Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. jún 2013

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/82/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407230449
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2013:1407230449.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci navrhovateľov:

1. O., 2. A. obe zastúpené advokátom JUDr. Drahomírom Tomčom, AK so sídlom Mesačná 9, Bratislava,
proti odporcom: 1. F.,

2. Y., obaja zastúpený spoločnosťou Studio Legale s. r. o. so sídlom Mostová 2, Bratislava, o určenie
vlastníckeho práva

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľov z a m i e t a.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade trovy konania 865,51 Eur do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet spoločnosti Studio Legale s. r. o. č. XXXXXXXXXX/XXXX.
vedený v S. a.s. W.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka v 1. rade sa svojím návrhom zo dňa 31.12.2007 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým

by súd určil, že je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na parc. č.
XXXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX Správy katastra P..

Svoj návrh odôvodnila tým, že spoločne so svojím bývalým manželom I.

predmetný rodinný dom nadobudli kúpou v roku 1983 od B. za dohodnutú kúpnu cenu 35.000,- Sk. V
tom období predmetná nehnuteľnosť nebola zapísaná v evidencii nehnuteľnosti na kupujúcich. Keďže
predávajúca nemala rodinný dom majetkoprávne vyporiadaný, dohodli sa, že písomné doklady pre zápis
rodinného domu vybaví až dodatočne. Predávajúca zabezpečila geometrický plán č.XXX-XXX-XXX/
XX zo dňa XX.XX.XXXX na svoje náklady. Navrhovateľka s bývalým manželom považovala vec za

vybavenú a začali nehnuteľnosť užívať na chov domácich zvierat, platili za túto nehnuteľnosť dane. Od
roku1987samedzinavrhovateľkouv1.radeajejbývalýmmanželomzačaliprejavovaťzávažnérozpory.
V roku 1996 sa bývalý manžel I. odsťahoval so spoločnej domácnosti a začal bývať v predmetnom
dome súp. č. XXXX na X.. Manželstvo navrhovateľky v 1. rade bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu v Malackách sp. zn. XC XXX/XX. dňa XX.XX.XXXX. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
XX.XX.XXXX. Navrhovateľka

- 2 - 6C 82/2008v 1. rade zostala bývať v spoločnom byte č. X na Štúrovej č. XXX v P.. Bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov O. a I. vyporiadané nebolo ani zmluvne a ani rozhodnutím súdu. Pre vyporiadanie manželov
teda platí ustanovenie § 149 ods. 4 Obč. zákonníka tak, že každý z bývalých manželov je teda od

03.07.2001 je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu súp. č. XXXX na parc. č. XXXX v podiele
jednej polovice. Za nevyjasnených okolností bol rodinný dom súp. č. XXXX. zapísaný do bezpodielového
spoluvlastníctva odporcov Navrhovateľka má za to, že vstúpila do užívania teda držby predmetného
domuvrokuXXXX aodX.X.XXXXsapodľa§134Obč.zákonníkastalabezpodielovýmspoluvlastníkom
tejto nehnuteľnosti a od XX.XX.XXXX . sa stala podielovou spoluvlastníčkou tejto nehnuteľnosti v podiele

jednej polovice.

K návrhu ďalej uviedla, že podľa pozemnoknižnej vl. č. XXXX pre kat. úz. P. vlastníkom pozemku parc.
č. XXXX . - lúky v panskom hone boli Y. v jednej polovici a manželka Y. v jednej polovici. Tento pozemok
bol menený geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXX/XX a boli vytvorené pozemky s parc. č. XXXX -
zastavaná plocha o výmere 241 m2 a parc. č. XXXX - záhrada o výmere 119 m2. V roku 1952 podľa
potvrdenia vystaveného dňa 06.09. 1952 v P. Y. potvrdzuje, že dnešného dňa prevzal 1000,- Kčs od Q.

a jeho manželky B. za časť pozemku vyššie citovaného o dĺžke 25 metrov a šírke 25,40 m ( spolu 635
m2) s tým, že kúpnopredajná zmluva po vymeraní odpredanej čiastky geometrom bude nimi podpísaná.
Trovy spojené s prevodom a zameranie budú platiť kupci. O hodnovernosti podpisov Y. a jeho manželky
Y. sa vyjadrila znalkyňa z odboru písmo znalectva T. vo svojom odbornom vyjadrení zo dňa 3.8.1999. Na
vyššie citovanom pozemku si Q. a jeho manželka B. následne postavili rodinný dom, ktorý v prítomnosti

má súpisné číslo XXXX. Pôvodní pozemnoknižní vlastníci Y. a jeho manželka nikdy za svojho života
nenamietali, že pozemok, na ktorom stojí rodinný dom nie je vo vlastníctve manželov I.. V súčasnosti
je to rodinný dom so súp. č. XXXX. V tejto veci prebehlo konanie na Okresnom súde v P. pod sp. zn.
XC XX/XXXX, kde navrhovateľka v 1. rade podala návrh proti G. o určenie vlastníctva k parc. č. XXXX.
z pozemnoknižnej vl. č. XXXX, ktorý zdedil túto parcelu po svojich rodičoch Y. a Y. Právna zástupkyňa

navrhovateľky v 1. rade však bez jej súhlasu zobrala návrh späť a toto konanie bolo zastavené, nestihla
lehotu na podanie odvolania. V roku 2009 zomrel bývalý manžel navrhovateľky v 1. rade a dedičské
konanie po ňom bolo zastavené pre nemajetnosť dňa 03.11,.2009 pod sp. zn. XX DXXX/XXXX, Dnot
XXX/XXXX. Odporcovia nadobudli parc. č XXXX a XXXX od dediča manželov A. v roku 2002 paradoxne
na základe geometrického plánu z roku 1984 a to kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod Q.

dňa 29.09.2002. Následne požiadali o zápis stavby rodinného domu a pridelenie súpisného čísla pre
tento rodinný dom, ktorý bol postavený na parc. č. XXXX, hoci tento dom nestavali a ani ho nenadobudli
na základe zmluvného prevodu s tým, že v žiadosti o zápis stavby uviedli, že stavba bola postavená
v roku 1974.

