Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoE/45/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2607207099
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2607207099.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, so
sídlom Bratislava, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zast. advokátom: JUDr. Marián Chovanec, so sídlom
P.O.BOX 259, Bratislava, proti povinnému: F. A., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom Z. K. A. č. XXX,
pre vymoženie 23,24 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Vladimír
Usačev, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Lehotského 4, pod sp. zn. 6657/2007, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa 30.6.2011 č.k. 13Er/388/2007-31, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného v časti zastavenia exekúcie sa o d m i e t a.

V časti náhrady trov exekúcie sa uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil exekúciu a zároveň oprávnenému uložil povinnosť
zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 128,54 Eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti napadnutého uznesenia. Rozhodnutie s použitím § § 31 ods. 1, § 57 ods. 2, § 200
ods. 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku súd odôvodnil tým, že oprávnený napriek výzve exekútora
nezložil preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov, pričom o následkoch
bol poučený. O trovách konania súd rozhodol s použitím § 203 Exekučného poriadku a § 14, § 15 ods.
1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v celkovej výške 128,54
Eur a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť ju súdnemu exekútorovi pričom v odôvodnení rozsah
priznaných trov podrobne špecifikoval.

Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, v
ktorom poukázal na to, že z ust. § 31 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva oprávnenie exekútora
podať návrh na zastavenie exekúcie pre nezaplatenie preddavku, súd ale nemusí podľa okolností
prípadu exekúciu zastaviť. Vyslovil názor, že zastavenie exekučného konania v danom prípade nie je
opodstatnené, že oprávnenému by tým nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana a došlo by tým
k upretiu práva garantovaného Ústavou a medzinárodnými zmluvami. Exekútor si náhradu trov môže
uplatniť nielen preddavkom, ale aj trovami exekučného konania, ale oprávnený sa výkonu svojho práva
môže domáhať len exekúciou. Vzhľadom na to navrhol, aby súd v exekučnom konaní pokračoval a návrh
exekútora na zastavenie exekúcie zamietol. Čo sa týka trov konania, argumentoval výlučne poukazom
na ust. § 150 ods. 2 O.s.p. a výslovne navrhol, aby súd uplatnil moderačné právo a náhradu trov
exekučného konania primerane znížil.

Posudzujúc odvolanie oprávneného v súlade s ust. § 41 ods. 2 O.s.p. odvolací súd mal za to, že
oprávnený odvolaním napadol uznesenie súdu prvého stupňa aj v časti zastavenia exekúcie aj v časti,

ktorou mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, a to čo do výšky
priznaných trov .

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané v
čas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 ods. 1 O.s.p.), v časti, ktorou bolo
rozhodnuté o zastavené exekúcie a aj v časti o náhrade trov exekúcie proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné len v časti (§ 58 ods. 5 v spojení s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s použitím §
202 ods. 2 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205
ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel
k záveru, že v časti, ktorou odvolanie oprávneného smeruje proti zastaveniu exekučného konania je
nevyhnutné odvolanie odmietnuť a v časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov exekúcie, je potrebné
napadnuté uznesenie potvrdiť.

V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p., použitého s odkazom na § 251 ods. 4 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani
proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak tento osobitný
zákon neustanovuje inak.

V zmysle § 31 ods. 1 Exekučného poriadku, ak oprávnený nezloží preddavok na odmenu exekútora a na
náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej exekútorom, súd môže na návrh exekútora exekúciu
zastaviť.

V zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f),
h) je prípustné odvolanie.

Z citovaného ustanovenia § 31 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že toto ustanovenie výslovne
odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo konanie pre nezloženie preddavku zastavené, nepripúšťa.
Rovnako odvolanie proti takémuto uzneseniu, ktoré je tiež uznesením vydaným v zmysle § 57 ods. 2
Exekučného poriadku, nie je prípustné ani v zmysle § 58 ods. 4 Exekučného poriadku, s poukazom na
znenie § 202 ods. 2 O.s.p.

Za danej situácie odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, iba odvolanie oprávneného voči časti
preskúmavaného uznesenia, ktorou súd exekučné konanie zastavil, ako odvolanie, ktoré smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, s použitím § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietnuť.

Keďže preskúmavané uznesenie, ktorým súd exekučné konanie pre nezloženie preddavku zastavil, je
uznesením vydaným v zmysle § 57 ods. 2 O.s.p., potom v zmysle § 58 ods. 5 O.s.p. je odvolanie proti
jeho výroku o náhrade trov konania prípustné. Odvolací súd preto pristúpil k preskúmaniu napadnutého
uznesenia v časti týkajúcej sa náhrady trov konania v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania.

Ako odvolací dôvod, ktorým je v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd viazaný, proti tejto časti
rozhodnutia oprávnený uviedol výlučne potrebu aplikácie § 150 ods. 2 O.s.p., s poukazom na okolnosti
prípadu, pričom nenamietal žiadnu z priznaných položiek trov exekúcie a to ani čo do dôvodnosti, ani
čo do výšky.

V zmysle ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči
pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku
sa použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku iba vtedy, ak osobitný predpis, teda Exekučný
poriadok, neustanovuje inak.

Exekučný poriadok pritom trovy exekúcie komplexne upravuje v siedmej časti v § 200 a nasledujúcich.
Vzhľadom na to je vylúčená aplikácia § 142 a nasl. O.s.p. o náhrade trov konania pri rozhodovaní o
trovách exekúcie. Z uvedeného dôvodu potom nie je možné na rozhodnutie o trovách exekúcie aplikovať
ust. § 150 ods. 2 O.s.p., ktorého aplikácie sa odvolateľ domáhal a to ani vtedy, ak by podmienky pre
jeho aplikáciu boli splnené, čo je však v danom prípade pochybné.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, po vyčerpaní odvolacích dôvodov, odvolací súd uznesenie
súdu prvého stupňa v časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov exekúcie, ako vecne správne s
použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte v počte hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.