Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/316/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811202708
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7811202708.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.

Petra Tutka a JUDr. Táne Veščičíkovej, v právnej veci žalobkyne R. N., W.. XX.X.XXXX, F. Q. Č..
XX, zastúpenej JUDr. Jurajom Fűzerom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Trebišove,
M.R.Štefánika č. 22, proti žalovaným: 1/ Slovenskému pozemkovému fondu Bratislava, so sídlom v
Bratislave, Búdkova č. 36, IČO: 17 335 345, 2/. Y.. N. R., W.. X.X.XXXX, A. A. A. X. R., W.. XX.XX.XXXX,
F. A. XXX, X/ R. K., W.. X.X.XXXX, F. L. Č.. XX, zastúpenému JUDr. Tiborom Sásfaim, advokátom
Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Fejova č. 4, o neplatnosť právneho úkonu, o odvolaní
žalobkyneprotirozsudkuOkresnéhosúduRožňavazodňa12.10.2012č.k.5C40/2011-217jednohlasne

takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol nárok žalobkyne.

Týmto rozsudkom rozhodol o nároku, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že kúpna zmluva
č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa XX. X. XXXX medzi odporcami je neplatná. Svoj návrh odôvodnila tým,
že predmetom tohto je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa XX. X. XXXX, kde predávajúcim
bol Slovenský pozemkový fond v Bratislave a kupujúcimi K.. Ľ. R. E. R. K.. Kupujúci K.. Ľ. R. od
predávajúceho nadobudol do podielového spoluvlastníctva podiel XX/XXX-ín a Ján Išky podiel v XX/
XXX-M. k nehnuteľnostiam v k. ú. Q., zapísaných na LV č. XXXX, parc. č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X,

XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X E. XXXX/X za kúpnu cenu 4.975.735.- Sk.
V súčasnosti nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX. Túto zmluvu považuje za absolútne neplatnú
v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pretože v čase uzavretia zmluvy odporovala zákonu,
obchádzala ho a priečila sa dobrým mravom. V súvislosti so spornými pozemkami si uplatnila reštitúciu.
Obvodný pozemkový úrad v Rožňave, Krajský súd v Košiciach a Najvyšší súd SR jej nárok na reštitúciu

zamietol. Prelom v právnom názore nastal až keď Ústavný súd SR v nálezoch ÚS SR III 185/2010 -
30 zo dňa 5. 10. 2010, IV ÚS 209/2010 - 29 zo dňa 16. 9. 2010 a III ÚS 212/2010 - 34 zo dňa 5. 10.
2010 zaujal právny názor, že na reštitúciu má právny nárok a súdy porušovali svojimi rozhodnutiami
právo na spravodlivé súdne konanie a právo na ochranu majetku. Obvodný pozemkový úrad Rožňava
rozhodnutímzodňa7.2.2011č.sp.2011/00019-1rozhodol,žespĺňapodmienkynareštitúciu,alejejako
oprávnenej osobe nemožno navrátiť vlastníctvo k pozemkom, lebo v konaní bola preukázaná prekážka
podľa ust. § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 503/2003 Z. z., pretože pozemky sú vo vlastníctve fyzických

osôb, t. j. odporcov v 2. a 3. rade a že pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu
alebo inej právnickej osoby zastavaný. Z uvedeného dôvodu jej ako oprávnenej osobe Obvodný úrad vRožňave priznal právo na náhradu za reštituované pozemky. Proti tomuto rozhodnutiu podala opravný
prostriedok na Krajský súd v Košiciach. Z administratívneho spisu Pozemkového úradu Rožňava má za
preukázané, že Štátne rybárstvo n. p. Stupava, ani jeho právny nástupca Východoslovenský rybársky

podnik, š. p. Michalovce nikdy nerealizovali výkup zatopených pozemkov od súkromných osôb, čo je
reštitučný titul. Z obsahu spisového materiálu Obvodného pozemkového úradu Rožňava je preukázané,
že finančný odbor Okresného národného výboru v Rožňave na žiadosť žiadateľa Štátneho rybárstva
n. p. v Stupave podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. a § 11 vyhl. č. 88/1959 Úradného vestníka
o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektoru vydal dňa

28. 6. 1963 rozhodnutie, ktorým nehnuteľnosti v k. ú. Q. uvedené vo výkaze plôch ku geometrickému
plánu a súpisu nehnuteľností zo dňa 30. 11. 1961 prešli do vlastníctva Československého štátu, do
správy Štátneho rybárstva n. p. v Stupave a právnym nástupcom Štátneho rybárstva n. p. v Stupave
sa stal na základe delimitačného protokolu zo dňa 27. 4. 1997 Východoslovenský rybársky podnik š.
p. Michalovce, ktorý tieto nehnuteľnosti odovzdal Slovenskému pozemkovému fondu Bratislava a ten
kúpnou zmluvou zo dňa 29. 5. 1998 predal fyzickým osobám. Z vyjadrenia Okresného súdu Rožňava

zo dňa 16. 10. 2007 vyplýva, že do depozitu Štátneho notárstva nebola vložená žiadna náhrada za
odňaté pozemky. Z vyššie uvedených vyvodila, že predmetné nehnuteľnosti jej právnych predchodcov
prešli do vlastníctva Československého štátu bez náhrady. Vtedajšie Stredisko geodézie v Rožňave
nezapísalo prevod vlastníctva fyzických osôb na štát do roku 1997. Kúpna zmluva medzi Pozemkovým
fondom Bratislava ako predávajúcim a odporcami ako kupujúcimi nemôže byť prekážkou pre navrátenie

vlastníctva k pozemkom.

Súd prvého stupňa odôvodnil rozsudok tým, že z listu vlastníctva č. XXXX kat.úz. Q. vyplýva, že
spoluvlastníkmi označených parciel sú Ľudovít Janošov v pomere XX/XXX-in a Ján Išky v pomere XX/
XXX-in. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim Slovenským pozemkovým fondom a kupujúcim
R. K. E. K.. Ľ. R. dňa XX.X.XXXX konštatoval, že predávajúci predal kupujúcim nehnuteľnosti v kat.

území Q. zapísané na LV č. XXXX za kúpnu cenu X,XXX.XXX,-Sk. Z rozhodnutia Okresného úradu v
Rožňave, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 25.6.1997 vyvodil,
že tento schválil dohodu o vydaní nehnuteľností, ktorú uzavreli dňa XX.X.XXXX oprávnené osoby podľa
§ 4 ods. 1,2 T. T. E. L.. a povinná osoba Poľnohospodárske družstvo Q.. Z rozhodnutia rovnakého úradu
zo dňa 10.11.1997 zistil, že oprávnené osoby spĺňajú podmienky § 6 ods. 1 písm. d/ zák.č. 229/1991 Zb..

Z rozhodnutia vyplýva, že oprávneným osobám sa nepriznáva vlastnícke právo k nehnuteľnostiam kat.
úz. Q., ktoré sú zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, pretože pozemky sú zastavané a stavba
bráni ich poľnohospodárskemu využitiu.

Zo správy Krajského súdu v Košiciach uzavrel, že vo veci sp.zn. 3Sp 6/2011 súd preskúmava
rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Rožňave zo dňa 7.2.2011, ktorým bolo rozhodnuté o

reštitučnom nároku žalobkyne R. N. v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z.. Z obsahu tohto rozhodnutia
Obvodného úradu Rožňava zo dňa 7.2.2011 zistil, že oprávnená osoba R. N. spĺňa podmienky § 3
ods. 1 písm. n/ zák.č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách a usporiadaní pozemkového vlastníctva.
V rozhodnutí je uvedené, že oprávnenej osobe nemožno navrátiť vlastníctvo k pozemkom, pretože v
konaní bola preukázaná prekážka v zmysle § 6 ods. 1 písm. a/ a písm. d/ zákona. Oprávnenej osobe

sa priznáva právo na náhradu za pozemky.

Z nálezov Ústavného súdu SR č. III ÚS 185/2010-30 a III ÚS 212/2010-34 a IV ÚS 209/2002-29 vyplýva,
že základné právo Q. Q., R.Ú. T. E. R. F. E. U. F. bolo porušené.

S poukazom na takto vykonané dôkazy súd prvého stupňa v súlade s ust. § 80 O.s.p. posudzoval
existenciu naliehavého právneho záujmu na uplatnenom určení neplatnosti právneho úkonu. V tomto

smere konštatoval, že existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení a preto aj
eventuálna nutnosť v konkrétnom návrhu tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva jeho existencia
je u všetkých určovacích návrhoch kladných ako aj záporných jednou z dôležitých podmienok toho, aby
bolo možné v rozsahu meritórne návrhu vyhovieť. Mal za to, že tento právny záujem musí existovať v
dobe, kedy súd vyhlasuje rozsudok vo veci. Žalobca má právny záujem na určení, pokiaľ by bez tohto

určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah. K vzniku navrhovateľovho právneho záujmu na
určení stačí také chovanie odporcu, ktoré nasvedčuje úmyslu porušiť právo navrhovateľa alebo spôsobiťnavrhovateľovi ujmu na jeho právnom postavení. Určovací návrh je teda prostriedkom umožňujúcim
poskytnutie ochrany právneho postavenia navrhovateľa skôr, ako toto jeho postavenie bolo porušené.
V tom spočíva jeho rozdiel od návrhu na plnenie, ktorého uplatnenie prichádza do úvahy až vtedy, kedy

už právo navrhovateľa bolo porušené, tak, že jeho cieľom je reparácia. Akonáhle však už bolo právo
navrhovateľaporušené, strácaprevenciaakýkoľvekzmyselanavrhovateľužnemôžemaťžiadnyprávny
záujem na určenie daného práva alebo právneho vzťahu. Jeho eventuálny návrh na takéto určenie
nemôže mať úspech a v tomto zmysle je neprípustný. Navrhovateľ má v tomto prípade právny záujem
jedine na odstránení následkov porušenia práva, teda nárok na plnenie.

S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa nárok žalobkyne zamietol, keďže mal za to, že táto
nepreukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy. Konštatoval, že prebieha
správne konanie ohľadom platnosti rozhodnutia Obvodného úradu v Rožňave ohľadom reštitučných
nárokov žalobkyne, ktoré nároky sa posudzujú podľa špeciálnych predpisov a preto v tomto konaní nie
je možné posúdiť vlastnícke právo žalobkyne podľa všeobecných predpisov. V závere dôvodov uviedol,
že žalobkyňa nepreukázala ani to, aby uzavretá kúpna zmluva bola v rozpore s § 39 Obč. zákonníka,

teda aby odporovala zákonu, obchádzala ho, alebo sa priečila dobrým mravom.

Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Táto žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a jej žalobe v
celom rozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov konania. V odvolaní uviedla, že toto zakladá na dôvodoch
uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ O.s.p.. V odvolaní uviedla, že sa nestotožňuje s
právnym záverom súdu prvého stupňa o tom, že nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti

označenej kúpnej zmluvy. Uviedla, že je preukázané, že v reštitučnej veci prebieha správne konanie
pred Obvodným pozemkovým úradom Rožňava.

Obvodný pozemkový úrad Rožňava rozhodnutím zo dňa 07.02.2011 Č. sp. 2011/00019-1 rozhodol, že
spĺňa podmienky na reštitúciu, ale ako oprávnenej osobe jej nemožno navrátiť vlastníctvo k pozemkom,
lebo v konaní bola preukázaná prekážka v ust. § 6, ods. 1, písm. a, d, zák. č. 503/2003 Z.z., t.j. že

pozemky sú vo vlastníctve fyzických osôb t.j. odporcov v 2. a 3. rade ( §4 ods.l ) a že pozemok bol
po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný. Z uvedeného
dôvodu jej ako oprávnenej osobe Obvodný pozemkový úrad Rožňava priznal právo na náhradu za
reštituované pozemky a to po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Proti tomuto rozhodnutiu podala opravný prostriedok na Krajský súd v Košiciach, konanie nie je

ukončené, čo prvostupňový súd zisťoval aj dopytom na KS Košice.

Z administratívneho spisu Pozemkového úradu Rožňava je preukázané, že Štátne rybárstvo n.p.
Stupava, ani jeho právny nástupca Východoslovenský rybársky podnik š.p. Michalovce nikdy
nerealizovali výkup zatopených pozemkov od súkromných osôb. čo je reštitučný titul.

Z obsahu spisového materiálu Obvodného pozemkového úradu Rožňava Č. sp. 2011/00019-1 ako aj

ďalších správnych spisov iných oprávnených osôb podľa hore uvedených súdnych rozhodnutí bolo
preukázané, že finančný odbor Okresného národného výboru v Rožňave na žiadosť žiadateľa Štátneho
rybárstva, n. p. v Stupave podľa Vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. a § 11 vyhlášky č. 88/1959
Úradného Vestníka o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického
sektoru vydal dňa 28.06.1963 rozhodnutie č. Fin.88/Ev.l9/H/1962máj. ktorým nehnuteľnosti v

katastrálnom území Hrhov uvedené vo výkaze plôch ku geometrickému plánu a súpisu nehnuteľností zo
dňa 30.11.1961 č. 0-920-72- 1/2-2 vyhotoveného Strediskom geodézie v Košiciach prešli do vlastníctva
Československého štátu, konkrétne do správy Štátneho rybárstva, n. p. v Stupave dňom právoplatnosti
uvedeného rozhodnutia (15.8.1963). Tieto nehnuteľnosti sa na základe uvedeného rozhodnutia stali
súčasťou vodného diela Rybníky, stavba ktorá bola povolená rozhodnutím Referátu pre výstavbu v

Košiciach zo dňa 18.1.1954 a právnym nástupcom Štátneho rybárstva, n. p. v Stupave sa stal na
základe delimitačného protokolu z 27.04.1997 Východoslovenský rybársky podnik, š. p. Michalovce
tieto nehnuteľnosti odovzdal Slovenskému pozemkovému fondu v Bratislave, a ten kúpnou zmluvou zXX.XX.XXXX pod č. XXXXXXXXXX predal fyzickým osobám a to K.. Ľ.G.Í.M. R.Š.I. E. R.Á.W. K.Š.V..
Z výpisu z obchodného registra oddiel: Pš, vložka číslo: 386/V je nespochybniteľne preukázané, že
od 03.07.1991 do 06.04.2009 bol riaditeľom Východoslovenského rybárskeho podniku š.p. Michalovce,

IČO: 17 054 168 K.. R.Á.W. Q.Ň.E.. Má zato, že K.. Q.Ň.E.. ktorý bol riadiacim pracovníkom na
Východnom Slovensku v Štátnom rybárstve, n. p. v Stupave vedel o tom, že jeho zamestnávateľ zo
Stupavy za pozemky pod rybníkmi Q. nikdy nezaplatil. Riaditeľ Ing. Huňady spolu s K.. R.Š.I., ktorý bol
námestníkom v š.p. v Michalovciach vykonávali po dedine Q. aktivity vedúce ku skupovaniu pozemkov
pod rybníkmi Q.. Nezanedbateľnou skutočnosťou je to, že v osobnom živote manželkou K.. R.Š.I. bola

dcéra K.. Q.Ň.E.. Po nezdarených snahách o skúpenie pozemkoch pod rybníkmi Q. od vlastníkov
pozemkov resp. už aj od ich dedičov, prikročil K.. Q.Ň.E. ku druhej alternatíve - pohodlnejšej a to
ignorovať ust. § 5 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb. (citujem: povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami
až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára odo dňa účinnosti
tohto zákona nemôže tieto veci . ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Také právne
úkony sú n e p 1 a t n é ).

Tak dňa 16.7.1997 adresuje rybárstvo š.p. Michalovce, žiadosť Správe katastra, ktorým sa domáha o
zápis pozemkoch pod rybníkmi Q. do katastra nehnuteľnosti.

Východoslovenskýrybárskypodnikš.p.MichalovceakožiadateľaSprávakatastraRožňavaakosprávny
orgán opomenuli tú skutočnosť, že od 01.11.1990 je účinným zák. č. 403/1990 Zb., ktorým sa cit vl. nar.
č. 15/1959 Zb. zrušuje.Teda Správa katastra Rožňava nemala dňa 16.7.1997 už listinu záznamu s ch

o p n ú, lebo rozhodnutie č. Fin.88/Ev.19 /H/1962máj a výkaz plôch ku geometrickému plánu a súpisu
nehnuteľností zo dňa 30.11.1961 č. 0-920-72-1/2-2 mali právnu oporu vo vl. nar. č. 15/1959 Zb., ktoré
bolo z r u š u n é zák. č. 403/1990 Zb.

Správa katastra i rybársky podnik Michalovce porušili nie len súčasne zákony ale aj rímsku zásadu pri
prevode vlastníctva pozemkov z občanov na štát v roku 1997. ktorá obmedzovala obsah obligačného

plnenia:

obsah plnenie ( prevod pozemkov) musí byť dovolený t.j. nesmie byť proti zákonnému zákazu (ust. §
5 ods. 3, zák. č. 229/1991 Zb.) alebo proti dobrým mravom. ( zoštátnenie pozemkov súkromných osôb
bez náhrady a naviac, ktoré nenadobudlo právoplatnosť).

Prvostupňový súd nenáležite zistil skutočnosti, prečo Vsl. rybársky podnik š.p. Michalovce si nesplnil

svoju zákonnú povinnosť previesť štátnu pôdy na SPF už v roku 1991 od účinnosti zák. č.229/1991 Zb.

Prevod štátnej pôdy v roku 1997 na Vsl. rybársky podnik š.p. Michalovce. IČO: 17 054 168 je nezákonný
lebo odporuje zákonu resp. zákon obchádza a odporuje dobrým mravom .

Zrejme s vysokou mierou pravdepodobnosti sa prevod z Vsl. rybárskeho podnik š.p. Michalovce, IČO: 17
054 168. ktorý tieto nehnuteľnosti odovzdal Slovenskému pozemkovému fondu v Bratislave, realizoval

až potom, keď bola „gentlemanská" dohoda, že následná kúpa pôjde pre zaťa riaditeľa K.. Q.Ň.E. a jeho
technika. K.Š.V.. Následne tento prevod pozemkov pod rybníkmi Q. bol zrealizovaný dňa XX.XX.XXXX
kúpnou zmluvou č. XXXXXXXXXX

Z vyjadrenia Okresného súdu v Rožňave zo dňa 16.10.2007 vyplývalo, že do depozitu Štátneho
notárstva nebola vložená žiadna náhrada za odňaté pozemky v katastrálnom území Q. patriacich do

vlastníctva pôvodných vlastníkov a prevedených do vlastníctva Československého štátu - do správy
Štátneho rybárstva, n. p. v Stupave. Okresný súd ďalej upozornil, že v danom prípade rozhodnutie ONV
finančného odboru v Rožňave č. Fin.88/Ev. 19/H/1962Máj zo dňa 28.06.1963 nie je vyvlastňovacím
rozhodnutím, ale ide o rozhodnutie o zoštátnení nehnuteľného majetku patriaceho do vlastníctva
súkromnýmvlastníkompodľaVládnehonariadeniač.15/1959Zb..Keďžecenaužívanýchnehnuteľnostíprevyšovalačiastkuuvedenúv§7ods.1citovanejvyhláškyč.88/1959U.v.onáhradesamalorozhodnúť
podľa osobitného vykonávacieho predpisu (§ 11 vyhlášky).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti jej právnych predchodcov mali prejsť neplatne

do vlastníctva Československého štátu, konkrétne do vlastníctva Štátneho rybárstva, n. p. v Stupave
zoštátnením bez vyplatenia náhrady. Bol tu teda daný reštitučný titul uvedený v § 3 ods. l písm. n/ zákona
č. 503/2003 Z. z.. Vtedajšie Stredisko geodézie v Rožňave nezapísalo prevod vlastníctva fyzických osôb
na štát do r. 07/ 1997. Táto listina t.j. rozhodnutie Fin. odboru ONV Rožňava pod č. Fin 88/ev.l9/H/1962
zo dňa 28.06.1963 v roku 1997 už nebola záznamu schopná listina pre zápis do katastra nehnuteľnosti.

(Lebo účinnosť vl. nar. č. 15/1959 bola zrušená zák. č. 403/1990 Zb). Teda kataster vykonal nezákonný
záznam na základe listiny 6 a polroka zrušenej zákonom č. 403/1990 Zb. t.j. listiny, ktorá stratila platnosť
a účinnosť.

Pozemkový úrad Rožňava a následne Správa katastra v Rožňave sa dôsledne neriadili ust. § 5 ods. 3
zák. č. 229 /1991 Zb., ktorým odo dňa účinnosti ( 24.06.1991) tohto zákona nemôže tieto veci, súčasti
a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Také právne úkony sú neplatné.

Týmto ustanovením sa neriadil ani žalovaný v 1. rade Slovenský pozemkový fond Bratislava. Bolo
povinnosťoužalovanéhov1.radepreduzavretímkúpnejzmluvyzodňa29.05.1998skupujúcimipreveriť
si, či nehnuteľnosti môžu byť predmetom kúpnej zmluvy alebo či sa na nich vzťahuje reštitúcia. Sám
žalovaný v l. rade mal zistiť, že ide o reštitučné nároky a preto bolo vylúčené uzavretie kúpnej zmluvy.
Žalovaný v l. rade mal vedieť, že záznamová listina a to rozhodnutie Fin. odboru ONV Rožňava pod

č. Fin 88/ev.l9/H/1962 zo dňa 28.06.1963 stratila platnosť a účinnosť vzhľadom na zák. č. 403/1990
Zb. a preto nemohlo byť uvedené rozhodnutie vr. 1997 zapísané do katastra. Žalovaný v l.rade mal
vedieť,žejehoprávnipredchodcoviaobišlizákon,keďzbavilimojichpredchodcovvlastníctvanazáklade
rozhodnutia, ktoré stratilo platnosť a účinnosť. Iným spôsobom nemohli získať vlastníctvo. Teda kúpna
zmluva č. 2650298800 medzi Slov. pozemkovým fondom ako predávajúcim a kupujúcimi R.Á.W. K.Š.V.

a K.. Ľ.G.Í.M. R.Š.I. zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná zo zákona.

Nezákonné postupy Slovenského pozemkového fondu a Správy katastra pri prevode pozemkoch
podliehajúcim reštitučnému konaniu nemôžu byť prekážkou pre navrátenie vlastníctva ku ich pôvodným
pozemkom..

Ďalej poukazuje na skutočnosť, že doručovanie rozhodnutia Finančného odboru ONV Rožňava zo

dňa 28.06.1963 č: Fin.88/ev.l9/H1962maj. nebolo zákonné, nebolo v súlade s vtedy platnými predpismi,
nebolo doručené a preto nemohla byť na ňom vyznačená doložka právoplatnosti. Ide o absolútnu
neplatnosť právnych úkonov, ktorá sa má posudzovať v okamihu keď ku právnym úkonom dochádzalo.
Prvostupňový sud sa s touto námietkou vôbec nevyporiadal.

Ak teda rozhodnutie nebolo doručené, nie je právoplatné a preto podľa jej názoru vlastníkom

sú pôvodní majitelia pozemkov resp. ich právni nástupcovia a reštitúcia nie je možná. Vzťahy
medzi vlastníkmi pozemkov štátom a inštitúciami by sa mali vyporiadať v zmysle zásad o vydaní
bezdôvodného obohatenia. Ak by rozhodnutie malo byť právoplatné tak v dane j veci je reštitúcia
možná. Prvostupňový súd sa s týmito skutočnosťami vôbec nezaoberal a tieto skutočnosti vôbec
nezisťoval a neodôvodnil. Terajší vlastníci nehnuteľnosti nenadobudli vlastnícke právo k prevádzaným

nehnuteľnostiam zákonným spôsobom, lebo ich právni predchodcovia nenadobudli zákonným
spôsobom do vlastníctva nehnuteľnosti a neboli nositeľmi vlastníckeho práva a nemohli vlastnícke právo
platne previesť na iný subjekt.

Rímsko-právna zásada nemo plus iuris ad alium transťerre potest. quam ipse habet znamená, že
z nepráva nemôže vzniknúť právo. Ak k predmetným nehnuteľnostiam právny predchodca terajších

vlastníkov nenadobudol zákonným spôsobom právo k nehnuteľnostiam, tak ich ani nemohol platne
previesť.Tvrdí, že právni predchodcovia terajších vlastníkov nikdy neboli nositeľmi žiadnych vlastníckych
práv k nehnuteľnosti a teda nemali čo prevádzať. Vlastníkom nehnuteľnosti bol ; stále jej právny
predchodca. Neprávoplatným a nezákonným rozhodnutím Finančného odboru ONV Rožňava zo dňa

28.06.1963 č: Fin.88/ev.l9/H1962maj. jej právny predchodca nemohol byť zbavený vlastníckeho práva
aj zápisom tohto rozhodnutia do katastra nehnuteľností. Ak rozhodnutie, zápis rozhodnutia do katastra
bol nezákonný, nezákonné boli ; aj následné právne úkony o prevode vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam.Neplatnosťprvotnéhoúkonuoprevodevlastníctvanemôžebyťzhojenáaninásledným
prevodom vo veci na ďalšieho domnelého vlastníka. V súlade so zákonom je nadobudnutie vlastníckeho

práva od vlastníka a nie od nevlastníka. V tejto súvislosti poukázala aj na nález US SR I. US 407/2010
a na uznesenie US SR I. ÚS 50/2010 zo dňa 10.02.2010. Z vyššie uvedených dôvodov je kúpna zmluva
absolútne neplatným právnym úkonom a súd je povinný k neplatnosti prihliadať z úradnej moci a nie
len na námietku.

Je pravdou, že k porušeniu práva došlo, čo možno spravidla žalovať priamo návrhom na určenie. Je
však toho názoru, že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu, že ak

by súd takúto neplatnosť kúpnej zmluvy určil. Správa katastra by podľa §34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o
katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam vyznačila stav pred týmto
právnym úkonom t.j. za vlastníka by vyznačila odporcu v 1. rade. Takouto zmenou by sa vlastníctvo k
pozemkom mohlo navrátiť v prospech nej a iných reštituentov, lebo pozemok už by nebol vo vlastníctve
odporcov v 1. a 2. rade. Obvodný pozemkový úrad Rožňava by už nemohol v rozhodnutí určiť, že jej

nemožno prinavrátiť vlastníctvo k pozemkom, a že sa jej priznáva iba práva na náhradu za pozemky.
Takýmto rozsudkom by dosiahla to, že by bola zapísaná resp. jej právny predchodca na liste vlastníctva
ako vlastníčka. Nemusela by som podať žalobu o určenie.

Pokiaľ sa jej nároky posudzujú podľa špeciálnych predpisov v správnom konaní na Obvodnom úrade v
Rožňave _a práve z toho dôvodu podľa názoru súdu nemá právny záujem na určení neplatnosti kúpnej

zmluvy, tak k tomu uvádza, že správny poriadok v § 40 upravuje predbežné otázky tak, že Správny orgán
si môže o takejto otázke urobiť úsudok, ale v konečnom dôsledku to nemusí urobiť. Práve preto ak by
bolo žalobe vyhovené, súdne rozhodnutie bude záväzné pre Správny orgán.

K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný v 1.rade Slovenský pozemkový fond. Tento žiadal napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uviedol, že v odvolaní sa uplatňujú aj nové skutočnosti a

tvrdenia, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, pričom žalobkyňa takto mohla urobiť a teda
v súlade s ust. § 205 ods. 2 O.s.p. sú už v odvolacom konaní neprípustné. Žalobkyňa pred vyhlásením
rozsudku sa vyjadrila, že nemá žiadne ďalšie návrhy na vykonané dokazovanie. Vo zvyšnej časti
odvolania sa opakujú dôvody prednesené v konaní pred súdom prvého stupňa. K vyjadreniu žalovaného
sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že reštitučné zákony sú špeciálnymi zákonmi na určitý čas.

Počas účinnosti reštitučných zákonov sa špeciálne a bez väčších prekážok priznáva vlastníctvo. Aj po
účinnostireštitučnýchzákonovsaosobamôžedomáhaťochranyvlastníckehoprávapodľavšeobecných
predpisov a to aj formou určovacej žaloby. Poukázal v tomto smere na nález Ústavného súdu SR
II ÚS 249/2011. Tvrdí, že rozhodnutie finančného odboru ONV Rožňava č. Fin 88/ev. 19/H/1962 zo
dňa 28.6.1963 nebolo právoplatné. Túto skutočnosť namietala a súd sa s ňou nevyporiadal. Ak toto

rozhodnutie nie je právoplatné, je neplatne vykonaný aj záznam v katastri a vlastnícke právo svedčí
občanom a nie žalovaným a ich právnym predchodcom.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa sa správne vyporiadal so zákonnou podmienkou pre úspešný nárok na určenie
neplatnostiprávnehoúkonuatoexistenciounaliehavéhoprávnehozáujmuaajsprávnevovecirozhodol,
pokiaľ pre tento nedostatok žalobu zamietol.Odvolací súd sa zhoduje s tou časťou odôvodnenia prvostupňového rozsudku, v ktorej tento konštatoval
nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy s poukazom na to,
že prebieha správne konanie ohľadne platnosti rozhodnutia Obvodného úradu v Rožňave ohľadom

reštitučných nárokov žalobkyne, čo bráni v možnosti posudzovať nárok žalobkyne podľa všeobecných
predpisov a s poukazom na dôvody odvolania žalobkyne považuje za potrebné k týmto dôvodom dodať:

Z obsahu spisu vyplýva, že medzi účastníkmi nie je ani spornou skutočnosť, že žalobkyňa pred podaním
nároku, ktorý je predmetom prebiehajúceho konania o určenie neplatnosti zmluvy uplatnila reštitučný
nárok na vydanie nehnuteľností v kat. území Hrhov zapísaných na LV č. 1667. O tomto jej nároku

prebieha súbežne aj správne konanie, pričom Obvodný pozemkový úrad Rožňava rozhodnutím zo dňa
7.2.2011 pod číslom Sp. 2011/00019-1 rozhodol, že žalobkyňa spĺňa podmienky na reštitúciu, avšak ako
oprávnenej osobe jej nemožno vrátiť vlastníctvo k týmto pozemkom pre prekážku uvedenú v § 6 ods. 1
písm. a/ zák.č. 503/2003 Z.z., pretože pozemky sú vo vlastníctve fyzických osôb a taktiež z dôvodu, že
tieto pozemky boli po prechode do vlastníctva štátu zastavané. Z tohto dôvodu jej bolo priznané právo
na náhradu za uplatnené pozemky. Žalobkyňa proti tomuto rozhodnutiu podala opravný prostriedok o

ktorom rozhodne Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod číslom 3Sp 6/2011, ktoré doposiaľ nie
je skončené.

Z uvedeného odvolací súd vyvodil, že o nároku žalobkyne vo vzťahu k označeným pozemkom táto
uplatnila aj reštitučný nárok o ktorom doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté a aj nárok podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Otázka vzájomnej konkurencie takto uplatnených

nárokov bola predmetom konania pred Ústavným súdom SR v ktorom tento zaujal názor, že Slovenský
právny poriadok nevylučuje uplatnenie práv určovacou žalobou za súčasnej existencie reštitučného
zákonodárstva v prípade ak sťažovateľ ktorý nevyužil možnosť uplatniť si svoj nárok na základe
reštitučných predpisov podal žalobu, ktorou žiadal určiť, teda deklarovať existenciu svojho vlastníckeho
práva. Reštitučné predpisy neboli vydané pre ten účel, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva

oprávnených osôb, ale aby uľahčili obnovenie tohto vlastníckeho práva. Preto ak došlo k zabratiu
majetku štátom bez právneho dôvodu, osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah k tomuto majetku a
nič nebráni tomu, aby zo svojho nároku, resp. finančnej náhrady domáhala žalobou opierajúcou sa
o všeobecné predpisy občianskeho práva (podľa nástrojov ochrany vlastníckeho práva ) - žalobou
určovacích vindikačných (na vydanie vecí) negatórnych a pod. (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn.

II ÚS 231/09 zo dňa 11.6.2009 ).

Ústavný súd SR teda v uvedenom rozhodnutí nevylúčil možnosť úspešného uplatnenia práv aj
určovacou žalobou za súčasnej existencie reštitučného zákonodárstva, avšak iba v prípade, ak
oprávnená osoba nevyužila možnosť uplatniť si svoj nárok na základe reštitučných predpisov.

Odvolací súd je toho názoru, že v prejednávanej veci sa o takúto situáciu nejedná. Je totiž nesporné,

že žalobkyňa si uplatnila svoj nárok aj podľa osobitných reštitučných právnych predpisov a toto
konanie doposiaľ nie je právoplatne ukončené. Pod sp.zn. Sp 6/2011 sa na Krajskom súde v Košiciach
vedie konanie, ktorého predmetom je preskúmanie rozhodnutia Pozemkového úradu Rožňava č. RV
2011/00019-1 zo dňa 7.2.2011. V rámci tohto konania bude posudzovaná námietka žalobkyne, ktorá
nepovažuje za správne závery správneho rozhodnutia Okresného úradu Rožňava o tom, že vydaniu

označených pozemkov jej ako oprávnenej osobe nemožno vyhovieť s poukazom na to,že tieto pozemky
sú vo vlastníctve fyzických osôb a že sú zastavané. Predmetom tohto konania teda bude nesporne aj
vyporiadanie sa s predbežnou otázkou a to platnosťou kúpnej zmluvy na základe ktorej mali uvedené
fyzické osoby nadobudnúť vlastnícke právo k sporným pozemkom. Ide teda posudzovanie rovnakej
otázky na základe ktorej žalobkyňa uplatnila svoj nárok v teraz posudzovanom konaní o uplatnenie

neplatnosti rovnakej kúpnej zmluvy.

Z uvedenej situácie odvolací súd vyvodil, že žalobkyňa mala možnosť zvoliť si postup pri uplatňovaní
svojich vlastníckych nárokov buď podľa osobitných reštitučných predpisov, alebo podľa všeobecných
predpisov občianskeho práva, ku ktorým je treba zaradiť aj žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy. Pokiaľ
si však žalobkyňa zvolila z uvedených alternatív postup podľa reštitučných predpisov, nemá táto užnaliehavý právny záujem na určovacom nároku, ktorého cieľom má byť rovnaká ochrana vlastníckeho
práva.

Takéto právne závery odvolacieho súdu nie sú v rozpore ani s nálezom Ústavného súdu SR č. I ÚS

407/2010 a ani uznesením rovnakého súdu č. I ÚS 50/2010, keďže v týchto konaniach sa Ústavný súd
SR zaoberal inou právnou otázkou.

S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Keďže súd prvého stupňa nerozhodol o trovách konania, bude jeho povinnosťou v súlade s ust. § 224
ods. 4 O.s.p. rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.