Odporcovia sa k návrhu navrhovateľky v 1. rade vyjadrili. Uviedli, že základnými predpokladmi vydržania

je oprávnená držba, uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby a spôsobilý predmet držby. Všetky
podmienkymusiabyťsplnenézároveň.Obligatórnesapritompredpokladá,žedržiteľjevdobrejviere,že
mu vec alebo právo patrí a že je v dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti. Ide o vnútorný psychický
stav držiteľa, ktorý je treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného
presvedčenia)držiteľaatrebavždybraťdoúvahyčidržiteľpribežnej(normálnej)opatrnosti,ktorúmožno

s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu po každom požadovať, nemal resp. nemo-

- 3 - 6C 82/2008

hol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá
viera zaniká v okamžiku, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať
pochybnosť o tom, že mu vec po práve patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ môže v tomto

prípade byť naďalej subjektívne v dobrej viere. Oprávnená držba sa zakladá v podstate na omyle
držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci. Nemôže sa však zakladať na takom omyle
držiteľa, ktorému sa mohlo pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Je treba zdôrazniť, že ide o opatrnosť
normálnu, obvyklú, posudzovanú z objektívneho hľadiska. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný.
Ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo i napriek tomu, že držiteľ postupoval s obvyklou mierou

opatrnosti, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam, konkrétneho prípadu po každom požadovať. Pokiaľomyl presahuje rámec bežného obvyklého posudzovania veci, nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý
drží vec na základe takého omylu, môže byť síce v dobrej viere, avšak nie so zreteľom ku všetkým
okolnostiam a preto nemôže byť držiteľom oprávneným. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k

okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu)
vzniku vlastníctva. Vzhľadom na tieto skutočnosti odporcovia zastali názor, že k vydržaniu rodinného
domu navrhovateľkou v 1. rade nedošlo z dôvodu absencie dobrej viery, že je podielovou resp.
bezpodielovou spoluvlastníčkou od počiatku právneho vzťahu právnym dôvodom ktorého mala byť kúpa
rodinného domu. Navrhovateľka v 1. rade bola vedomá od samého počiatku skutočnosti, že k prevodu

vlastníctva má dôjsť v budúcnosti (čo uviedla aj v návrhu) a nehnuteľnosť nie je vedená v katastri
nehnuteľnosti na meno pani I. Vlastníctvo sa v tej dobe nadobúdalo registráciou na štátnom notárstve
a túto skutočnosť nie je možné opomenúť, pretože bola daná zákonom, o čom navrhovateľka v 1.
rade musela vedieť. Okrem toho navrhovateľka v 1. rade po celú dobu užívania, pokiaľ sa cítila byť
vlastníčkou, neurobila s „pôvodnou predávajúcou“ žiadne právne kroky, aby došlo k právoplatnému
prevodu vlastníctva.

Pred začatím konania vo veci samej navrhovateľka v 1. rade podala návrh rozšírenie svojho návrhu
tak, aby súd určil, že navrhovateľka v 1. rade je ideálnou podielovou spoluvlastníčkou v podiele jednej
polovice nehnuteľností v kat. úz. P., zapísanými na LV č. XXXX. Správy katastra v P. ako parc. č. XXXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 149 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 92 m2, parc. č. XXXX - záhrada o výmere 119 m2 a ideálnej jednej polovice rodinného domu

súp. č. XXXX postavenom na parc. č. XXXX/X. Zároveň podala návrh na vstup do konania ďalšieho
účastníka na strane navrhovateľky v 1. rade a to jej dcéry A., teraz vydatej P., nar. 01.11.1997, ktorá
pochádzazjejmanželstvasI.ajejedinoudedičkouponeb.I.KeďžekudňusmrtiI.vlastnilparc.č.XXXX
a č. XXXX . s rodinným domom súp. č. XXXX v ideálnej polovici, A. ako pristupujúca účastníčka podala
návrh na určenie, že poručiteľ I., narodený dňa XX.X. XXXX, zomrelý dňa XX.X. XXXX, naposledy bytom

Q., bol ku dňu svojej smrti ideálnym podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v kat. úz. P., zapísanými
na LV č. XXXX. Správy katastra v P. ako parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 149
m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 92 m2, parc. č. XXXX - záhrada o výmere
119 m2 a ideálnej jednej polovice rodinného domu súp. č. XXXX postavenom na parc. č. XXXX/X. Na
takomto určení majú naliehavý právny záujem aj navrhovateľka v 1. rade a aj jej dcéra. Návrh zdôvodnili

tým, že právny predchodcovia B. s manželom užívali zhora uvedené pozemky, na ktorých si postavili
dom oprávnene a dobromyseľne. V roku 1984 B. vyplatila navrhovateľka v 1. rade s manželom
hodnotu pozemkov aj

- 4 - 6C 82/2008

rodinného domu a od tej doby užívali tieto nehnuteľnosti ako vlastné. Preto vlastníctvo k ním získali

vydržaním po dobu 10 rokov, do ktorej započítali aj oprávnenú držbu B. s manželom.

Súd uznesením pripustil vstup dokonania A. trvale bytom Q. ako navrhovateľky v 2. rade a zároveň
pripustil zmenu petitu vo vzťahu k obom navrhovateľkám tak, ako to požadovali.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov P., U., B., P., G., E., Q., T.,
oboznámil sa s LV č. XXXX, vl. č. XXXX, kópiou z katastrálnej mapy, potvrdením o zálohe na kúpu

rodinného domu, potvrdením Mestského úradu o úhrade dane z nehnuteľnosti, uznesením Okresného
súdu P. o zastavení dedičského konania po neb. I., žiadosťou o zápis stavby do KN, oznámením o vydaní
súpisného čísla, geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXX/XX, identifikáciou parciel, kúpnou zmluvou z
roku 2002, potvrdením detí B. o predaji domu, potvrdením z roku 1952, spismi tunajšieho súdu sp. zn. 7C
XX/XXXX, XXD XXX/XXXX, dedičskými spismi neb. manželov I. Q., dedičským spisom neb. I., spismi

tunajšieho súdu sp. zn. 5C XXX/XX, XC XX/XX, XC XX/XX, XC XXX/XX, kúpnou zmluvou z roku 2002,
výpisom z vkladnej knižky, dokladom o zaplatení dane, žiadosťou o zápis stavby do KN, oznámením o
pridelení súpisného čísla, ako aj ostatným spisovým materiálom, potvrdením z roku 1952 a spisom a
zistil nasledovný skutkový stav.Podľa vl. č. XXXX pre kat. úz. P. boli vlastníkmi parc. č. XXXX -. lúka v F. hone Y. v podiele jednej polovice
a Y. v podiele jednej polovice.

Dňa 06.09.1952 vydali neb. manželia Y. a Y. potvrdenie o tom, že prevzali od Q. 1.000,- Sk ako kúpnu

cenu za pozemok

p. č. XXXX v. čiastke 25mx 25.40m s tým, že kúpnopredajná zmluva bude podpísaná po vymeraní
pozemku geometrom a trovy s prevodom a vymeraním budú platiť kupujúci.

Geometrickým plánom č. č. XXX-XXX-XXX/XX. boli z parc. č. XXXX odčlenené novovytvorené parc.
č. XXXX - zastavaná plocha o výmere 241 m2 a parc. č. XXXX - záhrada o výmere 119 m2.

Podľa LV č. XXXX Správy katastra P. sú ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností v kat. úz. P. a to

parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 241m2 a parc. č. XXXX - záhrady o výmere 119
m2 a rodinného domu súp. č. XXXX, postaveného na parc. č. XXXX vedení odporcovia F. na základe
kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. Q. dňa 25.09. 2002. Geometrickým plánom č. XX/XXXX
bola parc. č. XXXX rozdelená na parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 149 m2 a
parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 92 m2.

Mesto P. listom zo dňa 26.09.2002 oznámilo Správe katastra P., že rodinný dom postavený na parc. č.
XXXX má pridelené súp. č. XXXX a orientačné číslo XXX, pričom vlastníkmi stavby sú odporcovia.

Dňa 15.10.2002 požiadali odporcovia Správu katastra P. o zápis stavby rodinného domu súp. č. XXXX.,
postaveného na parc. č. XXXX.

- 5 - 6C 82/2008

Navrhovateľka v 1. rade doložila do spisu potvrdenie bez dátumového označenia o tom, že v
roku 1983 podpísala so svojím nebohým manželom I. potvrdenie o tom, že dávajú B. zálohu na kúpu
rodinného domu v sume 5.000,- Sk dňa 16.02.1983 a sumu 20.000,- Sk dňa 27.03.1083. Ako svedok
podpísala toto potvrdenie osoba pod menom X..

Mestský úrad P.istom zo dňa 20.08.2001 potvrdil skutočnosť, že daňovník I. má k uvedenému dátumu

uhradené dane z nehnuteľnosti za parc. č. XXXX - záhrada o výmere 119 m2, parc. č. XXXX - zast.
plocha 174 m2 a parc. č. XXXX. stavba 67 m2.

Navrhovateľka v 1. rade vo výpovedi uviedla, že s bývalým manželom I. bývali v dvojizbovom spoločnom
bytenaQ..Chcelisizariadiťnejakúchalupuazistili,ženaX.bymalavlastniťdomčekB.ktorábolavdova
a bývala v jednoizbovom byte na sídlisku U.. B.m uviedla, že domček nemá majetkovo vyporiadaný, ale

že ona to vybaví.

Dohodli sa, že jej za domček vyplatia 35.000,- Sk zálohovo. Aj keď v písomnej dohode je uvedená
suma 25.000,- Sk, pri odovzdávaní ktorej boli prítomní svedkovia manželia X., celkom B. zaplatili
sumu 35.000,- Sk. Predmetný domček kúpili aj napriek tomu, že B. domček majetkovo nevyporiadala.
Navrhovateľka vedela, že B. bola za G., ktorý bol synom nebohých manželov A. a asi chcela dať do

poriadku pozemok, na ktorý mala papier. Nevedela však, na čom sa obaja dohodli. Predmetný rodinný
dom na X. spoločne s bývalým manželom užívali hlavne cez víkend. Rodinný dom mal jednu izbu,
kuchyňu a verandu. Neskôr čiastočne zbúrali izbu a verandu a vytvorili tam tri miestnosti a rozšírili
to o kúpeľňu. Keďže I. požíval alkohol, ich vzťahy sa narušili a ukončili sa rozvodom v roku 1998.
Navrhovateľka v 1. rade ešte pred rozvodom odsťahovala so spoločného bytu, pretože s bývalým

manželom sa nedalo vydržať, keďže pil. Po roku sa vrátila a vyhodila ich s bytu a viac bývalého manžela
do bytu nepustila. I. odišiel bývať do rodinného domu na X., kde ju zase nepustil on a v dome bývalaž do svojej smrti. Tento stav akceptovali obaja bývalí manželia. Navrhovateľka v 1. rade nechcela ísť
do domu bývať, pretože bol úplne zničený, všetko tam bolo vylámané a bolo potrebné investovať do
domu peniaze a opraviť ho, aby sa tam dalo slušne bývať. Po rozvode podala na súd návrh na zrušenie

spoločného nájmu bytu na Q.h s tým, že sa stala výlučnou nájomníčkou tohto bytu, ktorý si neskôr
odkúpila. V roku 2000 prišiel za navrhovateľkou odporca v 1. rade F. a uviedol jej, že G. pýta peniaze
za pozemky na X., na ktorých stál predmetný rodinný dom. Navrhovateľka v 1. rade mu uviedla, že ona
peniaze nemá a pokiaľ v dome zostal bývať I., tak nech si to vyporiada on. Navrhovateľka v 1. rade
nemala záujem o tieto pozemky. Uviedla, že vtedy podávala aj s I. žalobu na súd, ale ona s tým vtedy nič

nemala, všetko si vybavoval I. Nevedela o tom, že predmetná žaloba bola zobratá späť a toto konanie
bolo zastavené. Počula len, že došlo k mimosúdnej dohode. Pokiaľ tieto pozemky kúpili odporcovia,
zrejme vyplatili kúpnu cenu. Niekedy v roku 2002 alebo 2003 bola za I. ich dcéra - navrhovateľka v 2.
rade s tým, že by u otca bývala aj so svojim manželom. Otec jej uviedol, že má dlhy a nechce, aby s ním
bývala. Keď navrhovateľka v 1. rade zistila, že vlastníkmi aj domu a aj pozemkov sú odporcovia, podala
predmetnú žalobu, pretože chcela, aby to dostala jej dcéra. Keď kupovali s bývalým manželom rodinný

dom, navrhovateľka v 1. rade bola nevedomá a myslela si, že spolu s domom kupujú aj pozemky.

