Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 14C/37/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108217808

Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Guľová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7108217808.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Emíliou Guľovou v právnej veci žalobkyne: N. B., nar. X.X.XXXX,
bytom O. X, E., štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpenej Š. B.Č., bytom O. X, E., proti žalovanej:
Howe Slovensko s.r.o., Magnezitárska 10, Košice, IČO : 36 586 773, zastúpenej JUDr. Marekom

Voľanským, advokátom so sídlom Magurská 4, Košice, o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 15 532,07 EUR do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

V časti o zaplatenie náhrady mzdy v sume 2 179,92 EUR žalobu z a m i e t a .

V časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 17 711,99 EUR od 3.6.2008 do
zaplatenia žalobu z a m i e t a .

Žalovaná je povinná nahradiť trovy štátu v sume 374,48 EUR na účet Okresného súdu Košice I do 3
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je povinná zaplatiť súdny poplatok vo výške 1 031,50 EUR na účet Okresného súdu Košice
I do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou, došlou Okresnému súdu Košice I 25.6.2008, domáhala určenia neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru, o ktorom žalovaná rozhodla dňa 3.6.2008. Zároveň žiadala,
aby jej žalovaná z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru nahradila mzdu vo výške 12
000,- EUR. Určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru sa domáhala z dôvodu, že

pracovnú disciplínu žiadnym spôsobom neporušila.

Žalovaná navrhovala žalobu zamietnuť. Tvrdila, že žalobkyňa počas dočasnej pracovnej neschopnosti
sa nezdržiavala na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré vystavila
ošetrujúca lekárka MUDr. C. O. dňa 27.5.2008, čím porušila bod 3.1.1 písm. z) Pracovného poriadkuHowe Slovensko s.r.o. Podľa bodu 4.2.2. písm. p) nedodržiavanie liečebného režimu počas dočasnej
pracovnej neschopnosti sa považuje za hrubé porušenie pracovnej disciplíny.

Rozsudkomč.k.14C37/2008-115zodňa2.4.2009súdžalobuzamietolažalovanejnáhradutrovkonania

nepriznal.

Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa a žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 1Co 109/2009-149 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Čiastočným rozsudkom č.k. 14C/37/2008-167 zo dňa 8.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť

18.5.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Co/73/2011-200, súd rozhodol, že
okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni listom žalovanej zo dňa 3.6.2008 je n e p l
a t n é .

Ohľadom nároku žalobkyne na náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru súd
vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, písomným oznámením žalobkyne zo dňa 23.6.2008, že

trvá na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce v zmysle pracovnej zmluvy, opisom mzdových listov
žalobkyne za obdobie od 1.1.2008 do 31.5.2008 z firmy Howe Slovensko s.r.o., potvrdením Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 19.9.2012 a zo dňa 8.10.2012 o evidencií žalobkyne v
zozname uchádzačov o zamestnanie, opisom mzdového listu žalobkyne počas trvania zamestnania vo
firme Arios - personálne služby, s.r.o., potvrdením o príjme žalobkyne za vykonávané práce vo firme GIL

MAX, s.r.o., správou praktickej lekárky MUDr. O. zo dňa 11.10.2012, písomnými dokladmi predloženými
žalovanou o stave a vývoji štruktúry voľných pracovných miest v Košiciach v rokoch 2009, 2010 a 2011,
znaleckým posudkom č. 13/2013 zo dňa 6.5.2013 vypracovaným Ing. Z. F. a zistil tento skutkový stav:

Pracovný pomer žalobkyne u žalovanej vznikol na základe písomnej pracovnej zmluvy uzavretej dňa
30.11.2007. Žalobkyňa od 1.12.2007 bola zaradená do funkcie cutter-operátor výroby s miestom výkonu

práce na Magnezitárskej 10 v Košiciach. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Žalobkyňa a
žalovaná sa v časti IV. pracovnej zmluvy dohodli na základnej hodinovej mzde 67,- Sk s tým, že termín
výplaty mzdy je 10. kalendárny deň v mesiaci.

Listom zo dňa 3.6.2008 žalovaná oznámila žalobkyni, že s ňou okamžite končí pracovný pomer podľa
§ 68 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce.

Žalobkyňa vo výpovedi na pojednávaní dňa 27.11.2008 uviedla, že zásielku, obsahom ktorej bolo
oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru, prevzala na pošte dňa 5. alebo 6. 6.2008.

Listom zo dňa 10.6.2008 oznámila žalovanej, že nesúhlasí s výpoveďou a trvá na zamestnávaní.
Žalovaná poprela, že toto oznámenie jej bolo doručené. Doručenie tohto oznámenia žalovanej
žalobkyňa hodnoverne nepreukázala.

Listom zo dňa 23.6.2008, prevzatým žalovanou 23.6.2008, žalobkyňa opakovane oznámila žalovanej,
žesokamžitým skončením pracovnéhopomerunesúhlasíatrvánaďalšomzamestnávaníaprideľovaní
práce v zmysle pracovnej zmluvy.

Žalobkyňa bola od 27.5.2008 do 26.6.2008 uznaná MUDr. O. za dočasne práceneschopnú. Po ukončení
práceneschopnosti jej žalovaná odmietla prideľovať prácu a trvala na okamžitom skončení pracovného

pomeru.

Žalobkyňa dňa 25.6.2008 podala na Okresný súd Košice I žalobu o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy.

Čiastočným rozsudkom č.k. 14C/37/2008-167 zo dňa 8.12.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach č.k.1Co/73/2011-200 zo dňa 21.3.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.5.2012 súdrozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni listom žalovanej zo dňa 3.6.2008
je neplatné.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 19.9.2012 a 8.10.2012 mal súd

preukázané, že žalobkyňa bola evidovaná v evidencií uchádzačov o zamestnanie od 14.7.2008 do
9.2.2012. Počas trvania evidencie žalobkyňa preukazovala najmenej raz za mesiac, že si aktívne
hľadá zamestnanie. Žalobkyni dňa 14.10.2009 bolo ponúknuté pracovné miesto upratovačky vo firme N-
TRADE, s.r.o. na Floriánskej 19 v Košiciach, avšak do pracovného pomeru nebola prijatá. Dňa 9.2.2012
bola z evidencie vyradená z dôvodu nástupu do zamestnania vo firme ARIOS personálne služby, Nové

záhrady č. 13/A, Bratislava. Dňa 2.10.2012 si žalobkyňa opakovane podala žiadosť o zaradenie do
evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Z opisov mzdových listov doručených firmou ARIOS personálne služby s.r.o. mal súd preukázané, že
žalobkyňa bola zamestnaná od 10.2.2012 do 31.5.2012 a za toto obdobie jej bola vyplatená hrubá mzda
v sume 1 899,12 EUR ( 336,42 EUR + 489,39 EUR + 491,72 EUR + 581,59 EUR ).

Z písomného potvrdenia vystaveného firmou GIL MAX s.r.o. Košice mal súd preukázané, že žalobkyňa

u nej pracovala na základe dohody o vykonaní práce v období od decembra 2010 do októbra 2011 a za
toto obdobie jej bola vyplatená hrubá mzda v sume 280,80 EUR ( 9 x po 31,20 EUR ).

Nárok žalobkyne na náhradu mzdy vznikol od prvého dňa straty zamestnania, teda od 6.6.2008.
Žalobkyňa bola v čase doručenia rozhodnutia o okamžitom skončení pracovného pomeru dočasne
práceneschopná . Práceneschopnosť trvala od 27.5.2008 do 26.6.2008. Počas tejto doby žalobkyňa

poberala nemocenské dávky. Nárok na náhradu mzdy jej teda vnikol až dňom 27.6.2008. Rozhodným
obdobím pre stanovenie priemerného zárobku bol I. štvrťrok 2008.

Podľa znaleckého posudku č. 13/2013 vypracovaného znalcom P.. Z. F. žalobkyňa odpracovala v I.
štvrťroku 2008 458 hodín a súčet miezd pre účely náhrad predstavoval sumu 1 054,83 EUR ( 31 778,-
Sk ). Po vydelení súčtu náhrad miezd pre účely výpočtu priemerného zárobku počtom hodín (1 054,83

EUR (31 778,- Sk) : 458 hodín ) znalec vyčíslil hodinovú náhradu mzdy sumou 2,30 EUR ( 69,38 Sk).
Žalobkyňa mala denný pracovný čas 7,5 hodín. Po vynásobení hodinovej priemernej mzdy denným
pracovným časom ( 2,30 EUR x 7,5 hodín ) vyčíslil dennú priemernú mzdu sumou 17,27 EUR (520,35
Sk). Mesačná náhrada vychádza z dennej náhrady mzdy vo výške 17,27 EUR (520,35 Sk) x
21,75 priemerných pracovných dní v mesiaci, t.j. 375,67 EUR (11 317,61 Sk).

Podľa ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce účinného v čase doručenia rozhodnutia o okamžitom skončení
pracovného pomeru, t.j. 6.6.2008, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s
ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca

naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť

náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec
nepriznať.

Podľa ust. § 134 ods. 1, 2, 3 a 4 Zákonníka práce účinného ku dňu oznámenia žalobkyne
zamestnávateľovi, aby ju naďalej zamestnával, t.j. k 23.6.2008, priemerný zárobok na pracovnoprávne

účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na
výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný
zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa
namiestopriemernéhozárobkupravdepodobnýzárobok.Pravdepodobnýzároboksazistízomzdy,ktorú
zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Ak sa podľa pracovnoprávnych
predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa
vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného
pracovného času zamestnanca.

Rozhodnutím súdu o určení neplatnosti skončení pracovného pomeru je súd rozhodujúci o náhrade

mzdy viazaný.

Rozsah nároku na náhradu mzdy závisí od toho, kedy zamestnanec oznámil zamestnávateľovi
svoje rozhodnutie, aby ho naďalej zamestnával. Nárok na náhradu mzdy trvá až do času, kedy mu
zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.

V prípade náhrady mzdy pri neplatne rozviazanom pracovnom pomere, náhrada mzdy nemá
charakter ekvivalentu mzdy, ale má charakter satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne sankcie voči

zamestnávateľovi.

Súd na základe vyššie uvedeného dokazovania a na základe platnej právnej úpravy priznal
žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od 23.6.2008, kedy žalobkyňa oznámila žalovanej, že trvá na
pokračovaní pracovného pomeru a prideľovaní práce v zmysle pracovnej zmluvy do 30.5.2012, kedy jej
zamestnávateľ umožnil nástup do práce.

Za obdobie od 23.6.2008 do 23.6.2009 s prihliadnutím na práceneschopnosť, ktorá trvala od 27.5.2008
do 23.6.2008, súd priznal žalobkyni náhradu mzdy v sume 4 494,29 EUR ( 135 394,86 Sk).

Za obdobie od 24.6.2009 do 30.5.2012 jej súd náhradu mzdy vzhľadom na žiadosť žalovanej, aby
súd jej povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížil, prípadne náhradu
mzdy vôbec nepriznal, krátil o sumu 2 179,92 EUR (mzda vyplatená firmou ARIOS , s.r.o. vo výške

1 899,12 EUR kde pracovala od 10.2.2012 do 31.5.2012 a mzda od firmy GIL MAX, s.r.o. v sume
280,80 EUR kde pracovala na základe dohody o vykonaní práce od 25.12.2010 do 30.9.2010 ). Žiadosti
žalovanej, aby náhradu mzdy za obdobie presahujúce 12 mesiacov vôbec nepriznal, súd nevyhovel,
nakoľkomalpreukázané,žežalobkyňabolaod14.7.2008do9.2.2012,t.j.kýmsanezamestnalavofirme
ARIOS personálne služby, s.r.o., evidovaná v evidencií uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce,

sociálnych vecí a rodiny Košice, osobne úradu najmenej raz mesačne preukazovala, že si aktívne hľadá
zamestnanie a nakoniec si prácu sama našla a zamestnala sa vo firme ARIOS personálne služby, s.r.o.
od 10.2.2012, kde jej pracovný pomer trval až do doby, kým ju žalovaná nevyzvala na nástup do práce.
Uchádzala sa aj o miesto upratovačky vo firme N-TRADE s.r.o, ktoré jej ponúkol úrad, avšak na toto
miesto prijatá nebola.

Súd priznal žalobkyni náhradu mzdy v celkovej sume 15 532,07 EUR.

V časti o zaplatenie náhrady mzdy v sume 2 179,92 EUR žalobu zamietol z dôvodu, že o túto sumu, ktorú
mala vyplatenú ako mzdu vo firme ARIOS personálne služby, s.r.o. a GIL MAX s.r.o., jej náhradu krátil.

Súdžalobuzamietolajvčastinárokužalobkyne ozaplatenieúrokovzomeškaniavovýške10%zosumy
17 711,99 EUR od 3.6.2008 do zaplatenia a to z dôvodu, že Zákonník práce platný v čase, kedy nárok

žalobkyne na náhradu mzdy trval, nemal ustanovenie, že ak peňažný nárok účastníka druhý účastník
riadne a včas neuspokojí, že má právo na úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne
vzťahy ( poznámka: predtým § 256 Zákonníka práce ).

Podľa ust. § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd zaviazal neúspešnú žalovanú nahradiť trovy
štátu vo výške 374,48 EUR, ktoré štát preddavkovo vyplatil znalcovi P.. Z. F. za znalecký posudok č.

13/2013 zo dňa 6.5.2013.

Podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
súd zaviazal žalovanú zaplatiť súdny poplatok podľa položky č. 1 sadzobníka, ktorý tvorí prílohu cit.
zákona vo výške 1 031,50 EUR .Žalobkyni, ktorá bola v konaní v prevažnej časti úspešná, preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli,
preto súd rozhodol, že jej náhradu trov konania nepriznáva.

Žalovaná bola v konaní v prevažnej časti neúspešná, preto nemá právo na náhradu trov konania ( §

142 ods. 2 O.s.p. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).

Žalobkyňa sa práva podať odvolanie účinne vzdala po vyhlásení

rozsudku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).