Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/532/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612209588
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5612209588.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľa Prima banka
Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zastúpeného Advokátska kancelária
JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 36 857 033 proti odporcovi H. M., nar.
X. X. XXXX, bytom D. Z. XXX, H. A., v konaní o zaplatenie 60,10 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 10C/307/2012-54 zo dňa 20. júna
2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol, náhradu trov konania odporcovi
nepriznal.

Dospel k záveru, že navrhovateľ si v konaní nesplnil povinnosť tvrdenia a napriek výzve súdu
nešpecifikoval žalovanú sumu (špecifikácia žalovanej sumy ako rozdielu medzi kreditnými a debetnými
položkami je nedostatočná), nepreukázal ani zmluvné dojednanie účastníkov a povinnosti odporcu platiť
poplatky, ktoré mu boli zúčtované na ťarchu bežného účtu a ich výšku. Pokiaľ i navrhovateľ preukázal,
že odporca 14. 8. 2009 požiadal o zmenu spôsobu poplatkov na balík Výhoda, nepreukázal zmluvné
dojednanie účastníkov o výške poplatku, nesplnil si dôkaznú povinnosť vo vzťahu k úrokom, ktoré boli

účtované na ťarchu účtu odporcu, neuviedol, z akej sumy, za aké obdobie, v akej sadzbe. Nepreukázal
tiež ich dôvodnosť, keď úrok predstavuje odplatu (cenu) veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky,
pričom navrhovateľ odporcovi peňažné prostriedky neposkytol, len zúčtoval na ťarchu účtu poplatky.
Keďže navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť hlavného záväzku, nebolo mu možné priznať ani sankčný
úrok z uplatnenej istiny. Naviac, 12. 10. 2010 navrhovateľ od zmluvy odstúpil, čím došlo k zániku práv a
povinností zmluvných strán zo zmluvy vyplývajúcich, preto navrhovateľovi neprislúcha právo na sankčný
úrok (teda nie zákonom upravený úrok z omeškania) za obdobie po zániku zmluvného vzťahu.

O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a z dôvodu,
že odporca ako úspešný účastník si právo na náhradu trov konania neuplatnil, právo na náhradu trov
konania mu nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že 2. 7. 2003
uzavrel s odporcom zmluvu o osobnom účte. Zmluvné strany sa dohodli na vedení účtu za podmienokuvedených v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach. Čiastka 60,10 Eur predstavuje debetný
(záporný) zostatok na účte klienta v čase jeho uzatvorenia, to znamená celý nahromadený debet
vyplývajúci z transakcií na účte klienta. Celkový súčet kreditných položiek a celkový súčet debetných

položiek predstavuje rozdiel medzi kreditnými a debetnými položkami 60,10 Eur. Do spisu boli doložené
výpisy z účtu odporcu, ktoré korešpondujú s údajmi uvedenými v informačnom systéme navrhovateľa a
zároveň potvrdzujú výšku debetného zostatku. Nahromadený sankčný úrok sa pri debetnom počíta zo
zostatku istiny, a to odo dňa nasledujúceho po dni uzatvorenia účtu klienta, v danom prípade od 21. 10.
2010 sankčná sadzby v zmysle sadzobníka poplatkov činí 20 %. V tejto súvislosti sa odvolával na bod 3,

4, 5, 7, čl. III. bod A bod 40 VOP tým, že prekročením povoleného debetu odporca porušil ustanovenia
ZoS a ustanovenia VOP. V tejto súvislosti poukazoval i na čl. III. písm. A bod 38A, čl. III. písm. A bod 40
VOP, podľa ktorých je banka oprávnená za ďalšie služby účtovať poplatky v zmysle platného sadzobníka
poplatkov, podľa ktorých sankčná úroková sadzba pri nepovolenom debete na osobnom účte je vo výške
20 % p.a.. V odvolacom návrhu žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Pre prípad úspechu si uplatnil trovy odvolacieho konania.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny podľa § 219 O.s.p.
potvrdil.

Pokiaľišlooskutkovézistenie,vyhodnotenierozhodujúcichskutočnostíaprávneposúdenieveci,vtomto

smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany navrhovateľa v priebehu
odvolacieho konania neboli tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal v dôvodoch svojho
rozhodnutia súd prvého stupňa.

V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednacia zásada.

Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov, ktoré ju preukazujú,
je zásadne vecou účastníkov konania. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
leží zásadne na účastníkoch a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Účastník má teda
povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.) a povinnosť dôkazu. K splneniu tejto povinnosti je
zaviazaný každý účastník konania. Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania

najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky a
sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; len súd ale rozhodne, ktoré z označených
dôkazov vykoná (viď § 120 ods. 1 O.s.p.). Ani v sporovom konaní úprava neopúšťa zásadu materiálnej
pravdy ako protipól zásady formálnej pravdy. Zásada materiálnej pravdy je vyjadrená najmä v § 153 ods.
1 O.s.p. tak, že základom rozhodnutia súdu je zistený skutkový stav. V prípade, ak účastník si nesplní

povinnosť tvrdenia, teda neunesie bremeno tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník
vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak
sa jedná o rozhodnú skutočnosť podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto
skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok nepriaznivé rozhodnutie. K naplneniu týchto
skutočností došlo aj v prejednávanej veci.

Na základe vykonaného dokazovania okresným súdom bolo preukázané, že medzi právnym
predchodcom navrhovateľa - Prvá komunálna banka, a.s. a odporcom bola dňa 2. 7. 2003 uzatvorená
zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Zmluvné strany sa dohodli na
vedení účtu za podmienok uvedených v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach. V zmysle
bodu 4 zmluvy odporca ako klient banky sa zaviazal dodržiavať všeobecné obchodné podmienky PKB,

a.s. („podmienky“), ktorých obsahu rozumie a zároveň s nimi súhlasí oproti právu PKB tieto podmienky
meniť s tým, že zmena je voči klientovi účinná po prejavení jeho súhlasu v zmysle podmienok. K žalobe
navrhovateľ pripojil list Dexia banka Slovensko, a.s. zo dňa 12. 10. 2010, ktorým odstúpil od zmluvy
s odporcom s tým, že na jeho účte je vykazovaný debetný zostatok v aktuálnej výške 59,47 Eur. K
odstúpeniu od zmluvy došlo podľa všeobecných obchodných podmienok Dexia banka Slovensko, a.s.,

ktorých platnosť je od 1. 9. 2010. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by konaním odporcu vzniklipredpoklady pre odstúpeniu od uzatvorenej zmluvy podľa všeobecných obchodných podmienok PKB,
a.s.,prípadne,žebydalsúhlasodporcanazmenutýchtopodmienok.Vkonanínavrhovateľjednoznačne
nepreukázal ani prípadný základ a výšku v odvolaní konštatovaných čiastkových nárokov, z ktorých by

mala pozostávať žalovaná suma, výšku poplatkov za jednotlivé obdobia, ani to, za aké obdobie debetný
zostatok vznikol a z akých jednotlivých čiastkových poplatkov pozostával. Odvolací súd sa plne stotožnil
i s konštatáciou okresného súdu, pokiaľ nepriznal ním účtované úroky a poplatky s tým, že v konaní
navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní dôvodnosti uplatneného nároku na zaplatenie
žalovanej sumy.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže žiadne si neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .