Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/306/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111229910
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5111229910.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka

a sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Jany Urbanovej, v právnej veci navrhovateľky: H. H., nar.
XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX, G., právne zastúpená JUDr. Danielou Konečnou, advokátkou, so sídlom
v B., X.. Ľ. Y. X, proti odporcom: 1/ C. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XXX, Y. K., t. č. bytom
ako odporkyňa 3/, 2/ V. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX, Y. K., 3/ C. H., nar. XX. XX. XXXX,
bytom X. F. XX, E., ČR, 4/ H. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXXX/X, B., v konaní o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č. k. 27C/216/2011-261 zo dňa 25. januára 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 27C/216/2011-261 zo dňa 25. januára 2013 p o t v r d z u j e.

Odporcom v rade 1/, 2/, 3/, 4/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia,
že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností - pozemkov v kat. území G., a to KNC parcela č. 3188/2 o
výmere 854 m2 - záhrada a KNC parcela 3649/25 o výmere 881 m2 - trvalý trávny porast, ktoré boli
vytvorené geometrickým plánom č. 43/2011 zo dňa 18. 07. 2011, úradne overeným Správou katastra
Žilina dňa 28. 07. 2011 pod číslom 1268/11. Odporkyniam 1/, 2/, 3/, 4/ náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že pokiaľ sa navrhovateľka v prejednávanej veci domáhala určenia
vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam z titulu ich vydržania, v konaní nepreukázala

splnenie zákonných predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva uvedeným spôsobom (§ 134
a nasl. Občianskeho zákonníka). Navrhovateľka vo svojom návrhu tvrdila, že sporné nehnuteľnosti
boli vytvorené ešte v dávnej minulosti, a to na základe reálnej deľby medzi pôvodnými vlastníkmi a
následnej zámeny s tým, že tieto nadobudol pôvodne jej právny predchodca H. F.. Navrhovateľka ale
v konaní nepreukázala, akým spôsobom mala nadobudnúť vlastnícke právo od svojho starého otca.
Pritom vzhľadom na svoj vek sa sama reálnej deľby, ani zámeny na začiatku 50.rokov minulého storočia
nemohla zúčastniť, a preto ani v tomto čase nemohla nadobudnúť vlastnícke právo. S poukazom

na uvedené a tiež preto, lebo navrhovateľka nežiadala určiť vlastníctvo v prospech svojho starého
otca H. F., okresný súd na prejednávanú vec aplikoval ustanovenia o vydržaní podľa aktuálneho
znenia Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na súčasnú rozhodovaciu prax súdov. Konštatoval,
že navrhovateľka pri svojom tvrdenom nadobudnutí vlastníckeho práva nekonala v ospravedlniteľnom
omyle (viď. uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/283/2009 zo dňa 27. 10. 2010, uznesenie NS SR sp.
zn. 5Cdo/30/2010 zo dňa 01. 03. 2011), že je vlastníčkou pozemkov, ktoré sú predmetom konania,
pretože pri ich údajnom nadobudnutí nebola dodržaná písomná forma zmluvy. Navrhovateľka teda

nesplnila základnú podmienku, a to dobromyseľnosť, ktorá je predpokladom oprávnenej držby a tak
nemohla nadobudnúť vlastnícke právo titulom vydržania a zároveň ani netvrdila a ani nepreukázalažiaden iný dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka k
sporným nehnuteľnostiam. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) v prospech odporcov, ktorí mali v konaní plný

úspech. Okresný súd im však náhradu trov nepriznal, keďže odporcovia nepodali návrh na priznanie
trov konania.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podala navrhovateľka odvolanie, na základe ktorého odvolací súd
žiadala, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a jej návrhu v celom rozsahu vyhovel,
alternatívne ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu vytýkala, že neúplne zistil

skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, výsluch svedkov. Zároveň na základe vykonaných
dôkazov, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V bližších podrobnostiach zopakovala, že v
minulosti došlo medzi pôvodnými pozemno-knižnými vlastníkmi nehnuteľností, z ktorých boli vytvorené
parcely predmetu konania, C. K. J. a H. F. k dohode o reálnej deľbe pozemkov. Na základe tejto reálnej
dohody začali právni predchodcovia účastníkov H. F. a C. K. J. v prírode reálne vydelené časti pozemkov
ako výluční vlastníci nerušene a dobromyseľne užívať. Táto dohoda podielových spoluvlastníkov však

nebola zanesená do pozemkovej knihy, kde i naďalej boli formálne vedené jednotlivé spoluvlastnícke
podiely. V roku 1948 právni predchodcovia navrhovateľky E. a C. B. odkúpili od H. F., otca C. B.,
rod. F. celý jeho majetok, vrátane pozemkov zapísaných v PK vložke č. 21 a zároveň začali užívať a
obhospodarovať predchádzajúcou reálnou deľbou v prírode vydelené pozemky v celosti, t. j. PK parc.
č. 624 a hornú časť PK parc. č. 628. Po celú dobu ich užívania si na v prírode vydelené pozemky

nikto neuplatňoval vlastnícke práva a ani nikto nespochybňoval ich vlastníctvo. Podľa osvedčení o
dedičstve sp. zn. 30D/29/2006, Dnot 22/2006, titulom dedenia po svojej matke C. B. získala do
výlučného vlastníctva okrem iného aj formálny podiel 2/3-ín v sporných pozemkoch KNE parc. č.
624/40 a KNE č. 628/40 navrhovateľka. Podľa predmetného rozhodnutia Správa katastra Žilina vykonala
záznam zápisom na príslušnom LV č. XXXX pre kat. úz. G., kde je navrhovateľka uvádzaná ako

