Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. február 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/16/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612206378
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6612206378.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci navrhovateľa:
C.. P. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ľ. P. XX, G., proti odporcovi: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa zo dňa
07. 12. 2013 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/143/2012-133 zo dňa 07. 11.

2013, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa na zámenu účastníkov - odporcu v odvolacom konaní zamieta.

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorý sa domáhal na odporcovi náhrady škody v sume 800
€ a nemajetkovej ujmy vo výške 170 000 € s náhradou trov konania.

V dôvodoch rozhodnutia okresný súd uviedol: „Navrhovateľ domáhal sa od odporcu náhrady škody vo

výške 800 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 170 000 Eur s náhradou trov konania.

Odporca navrhol návrh v plnom rozsahu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom navrhovateľa, návrhom na predbežné
prerokovanie nároku na MS SR zo dňa 21. 07. 2011, výsluchom účastníkov konania, písomnými
vyjadreniami účastníkov konania, uznesením OS Veľký Krtíš č. k. 8T/112/2006 zo dňa 24. 10. 2007,
uznesením OS Veľký Krtíš č. k. 8T/112/2006 zo dňa 26. 06. 2008 a zo dňa 14. 08. 2008, uznesením KS

BB č. k. 5TO/93/2011, rozsudkom č. k. 8T/112/2006 obžalobou, uznesením o vzatí do väzby zo dňa 31.
07. 2009, potvrdením o prepustení z výkonu väzby zo dňa 25. 08. 2009, trestným rozkazom 8T/112/2006
OS Veľký Krtíš zo dňa 31. 03. 2008 a trestným rozkazom OS Lučenec zo dňa 29. 06. 2005, pracovným
povolením,lekárskymipotvrdeniaminamanželkunavrhovateľa,pripojenýmtrestnýmspisomOkresného
súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T/112/2006, a to (č. l. 39) obžalobou, (č. l. 42) odporom proti trestnému rozkazu,
zápisnicou z hlavného pojednávania zo dňa 17. 01. 2006, ktoré bolo odročené z dôvodu zistenia, či

obžalovaný prevzal predvolanie na hlavné pojednávanie doručované poštou, sťažnosťou C.. F. (č. l.
spisu 81), kde neakceptuje predvolanie na hlavné pojednávanie z dôvodu nejasnosti merita veci a
nejasnosti dôvodov výsluchu a zároveň oznamuje, že z uvedených dôvodov nepokladá za potrebné
zúčastniť sa predmetného pojednávania, zápisnicou z hlavného pojednávania zo dňa 24. 10. 2007 (č.
l. 82 trestného spisu)-obvinený neprítomný - doručenie vykázané, uznesením o uložení poriadkovej
pokuty č. k. 8T/112/2006-84 zo dňa 24. 10. 2007, zápisnicou z hlavného pojednávania zo dňa 12. 12.

2007-obvinený neprítomný - doručenie vykázané, trestným rozkazom zo dňa 31. 03. 2008 o uznanínavrhovateľa za vinného, čím spáchal trestný čin podľa § 206 ods. 1 trestného zákona, odpor, zápisnicou
o hlavnom pojednávaní zo dňa 26. 05. 2008 - obvinený neprítomný - doručenie vykázané a odročené na
deň 09. 06. 2008, hlavné pojednávanie zo dňa 09. 06. 2008 - obvinený prítomný, zápisnicou z hlavného

pojednávania zo dňa 26. 06. 2008 - obvinený neprítomný - ukladá sa poriadková pokuta 10 000,-- Sk -
uznesením o poriadkovej pokute zo dňa 26. 06. 2008 (č. l. 127 trestného spisu), zápisnicou o hlavnom
pojednávaní zo dňa 14. 08. 2008 - obvinený neprítomný - doručenie riadne a včas vykázané - odročené
na deň 22. 09. 2008, uznesením o uložení poriadkovej pokuty 10 000,-- Sk - uznesením zo dňa 14.
08. 2008 o uložení poriadkovej pokuty, žiadosťou zo dňa 19. 09. 2008 OO PZ Lučenec o doručení

zásielky pre obžalovaného, podaním sťažnosti proti uzneseniu zo dňa 26. 06. 2008 a zo dňa 14. 08.
2008 o poriadkovej pokute zo strany obvineného, zápisnicou o hlavnom pojednávaní zo dňa 27. 11.
2008 - obvinený sa nedostavil - zásielku neprevzal v odbernej lehote - bola vrátená súdu - pojednávanie
odročené na deň 22. 01. 2009, žiadosťou o vypátranie pobytu obvineného, opakovanou žiadosťou zo
dňa 19. 01. 2009, oznámením o pobyte zo strany OO PZ Lučenec zo dňa 19. 01. 2009, zápisnicou o
hlavnom pojednávaní zo dňa 01. 06. 2009 - obvinený neprítomný - odročené pojednávanie na neurčito

