Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. január 2020

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 19C/34/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419204500
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Kotrecová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2020:1419204500.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV v právnej veci žalobkyne: T. F., U.. XX.XX.XXXX, F. R. H. E. XXX, zast.: JUDr.
Marianna Kohútová Bérešová, so sídlom Štefánikova 47, Bratislava, proti žalovaným: 1/ K. L.M., U..
XX.XX.XXXX, F. R. A. XXXX/XX, R., 2/ K. L., U.. XX.XX.XXXX, F. R. M.Š. Ú. XXX/XXX, R., o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobkyne na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 18.12.2019 zamieta.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 19.12.2019 domáhala nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia,ktorýmbysúdzriadilzáložnéprávoknehnuteľnostiamzapísanýmnalistevlastníctvač.XXXX,
vedenom pre katastrálne územie L. H., obec R., mestská časť L. H., O. R. B.: - k pozemku, parcelné číslo

XXX o výmere XX G., druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, - k pozemku, parcelné číslo XXX/X
o výmere XXX G., druh pozemku: záhrada, - k pozemku, parcelné číslo XXXX/X o výmere XXX G., druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, ktoré sú vo vlastníctve žalovanej 1/ v podiele 1 a vo vlastníctve
žalovaného 2/ v podiele 1, v jej prospech, a to za účelom zabezpečenia jej pohľadávky vo výške 29.137
EUR s príslušenstvom z titulu jej nároku na náhradu trov konania, ktoré jej voči žalovaným vznikli v
konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 12C/207/2008 a v druhoinštančnom

konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4Co/75/2017; alebo alternatívne nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste
vlastníctva č. R., vedenom pre katastrálne územie Karlova Ves, obec Bratislava, mestská časť Karlova
Ves, okres Bratislava IV: - k pozemku, parcelné číslo XXX o výmere XX m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, - k pozemku, parcelné číslo XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrada, - k
pozemku, parcelné číslo XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, ktoré

sú vo vlastníctve žalovanej 1/ v podiele 1 a vo vlastníctve žalovaného 2/ v podiele 1, v jej prospech, a to
za účelom zabezpečenia jej pohľadávky vo výške 4.250,57 EUR s príslušenstvom z titulu jej nároku na
náhradu trov konania, ktoré jej voči žalovaným vznikli v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava
IV pod sp. zn. 12C/207/2008 a v druhoinštančnom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod
sp. zn. 4Co/75/2017.

2. Opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia žalobkyňa zdôvodnila tým, že Okresný
súd Bratislava IV uložil dňa 02.12.2019 uznesením č. k. 12C/207/2008 - 502 povinnosť žalovaným (v
pôvodnom konaní žalobcov) zaplatiť žalobkyni (v pôvodnom konaní žalovanej) náhradu trov konania vo
výške 4.250,57 EUR. Zároveň žalobkyňa uviedla, že v tomto vyčíslení súd nesprávne posúdil predmet
sporu, a teda základnú sadzbu za jeden úkon určil nesprávne, čím značne znížil celkové vyčíslenie
trov. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobkyňa v zákonnej lehote podala sťažnosť s tým, že žiada riadnu

náhradu trov konania tak, ako má byť hradená podľa zákona, a ako bola vyčíslená právnou zástupkyňou,
a teda uvedené uznesenie doposiaľ nie je právoplatné. Žalobkyňa ďalej uviedla, že dňa 16.12.2019 bolatelefonicky kontaktovaná právnym zástupcom žalovaných, ktorý jej oznámil, že žalovaní nemajú žiadny
majetok a žiadajú splácať trovy konania v minimálnych splátkach mesačne, s čím žalobkyňa nesúhlasí.
Žalobkyňa tvrdí, že žalovaní nadobudli aj vďaka nej do vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX

OÚ Bratislava, Katastrálny odbor, KÚ L. H., a teda nie je pravdivé ich tvrdenie o nemajetnosti. Podľa
názoru žalobkyne je na základe vyjadrení žalovaných na pojednávaní v konaní sp. zn. 12C/207/2008,
ako aj z vyjadrenia ich právneho zástupcu počas telefonického rozhovoru dňa 16.12.2019 zrejmé, že
sa žalovaní snažia vyhnúť riadnemu zaplateniu trov konania. S poukazom na správanie žalovaných
existuje podľa žalobkyne dôvodná obava, že sa žalovaní pokúsia majetku zbaviť, aby nemuseli uhradiť

trovy uvedeného 10 ročného súdneho sporu.

3. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.

4. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

5. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

6.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Súd sa oboznámil s obsahom spisu, s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a s
doloženými listinnými dôkazmi.

9. Základnými predpokladmi nariadenia zabezpečovacieho opatrenia sú návrh, spôsobilý predmet
záložného práva, peňažná pohľadávka a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Úlohou

návrhu je osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku (peňažnej pohľadávky) a nebezpečenstvo ohrozenia
exekúcie. Účelom predmetného zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia
uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní, je preto povinnosťou žalobkyne poskytnúť také
dôkazy, ktoré tento legitímny cieľ jednoznačne osvedčia.

10. Zabezpečovacie opatrenie má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si
bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva.
Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd
pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ
zabezpečovacieho opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú predpokladom pre jeho nariadenie.

11. Ohrozenie exekúcie sa vzťahuje na vykonateľné súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul
vo veci samej. Existencia takéhoto exekučného titulu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia nie je zákonnou podmienkou úspešnosti návrhu a súd môže zriadením
záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa poskytnúť žalobcovi ochranu z

uvedeného dôvodu aj v prípade, ak je nárok, ktorého uspokojenie má byť predmetom ohrozenej
exekúcie, ešte iba v štádiu prebiehajúceho konania, ako je tomu aj v danom prípade. Pri absencii
exekučného titulu však musí súd s osobitným dôrazom posúdiť, či žalobca ako navrhovateľ
zabezpečovacieho opatrenia hodnoverne osvedčil dôvodnosť chráneného nároku. Tento zákonný
predpoklad žalobkyňa odôvodnila skutočnosťou, že súd v konaní sp. zn. 12C/207/2008 vydal uznesenie

č. k. 12C/207/2008 - 502, ktorým uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania
vo výške 4.250,57 EUR, pričom uvedené uznesenie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Samotný dlh
však nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti,
ktoré osvedčujú, že exekúcia je ohrozená, patrí predovšetkým také konanie žalovaných, ktoréhodôsledkom je znižovanie hodnoty ich majetku, ktorý možno exekúciou postihnúť alebo iné konanie, ktoré
podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje ich majetkové pomery.

12. Vo všeobecnosti súd pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia predpokladá
pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených sporovou
stranou, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom
je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti skutočností obsiahnutých v návrhu.

13. Žalobkyňa ako navrhovateľka zabezpečovacieho opatrenia musí tvrdiť a osvedčiť objektívny stav
ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi žalovaných, v dôsledku ktorých dochádza
k zásadným kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám ich majetkovej podstaty vyvolávajúcimi
odôvodnenú obavu, že prípadný nútený výkon súdneho rozhodnutia bude zmarený alebo sťažený.

14. Obava z ohrozenia je taký objektívny stav, ktorý oprávnenú núti, aby žiadala o zabezpečenie budúcej

exekúcie. Základom tejto obavy je ohrozenie. Oprávnená musí tvrdiť a osvedčiť, že povinní konajú
(robia právne alebo faktické úkony) tak, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu
alebo znemožneniu núteného výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ohrozenie sa musí týkať
majetku povinných, ktorý podlieha exekúcii podľa ustanovení Exekučného poriadku. Žalobkyňa však
podľa názoru súdu neosvedčila také úkony žalovaných, ktoré by postihovali ich exekvovateľný majetok,

ani také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť odôvodnený záver, že sa takto marí, sťaží alebo
znemožní exekúcia.

15. Vyhodnotiac žalobkyňou tvrdené skutočnosti má súd za to, že v danom prípade obava z ohrozenia
exekúcie nie je odôvodnená, keďže len z uvedených tvrdení nemožno dospieť k záveru, že by žalovaní

realizovali také faktické alebo právne úkony, ktoré by smerovali k sťaženiu alebo úplnému zmareniu
budúcej exekúcie. Žalobkyňa neosvedčila, že sa žalovaní zbavujú svojho majetku jeho predajom za
nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty, ani že skutočne vyvíjajú činnosť, ktorá
by odôvodňovala potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovanými.

16. Žalobkyňa síce v návrhu podrobne opísala skutkový stav a osvedčila existenciu svojej peňažnej
pohľadávky voči žalovaným, avšak žiadnym spôsobom, v zmysle vyššie uvedeného, neosvedčila
dôvodnosť zriadenia záložného práva na majetok žalovaných, ako ani obavu, že by exekúcia mohla
byť ohrozená. Tvrdenia žalobkyne o tom, že skutkové okolnosti spočívajúce v údajných opakovaných
ústnych vyjadreniach žalovaných o ich nemajetnosti vyústili do obavy, že postavenie žalobkyne ako

veriteľky sa relevantne zoslabilo, súd vyhodnotil ako nepresvedčivé. Žalobkyňa v návrhu žiadnym
spôsobom nepreukázala, že žalovaní fakticky vyvíjajú takú činnosť, ktorou by zmenšovali svoj majetok a
ohrozovali postavenie žalobkyne ako veriteľky. Súd nemá za osvedčené, že by žalovaní reálne vyvinuli
činnosť smerujúcu k zmenšeniu majetku spočívajúcu v predaji uvedenej nehnuteľnosti. Samotné údajné
vyjadrenia žalovaných nemožno považovať za konanie spôsobilé vzbudzovať obavu ohrozenia budúcej

exekúcie. Žalobkyňa je povinná dosiahnuť hodnoverné osvedčenie dôvodnosti ňou navrhovaného
návrhu a osvedčenie hrozby zmarenia exekúcie, čo však vzhľadom na uvedené v tomto konaní splnené
nebolo.

17. Súd vyhodnotil skutkové tvrdenia žalobkyne tak, že tieto nie sú spôsobilé odôvodniť opodstatnenosť

nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Žalobkyňa popísaným skutkovým stavom
neosvedčila obavu, že exekúcia bude ohrozená, teda podaným návrhom neosvedčila základné
predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, spočívajúce v zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam.

18. Po vyhodnotení opísaných rozhodujúcich skutočností a predložených dôkazov, odôvodňujúcich
podľa žalobkyne obavu, že exekúcia bude ohrozená, súd rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku tohto
uznesenia.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.21. Nakoľko žalobkyňa bola v konaní neúspešná, súd skúmal, či žalovaným vznikli trovy konania. Z
obsahu spisu sp. zn. 19C/34/2019 vyplýva, že žalovaným žiadne trovy konania nevznikli, a preto súd
rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti

odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).