Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Cpr/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313230924
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2313230924.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej

veci navrhovateľky: X.. W. W., rod. Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX T. I. č. XX, zastúpenej
JUDr. Máriom Tomanom, advokátom so sídlom 949 01 Nitra, Pribinovo námestie č. 3, proti odporcovi:
ORTODENS, s.r.o., so sídlom 927 01 Šaľa, Orechová 402/13, IČO: 36 613 185, o neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že nedatované okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu, je neplatné.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy za obdobie od 19.11.2013 do 11.2.2014 v
celkovej výške 1.335,09 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd návrh v časti zaplatenia náhrady mzdy od 24.10.2013 do 18.11.2013 zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľky náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 237,77 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Galanta súdny poplatok za
podaný návrh vo výške 179,50 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním na tunajší súd dňa 25. 11. 2013 sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru, náhradu mzdy a náhrady trov konania.

Svojnávrhodôvodnilanavrhovateľkatým,žepreodporcupracovalanazákladepracovnejzmluvyzodňa
1. 7. 2009 ako zdravotná sestra. Pracovná zmluva bola menená na základe rozhodnutia zamestnávateľa
o organizačných zmenách zo dňa 29. 3. 2012, v zmysle dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30. 3.
2012 a dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1. 7. 2010. Odporca navrhol navrhovateľke ukončenie

pracovného pomeru a predložil jej ním podpísanú Dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 16. 8.
2013 v zmysle § 60 ods. 1 Zákonníka práce s navrhovaným dňom skončenia pracovného pomeru ku dňu
30. 9. 2013, s ktorou navrhovateľka nesúhlasila a odmietla podpísať. Následne na to odporca prestal
navrhovateľke prideľovať prácu, na čo navrhovateľka reagovala výzvou na prideľovanie práce zo dňa
19. 9. 2013 zaslanú odporcovi doporučene, v ktorej odporcu vyzývala, aby jej prideľoval prácu, vytváral
podmienkynaplneniepracovnýchúlohadodržiavalpracovnépodmienkystanovenéprávnymipredpismi
a pracovnou zmluvou. V tejto písomnej výzve oznámila odporcovi skutočnosť, že dňa 19. 9. 2013 sadostavila za účelom výkonu práce na jej pravidelné pracovisko na Fatranskej ulici v Nitre, Poliklinika
Chrenová,ktorépriestorypracoviskaboliuzamknuté,niktosatamnenachádzal,čímnemohlavykonávať
prácu. Odporca na výzvu navrhovateľky reagoval tým, že jej zaslal písomné Upozornenie na porušenie

pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom
dôvody uvedené v tomto upozornení nezodpovedajú skutočnosti a navrhovateľka považuje celú výzvu
aj s jej fiktívnymi dôvodmi za účelovú s cieľom odporcu skončiť pracovný pomer. Výzva odporcu nebola
ani datovaná a bola jej doručená 25. 9. 2013 obyčajnou listovou zásielkou bez doručenia do vlastných.
Dňa 30. 9. 2013 bolo navrhovateľke následné doručené, taktiež obyčajnou listovou zásielkou bez

doručenia do vlastných, skončenie pracovného pomeru, bez uvedenia dátumu a bez uvedenia dôvodu
skončenia pracovného pomeru. Navrhovateľka považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za
neplatné z dôvodu, že neporušila pracovnú disciplínu, že skončenie pracovného pomeru je nedatované,
nebolo jej doručované spôsobom stanoveným Zákonníkom práce a z dôvodu, že neobsahuje uvedenie
dôvodu skončenia pracovného pomeru tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom podľa § 70
Zákonníka práce. Listom zo dňa 24. 10. 2013, podaným poštovému podniku na prepravu toho istého

dňa, navrhovateľka oznámila odporcovi, že trvá na tom, aby ju ďalej zamestnával a že má za to, že
pracovný pomer sa neskončil. Ďalej uviedla, že dôvody uvedené v okamžitom skončení pracovného
pomeru nie sú pravdivé.

Navrhovateľka si návrhom ďalej uplatnila náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 zákonníka práce. Podľa
mzdového za rok 2013 priemerný mesačný zárobok navrhovateľky v zmysle § 134 Zákonníka práce

predstavuje sumu 438,61 eura. Navrhovateľka si preto návrhom uplatnila náhradu mzdy od 25. 10.
2013 až do času, keď jej zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo, ak súd rozhodne o skončení
pracovného pomeru, t. j. do dňa rozhodnutia súdu o návrhu.

Na základe inšpekcie práce vykonanej Inšpektorátom práce Nitra v dňoch 20. 9., 30. 9., 14. 10., 18. 10.
a 23. 10. 2013, bol vyhotovený Protokol zo dňa 23. 10. 2013, pričom pri výkone inšpekcie práce boli u

odporcu zistené nasledovné pochybenia:

- zamestnávateľ (odporca) v období od 19. 9. 2013 a 30. 9. 2013 neprideľoval navrhovateľke prácu podľa
pracovnej zmluvy, čo je porušením § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce,

- zamestnávateľ nedohodol s navrhovateľkou v pracovnej zmluve stručnú charakteristiku druhu práce,
čo je porušením § 43 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce,

- zamestnávateľ nezaslal písomnosti týkajúce sa skončenia pracovného pomeru (porušenie prac.
disciplíny, okamžité skončenie pracovného pomeru) ako doporučené zásielky s doručenkou a
poznámkou do vlastných rúk, čo je porušením § 38 ods. 2 Zákonníka práce,

- zamestnávateľ v okamžitom skončení pracovného pomeru s navrhovateľkou skutkovo nevymedzil jeho
dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, čo je porušením § 70 Zákonníka práce,

- zamestnávateľ pri skončení pracovného pomeru nevydal navrhovateľke potvrdenie o zamestnaní, či
porušenie § 75 ods. 2 Zákonníka práce,

- zamestnávateľ neviedol evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a
neaktívnej časti pracovnej pohotovosti, tak aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v
ktorom vykonávala prácu alebo mala nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť, čo je porušením

§ 99 Zákonníka práce,

- zamestnávateľ nevyplácal navrhovateľke mzdu za mesiace 9-12/2010, 1-4/2011, 7-8/2011, 10/2011,
1-2/2012,6-8/1012,10-12/2012,2/2013,4-9/2013vovýplatnomtermínedohodnutomvdohodeozmene
pracovnej zmluvy zo dňa 1. 7. 2010, čo je porušením § 130 ods. 2 Zákonníka práce,

- zamestnávateľ pri vyúčtovaní mzdy za mesiace kontrolovaného obdobia nevydal navrhovateľke doklad

obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy (výplatná páska), čo je porušením § 130 ods. 5
Zákonníka práce,- zamestnávateľ v kontrolovanom období nezabezpečil stravovanie neprispieval na stravovanie
navrhovateľky, čo je porušením § 152 Zákonníka práce,

- zamestnávateľ na požiadanie neposkytol inšpektorátu práca alebo inšpektorom práce všetky potrebné

podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie, vrátane prvopisu dokladov a technických nosičov
údajov, doklady o pridelení stupňov náročnosti práce, evidenciu denného odpočinku, týždenného
odpočinku, konto pracovného času, mzdové listy kontrolovaných zamestnancov, čo je porušením § 116
ods. 2 písm. a) zákona číslo 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 182/2005
Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

Odporca sa k návrhu nevyjadril, zásielky pre odporcu boli doručované v zmysle § 48 ods. 2 O.s.p.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi - pracovná zmluva z č.l. 5, rozhodnutie
zamestnávateľa o znížení pracovného úväzku z č.l. 6, dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1. 7.
2010 a 30. 3. 2012 z č.l. 7, dohoda o skončení pracovného pomeru z č.l. 8, výzva na prideľovanie práce
z č.,l. 9, písomné upozornenie na porušovanie pracovnej disciplíny a okamžité skončenie pracovného
pomeru z č.l. 10, oznámenie navrhovateľky z č.l. 11, protokol Inšpektorátu práce z č.l. 14 - 16, výpis z

obchodného registra odporcu z č.l. 24, mzdový list za rok 2013 z č.l. 31, vyslúchol navrhovateľku a zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

Súd mal za preukázané, že k uzatvoreniu pracovnej zmluvy a vzniku pracovného pomeru medzi
navrhovateľkouakozamestnankyňouaodporcomakozamestnávateľomdošlotak,akotonavrhovateľka
popísala vo svojom návrhu. Pracovný pomer vznikol dňa 1. 7. 2009 (§ 46 ZP), bol uzatvorený na dobu

určitú, neskôr dodatkom na dobu neurčitú.

Odporca ako právnická osoba mala pôvodne, v období od 23. 6. 2006 a do 28. 6. 2010, sídlo v Nitre,
Svätourbanská č. 4, následne od 29. 6. 2012 v Šali, Orechová č. 402/13.

Ako navrhovateľka uviedla v návrhu, dňa 16. 8. 2013 odporca písomne vyhotovil Dohodu o skončení
pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce, ktorá je však podpísaná len zo strany zamestnávateľa

- odporcu, a ktorú navrhovateľka nepodpísala. Ako uviedla súdu na pojednávaní konanom dňa 11. 2.
2014, túto dohodu nepodpísala z dôvodu, že je rozvedenou matkou troch maloletých detí, ktoré musí
vyživovať. Preto žiadala, aby jej bolo vyplatené riadne odstupné, čo odporca odmietol. Do 18. 9. 2013
odporca riadne prideľovala prácu pre navrhovateľku, túto prácu navrhovateľka riadne vykonávala, avšak
dňa 19. 9. 2013 po príchode do práce navrhovateľka zistila, že ordinácia je kompletne vysťahovaná

a nebol tam prítomný ani lekár. Preto odporcovi v ten istý deň spísala výzvu na prideľovanie práce,
ktorá je založená v súdnom spise na číslo listu 9, túto výzvu odporca aj prevzal, nakoľko 4 dni na to
zaslal odporca navrhovateľke písomný právny úkon - písomné upozornenie na porušenie pracovnej
disciplíny, ktoré však nie je datované, nebolo navrhovateľke doručené do vlastných rúk tak, ako to má
na mysli ZP, a kde bolo uvedené: „Opakovane bolo zistené porušenie pracovnej disciplíny a to tým,

že nedodržiavate dohodnutú dĺžku pracovného času, neskoré príchody, nenahlásené a neodsúhlasené
opustenie pracoviska, nedodržiavanie dohodnutých termínov pri plnení administratívnych povinností.
Vzhľadom k tomu, že ide o také porušenie pracovnej disciplíny, ktoré má zásadný vplyv na riadne a
včasné vykonávanie pracovných povinností a úloh, týmto Vás na ne písomne upozorňujeme.“

Súd konštatuje, že tento písomný právny úkon je neplatný z viacerých dôvodov, jednak nie je datovaný,

nebol doručovaný do vlastných rúk v zmysle Zákonníka práce, a jednak údajné porušovanie pracovnej
disciplíny nie je riadne zdôvodnené, nie je uvedené, kedy mala byť pracovná disciplína porušená a preto
nebolo možné preskúmať tento právny zo strany súdu.

Aj napriek tomu, že navrhovateľke naďalej nebola prideľovaná práca, v ordinácii sa nevykonávali žiadne
zdravotnícke úkony, odporca sa s navrhovateľkou vôbec nevidel a nestretával, keďže sa v ordinácii

nezdržoval, asi s týždňovým odstupom bolo navrhovateľka obyčajnou listovou zásielkou doručenéokamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré je opätovne nedatované, nie je v ňom uvedený dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom sa v ňom uvádza len: „Aj napriek písomnému
upozorneniu na porušovanie pracovnej disciplíny, nedošlo k náprave a preto pristupujeme k okamžitému

skončeniu pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písmena b) k 30. 9. 2013.“

Je nutné konštatovať, že nie je jasné, podľa ktorého zákona bolo okamžité skončenie pracovného
pomeru vyhotovené a už vôbec nie je jasné, k akému ďalšiemu údajnému porušovaniu pracovnej
disciplíny malo dochádzať (úplne tento údaj absentuje), keďže navrhovateľke práca žiadna prideľovaná
nebola, nemala v akej ordinácií túto prácu vykonávať a s lekárom (konateľom odporcu) sa od 18. 9.

2013 ani nevidela.

Navrhovateľka listom zo dňa 24. 10. 2013 oznámila odporcovi, že trvá na tom, aby ju naďalej
zamestnával, pretože jej pracovný pomer sa neskončil. Poukázala na to, že dôvody uvedené v
okamžitom skončení pracovného pomeru, ktoré jej bolo doručené 30. 9. 2013, nie sú pravdivé.
Poukázala ďalej na to, že si plnila všetky povinnosti, ktorej vyplývali z pracovnoprávneho vzťahu a
to aj počas dovoleniek aj v čase, keď jej prácu odporca prestal prideľovať. Uvedené oznámenie bolo

odporcovi doručené dňa 19. 11. 2013, ako to vyplývalo z obálky, ktorú navrhovateľka predložila súdu
v originály k nahliadnutiu, a ktorú jej súd po jej oboznámení vrátil. Z uvedenej obálky mal súd za
preukázané, že listová zásielka sa vrátila navrhovateľke ako nedoručená dňom 19. 11. 2013, ktorý deň
sa považuje za deň doručenia (§ 38 ods. 4 ZP).

Podľa § 38 ods. 1 a 4 ZP, (1) Písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia

pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej
zmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiachtýkajúcich
sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom

ako doporučenú zásielku.

(4) Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec
alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi
alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo
opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec

alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Platný právny úkon podľa § 37 predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, s možným predmetom plnenia, inak je právny úkon absolútne neplatný. Pre absolútnu
neplatnosť právneho úkonu je charakteristické, že pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku, nastáva priamo
zo zákona a nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným rozhodnutím
orgánu právnej ochrany, určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu v súdnom konaní predpokladá

naliehavý právny záujem na takomto určení, inak súd takejto žalobe nemôže vyhovieť, sa na ňu prihliada
aj bez námietky, t.j. z úradnej povinnosti (ex offo), ju nemožno žiadnym spôsobom napraviť (konvalidácia
alebo ratihabícia), čo vyplýva z toho, že nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje, nie je časovo
obmedzená.Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych
ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle.

Právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom nie je dovolený. Nedovolenosť je teda daná, ak obsah alebo účel právneho úkonu
odporuje zákonu, obsah alebo účel právneho úkonu obchádza zákon, sa právny úkon prieči dobrým
mravom.

S poukazom na § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka je potom nutné konštatovať, že ako
písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, tak aj okamžité skončenie pracovného pomeru

obchádzajú zákon, nespĺňajú zákonné náležitosti, sú neurčité, pretože žiadnym ich výkladom nie je
možnéjednoznačnedospieťkzáveru,kedyaakýmspôsobommalabyťporušovanápracovnádisciplína,
či okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vykonané v súlade so Zákonníkom práce a v lehote
podľa§68ods.2Zákonníkaprácenajmä,žeanijedenztýchtoprávnychúkonovneboldoručovanýpodľa
§ 38 Zákonníka práce, teda nemohli nastať do dnešného dňa účinky ich doručenia. Z dôvodu neurčitosti

týchto právnych úkonov je možné dospieť k jedinému možnému logickému záveru, že nedatované
skončenie pracovného pomeru je absolútne neplatným právnym úkonom.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ ZP, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to
iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 ZP, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v

lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do
jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia
§ 63 ods. 4 a 5.

Podľa § 70 ZP, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť
písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným

dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru.
Ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru so
zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi. Pretože v prípade
okamžitého skončenia pracovného pomeru ide o veľmi vážny zásah do právneho postavenia oboch
účastníkov pracovného pomeru na rozdiel od výpovede, zamestnávateľ je oprávnený okamžite skončiť

pracovný pomer výlučne z taxatívne ustanovených dôvodov.

Dôvodom, pre ktorý môže zamestnávateľ použiť tento výnimočný spôsob skončenia pracovného
pomeru, je porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom závažným spôsobom.

Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca (§ 47 ods. 1
písm. b/, § 81 a 82). Na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené

konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia
pracovných povinností závažným spôsobom. Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo
základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny. Za porušenie pracovnejdisciplíny závažným spôsobom možno považovať napríklad opakovanú neospravedlnenú neprítomnosť
v práci.

Zamestnávateľ je povinný okamžité skončenie pracovného pomeru vopred prerokovať so zástupcom

zamestnancov. Bez tohto predchádzajúceho prerokovania je okamžité skončenie pracovného pomeru
neplatné.

V danom prípade odporca nijakým spôsobom nepreukázal porušenie pracovnej disciplíny, preto ani nie
je možné preskúmať intenzitu porušenia, ani či k porušeniu došlo zo zavinenia navrhovateľky a či vôbec
k nejakému porušeniu pracovnej disciplíny došlo.

Písomné vyhotovenie okamžitého skončenia pracovného pomeru nespĺňalo náležitosti podľa § 70 ZP -

okrem písomnej formy nebol dodržaný Zákonník práce ani Občiansky zákonník - nebolo datované, nebol
v ňom skutkovo vymedzený jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a nebolo
doručené navrhovateľke postupom podľa § 38 ZP, navrhovateľka sama uviedla, že jej bolo doručené
ako obyčajná listová zásielka a to dňa 30. 9. 2013.

Neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľ na súde napadol návrhom dňa 25.

11. 2013, t.j. v lehote podľa § 77 ZP, resp. vzhľadom na vyššie uvedené, okamžité skončenie pracovného
pomeru nebolo zákonne doručené do dňa podania návrhu na súd, preto lehota podľa § 77 ZP ani
nezačala plynúť.

Pred okamžitým skončením prac. pomeru musí mať zamestnávateľ zistený dôvod tohto okamžitého
skončenia, nestačí len podozrenie, že dôvod je daný. Zistenie dôvodu preto nie je v zásade možné bez

vyjadrenia zamestnanca. Zákonník práce nevymedzuje, čo možno považovať za závažné porušenie
pracovnej disciplíny, ktoré treba vždy skúmať individuálne v závislosti od všetkých okolností konkrétneho
prípadu. Pri posudzovaní závažnosti porušenia pracovnej disciplíny však treba zvážiť viaceré okolnosti,
za ktorých došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, ovplyvňujúce závažnosť aj následky takéhoto
porušenia pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny nie je subjektívna, ale objektívna

kategória a práve z tohto dôvodu nemôže zamestnávateľ určiť subjektívne, ktorý prípad sa bude
považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pretože inak by strácala zmysel formulácia
„porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom“.

Na základe uvedeného súd návrhu vyhovel a určil, že nedatované okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany odporcu je neplatné z dôvodov vyššie uvedených.

Podľa § 79 ods. 1 ZP, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne
skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak
súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí

zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 134 ods. 1 až 5, 7 a 10 ZP, (1) Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný
zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období

a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej
vetysanezahŕňamzdazaneaktívnučasťpracovnejpohotovostinapracovisku(§96ods.3)adoobdobia
odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

(2) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje
priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiacanasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon
neustanovuje inak.

(3) Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa

namiestopriemernéhozárobkupravdepodobnýzárobok.Pravdepodobnýzároboksazistízomzdy,ktorú
zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

(4) Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok
sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť
priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným

počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času
zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

(5) Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol
nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný
zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie
zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný

minimálny mzdový nárok ( § 120 ods. 4), zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto
minimálnemu mzdovému nároku. Ak zamestnávateľ skráti ustanovený týždenný pracovný čas podľa
§ 85 ods. 5, zamestnávateľ zvýši priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne
skráteniu týždenného pracovného času odo dňa účinnosti tejto zmeny; opačný postup zamestnávateľ
uplatní v prípade predĺženia ustanoveného týždenného pracovného času.

(7) Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu mzda (časť mzdy), ktorá sa
poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa určí
jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť (časti) sa zahrnie (zahrnú) do mzdy
pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalšom období (ďalších obdobiach). Počet rozhodujúcich období
zamestnávateľurčípodľapočtuštvrťrokov,zaktorésamzdaposkytuje.Mzdaposkytnutázamestnancovi

pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia podľa § 118 ods. 3 sa považuje za
mzdu poskytnutú za obdobie štyroch kalendárnych štvrťrokov. Pri určovaní pomerných častí mzdy
zamestnávateľ prihliada na podiel obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období
alebo v ďalších rozhodujúcich obdobiach z fondu pracovného času na príslušné obdobie.

(10) Ustanovenia odsekov 1 až 9 platia primerane na účely zisťovania pravdepodobného zárobku.

Z § 79 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že pri neplatnom okamžitom skončení pracovného pomeru
má zamestnanec nárok na poskytnutie náhrady mzdy, ktorá je vypočítaná podľa § 134 Zákonníka
práce. Zo mzdového listu navrhovateľky za rok 2013 mal súd za preukázané, koľko pracovala dní,
koľko odpracovala hodín, akú dosiahla hrubú a čistú mzdu a z tohto mzdového listu s poukazom na
citovanézákonnéustanoveniavyplýva,žezaobdobieod19.11.2013,tedaododňa,kedynavrhovateľka

oznámila zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do dňa rozhodnutia súdu, t.j. do 11. 2.
2014 má nárok na náhradu mzdy v celkovej výške 1335,09 eura brutto, čo v čistom predstavuje sumu
vo výške 1174,89 eura.

Hodinový priemerný zárobok za rozhodujúce obdobie (predchádzajúci štvrťrok, za ktorý sa zisťuje
priemerný zárobok) sa vynásobí s priemerným počtom pracovných hodín v roku pripadajúci na 1 mesiac.

Hrubá mzda za 07/2013 predstavuje 520,01 eura, za 08/2013 predstavuje 520,01 eura, za 09/2013
predstavuje sumu 520,- euro, t. j. spolu 1560,02 eura brutto. Za obdobie 07-09/2013 navrhovateľka
odpracovala 66 dní, denný priemerný hrubý zárobok dosiahla 23,6366 eura, hodinový priemerný hrubý
zárobok pri 6,5 hodinovom úväzku 3,6364 eura. Priemerný mesačný hrubý zárobok je 3,6364 eura X
21,74 deň X 6,5 hodiny, t.j. 513,85 eura. Priemerný čistý mesačný zárobok je 420,68 eura, ktorý bol

vypočítaný z rozhodujúceho obdobia 07-09/2013.

Vzhľadom na uvedené súd priznal navrhovateľke náhradu mzdy za obdobie od 19. 11. 1013 do 11. 2.
2014 v celkovej výšky 1335,09 eura brutto a vo zvyšnej časti uplatneného nároku na náhradu mzdy, t.
j. za obdobie od 24. 10. 2013 do 18. 11. 2013 návrh zamietol s poukazom na to, že jej oznámenie o
ďalšom zamestnávaní bolo odporcovi preukázateľne doručené až dňom 19. 11. 2013 (§ 79 ods. 1 ZP).Navrhovateľka na pojednávaní zmenila výšku uplatnenej náhrady mzdy, čo súd nevyhodnotil ako návrh
na zmenu petitu, preto o ňom ani nerozhodoval, nakoľko v návrhu samotnom nie je možné uviesť presnú
výšku požadovanej náhrady mzdy, preto súd vyhodnotil túto úpravu len ako spresnenie požadovanej

výšky náhrady mzdy bez nutnosti postupu súdu obdobne, ako je to pri zmenene petitu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. a to tak, že účastníkovi, ktorý mal vo veci
úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne
nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy
súdu. Preto súd priznal náhradu trov konania navrhovateľke v sume, ako je uvedené vo výrokovej
časti rozhodnutia, t.j. v plnej výške, pretože navrhovateľka bol neúspešná len v časti náhrady mzdy za

obdobie od 24.10.2013 do 18.11.2013. Podstatou súdneho konania bolo určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru a priznanie náhrady mzdy bez bližšej špecifikácie, ktorému návrhu súd vyhovel
až na obdobie uvedené v predchádzajúcej vete. Nahradiť trovy konania súd zaviazal odporcu na účet
právneho zástupcu v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. a tieto trovy súd rozdelil postupom podľa § 151 ods.
8 O.s.p.

Trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, vyčíslil právny zástupca navrhovateľa v
zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Tieto pozostávajú z nasledovného:

- 3 úkony právnej pomoci po á 71,37 eura za prípravu a prevzatie, podanie návrhu, 1x zastupovanie na
pojednávaní dňa 11. 2. 2013, t.j. 214,11 eura,

- 2x režijný paušál po á 7,81 eura za rok 2013 a 1x režijný paušál po á 8,04 eura za rok 2014, t.j. 23,66
eura

spolu trovy právneho zastúpenia 237,77 eura.

Keďže navrhovateľka je v konaní oslobodená od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. d) zák. č. 71/1992
Zb.), súd zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh neúspešného účastníka konania -

odporcu a to podľa § 2 ods. 2 cit. zákona.

Súdny poplatok je potom určený položkou 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 6 %
z predmetu konania o náhradu mzdy (t.j. zo sumy 1335,09 eura) a položkou 1 písm. b) sadzobníka
súdnych poplatkov a to v časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru vo výške 99,50 eura.

Podľa § 7 ods. 1 a 11 zák. č. 71/1992 Zb., (1) Pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu

poplatkového úkonu.

(11) Základ poplatku sa zaokrúhľuje na celé eurá nadol. Poplatok sa vypočíta s presnosťou na eurocenty
tak, že ak suma prevyšujúca celé číslo je

a) menšia ako 50, poplatok sa zaokrúhli na celé euro nadol,

b) rovná 50, poplatok sa nezaokrúhli,

c) väčšia ako 50, poplatok sa zaokrúhli na pol eura nadol.

V konaní o náhradu mzdy je preto súdny poplatok vypočítaný ako 6 % zo sumy 1335, - eura, t. j. 80,10
eura, pričom súdny poplatok sa zaokrúhlil podľa § 7 ods. 11 písm. a) na sumu 80,- euro. Súdny poplatok
za konanie v časti o určenie neplatnosti skončenia pracovného je 99,50 eura, teda súdny poplatok za
celé konanie predstavuje sumu 179,50 eura.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.