.05.2018.
Zročné výživné za obdobie od 07.05.2018 do 31.10.2018 v sume 923,87 eur zaviazal otca zaplatiť k
rukám matky do 31.03.2019. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok
na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1,

§ 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Pri rozhodovaní o zverení maloletého do
osobnej starostlivosti matky prihliadal na zásadné okolnosti majúce vplyv na dané rozhodnutie, na
absenciu pravidelného kontaktu otca s maloletým, či už vo forme osobného alebo telefonického kontaktu
a skutočnosť, že matka má vytvorené všetky predpoklady na zabezpečenie riadnej starostlivosti o S..
Pri určení výživného na maloletého zohľadnil rozsah vyživovacej povinnosti oboch rodičov podľa
zásady úmernosti ich životnej úrovne, životnej úrovne dieťaťa a jeho práv podieľať sa na životnej úrovni

svojich rodičov. Mal preukázané, že matka je zamestnaná, jej mesačný príjem predstavuje cca 1.000
eur netto, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej M. O., nar. XX.X.XXXX, žije sama s dvoma
maloletýmideťmivbyte patriacomjejexmanželoviF..S.O.,jespoluvlastníčkouchatyvM.amotorovéhovozidla zn. Peugeot 407 SV. Náklady matky na bývanie mal preukázané vo výške 89 eur nájom, 80
eur fond opráv, 40 eur elektrina, 40 eur káblová televízia, 40 eur telefóny, 350 eur strava pre celú
domácnosť. Prihliadal na vek S., ktorý je študentom 1. ročníka na Súkromnej strednej odbornej škole

a jeho výdavky vyčíslené matkou na stravu, cestovné 20 eur, oblečenie a obuv 40 eur , ISIC 20
eur, poistenie 20 eur a sporenie v III. pilieri na obe deti spolu v sume 80 eur mesačne. Vzal v
úvahu, že osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne matka, ktorá sa v roku 2005 s otcom
maloletého dohodla na platení výživného, túto dohodu otec dodržiaval asi rok. Nakoľko matka mala so
svojim t.č. exmanželom nadštandardný príjem, nenárokovala si výživné na maloletého S. od otca. Súd

prvejinštanciemalpreukázané,žeotecnemáďalšiuvyživovaciupovinnosť,máukončené stredoškolské
vzdelanie bez maturity (umelecké remeslá), od roku 2014 je zamestnaný v upratovacích službách s
nettopríjmomcca420euraž500eur,podľapočtunočnýchzmien,obýva1,5izbovýbyt,ktorý nadobudol
po svojej matke a jeho výdavky predstavujú platby vo výške 135 eur nájomné, 20 eur telefón, 4,50 eur -
17 eur elektrina, 58 eur/3 mesiace UPC, 27 eur plyn. Jednoizbový byt, ktorý zdedil po otcovi, predal na
základe kúpno-predajnej zmluvy za kúpnu cenu 120.000 eur a reálne mu bolo vyplatených 60 000 eur.

Výživné na maloletého určil v sume 160 eur mesačne od podania návrhu, t.j. od 07.05.2018 dospejúc k
záveru, že takéto výživné odzrkadľuje možnosti, schopnosti, majetkové pomery a životnú úroveň oboch
rodičov, na ktorej sa má podieľať aj dieťa v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Stotožnil sa s návrhom
kolíznej opatrovníčky, že suma 160 eur zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého, zohľadňujúc aj
osobnústarostlivosťmatkyomaloletéhoajejpovinnosťpodieľaťsanajehopotrebáchajfinančne.Výšku

mesačných výdavkov na maloletého vyčíslenú matkou považoval za primeranú (cca 120 eur mesačne
+ strava). Konštatoval, že otec maloletého si svoju vyživovaciu povinnosť na S. dlhodobo neplnil na
základe dohody s matkou. Apeloval na otca, aby prehodnotil do budúcna svoj vzťah k maloletému a
pokiaľ mu to finančné možnosti dovolia, aby sa aj nad rámec súdom stanoveného výživného podieľal na
zaobstarávanívšetkýchživotnýchpotriebnevyhnutnýchprejehotelesnýaduševnývývoj.Vprevyšujúcej

časti návrh matky zamietol ako nedôvodný. Zročné výživné za obdobie od 07.05.2018 do 31.10. 2018
ustálil sumou 923,87 eur za obdobie 5 mesiacov a 24 dní v mesiaci máj 2018 (t.j. 5 mesiacov x 160
eur + 24 dní x 5,16 eur/1 deň). Pri určení splatnosti zročného výživného zohľadnil príjem otca, jeho
schopnosti a možnosti ako i majetkové pomery. Návrh matky v časti o priznanie zročného výživného 3
roky spätne od podania návrhu, zamietol, keď dospel k záveru, že matka nepreukázala dôvody hodné

osobitného zreteľa. Za výnimočný dôvod nepovažoval skutočnosť, že matka si v minulosti výživné
od otca nenárokovala, nakoľko mala spolu s exmanželom nadštandardný príjem, avšak jej finančná
situácia sa rozvodom jej manželstva zásadne zmenila. Zdôraznil, že relevantným dôvodom na priznanie
výživného spätne by mohol byť zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok,
prípadne konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné.

