Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. apríl 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812206401
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8812206401.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa: PlemAgro Centrum, s.r.o., Záhradná 1, Prešov, IČO:
46 302 395, zastúpeného: JUDr. Tomáš Jakub, advokát, M. R. Štefánika 2738/165, 093 01 Vranov nad
Topľou, proti odporcovi: Agrodružstvo Medzianky, 094 31 Medzianky 86, IČO: 36 444 758, zastúpeného:
AK - Tarabčák s.r.o., Hlvaná 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 859 109, o zaplatenie 7181,34 eur s prísl.,
o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8Cb/79/2012 - 153 z

5.9.2013 (v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu prvého stupňa mylne uvedené „6.9.2013") zhodou
hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o nepriznaní náhrady trov konania
žalovanému.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením konanie vo veci zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 25. 06. 2012 domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 7.181,34 eur s príslušenstvom.
Po začatí pojednávania navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu zobral návrh v celom
rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. V tomto podaní uviedol, že odporca svoj súhlas so späťvzatím
návrhu vyslovil v dohode zo dňa 26.08.2013, ktorú spolu uzavreli. V predmetnej dohode obaja účastníci

konania prehlásili, že každý z nich nesie náklady svojho vlastného právneho zastupovania.

Keďže navrhovateľ zobral svoj návrh v celom rozsahu späť, odporca so späťvzatím súhlasil, súd konanie
podľa ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p zastavil.

Výrok o trovách konania súd odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., pričom dodal, že právny
zástupca odporcu podaním zo dňa 06.09.2013 vyslovil súhlas so späťvzatím návrhu, avšak žiadal
priznať náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.. Uviedol, že v bode 3.3 predmetnej

dohody sa odporca zaviazal niesť len náklady vlastného právneho zastupovania na súdnom
pojednávaní. Podľa neho odporca sa v žiadnom prípade nezriekol práva na náhradu trov v súvislosti
s úkonmi právnej služby inými, ako je zastupovanie na súdnom pojednávaní.

Súd prvého stupňa poukázal na to, že z obsahu účastníkmi konania dňa 26. 08.2013 uzavretej
dohody vyplýva, že navrhovateľ vzhľadom na nemajetnosť odporcu a teda nereálnosť dosiahnutia čolen čiastočného plnenia a v snahe nezvyšovať náklady súdneho konania, zoberie návrh v celom
rozsahu späť . V bodoch 3.2. , 3.3 bolo dojednané, že navrhovateľ ponesie náklady svojho
právneho zastúpenia ako aj uhradené súdne poplatky a odporca sa zaviazal podpisom dohody niesť

náklady vlastného právneho zastupovania v tejto veci na súdnom pojednávaní. Vzhľadom na dohodu
účastníkov navrhovateľ zobral návrh späť. S prihliadnutím na uvedené nemožno o trovách konania
rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania odporcu,
lebo nie je možné konštatovať, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania.

Proti tomuto uzneseniu, proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania odporcovi, podal včas odvolanie

odporca. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Považuje ho za nepreskúmateľné a tvrdí, že
vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru procesne zavinil zastavenie
konania navrhovateľ. Dôvody rozhodnutia nie sú jasné ako bol vyhodnotený obsah predloženej dohody
a aké úvahy viedli prvostupňový súd k záveru o zavinení na zastavení konania na strane navrhovateľa.
Navrhovateľ sa rozhodol ukončiť tento spor, tak ako je to uvedené v čl. 2 predloženej dohody. Aký dôvod
ho k tomu viedol, nie je podstatné. Odporca neuznal v dohode oprávnenosť nároku navrhovateľa, pre

ktorý by bolo v jeho záujme spor ukončiť. Obsah dohody svedčí aj o tom, že sa odporca zriekol náhrady
trov právneho zastúpenia na súdnom pojednávaní, nie však ostatných vynaložených trov. Ak zastavenie
konania procesne zavinil navrhovateľ, pretože zobral žalobu späť, mal by byť navrhovateľ zaviazaný
nahradiť mu trovy konania. Navrhuje preto napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa zmeniť a
zaviazať navrhovateľa nahradiť trovy právneho zastúpenia odporcu v prvostupňovom konaní vo výške

1.062,75 eur a trovy odvolacieho konania vo výške 38,52 eur.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa súhlasí.
Poukazuje na obsah dohody uzavretej účastníkmi dňa 26.8.2013. Z ustanovení dohody o riešení
náhrady súdnych trov logicky vyplýva aj záver o spoluzavinení odporcu na zastavení konania.
Predpokladom pre priznanie náhrady trov, vrátane trov právneho zastúpenia účastníkovi je aj uplatnenie

tohto práva na súde. Účastník konania tak môže urobiť prostredníctvom akýchkoľvek relevantných
a zákonom akceptovaných foriem prejavu svojej vôle, najmä písomným prejavom. Odporca sa v
dohode z 26.8.2013 zaviazal nielen, že bude znášať všetky náklady vlastného právneho zastúpenia,
ale sa zaviazal aj zdržať akéhoľvek konania, ktorým by zvýšil náklady navrhovateľa v súvislosti so
súdnym konaním. Tento svoj prejav o neuplatnení si náhrady trov konania odporca smeroval práve k

prebiehajúcemu súdnemu sporu na súde prvého stupňa. Podľa názoru navrhovateľa právny zástupca
odporcu predmetným odvolaním koná svojvoľne a v rozpore so skutočným záujmom svojho klienta.
Navrhuje preto, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil.

Odvolaním nebol dotknutý výrok uznesenia o zastavení konania. V tejto časti uznesenie nadobudlo
právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3,

§ 167 ods. 2 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Pretože odvolanie smerovalo proti uzneseniu a proti trovám
konania (nesmerovalo proti rozhodnutiu vo veci samej), preskúmal odvolací súd túto časť uznesenia bez
nariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.).Pritomtopreskúmavaníbolodvolacísúdviazanýdôvodmi
podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať toto uznesenie z iných dôvodov,
než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, pokiaľ

by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní
napadnutej časti uznesenia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že
odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne,

je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Vzmyslecitovanéhoustanovenia§146ods.2O.s.p.,akdôjdekzastaveniukonania,súdprirozhodovaní
o trovách konania skúma mieru zavinenia účastníkov konania na tomto

zavinení. V prípade, že dôjde k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia žaloby navrhovateľom, v prvom
rade skúma to, či v dôsledku správania sa odporcu nedošlo k späťvzatiu dôvodne podanej žaloby (napr.ak by si odporca po podaní žaloby splnil žalovanú povinnosť). Pokiaľ nejde o prípad v zmysle druhej
vety citovaného ustanovenia (t.j. späťvzatie v dôsledku správania sa odporcu), z procesného hľadiska
zásadne platí, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy

konania (viď. R 49/1993).Ku späťvzatiu pre správanie odporcu v zmysle ust. § 146 ods. 2 veta druhá
O.s.p. dochádza väčšinou vtedy, ak odporca po podaní žaloby uplatnený nárok úplne uspokojí. Pretože
nárok na náhradu trov konania nie je nárokom vyplývajúcim z hmotného práva, ale z práva procesného,
to, či išlo o dôvodne podanú žalobu (návrh), je nutné posudzovať z procesného hľadiska (z hľadiska
vzťahu výsledku chovania odporcu k požiadavkám navrhovateľa). Pri striktne formálnej aplikácii ust. §

146 ods. 2 veta prvá O.s.p. by za stavu, keď navrhovateľ zobral späť podaný návrh na začatie konania
bez toho, aby mu odporca splnil po podaní návrhu jeho nároky uplatnené v konaní, by bol dôvod na to,
aby navrhovateľ bol zaviazaný nahradiť odporcovi trovy konania.

