Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. máj 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/244/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213208808
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4213208808.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska
5, proti odporkyni: Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., A. XXXX/XX, o zaplatenie 2.807,92 eura s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 30. 01. 2014
č.k. 14C/170/2013-32, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odmietol podanie navrhovateľa zo dňa 19. 04. 2013, ktorým
sa voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 2.807,92 eura s príslušenstvom. Rozhodol tak v intenciách
§ 43 ods. 2 OSP po zistení, že podanie navrhovateľa nebolo dostatočne skutkovo zdôvodnené a
navrhovateľ i napriek výzve súdu realizovanej uznesením zo dňa 10. 12. 2013 neodstránil vady podania,

hoci bol poučený o následkoch neodstránenia vád v stanovenej lehote.

Toto rozhodnutie včas podaným odvolaním napadol navrhovateľ, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec i nesprávne právne
posúdil. Nestotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že jeho podanie nemá náležitosti uvedené v §

79 ods. 1 OSP v spojení s § 42 ods. 3 OSP, keď okrem iného v návrhu presne, určito a zrozumiteľne
vyjadril, čoho sa ním domáha voči odporkyni a to zaplatenia konkrétnej peňažnej sumy špecifikovanej v
návrhu. Mal za to, že absencia presnej špecifikácie jednotlivých peňažných nárokov tvoriacich žalovanú
sumu nemá za následok, že súd nemá dostatok údajov pre vymedzenie predmetu konania po skutkovej
stránke, pričom vo svojom návrhu označil i jednotlivé položky, konkretizoval ich výšku a to v súlade s
výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu. Naviac v návrhu označil dôkazy, ktoré navrhol vykonať a z

ktorých jasne vyplývajú jeho tvrdenia a tieto tvorili i prílohu jeho návrhu. Súd mal preto o danej veci riadne
konať a rozhodnúť s tým, že pokiaľ by v niektorej časti neuniesol dôkazné bremeno, mal v tejto časti
jeho návrh zamietnuť. Taktiež uviedol, že o istine mal súd rozhodnúť podľa § 172 ods. 1 OSP vydaním
platobného rozkazu a zostávajúcu časť peňažného nároku vylúčiť na samostatné konanie, resp. vo veci
nariadiť pojednávanie. Taktiež dal do pozornosti i presné znenie ust. § 43 ods. 2 OSP, podľa ktorého
podmienkou pre odmietnutie podania je, že účastník v lehote podanie neopraví alebo nedoplní a pre

uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, ktorá však v danom prípade nebola splnená. V
tejto súvislosti poukázal i na v odvolaní označené rozhodnutia krajských súdov v obdobných veciach.
Uzavrel, že odmietnutím jeho návrhu došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania, pretože
sa od neho vyžadovali procesné povinnosti, ktoré nie sú mu uložené priamo procesným právom a teda
odmietnutie jeho podania bolo protiústavné.Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
jeho odvolanie je dôvodné.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP odvolací súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi znemožňuje realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O postup odnímajúci účastníkovi možnosť
pred súdom konať ide tiež vtedy, ak súd podľa § 43 ods. 2 OSP odmietne podanie, hoci podmienky

pre tento postup nie sú dané. Rovnako tak k tomu dochádza v prípade, že rozhodnutie súdu je
nepreskúmateľné pre nedostatok jeho odôvodnenia.

Keďže súd okrem prípadov uvedených v zákone (§ 81 ods. 1 OSP) nezačína konanie z vlastnej iniciatívy,
ale na podnet účastníka, je zásadne vecou toho, kto navrhuje začatie konania, aby návrh prispôsobil
po stránke formulačnej a obsahovej. V zmysle § 79 ods. 1 OSP totiž návrh má okrem všeobecných

náležitostí (§ 42 ods. 3 OSP) obsahovať meno, priezvisko, príp. aj dátum narodenia, telefonický kontakt,
bydlisko účastníkov, príp. ich zástupcov, údaje o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa
navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,

návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené.

Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou návrhu je žalobný petit. V ňom navrhovateľ uvádza, ako by
podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň
stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť.
Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky,

rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudku. Presný a určitý petit je
síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne
vymedzených prípadoch (§ 153 ods. 2 OSP), to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska obsahu
petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha. V žiadnom prípade to ale
neznamená, že by súd pri svojom rozhodovaní bol do najväčších podrobností viazaný výrazovými

prostriedkami použitými v texte petitu alebo jeho doslovným znením (vrátane slov, slovných spojení,
ba dokonca aj eventuálnych gramatických chýb) a že by sa prípadnou odlišnou formuláciou vo výroku
svojho rozhodnutia, než zodpovedá odlišnému zneniu navrhovaného petitu, dopúšťal procesnej vady.
Naopak tam, kde je to potrebné, je dokonca povinnosťou súdu upraviť formulačne petit návrhu tak, aby
zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom

výkonu rozhodnutia.

Tieto závery vyplývajú z ust. § 79 ods. 1 OSP, ktoré nevyžaduje, aby navrhovateľ po stránke formálnej
do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia. Z jeho doslovného
znenia je totiž zrejmé, že za postačujúce považuje, ak navrhovateľ v návrhu vyjadrí podstatu (zmysel)
toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu domáha. Petit návrhu tak, ako ho

navrhovateľ formuluje v podanom návrhu alebo neskôr v priebehu konania je súd povinný posudzovať
čisto z hľadiska obsahového (t. j., či je v ňom dostatočne, presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo
navrhovateľ žiada). Súd totiž do výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne navrhovateľom
naformulovaný petit návrhu, môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a
nemenia jeho zmysel.

Podľa § 43 ods. 1 veta prvá, druhá OSP sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve
účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú
určí, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.Ak účastník v lehote podľa ods. 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v
konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie
konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa ods.

1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní
proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal (§ 43 ods. 2 OSP).

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že dňa 19. 04. 2013 bol súdu prvého stupňa doručený
návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporkyni domáha zaplatenia sumy 2.807,92 eura, úroku z
omeškania vo výške 129,34 eura a úroku z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 1.553,20 eura od

24. 10. 2012 do zaplatenia z titulu záväzkového vzťahu, ktorý bol medzi účastníkmi založený Zmluvou
č. 2302645559 uzatvorenou právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou dňa 10. 03. 2008. K
svojmu návrhu navrhovateľ pripojil i žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty U., Obchodné podmienky
Všeobecnejúverovejbanky,a.s.prevydanieapoužívaniekreditnýchplatobnýchkarietprefyzickéosoby
občanov, Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 25. 06. 2012, Zmluvu o
postúpení pohľadávok zo dňa 08. 12. 2011 uzavretú medzi navrhovateľom a U., a.s. a prílohu k tejto

zmluve a Pokus o zmier zo dňa 26. 03. 2013. Uznesením zo dňa 19. 08. 2013 č.k. 10Ro/259/2013-13
súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa, aby v lehote 10 dní od jeho doručenia svoj návrh doplnil o
špecifikáciu istiny vo výške 1.553,20 eura, úroku z omeškania vo výške 455,41 eura, riadneho úroku
vo výške 776,07 eura, ostatného príslušenstva vo výške 23,24 eura, o splátkový kalendár odporcu,
o prehľad prijatých platieb odporcu, o špecifikáciu započítania prijatých platieb odporcu - či sa platby

započítali na istinu alebo na úroky, prípadne aká časť bola započítaná na istinu a aká na úroky a
o oznámenie, akou úrokovou sadzbou boli úročené splátky odporcu, ak sa úroková sadzba menila
s presným rozpisom, kedy a ktorá splátka sa úročila, akou sadzbou a prečo. Zároveň ho poučil i o
tom, že v prípade nedoplnenia podania v písomnej forme podľa požiadaviek súdu môže predmetné
podanie odmietnuť podľa § 43 ods. 2 OSP alebo nariadiť pojednávanie bez vydania platobného rozkazu.

Na výzvu súdu prvého stupňa reagoval navrhovateľ podaním zo dňa 04. 09. 2013, ktorým požiadal
o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k jeho výzve, pretože k relevantnému vyjadreniu sa je potrebné
vyžiadať listiny od pôvodného veriteľa. Súd prvého stupňa následne opätovne uznesením zo dňa
10. 12. 2013 č.k. 14C/170/2013-29 vyzval navrhovateľa podľa § 43 ods. 1 OSP na odstránenie vád
podania v lehote 10 dní od jeho doručenia, pričom odstránenie vád požadoval v pravdivom opísaní

rozhodujúcich skutočností a to v skutkovom zdôvodnení návrhu, v položkovitom uvedení, akú sumu,
z akého právneho dôvodu a na základe akého skutkového deja si uplatňuje (položkovite špecifikovať
uplatnenú istinu, úroky, sankčné úroky, ostatné príslušenstvo a podrobne rozpísať spôsob výpočtu
uplatnenej pohľadávky), v uvedení sumy odporkyňou už uhradenej (do kedy uhrádzala splátky a v akej
výške) a ako bola uhradená suma započítaná na jednotlivé nároky aj s poučením o odmietnutí podania

v prípade, že toto nebude v stanovenej lehote opravené alebo doplnené. Predmetné uznesenie prevzal
právny zástupca navrhovateľa dňa 02. 01. 2014 a v súdom stanovenej lehote zostal nečinný.

Pokiaľ súd prvého stupňa za danej procesnej situácie následne postupoval v intenciách § 42 ods. 3 OSP
a podanie navrhovateľa odmietol, pre takýto jeho postup neboli splnené zákonné predpoklady. Na záver
súdu o odmietnutí podania, ktoré by podľa obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania v zmysle §

42 ods. 3 OSP totiž musia byť súčasne splnené viaceré podmienky a to výzva súdu, náležité poučenie,
uplynutie stanovenej lehoty na opravu alebo doplnenie, pasivita alebo chybný postup účastníka pri
realizácii poučenia a záver o tom, že výsledok je nemožnosť súdu pokračovať v konaní. I v prípade, že
v súdom určenej lehote účastník by bol pasívny, resp. by neodstránil vady návrhu, k odmietnutiu jeho
podania by bolo možné pristúpiť len za situácie, že existencia nedostatkov návrhu je takého charakteru,

ktorý bráni súdu pokračovať v ďalšom konaní. Bude tomu tak najmä v prípadoch, ak z obsahu návrhu
nemožnozistiť,čohosanavrhovateľdomáhavočiodporcoviaakápovinnosťodporcuzodpovedátomuto
právunavrhovateľaaleboakneobsahujeuvedenieskutočností,zktorýchodvodzujesvojeprávo,ktorého
ochrany sa domáha a to aspoň v takom rozsahu, aby bolo možné posúdiť totožnosť veci, pričom v tomto
smere je potrebné vychádzať zo záverov už zhora uvedených. Možnosťou pokračovať v konaní v tomto

zmysle je možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok, ktorými sú neodstrániteľné
alebo neodstránené nedostatky návrhov, musí ísť o prekážky pre akýkoľvek ďalší postup všeobecného
súdu (pozri napr. IV. ÚS 1/02).Hodnotiac predmetnú vec z hľadiska vyššie popísaných aspektov, odvolací súd sa nestotožnil so
záverom súdu prvého stupňa, že sú dané zákonné podmienky pre odmietnutie podania navrhovateľa
pre existenciu nedostatkov brániacich mu v konaní pokračovať, ktoré naviac v odôvodnení rozhodnutia

ani nekonkretizoval. Navrhovateľ totiž v návrhu označil účastníkov konania tak, že nie sú pochybnosti
o ich identite, uviedol i výšku peňažného plnenia, ktorého sa voči odporkyni domáha a z obsahu jeho
návrhu nad akúkoľvek pochybnosť vyplývajú i dôvody, na ktorých svoj nárok zakladá. Posudzujúc
návrh navrhovateľa v kontexte i s pripojenými listinnými dôkazmi, takto presne, určito a zrozumiteľne
vyjadril, čo žiada, z ktorého dôvodu niet prekážky brániacej súdu pokračovať v ďalšom konaní, pričom

opodstatnenosťou jeho návrhu sa bude musieť zaoberať súd prvého stupňa až pri rozhodovaní vo veci
samej. Dôvodne preto navrhovateľ namietal, že odmietnutím jeho podania bola znemožnená realizácia
jeho procesného práva na to, aby súd konal ďalej o návrhu a že teda v predmetnom konaní došlo
k procesnej vade podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, ktorá je dôvodom, pre ktorý odvolací súd musí
napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť. Rozhodnutie, ktoré bolo vydané v konaní postihnutom tak závažnou
procesnou vadou, totiž nemôže byť považované za správne.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.
1 písm. f/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP), v ktorom bude úlohou súdu
prvého stupňa vec prejednať a rozhodnúť o návrhu navrhovateľa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.