Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. máj 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/594/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113207630
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113207630.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní právne zastúpený advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporkyni
1/ T. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XX, X. X., odporcovi 2/ P. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, X.
X., za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080

05 Prešov, IČO: 42 176 778, ako vedľajšieho účastníka na strane odporcov, zastúpeného advokátom
JUDr. Ambrózom Motykom, so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, v konaní o zaplatenie 263,96
€ s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
13Ro/122/2013-58 zo 17. 06. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd námietku navrhovateľa proti vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania
zamietol s odôvodnením, že ustanovenie § 93 ods. 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O. s. p.“) umožňuje vstup združenia na ochranu spotrebiteľa do konania za účelom ochrany práv
spotrebiteľa. Vstupom do konania vedľajší účastník iba využil zákonné právo uplatňovať právo na
ochranu spotrebiteľa, preto námietka navrhovateľa proti jeho vstupu nie je dôvodná.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ s odôvodnením, že okresný súd jeho námietku proti

vstupu vedľajšieho účastníka nesprávne právne posúdil. Vedľajšie účastníctvo je v konaní o vydanie
platobného rozkazu (tzv. skrátenom rozkaznom konaní) vylúčené. Najvyšší súd Slovenskej republiky v
uznesení sp. zn. 6Cdo 207/2011 už vyslovil záver, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať
len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z
účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie, to však napr. neplatí pre také
štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom. Uvedené podporuje

aj skutočnosť, že vedľajší účastník nie je oprávnenou osobou na podanie odporu proti platobnému
rozkazu. Ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p. je v rozpore s článkom 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa ktorého má každý právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo
iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Vedľajší účastník, ktorý vstúpi do konania, získa prístup k
veľmi citlivým osobným údajom týkajúcim sa účastníka konania bez ohľadu na jeho stanovisko napriek
tomu, že zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov striktne vyžaduje výslovný súhlas osoby

s nakladaním s jeho osobnými údajmi. Navrhol zmeniť uznesenie okresného súdu a vstup vedľajšieho
účastníkadokonanianepripustiťapriznaťtrovykonaniazaúkonprávnejslužbyuskutočnenýadvokátom
(podanie odvolania proti uzneseniu okresného súdu).

Napadnuté uznesenie okresného súdu vydal vyšší súdny úradník, sudca odvolaniu nemienil v celom
rozsahu vyhovieť a vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1,
2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Podľa § 93 ods. 4 prvá a druhá veta O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti

ako účastník. Koná však iba sám za seba.

Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica 28. 03. 2013 sa navrhovateľ
od odporcov domáha zaplatenia sumy 263,96 € na základe zmluvy uzavretej medzi Všeobecnou
úverovou bankou, a. s., Bratislava a Martinou Budajovou, nároky z ktorej získal navrhovateľ zmluvou

o postúpení pohľadávok uzavretej 30. 04. 2007 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a. s.,
Bratislava a navrhovateľom. Okresný súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 13Ro/122/2013-35
zo 16. 04. 2013. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS oznámilo Okresnému súdu Banská
Bystrica, že vstupuje do konania. Okresný súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov doručil
opis návrhu a platobný rozkaz, proti ktorému podal vedľajší účastník odpor. Odporcom sa nepodarilo

doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk. Zásielky sa z adresy bydliska uvedeného navrhovateľom vrátili
neprevzaté. Navrhovateľ oboznámený so vstupom vedľajšieho účastníka namietal v podaní doručenom
okresnému súdu 31. 05. 2013, že vstup vedľajšieho účastníka do konania v tomto štádiu nie je prípustný.
O tejto námietke rozhodol okresný súd napadnutým uznesením.

Navrhovateľ svoj návrh na vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho účastníctva v prejednávanej veci

odôvodnil jednak tým, že vedľajší účastník sa po vstupe do konania má možnosť oboznámiť s osobnými
údajmi účastníkov konania bez ich súhlasu, čím podľa neho dochádza k neprípustnému zásahu do
ústavného práva uvedenej osoby na súkromie a jednak tým, že na svoj vstup do konania potrebuje
vedľajší účastník výslovný súhlas účastníka, ktorého záujmy chce v konaní podporovať ako osobitný
predpoklad jeho účasti v konaní (tento názor zopakoval aj v podanom odvolaní).

V tomto smere odvolací súd len konštatuje, že k možnosti porušeniu práva účastníka konania na
súkromie vstupom vedľajšieho účastníka do súdneho konania sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej
republiky v uznesení sp. zn. Pl. ÚS 1/2014 zo dňa 29.01.2014, v ktorom takéto porušenie odmietol
a uzavrel, že skutočnosť, že vedľajší účastník sa v súvislosti so svojím vstupom do konania z
doručeného rovnopisu návrhu na začatie konania oboznámi s podstatnými okolnosťami prípadu vrátane

osobných údajov účastníkov konania, ktorých rozsah je stanovený § 79 ods. 1 O.s.p., nepredstavuje
neospravedlniteľný zásah do základného práva na súkromie, ale práve naopak, sleduje legitímny cieľ
(ochrana spotrebiteľa). V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ustanovenie § 10 ods. 3 písm. f)
zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 84/2014 Z. z., v zmysle ktorého
je spracúvanie osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby prípustné aj vtedy, ak je nevyhnutné

na splnenie dôležitej úlohy realizovanej vo verejnom záujme (za takúto úlohu možno podľa názoru
odvolacieho súdu považovať ochranu spotrebiteľa v súdnom konaní zo strany vedľajšieho účastníka,
ktorým je združenie založené za účelom ochrany práv spotrebiteľa). Navyše zo znenia ustanovenia
§ 93 ods. 2 a 3 O.s.p. nevyplýva ani zákonná podmienka výslovného súhlasu účastníka so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania. Rozhodnutie okresného súdu vychádzajúce zo záveru, že bolisplnené podmienky pre vstup vedľajšieho účastníka do konania, je preto podľa názoru odvolacieho súdu
vecne správne.

Odvolaciemu súdu je známa aktuálna rozhodovacia činnosť niektorých senátov najvyššieho súdu (v

konkrétnostiach ide o uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/210/2012 zo dňa
28.10.2013, sp. zn. 6Cdo/420/2012 zo dňa 22.01.2014, sp. zn. 6Cdo/357/2012 zo dňa 30.10.2013
a sp. zn. 7Cdo/135/2013 zo dňa 21.10.2013), z ktorej vyplýva záver o nemožnosti vzniku účinkov
vedľajšieho účastníctva v tzv. skrátenom konaní, ktorého argumentačným základom je predpoklad, že
„pomoc v spore vedľajšieho účastníka vo vzťahu k ním podporovanému účastníkovi sa môže prejaviť

až v sporovom konaní vo vlastnom zmysle slova, t.j. až po včasnom podaní odôvodneného odporu
proti platobnému rozkazu zo strany odporcu, pretože až po takomto procesne účinne uplatnenom úkone
odporcu sa môže naplniť zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva, t.j. pomoc a podpora hlavnému
účastníkovi s cieľom prispieť k ochrane jeho práv s tým, že pred podaním odporu nemá konanie
atribúty sporového konania“ (pri formulovaní tohto názoru uvedené rozhodnutia vychádzajú z komentára
Vladimír Handl, Josef Rubeš a kol.: Občanský soudní řád; Komentář; Panorama Praha; 1985, str. 418

a 421, a to najmä zo záveru, že „pred podaním odporu proti platobnému rozkazu sa pomoc vedľajšieho
účastníka hlavnému účastníkovi nemôže prejaviť“).

Vprvomradejepotrebnéuviesť,žeprávnateóriaisúdnapraxrozoznávajúdvazákladnétypyzáväznosti
rozhodnutí najvyššieho súdu a to záväznosť kasačnú (inštančnú, t.j. v tej istej veci) a záväznosť
precedenčnú (judikatórnu); kým v prípade tzv. kasačnej záväznosti je súd nižšieho stupňa vždy povinný

pri nezmenených skutkových a právnych okolnostiach veci bezvýhradne akceptovať právny názor
najvyššieho súdu vyjadrený v zrušujúcom rozhodnutí, v prípade tzv. precedenčnej záväznosti existuje
možnosť, aby všeobecný súd rôzneho stupňa (ne)reflektoval právne závery najvyššieho súdu tým,
že v dobrej viere predostrie konkurujúce úvahy a začne s konkrétnym rozhodnutím najvyššieho súdu
zmysluplný právny dialóg (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 2Cdo/155/2011 zo dňa 21.12.2011); v tomto prípade vo svojej podstate argumentačnej záväznosti
sa môže súd nižšieho stupňa odkloniť od príslušného súdneho rozhodnutia (rozhodnutí) najvyššieho
súdu za predpokladu predloženia kritickej konfrontácie jeho dôvodov, podľa ktorých sa nemohol v
obdobnej skutkovej a právnej situácii s predmetným rozhodnutím stotožniť; tento prístup sa preto
nepovažuje za porušenie princípu právnej istoty (porovnaj napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. I. ÚS/564/2012 zo dňa 29.05.2013) so zdôraznením, že odvolaciemu súdu nie je známa
jednotnosť všetkých senátov najvyššieho súdu v posudzovanej otázke možnosti vstupu vedľajšieho
účastníkadokonaniavofázetzv.skrátenéhokonania,keďnavyšežiadnezvyššieuvedenýchrozhodnutí
najvyššieho súdu nebolo doposiaľ zverejnené ani v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky (§ 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov).

Odvolací súd nesúhlasí s ťažiskovým argumentom citovaných rozhodnutí najvyššieho súdu, podľa
ktorého pred včasným podaním odôvodneného odporu sa pomoc vedľajšieho účastníka nemôže v
konaní prejaviť, pretože v tejto fáze nemá konanie atribúty tzv. sporového konania. Bez ambície hlbšej
analýzy delenia občianskeho súdneho konania na sporové a nesporové podľa názoru odvolacieho
súdu možno uviesť, že konanie je sporové nie v dôsledku nesúhlasného postoja odporcu k návrhu

navrhovateľa (vyjadreného napríklad v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu), ale
v dôsledku procesných princípov, ktoré platia v uvedenom type konania (na rozdiel od procesných
princípov ktoré sa uplatnia v konaní nesporovom, t.j. v konkrétnostiach napríklad dispozičný a prejednací
princíp v sporovom konaní oproti princípu oficiality a vyhľadávaciemu princípu v konaní nesporovom,
keď rozdielov je nepochybne viac); z tohto hľadiska o aký typ konania ide je teda nepochybne ustálené

už v okamihu jeho začatia a prípadný nesúhlas odporcu s návrhom nemožno stotožňovať s podmienkou,
na základe ktorej možno konanie označiť za sporové. Z hľadiska posudzovanej veci je teda zrejmé, že aj
v prípade uplatnenia nároku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy ide o sporové konanie od okamihu
jeho začatia bez ohľadu na to, či v prípade splnenia zákonných podmienok súd prípadne pristúpi k
rozhodnutiu o návrhu formou platobného rozkazu alebo nie. Navyše vzhľadom na vývoj právnej úpravy

občianskeho súdneho konania v poslednom období nemožno v prípade spotrebiteľskej veci hovoriť už
o klasickom sporovom konaní, pretože v tomto konaní nie je súd v celom rozsahu viazaný návrhom
(§ 153 ods. 3 a 4 O.s.p.), je povinný z vlastnej iniciatívy skúmať, či spotrebiteľská zmluva, od ktorej
odvodzuje navrhovateľ svoj uplatnený nárok, neobsahuje neprijateľné podmienky (§ 172 ods. 9 O.s.p.)a je dokonca z úradnej povinnosti povinný v konaní aj bez návrhu prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával (§ 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov). Z tohto hľadiska sa pomoc
vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi nepochybne môže prejaviť v ktorejkoľvek fáze konania po
jeho začatí a to práve v možnosti poukázať na tieto skutočnosti, ktoré môžu mať podstatný vplyv na
výsledok konania v konkrétnej spotrebiteľskej veci (a to aj v prípade ak je spotrebiteľ v konaní nečinný);

v tomto smere je najvyšším súdom citovaný komentár k Občianskemu súdnemu poriadku z roku
1985 vzhľadom na vývoj právnej úpravy hmotného aj procesného práva v oblasti ochrany spotrebiteľa
potrebné podľa názoru odvolacieho súdu považovať za neaktuálny. Je preto potrebné uzavrieť, že
pokiaľ zákon žiadnym spôsobom výslovne neobmedzuje fázu konania, v rámci ktorej vznikajú účinky
vedľajšieho účastníctva, t.j. ak zo zákona vyplýva, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu
vzniknúť v ktoromkoľvek štádiu občianskeho súdneho konania od jeho začatia (§ 82 ods. 1 O.s.p.) do

jeho právoplatného skončenia (§ 159 ods. 1 O.s.p.; § 167 ods. 2 O.s.p.)., výklad zákona (konkrétne § 93
ods. 2 O.s.p.) uskutočnený navrhovateľom pod vplyvom uvedených rozhodnutí najvyššieho súdu, ktorý
takéto účinky vylučuje v určitej fáze konania (t.j. v skrátenom konaní), nemožno označiť inak ako za
zužujúci, ktorý obmedzuje postavenie vedľajšieho účastníka a jeho možnosť poskytovať pomoc v konaní
ním podporovanému účastníkovi (spotrebiteľovi) len na konkrétnu fázu súdneho konania. Tento zužujúci

výklad, je však podľa názoru odvolacieho súdu v naznačenom smere v priamom rozpore s účelom
postavenia vedľajšieho účastníka ako právnickej osoby založenej na ochranu práv spotrebiteľa, ktorý
vstupuje do konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p. účinného od 15.10.2008; podľa dôvodovej správy k tomuto
ustanoveniu cieľom (účelom) navrhovanej úpravy bolo rozšíriť ochranu práv aj na práva spotrebiteľov,
na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem a teda umožniť právnickým osobám založeným na

tento účel chrániť práva spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní v procesnom postavení vedľajších
účastníkov. Argument, že možnosť tejto ochrany práv odporcov (spotrebiteľov) činnosťou vedľajšieho
účastníka sa môže v spore prejaviť len po prípadnom podaní odporu proti platobnému rozkazu považuje
preto odvolací súd za neudržateľný.

Preúčelyposudzovanejvecijepretopotrebnéuviesť,žeúčinkyvstupuvedľajšiehoúčastníkadokonania

podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nastávajú už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohľadu
na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného konania); výslovný súhlas podporovaného účastníka so
vstupomvedľajšiehoúčastníkadokonanianajehostraneniejepotrebný;prípustnosťvstupuvedľajšieho
účastníka do konania súd z vlastnej iniciatívy neskúma; dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho
účastníka do konania je len výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý tento oznámi súdu

po doručení oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania; následný súhlas podporovaného
účastníka sa vyžaduje len vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré
v konaní vykoná (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/188/2012
zo dňa 05.02.2013); odvolací súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnia len
vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým je právnická osoba založená za účelom ochrany práv

spotrebiteľa. Preto pokiaľ v prejednávanej veci vedľajší účastník doručil oznámenie o svojom vstupe
do konania na strane odporcu a tento po doručení oznámenia o tomto vstupe výslovne nevyjadril
svoj nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na svojej strane, návrh navrhovateľa na
vyslovenie neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania nemôže byť dôvodný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu s

odkazom na § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že toto rozhodnutie sa nezaoberá legitimáciou vedľajšieho
účastníka podať odpor proti platobnému rozkazu.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.