Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. december 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Er/36/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110200682
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Benčová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6110200682.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská republika, v mene ktorej koná
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, adresa
na doručovanie: Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici, 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica, proti
povinnému: C. G., U.. XX. XX. XXXX, F. R. G. R. R., XXX XX R. R., štátny občan SR, na vymoženie
pohľadávky vo výške 16,00 eura a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Štefanom

Šviderským, Exekútorský úrad Vranov nad Topľou, so sídlom Hronského 1811, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný oprávnený, Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Banskej Bystrici,

9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica, podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie
pohľadávky vo výške 16,00 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu
- bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Obvodného oddelenia PZ Banská Bystrica - východ, evid.
číslo A 0076811 zo dňa 07. 02. 2009.

2. Poverením číslo: 5601 053523 * zo dňa 15. 01. 2010 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním

exekúcie súdneho exekútora JUDr. Štefana Šviderského.

3. Dňa 21. 08. 2019 podal súdny exekútor na súd podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia
konkurzu na majetok povinného. Zároveň súdu oznámil, že si uplatňuje trovy exekúcie vo výške 39,83
eura.

4. Súd mal z listín nachádzajúcich sa v súdnom spise preukázané, že uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica, sp. zn. 4OdK/738/52019, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 148/2019 dňa 02. 08.
2019 pod K066660, bol vyhlásený konkurz na majetok povinného a zároveň bol povinný oddlžený, a to
podľa štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“).

5. Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené
všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že
podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie (z
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 86/2010).

6. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konaniazačaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky
2 a 3 neustanovujú inak.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013), exekúciu súd
zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

8. Potrebné je uviesť aj to, že aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku prichádza
do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového konania)

došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní
exekučného titulu. Zánik práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie
alebo na upustenie od vykonania exekúcie ( viď rozhodnutie NS SR, sp. zn. 5 Cdo 199/2009).

9. Predmetnú exekúciu vykonáva súdny exekútor na návrh oprávneného: Slovenská republika, Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, so sídlom 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica, IČO:

00 735 833, a to na základe exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Obvodného
oddelenia PZ Banská Bystrica - východ, evid. číslo A 0076811 zo dňa 07. 02. 2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 07. 02. 2009 a vykonateľnosť dňa 23. 02. 2009.

10. Na základe rozhodnutia Ministra vnútra Slovenskej republiky, č. p. SLVPS-1120/2012 zo dňa 12.

12. 2012 o zrušení rozpočtových organizácií, došlo k zrušeniu niektorých rozpočtových organizácií
zriadených zriaďovacími listinami, okrem iného i Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej
Bystrici (pôvodného oprávneného), v dôsledku čoho od 01.01.2013 Krajské riaditeľstvo v Banskej
Bystrici už nie je samostatnou právnickou osobou s právnou subjektivitou. Rozpočtová organizácia
oprávneného zanikla bez právneho nástupcu a všetky práva a povinnosti prešli dňom zrušenia

na zriaďovateľa, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (§ 21 ods. 13 zák. č. 523/2004 Z. z. o
rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov). Písomné podanie Ministra vnútra Slovenskej republiky Bratislava zo dňa 08. 02. 2013 je
zaevidované na správe Okresného súdu Banská Bystrica pod Spr. 247/2013.

11. Podľa § 9b zák. č. 180/2013 Z. z. - o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení
niektorýchzákonov,pohľadávky,ktoréprešlinaministerstvopodľa§9aleboosobitnéhopredpisu(Zákon
č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov) alebo prešli na ministerstvo zrušením štátnych rozpočtových organizácií podľa osobitného
predpisu (§ 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) zanikajú 1. januára 2015, ak neboli
uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných
pohľadávok.

12. V danej veci je nepochybné, že pohľadávka oprávneného do 01. 01. 2015 nebola vymožená a ide o

pohľadávku, ku ktorej práva a povinnosti prešli zo zrušenej rozpočtovej organizácie (Krajské riaditeľstvo
Policajného zboru v Banskej Bystrici, IČO: 00 735 833) bez právneho nástupcu, podľa § 21 ods. 13
zák. č. 523/2004 Z. z. dňom 01. 01. 2013 na jej zriaďovateľa (Ministerstvo vnútra SR, IČO: 00 151 866)
a výška pohľadávky je nižšia ako primerané náklady na vymoženie obdobných pohľadávok, t. j. ide o
pohľadávku vo výške do 35,00 eura (suma primeraných nákladov na vymoženie obdobných pohľadávok

stanovená Ministerstvom vnútra SR). Teda vymáhaná pohľadávka vzhľadom na uvedené, v zmysle § 9b
zák. č. 180/2013 Z. z. dňom 01. 01. 2015 zanikla. S ohľadom na uvedené, súd exekúciu zastavil podľa
§ 57 ods. 1, písm. f) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013), v spojení s § 9b zák. č.
180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd rozhodol prvým výrokom tohto uznesenia tak, že exekúciu
ex offo zastavil podľa § 57 ods. 1, písm. f) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013),
v spojení s § 9b zák. č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.

14. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013), ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.15. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 39,83 eura, na ktoré žiadal zaviazať oprávneného,
keďže na súd podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok
povinného.

16. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) trovami exekúcie sú
odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

17. Podľa § 196 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) za výkon exekučnej činnosti
podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a
náhrady podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

18. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013)

náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

19. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa
exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade

so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31.
marca 2017.

20. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po
tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné

zastavenie exekúcie.

21. Vzhľadom k tomu, že dôvod na zastavenie exekúcie vznikol už dňa 01. 01. 2015, pričom súdny
exekútor doručil súdu podnet na jej zastavenie až dňa 21. 08. 2019, súd posúdil takýto prístup
(oneskorený postup) súdneho exekútora za dôvod hodný osobitného zreteľa odôvodňujúci aplikáciu

vyššie citovaného ustanovenia § 243j Exekučného poriadku. Dôvodom na nepriznanie trov exekúcie
súdnemu exekútorovi je teda skutočnosť, že súdny exekútor si nesplnil svoju povinnosť uvedenú v
ustanovení § 57 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.03.2017, t.j. nepredložil bezodkladne vec súdu potom,
čo zistil alebo nadobudol pochybnosti, že sú tu dané dôvody na zastavenie exekúcie, resp. v primeranej
lehote po tom ako mohol túto skutočnosť zistiť pri vykonávaní priebežne jednotlivých úkonov vedúcich

k uspokojeniu vymáhanej pohľadávky. Súdny exekútor mal dostatočný časový priestor na predloženie
podnetu na zastavenie exekúcie, čo však opomenul. Podľa názoru súdu by bolo akceptovateľné, ak by
súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie v priebehu niekoľkých mesiacov, maximálne do
jedného roka, od kedy dôvod na zastavenie exekúcie vznikol.

22. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky
nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré
exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným
postavením vo výkone funkcie (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
351/2007-11 zo dňa 13. 12. 2007, obdobne porovnaj napr. uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. 17CoE/9/2013 zo dňa 25. 03. 2013, sp. zn. 1CoE/458/2012 zo dňa 31. 01. 2013). Súčasťou
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.
(ďalejlen„ústava“)jenepochybneajnároknanáhradutrovkonania.Tentonárokvšakmožnouplatniťlen
v súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy, t. j. za splnenia zákonných predpokladov
na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom

prípade to je Exekučný poriadok (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS
236/08-12 zo dňa 01. 08. 2008).

23. S ohľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa
§ 243j Exekučného poriadku. Preto okresný súd rozhodol druhým výrokom tohto uznesenia tak, že

súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie
dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Vodvolanímusíbyťuvedenáspisováznačkaamusíbyťpodpísané.Odvolanietrebapredložiť
v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do
súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné podať odvolanie.