Iné relevantné dôvody, ktoré by matke bránili domôcť sa výživného na maloletého skôr, nemal v konaní
preukázané. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3.Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka prostredníctvom zvoleného právneho
zástupcu. Rozsudok napadla v celom rozsahu a navrhla zmeniť výrok rozsudku o výživnom tak, že súd
zaviaže otca platiť výživné na maloletého sumou 350 eur mesačne tri roky spätne od podania návrhu,

alternatívne navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
rozhodnutie. Namietala, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav vo veci, dospel k
nesprávnym skutkovým záverom, neposúdil vec správne po právnej stránke a vyvodil vo veci nesprávny
právne závery, čo viedlo k nezákonnému rozhodnutiu. Zdôraznila, že maloletý je vo veku 16 rokov,
otec celý život výživné na neho neplatil, vôbec sa o neho nezaujímal a nič mu nekupoval. Dala do

pozornosti, že pri prepočte zo sumy výživného predstavuje náklad na dennú spotrebu maloletého sumu
5,30 eur. Poukázala na to, že ako matka sa má tiež podieľať na výžive maloletého, avšak vzhľadom na jej
príjem, ďalšiu vyživovaciu povinnosť, skutočnosť, že býva v byte, ktorý nevlastní a môže byť kedykoľvek
z neho vysťahovaná, by mal maloletý vyžiť zo sumy 240 eur mesačne, ak by ona prispievala sumou 80
eur. Uviedla, že len náklady na zabezpečenie stravy pre maloletého tvoria určitú sumu, pričom nemá

možnosť ísť do kina, na futbal a niečo si kúpiť. Namietala postup súdu a spôsob vedenia konania, keď
nechránil maloletého, nezisťoval prečo otec zarába len 500 eur mesačne, hoci má vzdelanie, je fyzicky
zdatný a nemá zdravotné problémy. Namietala, že súd sa nezaoberal predajom bytu otca a spáchaným
podvodom a skutočnosťou, že otec komfortne býva v byte a môže si dovoliť požičiavať peniaze tretím
osobám (zrejme so ziskom). Nesúhlasila s postupom súdu, ktorý sa nevysporiadal s dohodou rodičov o

neplatení výživného zo strany otca s poukazom na zákonnú vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletým
deťom. Súdu prvej inštancie vytkla, že sa nezaoberal finančnými prostriedkami, ktoré sa nachádzajú na
účte otca vo výške 31.000 eur a akým spôsobom túto sumu premietol do jeho životnej úrovne. Namietala
nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku, ktorý nemá právnu logiku a neobsahuje náležitosti podľaustanovení CMP a CSP. Nesúhlasila s tým, že súd akceptoval názor kolízneho opatrovníka na výšku
výživného na maloletého v sume 160 eur. Za absurdné považovala apelovanie na otca vo vzťahu k
príspevkom maloletému.

4.Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol odvolanie zamietnuť považujúc ho za tendenčné,
účelové a nestotožniac sa s dôvodmi uvedenými v odvolaní. Poukázal na svoje vyjadrenie v
konaní pred súdom prvej inštancie k plateniu výživného na maloletého a príspevky spočívajúce v kúpe
počítača, baseballovej rakety, športovej obuvi a sporadickým príspevkom vreckového. Uviedol, že nikdy
neodmietal kontakt s maloletým, ktorý bol ovplyvňovaný matkou. Poukázal na to, že matka sa rozhodla

opustiť spoločnú domácnosť, pričom maloletý dlho nevedel, že on je jeho otcom, o čom sa dozvedel
až vo vyššom veku. Dal do pozornosti, že S. dostáva tzv. učňovský plat cca 100 eur mesačne, z ktorej
čiastky si podľa jeho vyjadrenia zakupuje stravu a hradí svoje záujmy. Poukázal na to, že maloletý býva
od 9.1.2019 v domácnosti starej matky, nakoľko ho matka dňa 16.11.2018 vyhodila z domu z dôvodu
neskorého príchodu a Silvester strávil u neho. Vzhľadom k tomu, že so synom trávil viac času dozvedel
sa, že matka mu nedáva vreckové. Mal za to, že výdavky vyčíslené matkou na maloletého sú nižšie

o položku 20 eur za oblečenie a obuv a náklady na stravu sú zahrnuté do položky stravy pre celú
rodinu. Vyslovil názor, že výživné vo výške 160 eur mesačne je primerané jeho zárobku a postačuje na
krytie potrieb maloletého za predpokladu, že matka tiež prispieva rovnakou čiastkou na jeho náklady.
Nesúhlasil s námietkami matky vo vzťahu k vedeniu priebehu konania. K výhradám o nesprávnosti
posúdenia príjmu a pomerov na jeho strane uviedol, že v konaní vysvetlil, že mal finančné problémy a

nemohol si dlho nájsť prácu. Zdôraznil, že okolnosti predaja bytu riadne v konaní preukázal a vysvetlil.
Nedopustil sa žiadneho podvodu v súvislosti s čerpaním úveru na byt, keďže úver čerpal kupujúci, a nie
on. Pokiaľ ide o dohodu rodičov o neplatení výživného uviedol, že návrh vyšiel zo strany matky a súd
prvej inštancie sa s touto dohodou riadne vysporiadal. Dal do pozornosti, že k rukám matky poukazuje
od vyhlásenia rozsudku bežné výživné, ku dňu 12.11.2018 zaplatiť zročné výživné vo výške 923,87 eur a

v januári 2019 maloletému nad rámec výživného poskytol sumu 50 eur. Maloletý prejavuje v poslednom
období záujem o stretnutia s ním a ich vzťah je priateľský a otvorený.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej CMP) v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 1
zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa §
219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie matky voči napadnutým výrokom rozsudku o výživnom

a zročnom výživnom je čiastočne dôvodné.

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil, rozhodnutie
riadne odôvodnil, avšak odvolací súd vyslovuje názor, že s prihliadnutím na odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa, skutočnosť, že v čase vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie zabezpečovala

celodennú osobnú starostlivosť o maloletého matka a s prihliadnutím na majetkové pomery otca, jeho
schopnosti a možnosti sú odvolacie námietky matky voči výroku o výživnom dôvodné.

8.Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je
poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke

duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a
to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob
prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom
pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je
zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem

zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako
aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových
pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd
vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah
ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie,

záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju
vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a
reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s
normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenýmipotrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné,
napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda
súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich

zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod..

9. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletého S., matka v konaní riadne vyčíslila aké náklady
jej v súvislosti so zabezpečením starostlivosti o maloletého vznikajú. Je potrebné zdôrazniť, že
pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých bežných

potrieb, teda aj bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, náklady súvisiace so zabezpečením
zdravotnej starostlivosti a pod. Na základe dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie je
možné ustáliť, že mesačné náklady na maloletého predstavujú výdavky na stravu 120 eur, ošatenie
40, cestovné 20 eur, poistenie 20 eur a ročne ISIC 20 eur. Odvolací súd dopĺňa, že do odôvodnených
potrieb maloletého je treba zahrnúť i podiel nákladov bývanie, ktorý v danom prípade predstavuje sumu
83 eur mesačne. Nie je povinnosťou matky preukazovať nákupnými bločkami výšku bežných nákladov

na dieťa, t.j. strava, oblečenie, hygiena, keďže súd vychádza zo všeobecných poznatkov o cenách
tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku, ako aj opakujúce sa
mimoriadne výdaje s dieťaťom súvisiace, ktoré sú pre neho špecifické. Odvolací súd konštatuje, že
súd prvej inštancie riadne vykonal dokazovanie, aj pokiaľ ide o otázku zisťovania príjmov, možností,
schopností a majetkových pomerov oboch rodičov, keď mal preukázaný príjem otca predstavujúci sumu

cca 500 eur mesačne netto a príjem matky vo výške 800 až 1.000 eur mesačne, pričom matka má
ďalšiuvyživovaciupovinnosťkmaloletémudieťaťuaobajarodičiamajúnákladynazabezpečeniesvojich
potrieb vrátane bývania. Správne súd prvej inštancie zisťoval aj majetkové pomery rodičov, keď mal
preukázaný, že spoluvlastnícky podiel matky k nehnuteľnosti (chata), vlastníctvo motorového vozidla a
na strane otca vlastníctvo nehnuteľnosti bytu a v priebehu konania realizovaný predaj druhého bytu, z

ktorého časť kúpnej ceny bola otcovi prevedená na účet. Rovnako správne súd prvej inštancie prihliadal
aj na náklady každého z rodičov na bývanie. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť
rodičov k maloletým deťom je ich prvoradou zákonnou povinnosťou a rodičia sú povinní zabezpečiť si
svoje záležitosti tak, aby dokázali uspokojovať nielen svoje potreby, ale aj potreby svojho maloletého
dieťaťa. Nemožno súhlasiť s určením výšky výživného na dieťa v sume 160 eur mesačne, ktorá výška

nepostačuje na pokrytie bežných potrieb a nákladov na maloleté dieťaťa vo veku 16 rokov (aktuálne
blížiacom sa veku dospelosti), keď náklady na maloletého odvolací súd ustálil v sume 283 eur, ktorá
suma predstavuje len platby za stravu, ošatenie, bývanie, cestovné, poistenie bez akýchkoľvek iných
výdavkov súvisiacich s trávením času cez víkendy a sviatky a prázdniny, pričom náklady na stravu
sú minimalizované. V danom prípade je nesporne potrebné prihliadnuť na majetkové pomery otca a

jeho konanie súvisiace s predajom bytu a nakladaním so získanými finančnými prostriedkami z predaja
bytu, z ktorých sumu 31.000 eur má uloženú na účte a zvyšnú sumu predstavujúcu 30.000 eur (polovica
zo sumy 60.000 eur) požičal tretím osobám. Takéto konanie otca odvolací súd považuje za rozporné
so záujmom maloletého dieťaťa, nakoľko ako rodič si musí byť vedomý v prvom rade povinnosti plniť
vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Pokiaľ otec mal k dispozícii finančné prostriedky vyššieho

obnosu je povinný prispievať na výživu svojho syna v primeranej výške, ktorá zabezpečí krytie jeho
odôvodnených potrieb. Odvolací súd rovnako prihliadal na skutočnosť, že otec sa na zabezpečení
starostlivosti o dieťa podieľal minimálne. Za daných okolností odvolací súd považoval za primeranú
výšku výživného na maloletého v sume 230 eur mesačne prihliadajúc na vek dieťaťa, zabezpečenie
jeho potrieb, podiel matky na zabezpečení starostlivosti a výživy maloletého, zmenu pomerov na strane

otca nadobudnutím nehnuteľnosti a následne jej predajom a z toho získaných finančných prostriedkov
a možnosti otca.

10.Správnesúdprvejinštancierozhodolozročnomvýživnom,ktoré určilzaobdobieod podanianávrhu,
t.j. od 07.05.2018 ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil

výšku výživného na maloleté dieťa, vznikla potreba prehodnotenia aj výšky zročného výživného a jeho
prepočítania ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu. Zročné výživné predstavuje výživné za obdobie od
07.05.2018 do 31.05.2020 vo výške 230 eur mesačne x 24 mesiacov (spolu 5.520 eur), a alikvótna časť
výživného za máj 2018 vo výške 177,84 eur (7,41 eur x 24 dní) , t.j. spolu 5.697,84 eur, z ktorej sumy
je potrebné odpočítať zaplatené zročné výživné určené súdom prvej inštancie vo výške 923, 87 eur a

pravidelné mesačné platby výživného od novembra 2018 v sume 160 eur do apríla 2020, t.j. v celkovej
výške eur 3.803,87 eur. Celková výška zročného výživného predstavuje sumu 1.893,97 eur. Odvolací
súd uložil otcovi povinnosť uhradiť zročné výživné do 31.07.2020 v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP.11. Odvolací súd na základe uvedeného pri dôslednom zvážení rozsahu potrieb maloletého dieťaťa s
poukazom na spotrebný charakter výživného, ako i pomerov a možností na strane otca, a pomerov
na strane matky, výrok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného, podľa § 388 CSP zmenil a

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, ktorú sumu považoval v danom prípade za
primeranú vo vzťahu ku kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté dieťa.

11.Súd prvej inštancie správne určil výživné na maloletého od podania návrhu matky, keďže matka
nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne. Z obsahu spisu

nevyplýva, že by matka bola dlhodobo hospitalizovaná alebo vycestovaná, prípadne mala iné vážne
dôvody, ktoré by jej bránili podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
skôr. Na rozhodnutie matky, ktorá akceptovala dohodu rodičov o tom, že otec nebude platiť výživné
na maloletého, nemožno prihliadať ako na vážny dôvod hodný osobitného zreteľa pri určení výživného
spätne podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine.

12. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol návrh matky vo zvyšku,
t.j. nárok na priznanie výživného spätne a určenie výživného vo výške 350 eur mesačne, potvrdil ako
správne podľa § 387 ods. 1 CSP z vyššie uvedených dôvodov.

13.Odvolací súd aplikujúc ust. § 386 písm. b/ CSP v spojení s ust. § 359 CSP odmietol odvolanie

matky voči výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti,
vyhodnotiac odvolanie voči tomuto výroku rozsudku za nedôvodné a nelogické, keďže návrhu matky
bolo v tejto časti vyhovené.

14.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

15.Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).