Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. december 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/818/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812200627
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3812200627.2

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevprávnejvecinavrhovateľaU.,sosídlomL.,J.X,IČOXXXXXXXX,zastúpeného
V., so sídlom L., J. X, IČO XX XXX XXX proti odporkyni H. P., naposledy bytom P., XX. C. XX/XX,
t.č. na neznámom mieste, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu B., so sídlom J., X. X,
IČO XX XXX XXX, zastúpeného E.. C. M., Advokátska kancelária, so sídlom Z., E. X/C. o zaplatenie
1.745 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k.

11C/148/2012-69 zo dňa 8. novembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 20,33 Eur, k rukám
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka E.. C. M., advokáta, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 177,92 Eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že súd na návrh navrhovateľa vydal dňa 26.07.2012 platobný rozkaz, sp. zn. 5Ro 11/2012, ktorý nebolo
možné doručiť odporkyni na adresu označenú v návrhu a následne uznesením zo dňa 12.09.2012
zrušil platobný rozkaz pre nedoručenie odporkyni podľa § 173 ods. 2 O.s.p. Po podaní návrhu a

vydaní platobného rozkazu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa P. oznámilo vstup na stranu
odporcu ako vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 1 O.s.p. V písomnom vyjadrení zo dňa 08.10.2012
vedľajší účastník uviedol, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať
ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákona, pričom navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť,
lebo nárok navrhovateľa je premlčaný, vzniesol námietku premlčania a uplatnil i trovy
konania v sume 177,92 Eur. Právny zástupca navrhovateľa písomným podaním zo dňa 29.10.2012

zobral návrh v celom rozsahu späť a zároveň zaslal i vyjadrenie k trovám konania vedľajšieho účastníka.
Namietal prípadné priznanie trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Mal za to, že keďže sa právny
zástupca združenia na ochranu spotrebiteľa ešte neoboznámil so spisovým materiálom, nie je možné,
aby bola naplnená podstata úkonu právnej služby - príprava a prevzatie právneho zastúpenia. Ďalej
uviedol, že cieľom združenia na ochranu spotrebiteľa je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov,
zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícií

vedľajšieho účastníka. Navrhovateľ nevidel význam v právnom zastúpení združenia na ochranu
spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu, lebo samotnou úlohou združenia je ochrana
spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Konštatoval, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je
nadbytočné, účelové a nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na
ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania. Navrhovateľ sa domnieval, že konaním vedľajšieho
účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania

a nehospodárnosti konania, a to na túto skutočnosť by mal súd použiť ustanovenie § 150 O.s.p. avedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. Súd citoval § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. Uviedol, že
navrhovateľ zobral návrh späť pred začatím pojednávania písomným podaním zo dňa 29.10.2012, preto
súd akceptoval toto späťvzatie, ku ktorému nebol potrebný súhlas odporcu ani vedľajšieho účastníka.

Súd konanie v zmysle citovaných zákonných ustanovení zastavil. Tým, že navrhovateľ zobral návrh späť
v celom rozsahu, zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, pričom sa tak nestalo pre správanie odporcu.
Preto súd aplikoval § 146 ods. 2 O.s.p. Naviac navrhovateľ pri späťvzatí návrhu neuviedol, z akého
dôvodu zobral návrh späť. Len z podania vedľajšieho účastníka súd zistil, že vedľajší
účastník vzniesol námietku premlčania, nakoľko dlh odporcu bol premlčaný. Až po doručení vyjadrenia

vedľajšieho účastníka navrhovateľ zobral návrh späť, a to zrejme pre vznesenú námietku premlčania.
Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 177,92 Eur. Tieto pozostávajú z trov právneho
zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie veci a príprava, vyjadrenie z 08.10.2012) po
81,33 Eur a 2 x režijný paušál po 7,63 Eur.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby krajský súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že

vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania
vo výške 20,11 Eur. Uviedol, že cieľom vedľajšieho účastníka je kolektívna ochrana spotrebiteľov.
Navrhovateľ zastával názor, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť z podstaty svojej
existencie schopné samé poskytnúť právnu pomoc v spotrebiteľských sporoch. Podľa údajov registrácie
Ministerstva vnútra SR má združenie členov, ktorí majú právnické vzdelanie, pričom združenie môže

podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. využívať aj podporu ministerstva. V tomto smere poukázal na
rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5Co 26/2012 a 3Cob 259/2011, ktorý v obdobných
prípadoch vedľajšiemu účastníkovi trovy konania nepriznal. Citoval z dôvodovej správy k zákonu č.
384/2008 Z. z. a vyvodil, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa na
tento účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc.

Poukázalnato,žezdruženievstupujedomnožstvakonaníbezohľadunaichstavavôľuodporcu,pričom
pred oznámením o vstupe do konania nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Združenie
opakujeprocesnépodanianadbytočne,bezuvedenianovýchskutočností,týkajúcichsapredmetusporu.
K obdobnému záveru dospel i Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí, sp. zn. 6Co 141/2012
a Krajský súd v Banskej Bystrici, sp. zn. 17Co/ 91/2012. V zmysle uvedeného zastával názor, že trovy

vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo
bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p. Súd by nepriznaním
náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkov neporušil právo na právnu pomoc a rovnosť
účastníkov konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy SR, čo vyvodil o.i. z nálezu Ústavného súdu SR, sp.
zn. II. ÚS 78/03 a rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 16Co 100/2012. Vo veci nie

je podľa názoru navrhovateľa možné aplikovať ani § 137 O.s.p., pretože združenie odporcu v konaní
nezastupuje. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka mal z týchto dôvodov za nadbytočné, účelové
a nehospodárne.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého
stupňa v jeho napadnutej časti potvrdil a navrhovateľa zaviazal k povinnosti zaplatiť mu

aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 48,48 Eur. Uviedol, že vedľajší účastník vstúpil legitímne
do predmetného spotrebiteľského sporu na stranu odporcu, a to v súlade s § 92 ods. 2, 3 O.s.p. Tento
postup je zákonný a nepredpokladá súhlas spotrebiteľa, dokonca ani jeho vedomosť o takomto konaní.
Svoj vstup do konania vedľajší účastník považoval za opodstatnený, keďže spotrebiteľ bol v predmetnej
veci úspešný v dôsledku jeho aktivity, a teda z hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti Združenia,

ktorým je ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania, náhradu ktorých požadujú, objektívne účelné. Privítal
by prijatie vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá by súdu umožnila prihliadať na premlčanie
pohľadávky ex offo v súdnych konaniach proti spotrebiteľom alebo poučiť ich o možnosti premlčanie
namietať. Považoval za svoju povinnosť chrániť spotrebiteľa aj pred premlčanými nárokmi, na
základe čoho vznášajú námietku premlčania v každom spore, v ktorom je žalovaný premlčaný nárok.

Odmietnutie ich práva na plnú náhradu trov konania, by de facto znamenalo nemožnosť reálnej ochrany
spotrebiteľov na súdoch. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno odvodiť z čl. 47 ods. 2
Ústavy, právo účastníka na náhradu trov konania v úspešnom súdnom spore vyplýva z nálezov
Ústavného súdu SR, napr. II.ÚS 78/03, II.ÚS 31/04, II.ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08, II.ÚS 122/09. Poukázal
aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Cdo 71/2010, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej

Bystrici 17Co/87/2011-71 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 7Co/34/2012. Argumentáciu žalobcu,že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť schopný poskytnúť právnu pomoc
pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, považoval za zjavne účelovú, nelogickú až absurdnú.
Vedľajší účastník je pripravený dôsledne presadzovať a chrániť oprávnené záujmy spotrebiteľov aj

v súdnych konaniach, a to vystupovať proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní“ -
možnosť zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátmi, čím žalobca získava rovnocenného partnera v
riešení právnych otázok, pretože priemerný spotrebiteľ sa nedokáže náležite brániť a v dôsledku svojej
neinformovanosti, prípadne nedostatku prostriedkov na právne zastúpenie, rezignuje. Keďže v danej
právnej veci sú uplatňované nároky proti spotrebiteľovi, je potrebné použiť normy spotrebiteľského

práva aj výkladové pravidlá ich aplikácie. V rámci spotrebiteľského práva pozitívny zásah štátu, ktorý
je realizovaný spotrebiteľskou právnou úpravou, kompenzuje nerovnováhu medzi dodávateľom a
spotrebiteľom. Pri ochrane spotrebiteľa musí zohrať úlohu aj súdna moc aplikačnou praxou, a to aj v
otázke rozhodovania o trovách konania subjektov, ktoré vystupujú na ochranu spotrebiteľa.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného
súdu je potrebné v odvolaním napadnutej časti potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Vo veci bolo

rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok, ktorým bolo rozhodnuté o
povinnosti navrhovateľa zaplatiť náhradu trov zastaveného konania vedľajšiemu účastníkovi. Uznesenie
okresného súdu nebolo napadnuté účastníkmi vo výroku o zastavení konania. V tejto časti uznesenie
okresného súdu nadobudlo právoplatnosť, a preto krajský súd uznesenie okresného súdu v tejto časti

nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Pokiaľ výsledok konania nie je rozhodujúci
pre náhradu trov konania, o náhrade trov konania sa rozhoduje podľa ust. § 146 O.s.p.

V zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania

podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Ustanovenie odseku 2 tohto zákonného ustanovenia
upravuje rozhodovanie o náhrade trov v prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia návrhu.
Podľa prvej vety tohto zákonného ustanovenia má povinnosť nahradiť trovy konania ten, kto zavinil, že
konanie muselo byť zastavené. Toto zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nakoľko
nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach procesného práva, a preto o

otázke, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je z pohľadu relevancie významný
iba procesný výsledok. Za predpokladu, že k späťvzatiu návrhu, ktorý bol podaný dôvodne, došlo pre
správanie sa odporcu, je povinný hradiť náklady konania odporca (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.).

Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že navrhovateľ zobral návrh na začatie konania späť a späťvzatím
návrhu zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Dôvodne potom okresný súd rozhodoval o povinnosti

navrhovateľa nahradiť trovy konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Odvolací súd k odvolaniu
navrhovateľa, ktorý sa nestotožnil s jeho povinnosťou zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi,
uvádza, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
priznal náhradu trov konania podľa citovaného zákonného ustanovenia ako rovnocennému účastníkovi
konania, pretože sa jednalo o konanie, do ktorého vstúpil v záujme ochrany spotrebiteľa (odporcu), čím

mu v prípade úspechu, resp. v tomto konaní v dôsledku jeho zastavenia pre späťvzatie
návrhu navrhovateľom nemožno uprieť právo na náhradu trov konania, keďže bol zastúpený právnym
zástupcom. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že vedľajší účastník do
konania riadne vstúpil, právny zástupca zastúpenie riadne prevzal, vo veci podal vyjadrenie k žalobe
(zo dňa 08.10.2012, č.l. 47), v ktorom vzniesol námietku premlčania, a preto niet dôvodu na

nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi.

Súd prvého stupňa preto správne uložil povinnosť navrhovateľovi zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 177,92 Eur tak, ako ich bližšie
špecifikoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.Vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý
ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho
zastúpenia považuje za účelne vynaložené. Samotná skutočnosť, či sa vedľajší účastník dá v konaní

zastúpiť, je na voľbe samotného vedľajšieho účastníka. Toto jeho právo je dané aj Ústavou Slovenskej
republiky, článok 47 ods. 2.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania vo
vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151
ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo

výške 20,33 Eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 177,92 Eur, predstavujúca náhradu
trov prvostupňového konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania,
spočívajúca v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b), § 16 ods. 3, § 18
ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci
18,26 Eur, znížená na polovicu základnej sadzby, t. j. 9,13 Eur za podanie vyjadrenia k

odvolaniu navrhovateľa, režijný paušál 7,81 Eur a 20 % DPH z odmeny a náhrad, t. j. 3,39 Eur, spolu
trovy odvolacieho konania vo výške 20,33 Eur.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .