Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/99/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716202849
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8716202849.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v prácnej veci žalobkyne A. P., nar. XX.X.XXXX, bytom I.,
na V. č. XXXX/XX, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Karol Orolín, s.r.o., so sídlom Námestie sv.
Egídia 42, Poprad, proti žalovanej E. X., nar. XX.X.XXXX, bytom C., R. č. XXX/X, o určenie neplatnosti
závetu s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 1.2.2019
č. k. 20C/87/2016 - 186 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o trovách konania štátu.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania štátu a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu 1. inštancie
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žiadnej zo strán sporu náhradu trov
konania nepriznal a určil, že Slovenská republika má voči žalobkyni nárok na náhradu trov v rozsahu
100 % s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd samostatným uznesením.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že X.XX.XXXX zomrel poručiteľ Z. P., syn
žalobkyne a v tejto súvislosti je vedené dedičské konanie na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.
11D/178/2015. Poručiteľ zomrel so zanechaním holografného závetu, na základe ktorého má celé jeho
dedičstvo má nadobudnúť závetný dedič - žalovaná. Žalobkyňa neuznáva tento závet, argumentovala
tým, že závet nie je podpísaný vlastnou rukou poručiteľa a že zároveň v čase spísania závetu nebol na
tento úkon spôsobilý. Súd prvej inštancie zistil, že napádaný závet spĺňa všetky formálne a obsahové
náležitosti a nebolo preukázané, že by pri jeho zriadení poručiteľ nekonal vážne a slobodne, resp.

ho zriadil pod nátlakom alebo v tiesni. Závet neodporuje svojim obsahom alebo účelom zákonu,
neobchádza ho, neprieči sa dobrým mravom a je urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon. Pokiaľ
žalobkyňa argumentovala, že poručiteľ zriadil závet v čase, keď nebol spôsobilý na jeho vyhotovenie,
poukazuje na závery vykonaného znaleckého dokazovania, na základe ktorých bolo preukázané, že
poručiteľbolvčasespísaniazávetuplnespôsobilýnajehovyhotovenie.Netrpelduševnouporuchou,ato
ani prechodnou, ktorá by zapríčinila jeho, hoci aj dočasnú, nespôsobilosť na urobený úkon. Ustanovený
znalec K.. N.. K. M. v posudku konštatoval, že konanie poručiteľa v rozhodnom čase nebolo podstatne

ovplyvnené syndrómom závislosti od alkoholu ani emočne nestabilnou poruchou osobnosti, pri spísaní
závetu bol schopný plánovito a racionálne rozhodovať a konať a mohol si byť plne vedomý následkov
svojho úkonu. Uvedené závery potvrdil aj v rámci výsluchu a zo strany žalobkyne nebol predloženýiný dôkaz, ktorým by tieto závery znalca boli spochybnené. Preto žalobu ako nedôvodnú zamietol a o
trovách konania rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok zmeniť tak, aby
žalobe bolo vyhovené a uplatnila si nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa s vyhodnotením
dokazovania súdom prvej inštancie nesúhlasí. Už v žalobe uvádzala, že závet napísaný jej nebohým
synom XX.X.XXXX môže byť neplatným právnym úkonom z dvoch dôvodov, a to, že nespĺňa náležitosti
vlastnoručného závetu, resp., že závet učinila osoba trpiaca duševnou poruchou alebo chorobou,

ktorá ju robila nespôsobilou na tento úkon. Poukazuje na znalecký posudok z odboru písmoznalectva,
ktorý skonštatoval, že podpis poručiteľa je s vysokou pravdepodobnosťou pravým ale nespontánnym
vlastnoručným podpisom, čo mohlo byť spôsobené aj objektívnymi okolnosťami - účinok ethylu. Z
tohto znaleckého posudku vyplýva aj s poukazom na judikatúru NS ČR, že požiadavka vlastnoručne
napísaného závetu je splnená a tento dôvod neplatnosti závetu nie je naplnený. Aj napriek tomu, že
znalec vyhodnotil skúmaný závet poručiteľa tak, že ide o podpis napísaný rukou poručiteľa, nejedná sa

však o autentický podpis poručiteľa. Žalobkyňa nesúhlasí s domnienkou, že sa poručiteľ tak podpísal
preto, aby bol jeho podpis čitateľný, čoho dôkazom je splnomocnenie pre N. R. a nesúhlasí tak so
závermi daného znalca. Žalobkyňa má ďalej za to, že závet bol vyhotovený v nátlakovom prostredí.
Svedkyňa R. uviedla, že na poručiteľa bol vyvíjaný nátlak, čo dokazuje aj čítaná korešpondencia.
Výpovede svedkýň a žalobkyne potvrdzujú, že závet nebol urobený slobodne a vážne a tiež preukazujú

stav, že u poručiteľa už v čase spísania závetu existovalo IV. štádium alkoholovej stupnice. Čítaná
korešpondencia poukazuje na to, že si poručiteľ nepamätal, že závet napísal, čo znamená, že tento
nebol urobený vážne. Po rozvode výslovne napísal, že „teraz už po ňom môžu dediť len matka a sestry“.
To, že žalovaná súdom donútila poručiteľa opustiť byt proti jeho vôli a nezaujímala sa čo s ním bude,
je v rozpore s morálkou a prieči sa dobrým mravom. Žalobkyňa sa sama postarala o poručiteľa - syna,

pochovala ho a žalovaná pri dedičskom konaní povedala, že žalobkyňa nič nepotrebuje, aby dala všetko
jej. Pokiaľ ide o dôvod neplatnosti závetu spočívajúci v tom, že poručiteľ v čase spísania závetu trpel
duševnou poruchou alebo chorobou, súd pre túto skutočnosť nariadil znalecké dokazovanie znalcom z
odvetvia I., ktorý konštatoval, že poručiteľ v rozhodnom čase netrpel duševnou chorobou alebo poruchou
a syndróm závislosti od alkoholu jeho správanie neovplyvnilo. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil

tento záver znaleckého posudku, pretože pri hodnotení dôkazov (výpovede svedkýň S., R. a žalobkyne)
nezohľadnil pripustené odborné závery znalca M., vyslovené na pojednávaní dňa 26.10.2018. Na tomto
pojednávaní znalec uviedol, že v prípade III. alebo IV. stupňa závislosti na alkohole, je možné hovoriť
o duševnej poruche vtedy, ak by osoba trpiaca takýmto stupňom závislosti počula nejaké hlasy pod
vplyvomchronickéhokonzumualkoholu,ktorýstavbysanazývalA.aleboJ.aišlobyostav,ktorýbyrobil

osobuneschopnouporozumieťzávetu.ŽalobkyňadospisudoložilaodbornévyjadrenieN..R.,ktorábola
ošetrujúcou lekárkou poručiteľa a ktorá uviedla, že je možné konštatovať, že poručiteľ závet spisoval v
čase, keď bol pod vplyvom alkoholu v takom stave opilosti, kedy boli jeho rozpoznávacie a ovládacie
schopnosti znížené v takej miere, že nedokázal dostatočne porozumieť kognitívnej náročnosti spísania
závetu, nedokázal racionálne rozhodovať a konať. Z pripojených trestných spisov vyplýva, že dôvodom

hospitalizácie poručiteľa v OL ÚP I. J. boli vidiny, pretože poručiteľ uviedol, že videl často svojho otca ako
ducha,čoniejemožnévyhodnotiťinaknež,žeišlooJ..Tietoskutočnostipotvrdilivosvojichvýpovediach
aj sestry poručiteľa, ktoré uvádzali, že poručiteľ v čase pitia alkoholu mal vidiny, halucinácie, inak sa
správal v čase, keď bol väzobne stíhaný a nemohol požívať alkohol. Preto žalobkyňa tvrdí, že súd prvej
inštancie nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav a vyvodil nesprávne právne závery z vykonaného

dokazovania. Žalobkyňa v konaní požiadala o vypracovanie znaleckého posudku na poručiteľa zo strany
N.. R., ktorá jej však uviedla, že ako bývalá ošetrujúca lekárka poručiteľa nemôže vypracovať znalecký
posudok na jeho duševný stav, preto žalobkyňa požiadala inú I. o vypracovanie znaleckého posudku
a tento posudok doloží obratom. Nesúhlasí tiež s rozhodnutím súdu prvej inštancie o priznaní nároku
Slovenskej republiky na náhradu trov, keď poukazuje na to, že v jej prípade ide starobnú dôchodkyňu a

nemá iný príjem okrem starobného dôchodku, a teda vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav, žalobkyňa
nie je schopná uhradiť náhradu trov konania Slovenskej republike.

4. Žalovaná navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Ohradzuje sa voči
tvrdeniu, že na poručiteľa vytvárala nátlak vo veci závetu. V roku 2010 mala 15 rokov, chodila do školy,

starala sa o svoju chorú krstnú matku, manželku poručiteľa Z. P., ktorý bol jej krstným otcom. Mala s ním
korektný vzťah, o finančných ani majetkových veciach s ňou nerozprával a pri spísaní závetu prítomná
nebola. Keď jej odovzdal závet, nebol pod vplyvom alkoholu. Tvrdí, že žalobkyňa nemá odkiaľ vedieť, v
akom prostredí poručiteľ závet vyhotovil, lebo v tom období s ním nemala dobré vzťahy, čo dokazuje ajpoznámka v závete pod čiarou. Zdôrazňuje, že k rozvodu jej krstných rodičov nedošlo, lebo tento nebol
právoplatne ukončený. Preto poručiteľ poberal aj vdovecký dôchodok. Napriek tomu neplatil pravidelne
poplatky za byt, a tak, ako závetná dedička svojej krstnej mamy, zdedila polovicu bytu, uhradila všetky

nedoplatky a platila poplatky za byt až do vyporiadania v súdnom konaní. Ani po dedičskom pojednávaní
po nebohej manželke, poručiteľ nezmenil svoj závet.

5. V štádiu odvolacieho konania žalobkyňa predložila nový dôkaz, a to odborné vyjadrenie č. XX/XXXX,
vypracované znalcom I.. I.. H. C., vo veci posúdenia pravosti podpisu neb. Z. P..

6. Odvolací súd v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporovéhoporiadku(ďalejlenCSP),preskúmalnapadnutýrozsudokspoluskonaním,ktoréjehovydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že pokiaľ ide
o vec samú, odvolanie žalobkyne opodstatnené nie je.

7. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a
zo zistených skutočností bol v danej veci vyvodený aj správny právny záver. Keďže ani v priebehu
odvolaciehokonaniasanatýchtoprávnychaskutkovýchzisteniachničnezmenilo,odvolacísúdsiosvojil
náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré odkazuje (§ 387 ods.
2 CSP).

8. Žalobkyňa sa vo vzťahu k žalovanej domáhala určenia neplatnosti závetu vyhotoveného dňa
XX.X.XXXX poručiteľom Z. P., ktorý zomrel dňa X.XX.XXXX. Žalobkyňa právny dôvod namietanej
neplatnosti závetu vymedzila tým, že podľa jej názoru, závet nebol podpísaný vlastnou rukou poručiteľa
a taktiež tvrdí, že poručiteľ v čase spísania závetu nebol spôsobilým na vykonanie tohto úkonu. Poručiteľ

bol synom žalobkyne, jeho manželkou bola A. P., ktorá zomrela dňa X.X.XXXX, ich manželstvo ku dňu
úmrtia manželky nebolo právoplatne rozvedené, bolo bezdetné a pokiaľ ide o žalovanú, táto bola neterou
manželky poručiteľa a obaja manželia boli jej krstnými rodičmi.

9. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

10. Podľa § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto
dôvodov.

11. Podľa § 476 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou

alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov, alebo vo forme notárskej zápisnice.
V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.

12. Podľa § 476a Občianskeho zákonníka, vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou

rukou, inak je neplatný.

13. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

14. Podľa § 38 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil,
nemá spôsobilosť na právne úkony.
Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon
neschopnou.

15. Pri dodržaní podmienok uvedených v citovanom ust. § 476 Občianskeho zákonníka, poručiteľ má
možnosť jednostranným prejavom vôle pre prípad svojej smrti ľubovoľne naložiť so svojím majetkom,
pričom na platnosť tohto jeho prejavu sa vzťahujú aj ust. § 35 a § 37, § 40 Občianskeho zákonníka.
Pri zriaďovaní závetu sa musí dbať vždy na dodržanie všetkých náležitostí, ktoré zákon vyžaduje na
platnosť akéhokoľvek právneho úkonu a okrem toho, aj na dodržanie náležitostí vzťahujúcich sa na

prejav poručiteľovej vôle pre prípad smrti (§ 476 až §479 Občianskeho zákonníka). Závet môže platne
zriadiť iba ten poručiteľ, ktorý má plnú spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať
na seba povinnosti (§ 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka), môže ho vyhotoviť vlastnoručne alebo v inejpísomnej forme (§ 476b, § 476c, § 476d ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka) alebo ho môže zriadiť vo
forme notárskej zápisnice.

16. Vlastnoručným závetom (holograf) je závet, ktorého celý obsah napísal poručiteľ vlastnou rukou a
na záver ho vlastnoručne podpísal a uviedol deň, mesiac a rok, keď ho podpísal.

17. Za účelom nepochybného zistenia, či poručiteľ vlastnoručne podpísal závet predložený v dedičskom
konaní (OS Poprad sp. zn. D not 206/2015), v ktorom je vyjadrená vôľa, aby po jeho smrti hnuteľný

aj nehnuteľný majetok nadobudla žalovaná, súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie a v
konaní ustanovil znalca z odboru písmoznalectva, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa) I.. Q.
S.. Menovaný znalec v znaleckom posudku z XX.X.XXXX zodpovedal súdom prvej inštancie uložené
otázky zo záverom, že sporný podpis označený ako XXX/XX v znení „Z. P.“ nachádzajúci sa na záveti z
XX.X.XXXX, je vysoko pravdepodobne pravým, ale nespontánnym vlastnoručným podpisom poručiteľa
Z. P., nar. X.X.XXXX a zosnulého X.XX.XXXX, ktorý pravdepodobne mohol byť najskôr pozmenený

objektívnymi okolnosťami (účinok ethylu), eventuálne je napísaný druhovo odlišne od jeho spontánnych
podpisov (ukážok) preto, aby nebolo pochýb, že kto to v testamente odkazuje.

18. Za účelom posúdenia schopnosti poručiteľa spísať závet dňa XX.X.XXXX, súd prvej inštancie v
konaní ustanovil ďalšieho znalca, a to z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie I. (liečba A.) K.. N..

K. M.. Aj tento znalec v znaleckom posudku č. XXX/XXXX z X.X.XXXX zodpovedal uložené otázky
po tom, čo sa dôsledne oboznámil s dostupnou zdravotnou dokumentáciou poručiteľa. Podľa znalca
poručiteľ trpel syndrómom závislosti od A., osobnosť nebohého bola emočne nestabilná, impulzívna,
mal rozumové schopnosti v pásme populačného priemeru a v danom období poručiteľ netrpel duševnou
choroboualeboporuchouvpravomslovazmysle(I.),unebohéhovpredmetnomobdobínebolaprítomná

demencia ani ťažký organický psychosyndróm. Syndróm závislosti od alkoholu a emočne nestabilná
impulzívna osobnosť, neovplyvnili forénzne podstatne správanie nebohého v rozhodnom čase (v období
spísania závetu). Kognitínve schopnosti nebohého boli v rozhodnom období v pásme populačného
priemeru a jeho rozumové schopnosti boli podľa znalca jednoznačne dostatočné na porozumenie
kognitívnej náročnosti spísania závetu. Pri predmetnom právnom úkone (spísaní závetu) nebohý bol

podľa znalca schopný plánovito a racionálne rozhodovať a konať a mohol si byť plne vedomý následkov
svojho úkonu.

19. Žalobkyňa nesúhlasila so závermi oboch v konaní zabezpečených znaleckých posudkov. Znalec
I.. Q. S. sa vyjadril k námietkam žalobkyne v podaní z 3.11.2018 a zotrval na v posudku uvádzaných

záveroch.

20. Žalobkyňa v priebehu konania predložila tiež odborné vyjadrenie N.. E. R., znalkyne z odboru
zdravotníctva a farmácie, ktorá akcentovala u poručiteľa ťažký stupeň alkoholovej závislosti v čase
spísania závetu s narušenou kontrolou pitia a pokračovaním v alkoholických abúzoch, napriek

nepriaznivým zdravotným, sociálnym a rodinným dôsledkom. Pri zvážení týchto skutočností a záverov
znaleckého posudku znalcom v odbore písmoznalectva, je podľa jej názoru, potrebné brať do úvahy
aj možnosť, že závet bol spísaný a podpísaný neb. Z. P., keď sa nachádzal v stave opilosti v takom
stupni ebriety, kedy jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli znížené v takej miere, že nedokázal
dostatočne porozumieť kognitívnej náročnosti spísania závete, nedokázal racionálne sa rozhodovať a

konať.

21. Znalec z odboru I. K.. N.. K. M., pri výsluchu pred súdom prvej inštancie dňa XX.XX.XXXX, zotrval
na záveroch uvádzaných v ním podanom znaleckom posudku. Znalec akcentoval, že mal k dispozícii
jednoznačne dostatočné množstvo podkladov na odborné posúdenie danej otázky, a to I. zdravotnú

dokumentáciu zapožičanú od ambulantnej I. N.. D. R. a tri znalecké posudky vyhotovené za života
poručiteľa, časovo relevantné k predmetnej dobe spísania závetu (vypracované v januári 2009, auguste
2011 a máji 2013), keď súčasťou dvoch zo znaleckých posudkov bolo aj psychologické vyšetrenie
poručiteľa. Podľa znalcov v rozhodnom čase spísania závetu mal poručiteľ intelektové schopnosti v
pásme širšieho populačného priemeru, netrpel kognitívnym deficitom ani demenciou, ak boli prítomné

organické zmeny F., boli len mierneho stupňa, zdravotná dokumentácia ani ďalšie znalecké posudky
neobsahovali záznam o diagnostike organickej poruchy osobnosti. Znalec tiež zdôraznil to, že podstatou
forénzneho posudzovania závetov je, či osoba mala dostatok rozumových schopností, ak aj táto osoba
konala v stave ľahkej opitosti alebo stredne ťažkej, bol to pre ňu štandardný spôsob fungovania a ak ajv opitosti táto osoba učinila závet, vedela mu porozumieť, keďže mala dostatok schopností, aby vedela
porozumieť týmto dôsledkom (č.l. 165).

22. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vzhľadom na dlhodobý spôsob života poručiteľa, jeho
vzťahy s najbližšou rodinou (či už ide o nebohú manželku alebo jeho sestry) neboli ideálne, čo
dokumentujú aj trestné konania spomínané súdom prvej inštancie, súvisiace s konaním poručiteľa
voči sestre Z. S., či jeho manželke. Odvolací súd nespochybňuje, ako sa v kontexte uvedeného javila
osobnosť poručiteľa jeho príbuzným. Podstatné pre prejednávanú vec sú však závery oboch v konaní

podaných znaleckých posudkov, s ktorými sa aj odvolací súd dôsledne oboznámil a rovnako ako súd
prvej inštancie, nemal pochybnosti o správnosti ich záverov. Podpis poručiteľa bol kvalifikovaný ako
vysoko pravdepodobne pravý, vlastnoručný podpis a zároveň je zrejmé, že poručiteľ si mohol byť plne
vedomý následkov svojho úkonu - spísania závetu. Obaja znalci v priebehu konania akcentovali, že mali
k dispozícii dostatočné množstvo podkladov na odborné posúdenie súdom prvej inštancie uložených
otázok a zároveň nemožno opomenúť, že posudzovali osobnosť a konanie poručiteľa a jeho písomný

prejav nie v období bezprostredne pred jeho smrťou, ale v čase, kedy bol sporný závet realizovaný, a
to k obdobiu septembra 2010.

23. Súd prvej inštancie tak správne uzavrel danú právnu vec v zmysle tom, že závet zo dňa XX.X.XXXX
bol podpísaný vlastnoručne poručiteľom, ktorý slobodne prejavil svoju vôľu naložiť so svojím majetkom

pre prípad smrti v prospech žalovanej tak, ako to vyplýva z jeho obsahu.

24.Kďalšímodvolacímnámietkamžalobkyneodvolacísúduvádza,žedokazovanieječasťobčianskeho
súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. V zmysle
aktuálnej právnej úpravy súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Proces

dokazovania je teda vybudovaný na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako
aj koncentračnej zásade. Je zrejmé, že žalobkyňa bola súdom prvej inštancie poučená o povinnosti
predloženia či označenia všetkých dôkazov a skutočností najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr, súd neprihliada (č.l. 22). Je ďalej
zrejmé,žežalobkyňavštádiuprvoinštančnéhokonanianemalaďalšienávrhynadoplneniedokazovania.

K odbornému vyjadreniu č. XX/XXXX predloženému v štádiu odvolacieho konania je potrebné uviesť,
že odvolací súd prihliada na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli
použité (§ 366 CSP) len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom

prvej inštancie a tieto podmienky so zreteľom na uvedené v prejednávanej veci vo vzťahu k žalobkyni
splnené neboli.

25. Odvolací súd preto rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby a o náhrade trov strán konania potvrdil
postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť

daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (do pozornosti Ústavný súd SR sp. zn. II. ÚS 78/05).

26. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania štátu, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie v tejto časti je nepreskúmateľné pre absenciu dostatočných dôvodov.

27. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na čl. 4 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak sa právna vec nedá
prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa
ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec, čo do obsahu a účelu najbližšiu
posudzovanej právnej veci.

28. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

29. Keďže nová procesná úprava nenachádza svoj ekvivalent ust § 148 Občianskeho súdneho poriadku

(náhrada trov štátu), možno tu použiť len všeobecné ust. § 251 a nasl. CSP, ktoré v sebe zahŕňa
všetky trovy súdneho konania, teda aj trovy štátu. Rozhodovanie súdu o náhrade trov štátu vyplýva aj
z citovaného čl. 4 ods. 1 CSP, ktorý umožňuje v prípade absencie výslovnej právnej úpravy aplikovať
ustanovenie CSP, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.30.Zrozhodnutiasúduprvejinštancievtejtočastinevyplýva,abysazaoberalprípadnýmpredpokladmi§
257 CSP v súvislosti s posudzovaním možností a schopností žalobkyne uhradiť vzniknuté trovy konania

štátu, na čo poukazuje v podanom odvolaní argumentujúc svojimi osobnými, majetkovými pomermi a
nepriaznivým zdravotným stavom. Odvolací súd preto zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
o trovách konania štátu postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v rozsahu zrušenia vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že bude jeho úlohou opätovne rozhodnúť o nároku na
náhrade trov štátu postupom podľa § 251 a nasl. CSP aj s prihliadnutím na možnosť prípadnej aplikácie

§ 257 CSP.

31.Onáhradetrovtohtoodvolaciehokonaniavovzťahumedzižalobkyňouažalovanou,bolorozhodnuté
podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a nasl. CSP. Žalobkyňa vzhľadom na výsledok odvolacieho
konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).