- 6 - 6C 82/2008

Navrhovateľka v 2. rade uviedla, že do konania vstupovala z dôvodu, že ide o majetok po jej otcovi. Za
otcom bola niekedy v roku 2001 alebo 2002 a uviedla mu, že ak má dlhy, tak je ochotná ich zaplatiť s tým,
že by rodinný dom prepísal na ňu, aby v dom nebýval niekto cudzí, keďže otec žil po rozvode s viacerými

ženami. Otec o tom nechcel hovoriť a poslal ju preč. Matka otcovi po rozvode navrhla dohodnúť sa na
vyporiadaní majetku tak, že otec sa vzdá bytu v prospech matky, a teda byt jej ostane a otcovi zostane
rodinný dom. V konečnom dôsledku ho z bytu vyhodila a odniesla mu do rodinného domu veci.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5C 209/97 súd zistil, že manželstvo navrhovateľky v 1. rade s I. bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. 5C 209/97 - 15 zo dňa 15.01.1998. Rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 02.07.1998.

Z rozsudku vyplýva, že manželia F. nežili spolu ako manželia od roku 1989 a od začiatku roku 1994,
kedy navrhovateľka v 1. rade vyhodila I. z bytu, nežili v spoločnej domácnosti.

Zo spisu tunajšieho súdu 7C 76/2001 súd zistil, že navrhovateľka v 1. rade spolu s bývalým
manželom I. podali návrh na súd na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. P. a to parc.

č. XXXX - zastavané plochy o výmere 241 m2 a parc. č. XXXX. - záhrada o výmere 119 m2 odčlenené
z pôvodnej parc. č. XXXX.. Predmetné konanie bolo zastavené pre späť vzatie návrhu dňa 01.10.2002.
Na pojednávaní v tejto veci dňa 07.02.2002 navrhovateľka v 1. rade uviedla, od B. mali odkúpiť rodinný
dom. V roku 1983 s B. neuzavrela žiadnu kúpnu zmluvu ani zmluvu o budúcej zmluve. Vyplatila jej na
potvrdenie len 25.000,- Sk ako zálohu na kúpu a ďalších 10.000,- Sk jej dala mimo potvrdenia. Prevod

rodinného domu sa mal uskutočniť až potom, ako B. vybaví na rodinný dom papiere. Do rodinného domu
sa nikdy nenasťahovala, chodila tam na záhradu, ktorú obrábali. Od roku 1990 prestala žiť s manželom.
Na záhradu chodila ešte v roku 1992, pretože v roku 1993 sa sťahovala do W.. Na otázku v čom spočíva
dobrá viera, že je vlastníčkou rodinného domu a pozemkov navrhovateľka v 1. rade uviedla, že je to
skutočnosť, že vyplatila B. zálohu na kúpu rodinného domu a boli dohodnutí, že po vybavení papierov

podpíšu kúpnu zmluvu. Neskôr už kúpu domu a aj pozemkov nevybavovala, pretože B. zomrela a s G.
tiež predaj pozemkov nevybavovala, pretože už s I. nežila. Na predmetnom pojednávaní neb. I. uviedol,
že B. potrebovala peniaze na svadbu a ponúkla im prostredníctvom pani X. na predaj rodinný dom a
pozemky. Nikdy im neukázala doklady od nehnuteľností, ktoré im chcela predať. V rodinnom dome I.
žil riadne od roku 1998, nikdy si tu neprihlásil trvalý pobyt, pretože nemal od rodinného domu žiadne

papiere. Vo veci bola v tomto konaní vypočutá svedkyňa P., ktorá uviedla, že bola ako svedok pri na
potvrdenie prijatia peňazí B. zo strany manželov F.. Boli to peniaze, ktoré sa vyplácali na kúpu rodinného
domu.Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5C XXX/XX súd zistil. že rozsudkom Okresného súdu P. č. k. 5C
XXX/XX-85 zo dňa 15.01.2009 bola navrhovateľka v 1. rade určená za výlučnú nájomníčku 2-izbového
obecného bytu č. XX na Q.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.04.2009.

Odporca v 1. rade uviedol, že I. bol jeho bratom. Rodinný domček si kupovali, aby mali kde na víkendy
chodiť. Brat však veľa pil a z toho dôvodu došlo k rozvodu. Aj brat a aj navrhovateľka v 1. rade mu
uviedli, že po rozvode sa dohodli na vyporiadaní majetku tak, že navrhovateľke v 1. rade ostáva byt a
bratovi ostal rodinný dom.

- 7 - 6C 82/2008

Keďže brat nemal peniaze, všetky náklady za tento rodinný dom platil bratovi odporca v 1. rade. Platil

jednak poplatky za vodu a aj za elektriku a to vždy vtedy, keď ho už mali odpojiť. I. nerobil, neplatil
si odvody do sociálnej poisťovne a mal veľké dlhy aj u rôznych kamarátov. Okrem toho bol ručiteľom
na pôžičke, ktorá sa nesplácala. Vždy keď mal brat problémy prišiel za odporcom v 1. rade a vždy mu
pomohol. V istom období za ním brat prišiel viackrát a uviedol mu, že potrebuje peniaze a ponúkal mu,
že mu predá rodinný dom tak, aby ho nechal v tomto dome bývať. brat prišiel za odporcom v 1. rade a

uviedol mu, aby mu dal 200.000,- Sk, že mu predá rodinný dom, pretože keby ho mal napísaný na seba,
tak mu ho zoberú. Taktiež mu uviedol, že za ním bol nejaký pán A. a pýtal od neho peniaze za pozemky,
ale on žiadne peniaze nemá. Vie o tom, že brat aj s navrhovateľkou v 1. rade potom podali žalobu na
súd. Všetky náklady s touto žalobou zaplatil bratovi tiež odporca v 1. rade, pretože chcel, aby mal brat
kde bývať. Právnička im však uviedla, že to prehrajú a najlepšie je sa dohodnúť. K dohode však nedošlo.

Odporca v 1. rade preto išiel za navrhovateľkou v 1. rade a prosil ju, aby vyporiadala tieto pozemky pod
rodinným domom tak, aby brat mohol v dome riadne bývať. Navrhovateľka v 1. rade mu uviedla, že ona
nič platiť nebude, nech si všetko zabezpečuje I. a znáša si sám všetky náklady s domom. Odporca v 1.
rade vedel, že jeho brat s manželkou kupovali rodinný dom a nikdy sa ani v rodine nehovorilo o žiadnych
pozemkoch. Keďže odporca v 1. rade chcel pomôcť bratovi, spolu s manželkou kúpili pozemky pod

rodinným domom od G. a to v roku 2002 za kúpnu cenu 54.000,- Sk. Od brata potom kúpili rodinný
dom za 200.000,- Sk. Kúpnu cenu bratovi vyplatil pred dvoma kamarátmi, ktorým brat dlhoval peniaze.
Jednému kamarátovi vyplatil za brata dlh 30.000,- Sk, druhému dlh 20.000,- Sk a zostatok 150.000,- Sk
dal osobne do ruky bratovi. Peniaze vybrali z účtu odporkyne v 2. rade v S. a. s..

Odporca v 1. rade na rodinnom dome I. vykonal rôzne stavebné úpravy a opravy. Celý dom obrezal a

zaizoloval. Keď bratovi vybuchol kotol a zničil letnú kuchyňu a spadol komín, vykonal opravu komína,
opravil kotolňu, dal tam nové okno a nové dvere. Kúpil bratovi nové kachle a zabezpečoval mu drevo. V
dome bol požiar, a tak vykonal rekonštrukciu po požiari, dal do domu nové okná, podlahy, nové stropy,
vymenil strechu, odstránil vlhnutie múrov.

Svedok P. uviedol, že sa dlhé roky poznal s bratom odporcu v 1. rade I., ktorému poskytol pôžičku a to

dvakrát po 15.000,- Sk, ktoré mu mal

vrátiť,keďsazamestnáakomäsiarvRakúsku.Tietopeniazemuvšaknevrátil,rádsivypil.Ztohodôvodu
túto skutočnosť oznámil odporcovi v 1. rade F.. Ten mu uviedol, že mu nemôže pomôcť, pretože I. má
viac dlhov. Asi po polroku sa mu F. ozval, že ide kupovať od I. rodinný dom, a preto bude mať peniaze
a môže mu pôžičku vrátiť. Dostavil sa k rodinnému domu I., kde bol prítomný aj pán S., ktorému I. tiež

dlhoval 20.000,- Sk. Vošli do domu, kde F. prepočítal a odovzdal I. 200.000,- Sk, z ktorých
svedkovi I. hneď vyplatil poskytnutú pôžičku 30.000,- Sk a prítomnému Tomanovi sumu 20.000,- Sk.

Svedok U. uviedol, že jedného času požičal I. sumu 20.000,- Sk. Svedok vedel, že v prípade, že by mu
pôžičku I. nevrátil, má seriózneho brata F. ktorý by mu tie peniaze vyplatil, alebo to riešil. Potom aj F. F.
volal, že brat mu peniaze nevrátil. Za nejakú dobu mu F. zavolal, aby prišiel k I. do domu pre peniaze.

V dome sa stretol s pánom O., s I. a F..

Hovorilo sa tam o nejakých 200.000,- Sk, ktoré F. dal I. s tým, že mu zabezpečuje bývanie a aby neprišiel
o dom. Peniaze si vzájomne prepočítali a I. si ich- 8 - 6C 82/2008

zobral a z týchto peňazí svedkovi vyplatil dlh 20.000,- Sk. Peniaze vyplatil aj pánu O., ale svedok si
nepamätal akú čiastku.

Odporkyňa v 1. rade uviedla, že potvrdzuje všetky skutočnosti, ktoré uviedol jej manžel. Bola pri tom, keď
vyberali 200.000,- Sk pre brata jej manžela I. z vkladnej knižky. Súhlasila s vyplatením týchto spoločných
peňazí. Peniaze vybrali dňa 24.02.2005. Na kúpe rodinného domu sa dohodli vzájomne už skôr, ale
peniaze mu odovzdali až neskôr, aby ich nemohol hneď minúť. Ani navrhovateľka v 1. rade a ani I. nikdy
neplatili dane za tento rodinný dom. Odporkyňa v 1. rade prihlásila tieto dane až v roku 2001. Pán X. na
Mestskom úrade v P. jej uviedol, že za dom ešte nikto neplatil dane a tieto vypočítal za obdobie 5 rokov

od roku 1997. Odporkyňa v 1. rade vypočítané dane uhradila aj s pokutou za neplatenie dane. Od tej
doby odporcovia platia daň aj z domu a aj z pozemkov pravidelne.

Rodinnýdomnikdynebolzapísanýakonehnuteľnosťvkatastrinehnuteľnosti.Abysihoodporcoviamohli
zapísať na základe kúpy, museli požiadať o pridelenie súpisného čísla, kde uviedli, kedy bol rodinný
dom postavený. V žiadosti neuvádzali, že tento dom postavili. Na základe toho bol dom zapísaný ako

vlastníctvo odporcov.

Z výpisu z vkladnej knižky na meno Y. súd zistil, že dňa 25.02.2005 bol vykonaný výber sumy 200.000,-
Sk.

Podľa príjmového dokladu odporkyňa v 1. rade uhradila dňa 06.06.2001 daň v sume 1760,- Sk od roku
1997 do roku 2001 za rodinný dom aj s pozemkom podľa daňových výmerov vypísaných na meno I.

Z dedičských spisov po neb. manželoch I. súd zistil, že neb. Q. zomrel XX.XX.XXXX. Predmetom
dedičstva po nebohom bola polovica rodinného domu v P., postaveného v roku 1953, ktorý podľa
znaleckého posudku pozostával z 1 izby a kuchyne, bol IV. triedy, nebol pozemnoknižne prevedený, mal
pop. č. XXXX a bol postavený na parc. č. XXXX. V spise sa nachádza záznam o tom, že vlastníkom
parc. č. XXXX sú manželia Y. A. , ktorí tento pozemok vlastnili každý v jednej polovici. Podľa rozhodnutia

Štátneho notárstva Bratislava - vidiek č. k. D XXX/XXXX-X. zo dňa 23.07.1968 polovicu tohto rodinného
domu zdedili 4 deti neb. Q. a B. a to každý v podiele jednej osminy (1/8). B. si dedičstvo nenárokovala a
toto odmietla. Pozemok, na ktorom bol rodinný dom postavený nebol predmetom dedičského konania,
pretože nebol prevedený na neb. Q. a jeho manželku a nebola uzavretá platná zmluva o prevode tohto
pozemku s poznámkou, že je vecou dedičov, aby si pozemok dali previesť na základe platnej zmluvy.

Podľa osvedčenia o dedičstve č. k. 18D XXX/XX, Dnot XXX/XX. zo dňa 08.01.1997 po neb. B. neboli
predmetom dedičstva žiadne nehnuteľnosti.

Neb. I. zomrel dňa 11.08.2009 a dedičské konanie po nebohom bolo zastavené uznesením č. k.
XXDXXX/XXXX, Dnot XXX/XXXX zo dňa 03.11.2009 pre nemajetnosť. Z výpovede svedkyne B. súd
zistil, že je dcérou B., ktorá zomrela v roku 1996. Jej matka bývala v rodinnom dome na X. asi do

roku 1981, kedy sa presťahovala do jednoizbového bytu v P. Nevedela sa vyjadriť ku skutočnosti, či jej
rodičia mali niekedy rodinný dom na X. ulici zapísaný v katastri nehnuteľnosti a či ho stavali na základe
povolenia.. Vedela, že predmetný rodinný dom jej matka predala I. ale nevedela za akú cenu a kedy.
Keď to predávala, hovorila, že má dať niečo do poriadku, ale pán F. uviedol, že to má čas.

- 9 - 6C 82/2008

Svedkyňa P. vo výpovedi uviedla, že nevie, či rodinný dom kupovali masnželia F. spoločne , alebo len
niektorý z nich. Do domu chodili obaja. Po ich rozvode zostal v rodinnom dome I.. Nevedela sa už vyjadriť
k okolnostiam jej podpisu o zálohe na kúpu rodinného domu, len potvrdila, že jeden z podpisov na
tomto papieri je jej.Svedok G. vo výpovedi uviedol, že bol oslovený na odkúpenie časti pozemku, ktorý zdedil po svojich
rodičoch. Išlo o pozemok, ktorý nespravovali jeho rodičia, pretože im ho zobrali komunisti. Na tomto
pozemku boli postavené minimálne tri stavby.

Jeden z týchto domov postavili rómovia. Jeden dom je predmetom tohto konania. pani I., ktorá za
ním prišla po revolúcii a ukázala mu písomné potvrdenie z roku 1952, ktoré vystavil jeho otec. Chcela
vyporiadať svoje vlastníctvo k pozemku. Uviedol jej, že najskôr musí tento pozemok zdediť a potom bol
za nejakú symbolickú cenu ochotný jej to predať. Keď však predmetné pozemky pre dedil, pani I. sa
mu viac neozvala. Taktiež nejaká osoba podala na súd proti nemu návrh o určenie vlastníctva k týmto

pozemkom, bol to tiež nejaký pán F., ale tento sa správal voči nemu násilne. Svedok v tomto konaní
uviedol, že uznáva potvrdenie svojho otca z roku 1952, ale toto potvrdenie sa nezrealizovalo a nedošlo
k samotnému odpredaju pozemkov, pretože nebol vypracovaný geometrický plán, k podpisu kúpnej
zmluvy nedošlo a prevod nebol zapísaný do katastra nehnuteľnosti. Toto konanie bolo zastavené a tým
bolo uznané, že svedok je vlastníkom týchto pozemkov. Pozemky chcel vyporiadať a tak sa dohodol s
odporcom v 1. rade a odpredal im časť svojho pozemku do 4 árov, na ktoré podpísali kúpnu zmluvu.

Svedkyňa E.viedla, že je dcérou B.. Jej rodičia stavali dom na X.. Vie, že jej otec kupoval aj pozemok
pod týmto domom a to od staviteľa Y.. Nevedela sa však vyjadriť k tomu, či sa podpísala riadna kúpna
zmluva. Rodinný dom jej rodičia postavili v rokoch 1954 - 1955. Nemala vedomosť o tom, že po otcovi
zdedila jednu osminu rodinného domu na X.. Uviedla, že sama matke navrhla, aby predmetný dom
predala.PodľanejdompredalamanželomF..Nevedela,prečotonakoniecriadnenepreviedla.Nevedela

o žiadnej zmluve.

Syn B. Q.k a dcéra T. ako svedkovia zhodne uviedli, že si nepamätá žiadne skutočnosti ohľadne
dedičstva po otcovi, ani ohľadne stavby rodinného domu a pozemku, na ktorom bol postavený. Q. vedel,
že matka sa ich pýtala, či si môže rodinný dom predať a predávala ho I. ktorý v dome býval a občas
sa stretli.

Podľa § 80 písm. c) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 129 ods. 1 Obč. zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto
vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Obč. zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

- 10 - 6C 82/2008

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

Navrhovateľka v 1. rade sa domáhala určenia vlastníckeho práva k rodinnému domu, súp. č. XXXX. na
X. a k parcelám č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX. v kat. úz. P. v podiele jednej polovice
titulom vydržania. Navrhovateľka v 2. rade sa domá-

hala určenia, že neb. I. bol ku dňu smrti podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností v podiele

jednej polovice taktiež titulom vydržania.Súd mal za to, že v danom prípade navrhovateľky preukázali naliehavý právny záujem

na takomto určení, keďže na strane navrhovateliek je daný stav objektívnej právnej neistoty medzi
účastníkmi, ktorý je ohrozením právneho postavenia navrhovateliek. Rozhodnutie o určení vlastníctva

by z hľadiska navrhovateľky v 1. rade bolo podkladom pre zápis vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností a v prípade určenia, že neb. I. bol ku dňu svoje smrti vlastníkom nehnuteľností vo vzťahu
k navrhovateľke v 2. rade by bolo určujúce pre nadobudnutie vlastníctva v dedičskom konaní po neb. I..

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia

zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. K tomu, aby bolo možné
nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: a/

nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b/ nepretržitosť vydržacej doby,
ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, c/
spôsobilý predmet vydržania.

Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec alebo právo patrí. Rozlišujúcim znakom medzi držbou oprávnenou a neoprávnenou je

teda dobromyseľnosť, resp. nedobromyseľnosť držiteľa, pričom otázku dobromyseľnosti je potrebné
posudzovať „so zreteľom na všetky okolnosti“. Súdna prax je jednotná v tom, že posúdenie toho, či
držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z
posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, je potrebné
objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou,

resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo
nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver
o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho
titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre
vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby

práva. V dobrej viere je teda držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo patrí,
aj keď v skutočnosti tomu tak nie je. Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa
môže vzťahovať k právnym skutočnostiam, k osobám alebo k právnej úprave.

Základom oprávnenej držby je teda ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo
napriek tomu, že mýliaci postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam

konkrétneho prípadu požadovať. O ospravedlniteľný omyl naopak nejde vtedy, ak mýliaca sa osoba
z nedbalosti nevyužila možnosť overiť si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie právneho úkonu.
Omyl vychádzajúci z nevedomosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka
platného v dobe, kedy sa držiteľ držby ujíma (právny omyl), ospravedlniteľný nie je. Preto ak sa niekto
uchopí držby

- 11 - 6C 82/2008

nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy resp. na základe dohody, že v budúcnosti dôjde k prevodu
nehnuteľnosti v budúcnosti, nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom
veci, a to ani v prípade, ak je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti
postačuje a jej zápis v katastri nehnuteľnosti je len formálnym úkonom. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa

o takú zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu.

V intenciách uvedeného súd vykonal dokazovanie a dospel k záveru, že navrhovateľky
nepreukázali okolnosti, z ktorých možno usudzovať dobromyseľnosť navrhovateľky v 1. rade
a jej neb. bývalého manžela Celestína Petráša, teda okolnosti svedčiace o poctivosti právneho

dôvodu nadobudnutia veci.

Navrhovateľka v 1. rade spolu s bývalým neb. manželom I. podpísali s neb. B. len potvrdenie z roku
1983 o odovzdaní záloh na kúpu rodinného domu, čo potvrdila aj svedkyňa P. Táto listina, nemala všetky
náležitostiriadnejkúpnejzmluvy.Vzájomnesneb.manželomI.sEP.nikdynepodpísalianikúpnuzmluvua ani zmluvu o budúcej zmluve, tak ako to vyplýva zo samotnej výpovede navrhovateľky v 1. rade a aj z
jej výpovede v konaní 7C 76/2001. S neb. manželom zjavne vedeli, že B. nemá rodinný dom majetkovo
vyporiadaný a tento nie je evidovaný v katastri nehnuteľnosti, o čom ich sama informovala. K uzavretiu

kúpnej zmluvy malo dôjsť až po tom, ako B.ieto veci zabezpečí. Vlastníctvo k nehnuteľnosti sa v roku
1983 nadobúdalo registráciou na štátnom notárstve a to na základe písomnej kúpnej zmluvy, pričom k
predaju bol potrebný súhlas príslušného národného výboru (§ 40 ods. 1, §47 ods. 2 Obč. zák. č. 40/1964
Zb.) a túto skutočnosť nebolo možné opomenúť, pretože bola daná zákonom, o čom navrhovateľka
v 1. rade a jej neb. manžel museli vedieť. Je teda zrejmé, že navrhovateľka v 1. rade a ani jej neb.

manžel nemohli byť v dobrej viere, že túto nehnuteľnosť kupujú a boli im obom známe skutočnosti, ktoré
dôvodne vyvolávali pochybnosti o tom, že jej a aj manželovi rodinný dom patrí.

Dôležitou skutočnosťou pre posúdenie veci bola aj skutočnosť, že v tom čase B. ani nebola výlučnou
vlastníčkou rodinného domu tak, ako to vyplýva z dedičského spisu po neb. manželovi B.. Predmetný
rodinný dom, hoci nebol evidovaný v katastri nehnuteľnosti, bol predmetom dedičského konania po neb.
Q. a zdedili ho v podiele jednej polovice štyri deti B. a to každý rovnakým dielom. B. teda v roku 1983

právne nemohla odpredať celý rodinný dom manželom F.

Súd tiež prihliadol k tvrdeniam navrhovateľka v 1. rade, že do rodinného domu sa nikdy nenasťahovala,
o rodinný dom nemala záujem a po rozvode sa s neb. manželom dohodli na formálnom vyporiadaní
ich majetku tak, že navrhovateľke zostane byt a neb. I. zostane rodinný dom, čo potvrdili vo výpovedi
odporca v 1. rade i navrhovateľka v 2. rade. Navrhovateľka v 1. rade po celú dobu užívania rodinného

domu, pokiaľ sa cítila byť vlastníčkou, neurobila s „pôvodnou predávajúcou“ B. žiadne právne kroky,
aby došlo k právoplatnému prevodu vlastníctva. Taktiež nikdy nezaplatili dane z nehnuteľnosti za rodinný
dom.

Samostatne sa súd zaoberal vydržaním nehnuteľností a to pozemkov (parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/
X a parc. č. XXXX. v kat. úz. P.), na ktorých bol postavený rodinný dom na X. na ktoré si navrhovateľky

uplatnili nárok a to navrhovateľkou v 1. rade a jej neb. manželom I..

- 12 - 6C 82/2008

Navrhovateľka v 1. rade si v pôvodnom návrhu uplatnila nárok na určenie vlastníctva titulom vydržania
len k rodinnému domu na X. Neskôr svoj návrh rozšírila aj o predmetné parcely, pričom svoj nárok
odvodzovala tým, že predmetné pozemky

užívali oprávnene a dobromyseľne neb. manželia I. na základe potvrdenia neb. manželov A. o prevzatí
1.000,- Sk na kúpu vyčleneného pozemku v roku 1952, na týchto pozemkoch si postavili dom a tieto
pozemky manželia F.d nich odkúpili a od roku 1984 užívali tieto nehnuteľnosti ako vlastné. Preto
vlastníctvo k ním získali vydržaním po dobu 10 rokov, do ktorej započítali aj oprávnenú držbu B. s
manželom.

K vydržaniu predmetných pozemkov ani zo strany neb. manželov I. a ani zo strany manželov F.
(navrhovateľka v 1. rade s neb. I.)

nemohlo dôjsť. Nebolo sporné, že manželia I. časť pozemku (v nezistenej veľkosti) užívali najmenej od
roku 1952 a na tomto pozemku si aj postavili rodinný dom. Neb. manželia I. však v roku 1952 zaplatili
1.000,- Sk neb. manželom A. na kúpu pozemku z parc. č. XXXX vo veľkosti 25m x 25,40 m s tým, že

kúpna zmluva bude podpísaná po zameraní pozemku geodetom a náklady na zameranie a s prevodom
nehnuteľnosti budú hradiť kupujúci. O tom vydali potvrdenie manželia A.. Táto listina však nemala
náležitosti kúpnej zmluvy a k podpisu riadnej kúpnej zmluvy medzi manželmi A. a I. nikdy nedošlo. B. s
manželom v súlade s podpísaným potvrdením museli vedieť, že je potrebné dať vyhotoviť geometrický
plán a kúpnopredajnú zmluvu na ich náklady. Vlastníctvo k nehnuteľnosti sa v roku 1952 nadobúdalo

na základe písomnej zmluvy so zápisom do pozemkovej alebo železničnej knihy alebo uložením listiny
na súde, pričom k predaju bolo potrebné privolenie okresného národného výboru (§ 40 ods. 1, § 112,
§113 Obč. zák. č. 141/1950 Zb. a nasl.) a túto skutočnosť nebolo možné opomenúť, pretože bola danázákonom, o čom manželia I. museli vedieť. Je teda zrejmé, že nemohli byť v dobrej viere, že presne
nevyčlenenú časť parc. č. XXXX od manželov A. pozemku kúpili. Z toho dôvodu, manželia F. nemohli
vstúpiť do oprávnenej držby neb. manželov I. ohľadne tejto časti parcely.

Súd mal preukázané, že medzi B. a manželmi F. v roku 1983 nedošlo k dohode aj o tom, že im odpredá
aj časť pozemku, na ktorom bol postavený rodinný dom. Vyplýva to predovšetkým z potvrdenia o
vyplatení záloh na kúpu rodinného domu z roku 1983 uzavretej manželmi F.i a B., kde je uvedená
len kúpa rodinného domu. Skutočnosť, že B. mala predať manželom F. len rodinný dom vyplýva aj z
výpovedí tak svedkyne P. ako i z výpovedí detí B. a to B.j, OS.j, Q. i T.. Okrem toho manželia F. v

roku 1983 mali vedomosť o tom, že B. nie je vlastníčkou predmetných pozemkov a nemá majetkovo
právne vyporiadané tieto pozemky. Je teda zrejmé, že navrhovateľka v 1. rade a ani jej neb. manžel
nemohli byť v dobrej viere, že kupujú spolu s rodinným domom aj pozemky a táto vedomosť musela u
nich dôvodne vyvolávať pochybnosti o tom, že navrhovateľke v 1. rade a jej manželovi patria spolu s
rodinným domom aj pozemky, na ktorých bol rodinný dom postavený.

Naopak, odporcovia v 1. a 2. rade preukázali riadne nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam - parc.

č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX v kat. úz. P., na ktorých bol postavený rodinný dom a k
rodinnému domu na X. súp. č. XXXX.. Stalo sa tak po tom, ako navrhovateľka v 1. rade odmietla tieto
vzťahy na

- 13 - 6C 82/2008

požiadanie odporcu v 1. rade vyporiadať. Kúpnou zmluvou najskôr nadobudli od G. /vlastník

nehnuteľností) parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX v kat. úz. P. a zaplatili mu dohodnutú
kúpnu cenu podľa znaleckého posudku. Následne sa dohodli ústne s I. na kúpe rodinného domu.
Keďže rodinný dom nebol doposiaľ evidovaný v katastri nehnuteľnosti, požiadali odporcovia ako vlastníci
pozemkov o pridelenie súp. čísla pre rodinný dom a požiadali o jeho zápis do katastra nehnuteľnosti.
Preukázali,ženeb.I.ivyplatilizapredmetnýrodinnýdomkúpnucenu200.000,-Sk(výpoveďamisvedkov

P. a U.), keďže odporca v 1. rade ako brat neb. I. mal záujem mu pomôcť, pretože mal dlhy.

Na základe týchto skutočností súd návrh navrhovateliek ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Odporcom, ktorí mali vo veci plný úspech
súd priznal náhradu trov konania 865,51 Eur. Trovy predstavujú odmenu advokátskej spoločnosti Studio
Legale , s. r. o. tak, ako si ich vyúčtovala za 11 úkonov právnej pomoci (cena jedného úkonu vypočítaná

podľa § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 655/2004 Z. z. v platnom znení vo výške jednej trinástiny výpočtového
základu), z toho za 2 úkony právnej pomoci v sume po á 55,49 Eur s režijným paušálom 7,21 Eur za
úkon (prevzatie a príprava pojednávania a podanie na súd - vyjadrenie k návrhu v roku 2010, za 3
úkony právnej pomoci v roku 2011 v sume po á 57,- Eur s režijným paušálom 7,41 Eur za úkon (účasť na
pojednávaniach dňa 11.01.2011, 15.03.2011 a 27.10.2011), za 3 úkony právnej pomoci v roku 2012 v

sume po á 58,69 Eur s režijným paušálom 7,63 Eur za úkon (účasť na pojednávaniach dňa 08.03.2012
a 11.09.2012 a písomné podanie na súd) a za 3 úkony právnej pomoci v roku 2013 v sume po á 60,08
Eur s režijným paušálom 7,81 Eur za úkon (účasť na pojednávaniach dňa 19.02.2013, 23.04.2013 a
11.06.2013), spolu v sume 721,26 Eur s 20% DPH v sume 144,25 Eur. Trovy konania sú navrhovateľky
povinné uhradiť na účet právneho zástupcu odporcov v súlade s § 149 ods. 1 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-

čenia na tunajší súd, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sanapáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p.)