Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Beáta Čupková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/896/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812223905
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812223905.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa D. H. N., s.r.o., so sídlom K. 5, G., F. XX XXX XXX,
zastúpený Y. H., s.r.o., so sídlom K. 5, G., F. XX XXX XXX proti odporcovi Z. H., bytom K. XXX/XX, Q.,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa E., F. XX
XXX XXX, so sídlom J.. X. 5, K., zastúpeného Z.. M. U., advokátom, so sídlom J. H. X/A, X., o zaplatenie
233,96 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k.
5C/79/2013-117 zo dňa 16. septembra 2013, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 16,11 Eur, k rukám
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. M. U., advokáta, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil, rozhodol o vrátení súdneho poplatku
navrhovateľovi, odporcovi náhradu trov konania nepriznal a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 58,78 Eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 03.12.2012 domáhal zaplatenia 233,96 Eur s príslušenstvom.
Dňa 22.04.2013 vedľajší účastník na strane odporcu podal vyjadrenie k návrhu, v ktorom namietal
neprijateľnosť zmluvných podmienok a vzniesol námietku premlčania, navrhol žalobu
v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania za dva právne úkony. Podaním zo dňa
11.09.2013 a doplneným dňa 16.09.2013 navrhovateľ oznámil, že svoj návrh berie v celom rozsahu
späť, navrhuje konanie vo veci zastaviť a nepriznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. S
poukazom na § 96 ods. 1 O.s.p. súd konanie zastavil. O náhrade trov konania súd rozhodol
podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že
konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Návrh navrhovateľa nebol podaný dôvodne, a
to s prihliadnutím k vznesenej námietke premlčania zo strany vedľajšieho účastníka a pre neprijateľnosť
zmluvných podmienok. Navrhovateľ svoj návrh vzal späť a z procesného hľadiska zásadne
platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania odporcu, resp. vedľajšieho
účastníka. Vedľajší účastník v konaní riadne hájil práva odporcu, na strane ktorého vystupuje, namietal
neprijateľnosť zmluvných podmienok, vo veci vzniesol námietku premlčania a následne došlo zo strany
navrhovateľa k späťvzatiu návrhu. Z toho mal súd za zrejmé, že u vedľajšieho účastníka
šlo o účelne vynaložené trovy konania, a preto navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovitrovyprávnehozastúpeniapodľa§10ods.1,§14ods.1a§15písm.a)vyhláškyč.655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, a to vo výške 58,78 Eur (prevzatie a príprava
zastúpenia 21,58 Eur + režijný paušál 7,81 Eur, vyjadrenie 21,58 Eur + režijný paušál 7,81 Eur).Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby krajský súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania
vo výške 22,32 Eur. Uviedol, že cieľom vedľajšieho účastníka je kolektívna ochrana spotrebiteľov.
Navrhovateľ zastával názor, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť z podstaty svojej
existencie schopné samé poskytnúť právnu pomoc v spotrebiteľských sporoch. Podľa údajov registrácie
Ministerstva vnútra SR má združenie členov, ktorí majú právnické vzdelanie, pričom združenie môže
podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. využívať aj podporu ministerstva. V tomto smere poukázal na
rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5Co 26/2012 a 3Cob 259/2011, ktorý v obdobných
prípadoch vedľajšiemu účastníkovi trovy konania nepriznal. Citoval z dôvodovej správy k zákonu č.
384/2008 Z. z. a vyvodil, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa na
tento účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc.
Poukázalnato,žezdruženievstupujedomnožstvakonaníbezohľadunaichstavavôľuodporcu,pričom
pred oznámením o vstupe do konania nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Združenie
opakujeprocesnépodanianadbytočne,bezuvedenianovýchskutočností,týkajúcichsapredmetusporu.
K obdobnému záveru dospel i Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí, sp. zn. 6Co 141/2012,
Krajský súd v Banskej Bystrici, sp. zn. 17Co/91/2012 a Krajský súd v Bratislave, sp. zn. 9Co/420/2012. V
zmysleuvedenéhozastávalnázor,žetrovyvedľajšiehoúčastníkaniesútrovamiúčelnevynaloženýmina
uplatňovanie alebo bránenie práva. Súd by nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkov
neporušil právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy SR, čo
vyvodil o.i. z nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 78/03. Ďalej poukázal na viaceré rozhodnutia
krajských súdov. Vo veci nie je podľa názoru navrhovateľa možné aplikovať ani § 137 O.s.p., pretože
združenie odporcu v konaní nezastupuje. Mal za to, že v danom prípade je na mieste aplikácia ust. § 150
ods. 2 O.s.p., nakoľko ide o drobný spor a trovy právneho zastúpenia sú značne neprimerané k výške
žalovanej pohľadávky. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka mal z týchto dôvodov za nadbytočné,
účelové a nehospodárne.
Vedľajší účastník vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého
stupňa v jeho napadnutej časti potvrdil a navrhovateľa zaviazal k povinnosti zaplatiť mu aj
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 18,60 Eur. Uviedol, že vedľajší účastník vstúpil legitímne do
predmetnéhospotrebiteľskéhosporunastranuodporcu,atovsúlades§92ods.2,3O.s.p.Tentopostup
je zákonný a nepredpokladá súhlas spotrebiteľa, dokonca ani jeho vedomosť o takomto konaní. Svoj
vstup do konania vedľajší účastník považoval za opodstatnený, keďže spotrebiteľ bol v predmetnej veci
úspešnývdôsledkujehoaktivity,atedazhľadiskasamotnéhocieľaaposlaniačinnostiZdruženia,ktorým
je ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania, náhradu ktorých požadujú, objektívne účelné. Uviedol, že je to
práve žalobca, kto masovo zneužíva poskytovanie právnych služieb pri podávaní formulárových žalôb
a písomných podaní za účelom obohatenia sa na úkor žalovaných spravidla nemajetných spotrebiteľov.
Mal za to, že ak by združeniu nebola súdmi priznávaná náhrada trov právneho zastúpenia tam, kde
na to vznikol právny nárok, viedlo by to k ohrozeniu aktivít združenia v prospech spotrebiteľov, čo by
vyhovovalo ekonomickým záujmom žalobcu. Privítal by prijatie vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá by
súdu umožnila prihliadať na premlčanie pohľadávky ex offo v súdnych konaniach proti spotrebiteľom
alebo poučiť ich o možnosti premlčanie namietať. Považoval za svoju povinnosť chrániť spotrebiteľa aj
pred premlčanými nárokmi, na základe čoho vznášajú námietku premlčania v každom spore, v ktorom je
žalovaný premlčaný nárok. Odmietnutie ich práva na plnú náhradu trov konania by de facto znamenalo
nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov na súdoch. Účelnosť trov vynaložených
na právnu pomoc možno odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy, právo účastníka na náhradu trov konania
v úspešnom súdnom spore vyplýva z nálezov Ústavného súdu SR, napr. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04,
II. ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08, II. ÚS 122/09. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Cdo
71/2010, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 17Co/87/2011-71 a rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove 7Co/34/2012. Argumentáciu žalobcu, že vedľajší účastník - združenie na ochranu
spotrebiteľa - musí byť schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských
veciach, považoval za zjavne účelovú, nelogickú až absurdnú. Vedľajší účastník je pripravený dôsledne
presadzovať a chrániť oprávnené záujmy spotrebiteľov aj v súdnych konaniach, a to vystupovať
proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní“ - možnosť zastúpenia vedľajšieho účastníka
advokátmi, čím žalobca získava rovnocenného partnera v riešení právnych otázok, pretože priemerný
spotrebiteľ sa nedokáže náležite brániť a v dôsledku svojej neinformovanosti, prípadne nedostatku
prostriedkov na právne zastúpenie, rezignuje. Keďže v danej právnej veci sú uplatňované nárokyproti spotrebiteľovi, je potrebné použiť normy spotrebiteľského práva aj výkladové pravidlá ich aplikácie.
V rámci spotrebiteľského práva pozitívny zásah štátu, ktorý je realizovaný spotrebiteľskou právnou
úpravou, kompenzuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Pri ochrane spotrebiteľa musí
zohraťúlohuajsúdnamocaplikačnoupraxou,atoajvotázkerozhodovaniaotrováchkonaniasubjektov,
ktoré vystupujú na ochranu spotrebiteľa.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného
súdu je potrebné v odvolaním napadnutej časti potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Vo veci bolo
rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti
navrhovateľazaplatiťnáhradutrovzastavenéhokonaniavedľajšiemuúčastníkovi.Uznesenieokresného
súdu nebolo napadnuté účastníkmi vo výroku o zastavení konania, o nepriznaní náhrady trov konania
odporcovi, ani o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi. V tejto časti uznesenie okresného súdu
nadobudlo právoplatnosť, a preto krajský súd uznesenie okresného súdu v tejto časti nepreskúmaval
(§ 206 O.s.p.).
V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Pokiaľ výsledok konania nie je rozhodujúci
pre náhradu trov konania, o náhrade trov konania sa rozhoduje podľa ust. § 146 O.s.p.
V zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania
podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Ustanovenie odseku 2 tohto zákonného ustanovenia
upravuje rozhodovanie o náhrade trov v prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia návrhu.
Podľa prvej vety tohto zákonného ustanovenia má povinnosť nahradiť trovy konania ten, kto zavinil, že
konanie muselo byť zastavené. Toto zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nakoľko
nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach procesného práva, a preto o
otázke, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je z pohľadu relevancie významný
iba procesný výsledok. Za predpokladu, že k späťvzatiu návrhu, ktorý bol podaný dôvodne, došlo pre
správanie sa odporcu, je povinný hradiť náklady konania odporca (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.).
Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že navrhovateľ zobral návrh na začatie konania späť a späťvzatím
návrhu zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Dôvodne potom okresný súd rozhodoval o povinnosti
navrhovateľa nahradiť trovy konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Odvolací súd k odvolaniu
navrhovateľa, ktorý sa nestotožnil s jeho povinnosťou zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi,
uvádza, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
priznal náhradu trov konania podľa citovaného zákonného ustanovenia ako rovnocennému účastníkovi
konania, pretože sa jednalo o konanie, do ktorého vstúpil v záujme ochrany spotrebiteľa (odporcu), čím
mu v prípade úspechu, resp. v tomto konaní v dôsledku jeho zastavenia pre späťvzatie
návrhu navrhovateľom nemožno uprieť právo na náhradu trov konania, keďže bol zastúpený právnym
zástupcom. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že vedľajší účastník do
konania riadne vstúpil a vo veci podal vyjadrenie (zo dňa 16.04.2013, č.l. 60), v ktorom vzniesol
námietku premlčania, a preto niet dôvodu na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšiemu
účastníkovi. V konaní na strane vedľajšieho účastníka odvolací súd nevzhliadol ani dôvod na aplikáciu
ust. § 150 O.s.p.
Pokiaľ ide o možnosť aplikácie ust. § 150 ods. 2 O.s.p., na ktorú poukázal navrhovateľ, odvolací súd
uvádza, že je len na vôli súdu, či v drobných sporoch neprizná, alebo zníži trovy konania. Dokonca aj
pre zníženie výšky trov konania nestanovuje žiadne hranice a moderáciu trov konania ponecháva len
na úvahe súdu a konkrétnych okolnostiach prípadu. Ide totiž o moderačné právo súdu pri rozhodovaní
o výške trov konania a ako jediné kritérium zákon zakotvuje neprimeranosť trov voči pohľadávke. Aký
pomer výšky trov k výške pohľadávky treba považovať za neprimeraný, to zo zákona nevyplýva a je
ponechaný len na úvahe súdu.Odvolací súdu taktiež dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS
76/2012, v ktorom konštatoval, že ust. § 150 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu, aby v rámci svojho uváženia
v medziach tohto zákonného ustanovenia nepriznal alebo znížil trovy konania, ktoré sú v drobných
sporoch neprimerané voči pohľadávke. Pozitívne vymedzený pojem drobného sporu vyplýva z § 200ea
ods. 1 O.s.p. V prípadoch drobných sporov je teda na zvážení súdu, či využije ustanovenie § 150 ods.
2 O.s.p. a účastníkovi konania, ktorý mal vo veci úspech, buď neprizná alebo zníži trovy konania. K
tomuto kroku môže všeobecný súd pristúpiť len v prípade, ak uplatnené trovy sú neprimerané vo vzťahu
k pohľadávke. Neprimeranosť trov by mala v podstate znamenať, že ich výška prekračuje hodnotu
pohľadávky. Na druhej strane posúdenie neprimeranosti trov vo vzťahu k hodnote sporu nie je v zákone
explicitne vymedzené, je dané na úvahe súdu, ktoré spolu so závermi na to nadväzujúcimi musia byť
vždy odôvodnené a celkom legitímne.
Súd prvého stupňa preto správne uložil povinnosť navrhovateľovi zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia, a to v celkovej výške 58,78 Eur tak, ako ich bližšie
špecifikoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý
ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho
zastúpenia považuje za účelne vynaložené. Samotná skutočnosť, či sa vedľajší účastník dá v konaní
zastúpiť, je na voľbe samotného vedľajšieho účastníka. Toto jeho právo je dané aj Ústavou Slovenskej
republiky, článok 47 ods. 2.
Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania vo
vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151
ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 16,11 Eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 58,78 Eur, predstavujúca náhradu
trov prvostupňového konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania,
spočívajúca v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b), § 16 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z., vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 16,60 Eur, znížená na polovicu
základnej sadzby, t. j. 8,30 Eur za podanie vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa, režijný paušál 7,81 Eur,
spolu trovy odvolacieho konania vo výške 16,11 Eur.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.