Každé rozhodnutie súdu vydané v civilnom sporovom konaní musí vychádzať z požiadavky poskytnutia
spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.), a takýto prístup je
potrebné zvoliť aj pri posudzovaní nároku na náhradu trov odporcu v predmetnej veci. Odvolací súd sa

stotožňuje so súdom prvého stupňa, ak kládol dôraz na obsah dohody uzavretej účastníkmi, ktorou aj
odporca konajúci dvomi členmi svojho predstavenstva (č.l. 145 spisu) potvrdil, že pre jeho nemajetnosť
je nereálnym čo i len čiastočné uspokojenie nároku navrhovateľa uplatneného v tomto konaní. Obsah
bodu 3.3 uvedenej dohody svedčí aj tomu, že sa v rámci uzavretej dohody zaviazal odporca znášať sám
náklady vlastného právneho zastupovania v tejto veci „na súdnom pojednávaní“ . Obsah uvedeného

článku v nadväznosti na čl. 3.4 a čl. 4 zodpovedá jeho výkladu o vzdaní sa nároku na náhradu všetkých
trov konania, nielen za zastúpenie advokátom na súdnom pojednávaní. Rešpektujúc aj ust. § 151 ods.1
O.s.p. je aj odvolací súd toho názoru, že neboli naplnené skutkové a právne dôvody preto, aby bol
urobený záver o povinnosti navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania s požadovanou aplikáciou
ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p..

Nárok na náhradu trov konania uplatnených odporcom by aj pri alternatíve záveru podľa § 146 ods. 2
veta prvá O.s.p. neobstál, pretože skutočnosti vyplývajúce zo spisu (aj s poukazom na obsah dohody
nerozporovanej odporcom) by zodpovedali posúdeniu podľa § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom, alebo
sčasti,priznať.Súdprihliadnenajmänaokolnosti,čiúčastník,ktorémusapriznávanáhradatrovkonania,

uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol
tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V citovanom ustanovení je fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky právnych
noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť
natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom.

Zákon v označenom ustanovení stanovuje dve základné podmienky, z ktorých by mal súd vychádzať,
ak chce uvedené moderačné absolučné právo využiť. Musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a
musí ísť o výnimočné okolnosti. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na súdnej praxi. Je preto
vecou vždy konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie
súdu o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Veta druhá uvedeného

ustanovenia bližšie konkretizuje aj ďalšie okolnosti, ktoré treba pri využívaní označeného moderačného
práva súdu mať na zreteli. Súdna prax zdôraznila aj to, že pri skúmaní existencie podmienok hodných
osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 150 O.s.p. treba prihliadať tiež na
okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania, a
podobne (rozsudok NS SR 3MCdo 5/2006).

Odvolací súd je teda toho názoru, že ak ustanovenie § 150 O.s.p. má slúžiť k odstráneniu
neprimeranej tvrdosti, teda k dosiahnutiu spravodlivosti pre účastníkov konania, boli v predmetnej veci
splnené tieto predpoklady preto, aby sa odporcovi nepriznala náhrada trov konania celkom. Pomery
odporcu, neumožňujúce ani čiastočné uspokojenie pohľadávky navrhovateľa, neboli spochybnené ani
odvolateľom. Dôvodom späťvzatia návrhu nebol svojvoľný a ničím neodôvodnený procesný postup

navrhovateľa. Tento krok nadväzoval na pomery potvrdené v dohode, a preto bolo by nespravodlivýmza stavu, keď navrhovateľ nebude mať uspokojený nárok vo veci samej, aby odporcovi ešte hradil
trovy konania. Pri hodnotení postojov účastníkov konania pred súdom prvého stupňa, na ktorý kladie
dôraz aj vyššie uvedené rozhodnutie dovolacieho súdu, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa

o nepriznaní náhrady trov odporcovi považuje za správne.

Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o náhrade trov konania podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ. Ten si však náhradu trov tohto konania neuplatnil, a preto
odvolací súd rozhodol tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal (§ 224 ods. 1, §
142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.