za účelom vydania príkazu na zatknutie obžalovaného a vydania uznesenia o skúmanie duševného
stavu obžalovaného, príkazom na zatknutie (č. l. spisu 165) zo dňa 26. 06. 2009, zápisnicou o zatknutí
zo dňa 31. 07. 2009, zápisnicou zo dňa 31. 07. 2009 o výsluchu obžalovaného, ktorý bol predvedený OO
PZ Lučenec, uznesením o vzatí do väzby zo dňa 31. 07. 2009 dňom 31. 07. 2009 o 08.30 h, príkaz na
prijatie do väzby zo dňa 31. 07. 2009, žiadosťou obvineného o prepustene z väzby zo dňa 07. 08. 2009,

uznesením KS-BB č. k. 5TO/256/2009, z ktorého sa zisťuje, že došlo k zrušeniu uznesenia OS Veľký
Krtíš zo dňa 31. 07. 2009 rozhodujúc sám podľa § 80 ods. 1 písm. b/ TP aj keď existujú u obžalovaného
dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ TP prijíma písomný sľub obžalovaného a toho prepúšťa z
väzby na slobodu, ukladá mu povinnosť oznámiť každú zmenu miesta pobytu a povinnosť dostaviť sa
na každé predvolanie súdu zo dňa 25. 08. 2009, písomným sľubom zo dňa 25. 08. 2009 obžalovaného,

príkazom na prepustenie z väzby zo dňa 25. 08. 2009.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že podal na MS SR návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Odporca neuspokojil jeho nárok do šiestich mesiacov odo dňa
prijatia tejto žiadosti.

Z návrhu bolo zistené, že podľa navrhovateľa bol krivo obvinený exekútorom Jurinom pre trestný čin

ohovárania na základe ktorého bolo vznesené obvinenie. V rámci trestného konania bola na neho
uvalená úteková väzba za neprevzatie jednej listovej zásielky a strávil vo väzbe jeden mesiac. V roku
2011 bol rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica oslobodený spod obžaloby. Konanie bolo vedené
na Okresnom súde Lučenec sp. zn. 4T/177/2004 a na Okresnom súde Veľký Krtíš sp. zn. 8T/112/2006.

Navrhovateľ vidí nesprávny úradný postup Okresného súdu Lučenec, Okresného súdu Veľký Krtíš,

Okresnej prokuratúry Lučenec a Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš a Exekútorského úradu JUDr. Jurinu
ako aj OR PZ v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Zb. a to v prieťahoch v trestnom súdnom konaní
od roku 2004 do roku 2011 a v svojvoľnom nezákonnom zásahu súdu, prokuratúry, policajných orgánov
a exekútorského úradu do jeho práv na osobnú slobodu s poukazom na dohovor Hlava I článok 5 ods. 1.

Podľa § 8 ods. 5 písm. b/ zákona č. 514/2003 Zb. má nárok na náhradu škody z dôvodu oslobodenia

spod obžaloby za vzatie do pevnej väzby pre podozrenie z trestného činu ohovárania odôvodnenej
neprevzatím jednej listovej zásielky. Navrhovateľ si uplatnil náhradu škody vo výške ušlej mzdy za
mesiac august 2009 vo výške 800 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 170 000 Eur, ktorú považoval
za primeranú vzhľadom na závažnosť akým trestné konanie zasiahlo do jeho súkromného života, ako
ovplyvnilo život jeho rodiny, jeho pracovné zázemie a spoločenskú reputáciu v mieste jeho bydliska a

pracovného pôsobenia.

Vo svojej výpovedi navrhovateľ uviedol, že náhrady nemajetkovej ujmy sa domáha hlavne z dôvodu
ujmy, ktorá bola spôsobená jeho rodine. Vydával regionálny týždenník Novohradský reflex, bol známy
a to že bol vo väzbe a stíhaný ho veľmi poškodilo. Týždenník vydával od roku 1989 do roku 2006.
Potom vykonával prácu pedagóga na Gymnáziu vo X. M. a v roku 2007 odišiel pracovať do Anglicka,

kde bol jeden rok a potom až do roku 2011 pracoval v Rakúsku, toho času je v Nemecku, vždy v odboresúvisiacom s informatikou. Od 31. 07. 2009 do 25. 08. 2009 bol vo väzbe, bol zavretý bez akéhokoľvek
kontaktu, tri týždne jeho rodina nevedela o tom, kde je ani dôvod. Po prepustení väzby sa zmenil jeho
život v tom, že sa mu ľudia začali vyhýbať, v jeho okolí sa s ním nikto nebavil. Ľudí nezaujíma z akého

dôvodu bol vo väzbe. Prestal byť pozývaný na rôzne akcie, ktorých sa predtým zúčastňoval. Vo väzbe
zaobchádzali s ním ako so zločincom, mal putá, hoci si nebol vedomý, že spáchal nejaký zločin. V
rámci vychádzok zistil, že je medzi ľuďmi, ktorý sa dopustili ťažkých trestných činov. Nemal dovolené
telefonovať,správnymzástupcomsazišielažpotrochtýždňochväzby.Manželkenepovolilisnímžiadny
kontakt.AžpodvochtýždňochjejbolozOSVeľkýKrtíšzaslanéobyčajnouzásielkou,žejevoväzbe.Deň

predtým, ako bol dodaný do väzby, keďže mu vykradli auto bol s ním robený výsluch, boli mu odcudzené
doklady a po uvedenom výsluchu ho rovno zobrali šiesti policajti, že ide na Okresný súd do Veľkého
Krtíša, nikto mu nič nepovedal. Na pojednávaní mu bolo uvedené, že sa vyhýba konaniu. Uvádzal, že
do väzby išiel za neprevzatie jednej súdnej zásielky.

Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy najviac na to doplatila jeho manželka, ktorá bola objednaná na
ťažkú onkologickú operáciu na deň 15. 09. 2009. Psychicky skolabovala, po operácii mala jeden rok

záchvaty a bola jej stanovená diagnóza panická porucha. Odvtedy nevie vyjsť z domu a psychiatri sa
vyjadrili, že tým bude trpieť do konca života. Od polovice roku 2011 nerobí. Musel ísť pracovať, lebo im
bola priznaná hmotná núdza len 130 Eur mesačne.

Náhrady škody vo výške mzdy za mesiac august 2009 vo výške 800 Eur si uplatňuje za zamestnanie v
Rakúsku, kde mal pracovnú zmluvu. Pri výške nemateriálnej ujmy vychádzal zo závažnosti následkov,

ktorémusväzbouvzniklivjehodoterajšomživote,rodinnom,pracovnomajskutočnosť,akotoovplyvnilo
jeho budúce spoločenské uplatnenie. Pochádza z malého mesta, kde sa obyvatelia navzájom poznajú
a informácie týkajúce sa trestného konania sa šíria veľmi rýchlo a často skreslene. Vzatie do väzby
považuje väčšina na roveň odcudzujúceho rozsudku a preukázanie následnej viny je takmer nemožné.
Od neho ako novinára, ktorý prevádzkoval vydavateľstvo si vyžaduje verejnosť úplnú bezúhonnosť a

vzatie do väzby narušilo jeho dobré meno a spoločenský náhľad na jeho osobu. Po prepustení z väzby
zanechal publikačnú činnosť a snažil sa nájsť si nové uplatnenie, čo však nebolo možné vzhľadom na
známu skutočnosť, že bol väzobne stíhaný. Taktiež prišiel o zárobkovú možnosť v zahraničí, nakoľko
zamestnávateľ s ním ukončil pracovný vzťah, keď dňa 01. 08. 2009 nenastúpil do práce bez udania
dôvodu, pričom oznámenie týchto skutočností nebolo objektívne možné.

Čo sa týka vzatia do väzby je zrejmé, že súd pri svojom rozhodovaní vychádzal iba z časti zákonného
ustanovenia § 71 trestného poriadku vytrhnutého z kontextu ,,sa vyhýba trestnému stíhaniu“, nebola
preukázaná dôvodná obava a dôvodnosť väzby nie je naplnená v dôsledku absencie konania
navrhovateľa alebo jeho správania, ktoré by nasvedčovalo tomu, že by ušiel, ujde alebo sa bude
skrývať. Väzba bola nezákonná, nedôvodná a navrhovateľ si väzbu sám privodiť nemohol. Poukázal

na rozhodnutie R8/89 v zmysle ktorého sa na skutočnosť, že sa obvinený nedostavil na hlavné
pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, dostatočne neodôvodňuje obavu, že sa skrýva, aby sa vyhol
trestnému stíhaniu alebo trestu. Prítomnosť obvineného na hlavnom pojednávaní treba predovšetkým
zabezpečiťprostriedkamipredpokladanýmivustanovení§90trestnéhoporiadku.Zmateriáluotrestnom
konaní je zrejmé, že navrhovateľ so súdom komunikoval, svoju neprítomnosť na pojednávaní buď

ospravedlnil alebo uviedol dôvody, pre ktoré sa nedostaví, súdu bola známa skutočnosť, že pracuje v
zahraničí a že nie je možná jeho stála prítomnosť na území Slovenskej republiky a z toho dôvodu nemal
v niektorých prípadoch ani objektívnu možnosť zásielky prevziať. Z jeho konania však nie je možné
vyvodiť, že by ušiel alebo sa skrýval a tak sa vyhýbal trestnému stíhaniu.

Z vyjadrenia odporcu bolo zistené, že navrhovateľ sa domáha od odporcu zaplatenia sumy titulom

náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánov činných v trestnom konaní, a to
spôsobovaním prieťahov v konaní a rozhodnutím o väzbe, a to podľa § 8 ods. 5 písm. b/ zákona č.
514/2003 Zb. Postupom súdov a prokuratúry v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp.
zn. 4T/177/2004 a Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 8T/112/2006 a uznesením Okresného súdu
Veľký Krtíš o vzatí navrhovateľa do väzby zo dňa 31. 07. 2009 č. k. 8T/112/2006 mu mala vzniknúť

materiálna a nemateriálna ujma.Na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je
potrebné kumulatívne splnenie troch zákonnom predpokladaných podmienok, a to, aby nastala udalosť,
ktorá môže mať alebo má za následok vznik škody. Príčinná súvislosť medzi skutočnosťou, ktorej

následkom má byť utrpená škoda a škodou. V konaní o náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o
väzbe môže byť úspešný len ten navrhovateľ, ktorý preukáže, že boli splnené podmienky, a to všetky
tri skutočnosti zároveň. Nie je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za škodu a nestačí
iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti ale vyžaduje sa dôkaz o jej existencii. Rovnako je potrebné
preukázať, že orgán verejnej moci postupoval v rozpore so zákonom a práve v dôsledku takéhoto

konania navrhovateľ utrpel škodu. Odporca mal za to, že v danom prípade nedošlo k naplneniu
zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody a navrhovateľ nepreukázal nesprávny
úradný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov ako ani vznik škody v rozsahu, v akom si ho
nárokuje. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní príčinnej súvislosti medzi konaním,
respektíve rozhodnutím orgánov verejnej moci a vznikom prípadnej ujmy na jeho strane. Odporca má
za to, že bola naplnená dikcia § 8 ods. 6 písm. a/ zákona č. 514/2003 Zb. podľa ktorej navrhovateľovi

nevzniká právo na náhradu škody za rozhodnutie o väzbe a preto navrhol návrh zamietnuť.

Navrhovateľ odvodzuje svoj nárok z uznesenia Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 8T/112/2006 zo dňa
31. 07. 2009, ktorým bolo rozhodnuté o vzatí navrhovateľa do väzby podľa navrhovateľa za neprevzatie
jednej listovej zásielky. Keďže neskôr bol navrhovateľ spod obžaloby rozsudkom Okresného súdu Veľký
Krtíš zo dňa 14. 01. 2011 č. k. 8T/112/2006-351 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica

zo dňa 17. 05. 2011 č. k. 5TO/93/2011 oslobodený, považuje vykonanú väzbu za nedôvodnú a v
tejto súvislosti sa domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej väzbou. Zároveň namieta i
neprimeranú dĺžku trestného konania.

Je nepochybné, že trestné stíhanie a v jeho rámci výkon väzby predstavujú vážny zásah do osobnej
slobody jednotlivca a vyvolávajú i ďalšie negatívne dopady na jeho osobný život a tie, ktoré sú

realizované v rozpore so zákonom sú spôsobilé vyvolať popri vzniku materiálnej škody aj nemateriálnu
ujmu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č. k. 5Cdo/150/2003 zo dňa 20. 10. 2005 vyslovil
právny názor, že pozbavenie osobnej slobody, ktorá je ústavne chránená článkom 17 Ústavy SR má
svoj ústavný rámec a presné pravidlá a teda je za splnenia určitých predpokladov legitímne. Do väzby
možno vziať len osobu, proti ktorej bolo vznesené obvinenie a len na základe rozhodnutia súdu. Preto

ak v čase zásahu sú splnené zákonom predvídané podmienky ide o zásah zákonný a oprávnený.
Za predpokladu, že v dôsledku dôkazných skutočností je trestné stíhanie voči obvinenému zastavené
nemožno rozhodnutie o väzbe následne považovať za rozhodnutie, ktorým došlo k neoprávnenému
zásahu do práv osoby. Vzatie obvineného do väzby za splnenie zákonných predpokladov je ústavou
dovoleným prostriedkom dočasného obmedzenia osobných slobôd osoby dôvodne podozrivej a

obvinenej zo spáchania trestného činu, ktorého účelom je zabrániť možnému pokračovaniu v páchaní
trestnej činnosti, vyhýbaniu sa trestnoprávnej zodpovednosti alebo vyvíjaniu aktivít smerujúcich k
možnému ovplyvňovaniu objektívneho prešetrenia vzneseného obvinenia. Väzba nie je rozhodnutím o
vine obvineného, ide o dočasné obmedzenie vykonávané v nevyhnutnej miere na dosiahnutie účelu.
V trestnom poriadku sú upravené formálne a materiálne podmienky väzby. Formálnymi podmienkami

je úprava procesného postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdu, procesných úkonov iných
oprávnených osôb a materiálnymi podmienkami sa rozumejú hmotnoprávne predpoklady väzby. Účelom
tzv. útekovej väzby je zabezpečenie obžalovaného pre potreby trestného konania, teda jeho účasť na
úkonoch ak je dôvodné podozrenie, že sa trestnému stíhaniu účelovo vyhýba.

Z uznesenia Okresného súdu Veľký Krtíš o vzatí navrhovateľa do väzby je zrejmé, že v čase

rozhodovania o väzbe boli splnené všetky formálne zákonné predpoklady ako i materiálne podmienky
pre uvalenie väzby, ktoré v spojení so správaním navrhovateľa, ktorý sa opakovane napriek
predvolaniam neustanovoval na súdom nariadené úkony, dali súdu reálny základ pre rozhodnutie vziať
navrhovateľa do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a/, t/, p/. Väzba bola odôvodnená i tým, že
navrhovateľ sa opakovane nedostavoval na hlavné pojednávanie, niekoľkokrát zmaril jeho vykonanie,

za čo bol postihovaný i ukladaním poriadkových pokút, ktoré sa minuli účinkom. V čase rozhodovania o
väzbe mal pracovať navrhovateľ mimo územia SR, pričom súdu neuviedol adresu zamestnávateľa ani
miesto výkonu práce a súd mal za dôvodnú i obavu, že v ďalšom priebehu konania sa bude vyhýbať
účasti na hlavnom pojednávaní. Na sťažnosť navrhovateľa podaný proti uzneseniu o väzbe Krajský súdBanská Bystrica uznesením zo dňa 25. 08. 2009 č. k. 5TO/256/2009 uznesenie o väzbe zrušil, avšak
len na základe prijatia písomného sľubu navrhovateľa, že si splní povinnosti a obmedzenia uloženému
súdom, a to ohlási súdu každú zmenu pobytu a dostaví sa na každé predvolanie súdu. Zároveň krajský

súd uviedol, že obžalovaný musí v ďalšom priebehu konania poskytnúť potrebnú zákonom určenú
súčinnosť a splniť si povinnosti uloženému súdom, inak môže byť opätovne vzatý do väzby. Z uvedeného
vyplýva, že Okresný súd Veľký Krtíš postupoval plne v súlade s príslušnými ustanoveniami trestného
poriadku, vychádzal z náležite zisteného skutkového stavu, ktorý odôvodňoval oprávnenosť uvalenia
väzby a jej trvanie bolo primerané okolnostiam prípadu i účelu jej nariadenia. Uvedené je potvrdené i

uznesením Krajského súdu Banská Bystrica, ktorý síce uznesenie o vzatí väzby zrušil, avšak na základe
prijatia písomného sľubu navrhovateľa vyššie uvádzaného.

Rozhodnutie o vzatí navrhovateľa do väzby bolo vydané v súlade so zákonom, nejedná sa o nezákonné
rozhodnutie, v časti návrhu o náhradu škody spôsobenej navrhovateľovi jeho vzatím do väzby má
odporca za to, že v danej veci je naplnená dikcia § 8 ods. 6 písm. a/ zákona č. 514/2003 Zb. v zmysle
ktorej navrhovateľovi nevzniká právo na náhradu škody z dôvodu, že si vzatie do väzby zavinil sám

svojím konaním. Pre posúdenie miery zavinenia navrhovateľa na uvalení väzby je rozhodujúci zistený
skutkový stav a konanie v čase pred rozhodnutím o väzbe neskôr vykonané dôkazy a novozistené
skutočnosti, ktoré vedú k prepusteniu z väzby, prípadne i oslobodeniu spod obžaloby nemôžu mať vplyv
na hodnotenie stavu veci v čase rozhodovania o väzbe (uznesenie NS ČR č. k. 25Cdo/2113/2006),
zavinenie obvineného na vzatí do väzby v zmysle citovaného ustanovenia znamená, že jeho zavinené

konanie aspoň vo forme nevedomej nedbanlivosti bolo dôvodom k podaniu a vyhoveniu návrhu na vzatie
do väzby. Z odôvodnenia uznesení Okresného súdu Veľký Krtíš v spojení s rozhodnutím Krajského
súdu Banská Bystrica, ale aj z obsahu trestného spisu je zrejmé, že navrhovateľ pred rozhodnutím
o jeho väzbe sa účelovo vyhýbal trestnému stíhaniu a svojím konaním tak vyvolal stav zakladujúci
existenciu väzobného dôvodu. Trestné stíhanie sa viedlo od vydania uznesenia o vznesení obvinenia

zo dňa 11. 08. 2004, pričom Okresný súd Lučenec pristúpil k uvaleniu väzby až v roku 2009 potom,
čo navrhovateľ opakovane a bez ospravedlnenia sa nedostavoval na nariadené termíny hlavných
pojednávaní, na ktoré bol aj riadne predvolaný a to ani po viacnásobnom uložení poriadkovej pokuty.
Navrhovateľ svojím konaním nepreberaním alebo oneskoreným preberaním predvolaní zmaril vytýčené
pojednávania, opakovane bol upozorňovaný na dôsledky nerešpektovania týchto predvolaní, napriek

tomu svoje konanie spočívajúce v nezúčastňovaní sa na úkonoch trestného konania nezmenil. Odporca
považuje návrh za nedôvodný a priznaniu nároku bráni § 8 ods. 6 písm. a/ zákona.

Navrhovateľ popri uvalení nedôvodnej väzby namieta i nesprávny úradný postup - prieťahy v trestnom
konaní, v dôsledku ktorých mu mala vzniknúť nemajetková ujma, za ktorú požaduje peňažnú náhradu.
Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je orgánom príslušným na ustálenie zásahu do

ústavov garantovaného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a prípadné priznanie
zadosťučinenia za porušenie tohto práva. Účastník súdneho konania má podľa § 62 ods. 1 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch právo podať sťažnosť na postup súdu pre porušenie práva na verejné
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, kde príslušným na vybavenie je predseda súdu. Zároveň
má právo účastník obrátiť sa prostredníctvom ústavnej sťažnosti na Ústavný súd SR, ktorý ako súdny

orgán môže konštatovať porušenie článku 48 ods. 2 Ústavy SR a až na základe takto ustáleného
porušenia práva príslušným orgánom je možné v samostatnom konaní o náhradu škody skúmať, či
vznikla účastníkovi škoda. Navrhovateľ nepreukázal, že by postupom súdov dochádzalo k zbytočným
prieťahom. Z návrhu nie je zrejmé, že by navrhovateľ aktívne smeroval svoje snaženie k odstráneniu
namietaných pochybení súdu, urgenciou vytýčenia pojednávania, sťažnosťou na prieťahy, prípadne

ústavnou sťažnosťou. Z obsahu trestného spisu vyplýva, že to bol navrhovateľ, ktorý svojím konaním
v podobe opakovaných námietok zaujatosti voči sudcom a osobnými invektívami voči sudcom ako i
vyhýbanímsaúkonomtrestnéhokonaniaspôsobovalzbytočnépredlžovaniekonania.Žiadosťonáhradu
nemajetkovej ujmy sa javí ako účelová a ničím nepodložená. Pre priznanie nároku vyžaduje sa nielen
preukázanie samotných prieťahov alebo aj preukázanie vzniku škody s prihliadnutím na § 17 ods. 3

zákona v príčinnej súvislosti medzi neodôvodnenými prieťahmi a škodou. Nie vždy totiž v dôsledku
prieťahov v konaní automaticky dochádza i k vzniku škody poprípade nemajetkovej ujmy.

Odporca mal za to, že navrhovateľ nesplnil zákonné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody,
keďže nepreukázal nezákonnosť a nedôvodnosť väzby v konaní ako ani nesprávny úradný postuporgánov verejnej moci, a to nedôvodnené prieťahy v konaniach a nepreukázal samotný vznik škody ani
inej ujmy, ktorú mal utrpieť v dôsledku činnosti orgánov verejnej moci ako ani príčinnú súvislosť medzi
rozhodnutím, postupom orgánu a prípadnou škodou. V prípade rozhodnutia o väzbe bola objektívne

naplnená dikcia § 8 ods. 6 písm. a/ zákona č. 514/2003 Zb. o väzbe z dôvodu zavinenia obvineného,
ktorá vylučuje vznik nároku na náhradu škody.

Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ sa môže svojho nároku domáhať len z titulu nezákonného
rozhodnutia a čo sa týka náhrady, či už materiálnej alebo nemateriálnej ujmy nepreukázal, či bol
zamestnaný, poberal mzdu za uvedené obdobie, ktoré žiada uhradiť a čo sa týka nemajetkovej ujmy

poukazuje na viac okolností, ktoré považuje za zásah a nie je zrejmé s akým konaním to spája, či s
rozhodnutím o väzbe alebo s nesprávnym úradným postupom. Čo sa týka, že mu bol blokovaný majetok
nie je zrejmé, či v priebehu a v súvislosti s trestným stíhaním. Uvádza, že sa nemohol uplatniť v regióne
a od roku 2006 žil v zahraničí. Nie je zrejmé ako mal výkon väzby vplyv na jeho procesné uplatnenie
a pokiaľ uplatňuje náhradu za zhoršený zdravotný stav manželky nebola preukázaná príčinná súvislosť
s väzbou alebo trestným stíhaním.

Na pojednávaní dňa 17. 10. 2013 navrhovateľ uviedol, a to po oboznámení trestného spisu Okresného
súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T/112/2006, že pokiaľ aj boli nariadené hlavné pojednávania nevedel za čo je
trestne stíhaný. Žiadal, aby mu to bolo oznámené, pre aký skutok je stíhaný, čo vyplýva aj zo spisu. Ak
žiadal zmenu termínu na inú hodinu, nebolo mu vyhovené, tak sa pojednávania nezúčastnil. Má za to,
že išlo o šikanovanie jeho osoby. Stalo sa, že aj keď bol prítomný, pojednávanie bolo zrušené“.

Proti rozsudku odvolanie podal navrhovateľ. V odvolaní zopakoval už v konaní prednesené tvrdenia
o tom, z čoho vyvodzuje svoje nároky. Uviedol, že bol obvinený a obžalovaný z ohovárania
bez preukázania naplnenia skutkovej podstaty trestného činu ohovárania. Obžaloba dôkazovo
nepreukázala, že jeho výrok bol nepravdivý a že došlo k ujme. Súd obžalobu zamietol v celom rozsahu
to znamená, že bola nezákonná.

Napriek nekompletnej a nezákonnej obžalobe súd vydal v merite dva trestné rozkazy. Ide o nezákonné
rozhodnutie, pretože nikto nemôže byť dvakrát súdený za tú istú vec. Súd vytýčil hlavné pojednávanie,
na ktorom navrhovateľ nepoprel skutok - svoj písomný návrh na odškodnenie, ktorý mal ohovoriť
exekútora Jurinu. V súdnom konaní opäť nebola preukázaná ujma ani nepravdivosť výroku. Vzhľadom
k tomu, že súd nemal čo riešiť, sudkyňa Strašková nedôstojným urážaním provokovala navrhovateľa,

aby ju napadol a tak vznikol dôvod na jeho väzbu. Ak ani to nevyšlo, za jeho neprevzatú zásielku uvrhla
ťažkého zločinca - navrhovateľa do pevnej útekovej väzby. Väzbu a obvinenie zrušil krajský súd - ďalšie
nezákonné rozhodnutie okresného súdu. Tri nezákonné rozhodnutia v rade a sudkyňa Záturecká svojim
rozhodnutím ich posúdila ako zákonné. Z toho navrhovateľ vyvodil, že „... ide o dôkaz súčasnej úrovni
slovenskej justície, pre ktorú je zákon iba zdrapom papiera, morálka, svedomie a elementárna úcta k

človeku, neznáme atribúty. Rozsudok je verejnou neospravedlniteľnou hanbou slovenského súdnictva“.
Záverom navrhovateľ navrhol vyniesť „rozsudok: Súd v celom rozsahu ruší rozsudok zo dňa 07. 11. 2013
a priznáva náhradu škody navrhovateľovi vo výške 170 800 €“.

Po preštudovaní veci odvolací súd zistil, že navrhovateľ si uplatňuje nároky podľa zákona č. 514/2003
Z. z.

Podľa § 3 ods. 1 zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutým, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej
slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, d) nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa
§ 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla vobčianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu
spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti
vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je, ako právnická osoba v zmysle § 35 ods. 1 zák. č.
575/2001 Z .z. samostatným subjektom s vlastnou právnou subjektivitou a procesnou spôsobilosťou,
ktorý môže vo vymedzených prípadoch vstupovať vo svojom mene do právnych vzťahov s inými
fyzickými a právnickými osobami, a v prípadnom súdnom spore vystupovať samostatne ako procesná
strana. Nie je teda vylúčené, aby Ministerstvo spravodlivosti malo postavenie účastníka konania a to tak

na strane žalobcu ako aj na strane žalovaného. V konaní o náhradu nárokov podľa ustanovení zákona
č. 514/2003 Z. z. však Ministerstvo spravodlivosti SR nekoná za seba ako samostatný subjekt, ale koná
v mene subjektu, ktorý má byť žalovaný, teda Slovenská republika.

Navrhovateľ uplatnil svoj nárok proti Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Táto situácia
zakladá stav nedostatku vecnej legitimácie účastníka na strane žalovaného (viď citované ustanovenie
zákona č. 514/2003 Z. z.).

V zmysle ust. § 213 ods. 2 OSP pretože odvolací súd dospel k názoru, že vec treba v prvom rade posúdiť
z hľadiska otázky vecnej pasívnej legitimácie, ktorá pri doterajšom rozhodovaní nebola riešená, vyzval
účastníkov konania, aby sa k možnému posúdeniu tohto ustanovenia vyjadrili.

K výzve súdu sa obaja účastníci vyjadrili.

Navrhovateľ podal „návrh na zámenu odporcu z dôvodov zabezpečenia dostatku pasívnej vecnej

legitimácie“. Uviedol, že vzhľadom k uvedenému, že Ministerstvo spravodlivosti SR ako odporca môže
mať nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, preto navrhovateľ navrhuje zámenu odporcu. Uvedená
zámena účastníkov konania zabezpečí dostatok pasívnej vecnej legitimácie.

Odporca oznámil, že pokiaľ žalobca uplatnil svoj nárok proti Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej
republiky, takéto vymedzenie žalovaného netrpí žiadnou vadou podľa OSP, ale zakladá stav nedostatku

vecnej legitimácie účastníka konania na strane žalovaného, je samo o sebe dôvodom na zamietnutie
návrhu.Odporcavšakvosvojomstanoviskuzdôraznil,ževyhodnoteniežalobyakonedôvodnejzdôvodu
nepreukázanianaplneniahmotnoprávnychpodmienokvznikuzodpovednostizaškodupodľaustanovení
zákona č. 514/2003 Z. z. je vecne správne a aj z tohto dôvodu navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa v
celom rozsahu potvrdiť. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky však nie je zodpovednostným

subjektom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. a teda nie je ani pasívne vecne legitimované pre toto konania,
čo je vo vzťahu k splneniu základných hmotnoprávnych podmienok vzniku zodpovednosti za škodu
irelevantná, a len zvýrazňuje (posilňuje) vecnú správnosť výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. Návrh navrhovateľa na zámenu účastníkov zamietol a rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdil ako vo výroku vecne správny.

Podľa ust. § 92 ods. 4 OSP za súhlasu účastníkov môže súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo odporca z
konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Ak má byť takto zamenený navrhovateľ, treba,
aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto vstúpiť.

Zámena účastníkov je teda v zásade možná a to ako na strane navrhovateľa tak aj na strane odporcu.Je nepochybné, že nositeľom právnej povinnosti nárokov uplatňovaných žalobou nie je Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, ale Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
SR.

Navrhovateľ mohol navrhnúť zámenu účastníkov konania kedykoľvek v konaní pred súdom prvého
stupňa. Súd by o tejto zámene bol rozhodol a bezpochyby by ju bol pripustil.

Podľa ust. § 216 ods. 1 OSP ustanovenia § 92 ods. 1 až 4, § 97 a § 98 pre odvolacie konanie
neplatia. Je totiž vylúčené použitie týchto ustanovení v odvolacom konaní. V odvolacom konaní je
vylúčené pripustenie účastníka do konania, zámena účastníka (nie však zmena účastníka), vzájomná
žaloba a započítavacia námietka. Uplatnením týchto ustanovení by mohol byť ohrozený samotný účel

odvolacieho konania a novými návrhmi a skutočnosťami by dochádzalo len k predlžovaniu konania.

Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie odvolací súd zámenu účastníkov konania v odvolacom
konaní nepripustil a návrh na takýto postup zamietol.

Odvolací súd sa však v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, pokiaľ
tento vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú z dôvodu nepreukázania naplnenia hmotnoprávnych podmienok

vzniku zodpovednosti za škodu podľa ustanovení zákona č. 524/2003 Z. z. V prvom rade ale musel
súhlasiť so zamietajúcim výrokom súdu prvého stupňa, pretože navrhovateľ neuplatnil svoje nároky
žalobou proti subjektu, ktorý by podľa zákona č. 514/2003 Z. z. mohol byť nositeľom právnej povinnosti.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodované, pretože žiaden z účastníkov si nárok na náhradu
trov odvolacieho konania neuplatnil.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.