podielová spoluvlastníčka sporných nehnuteľností v 2/3-inách, spolu s právnymi nástupcami po C. K. J.,
pričom ich podiely sú len formálne, keďže sporné pozemky v minulosti v dôsledku reálnej deľby nikdy
neužívali, naopak tieto užívali v celosti vo vydelenej časti výlučne právni predchodcovia navrhovateľky a
následne aj ona sama. Keď navrhovateľka zistila nesprávny právny stav, ktorý nezodpovedá faktickému
stavu, mala snahu dohodnúť sa s ostatnými formálnymi spoluvlastníkmi, pričom odporkyne v 1/ až

3/ rade uznávali reálnu deľbu sporných pozemkov a nemali námietky k určeniu vlastníckeho práva v
prospech navrhovateľky. Jedine odporkyňa v 4/ rade popierala reálnu deľbu pozemkov medzi právnymi
predchodcami, pričom však vo svojom písomnom podaní, označenom ako „Písomná obhajoba“ v
podstate reálnu deľbu pozemku potvrdila. Prvostupňový súd pri vyhodnocovaní dôkazov nevzal v
úvahu vyššie uvedené vyjadrenie odporkyne, a preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam

ohľadnom reálnej deľby nehnuteľností. S poukazom na rozhodnutie č. 911/1932 Úradnej zbierky
rozhodnutí bývalého NS ČSR treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností zapísaných
do pozemkovej knihy na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci
určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán o deľbe,
prípadne zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva. Prvostupňový

súd neúplne zistil skutkový stav, keďže zamietol návrh na dokazovanie výsluchom svedkov, ktorí by
potvrdili v minulosti zrealizovanú reálnu deľbu.

Odporcovia v 1/ až 3/ rade sa k podanému odvolaniu nevyjadrili, odporkyňa v 4/ rade v podanom
vyjadrení zo dňa 04. 06. 2013 odvolací súd žiadala, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správnypotvrdil,stotožňujúcsasjehodôvodmi.Namietlageometrickýplán,podľaktoréhobolivytvorené

parcely predmetu konania a v nadväznosti naň aj polohu samotných pozemkov.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu

a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods.
1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedla v rámci odvolacieho konania, tak odvolateľka - navrhovateľka, ako aj
v písomnom vyjadrení odporkyňa 4/, konštatuje, že prvostupňový súd vo veci samej v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade
s ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom,s ktorými sa odvolací súd v plnom

rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom
rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie
správnosti dôvodov. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a

z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil, a to aj s odkazom na
príslušnú judikatúru.

Na doplnenie odvolací súd uvádza, že navrhovateľka už v podanom návrhu na začatie konania
uviedla, že sporné nehnuteľnosti mal v minulosti nadobudnúť jej právny predchodca, a to na základe
reálnej deľby pôvodných pozemno-knižných nehnuteľností a následnej zámeny. Od tohto ich mali

kúpiť E. a C. B., pričom po C. B., formálny podiel 2/3-iny v sporných nehnuteľnostiach nadobudla
navrhovateľka. Vzhľadom k takto uvedeným skutočnostiam, ohľadom tvrdeného vlastníckeho práva
nadobudnutého vydržaním sa odvolací súd stotožnil s konštatovaním prvostupňového súdu, že
navrhovateľka nepreukázala titul, od ktorého by mohla odvíjať svoje vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam v celosti. Len samotné dedičské rozhodnutie po matke, po ktorej nadobudla ideálny

podiel v pozemno-knižných nehnuteľnostiach, z ktorých boli vytvorené parcely predmetu konania,
je samo o sebe nepostačujúce, odhliadnuc od toho, že takto nadobudnuté vlastnícke právo má
navrhovateľka riadne zapísané v príslušnom katastri nehnuteľností. Aj keď okolnosti prejednávanej
veci nasvedčujú tomu, že k reálnej deľbe nehnuteľností v minulosti došlo,navrhovateľka sa podaným
návrhom, tak ako správne uviedol prvostupňový súd, nedomáhala určenia, že vlastníkom sporných

nehnuteľností je ešte jej právny predchodca, ale sama žiadala určiť vlastnícke právo v celosti v jej
prospech. Za daného stavu sa odvolací súd stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového
súdu, že navrhovateľka nepreukázala zákonné predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním. Odvolaciu námietku nevykonania všetkých navrhovaných dôkazov, konkrétne výsluch
svedkov, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, keďže zo žiadnych ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku nevyplýva, že je povinnosťou prvostupňového súdu vykonať všetky navrhované dôkazy. Podľa
§ 120 ods. 1 O. s. p. súd rozhodne , ktoré z označených dôkazov vykoná. V danom prípade už tie dôkazy,
ktoré boli doposiaľ vykonané, poskytovali dostatočný podklad pre rozhodnutie okresného súdu.

Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a

zmyslu. Odvolací súd dospel k záveru, že skutkové a právne závery okresného súdu nie sú v danom
prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a že odôvodnenie
odvolaním napadnutého rozsudku ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2
O. s. p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods.

1 O. s. p. v prospech odporcov, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech. Aj napriek uvedenému si ani
jedenzodporcovtrovyodvolaciehokonanianeuplatnil,apretoimodvolacísúdichnáhraduaninepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .