Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. február 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 61P/89/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212216400
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1212216400.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIvovecistarostlivostiomaloletéhoM.D.,nar.X.X.XXXX,zastúpenéhokolíznym

opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa matky
I. D., trvale bytom U. XX, H. a otca M. X., bytom G. X, C., prechodne Q. XXX/XX C., Č. M., o návrhu
otca na zníženie vyživovacej povinnosti takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 2.7.2012 žiadal otec o zníženie vyživovacej
povinnosti k maloletému M. zo sumy 130,- eur na sumu 90,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým,
že sa mu znížil príjem zo 14.000,- Kč na 10.000 - 11.000,- Kč mesačne. Do nového zamestnania sa

mu zatiaľ nepodarilo prejsť.

Otec sa pojednávania nezúčastnil napriek tomu, že bol riadne predvolaný, preto súd vec prejednal v
zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v jeho neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka maloletého, oboznámil sa so
spisom Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/48/2012.

Dokazovaním bolo zistené, že o vyživovacej povinnosti otca k maloletému rozhodoval naposledy
Okresný súd Bratislava II v konaní č.k. 28P/48/2012-65 zo dňa 24.5.2012, v ktorom bol maloletý
zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 130,-
eur mesačne. Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podala matka odvolanie. Rozhodnutím Krajského
súdu v Bratislave č.k. 11CoP 444/2012-77 zo dňa 16.4.2013 bolo rozhodnutie prvostupňového súdu

potvrdené.

Vtomčasebolmaloletývcelodennejstarostlivostimatky.Matkabolarozvedená,malaďalšiuvyživovaciu
povinnosť. Bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 239,- eur mesačne.
Otec bol slobodný, nemal inú vyživovaciu povinnosť, bol zamestnaný, dosahoval príjem cca 500,- eur
mesačne, býval na ubytovni, za ktorú uhrádzal 2.000,- Kč.V súčasnosti navštevuje maloletý materskú školu, za ktorú matka uhrádza 6,- eur mesačne.

Matka je rozvedená, má stále vyživovaciu povinnosť k 18- ročnému synovi. Býva v 2-garsónke, za ktorú
mesačneuhrádza246,-eur.Jenezamestnaná.Sozníženímvyživovacejpovinnostinesúhlasila.Uviedla,

že otec si vyživovaciu povinnosť neplní , podala návrh na vykonanie exekúcie.

Nakoľko bol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti podaný bezprostredne po doručení
rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k maloletému otcovi, súd vyzval otca, aby oznámil súdu,
či ide o odvolanie alebo o návrh na zníženie vyživovacej povinnosti, na čo otec uviedol, že ide o návrh na
zníženie vyživovacej povinnosti. O návrhu na zníženie výživného súd konal, až po rozhodnutí Krajského
súdu v Bratislave o odvolaní proti pôvodnému rozhodnutiu.

Kolízny opatrovník žiadal návrh zamietnuť, nakoľko zníženie výživného nie je v záujme maloletého.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 63 ods.3 Zákona o rodine Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené
potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného
sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný

súhlas súdu.

Podľa §75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie

výživného tak v pôvodnom ako i terajšom konaní a zistil, že na strane otca nedošlo k takej zmene
pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti. Návrh na zníženie vyživovacej
povinnosti bol podaný bezprostredne po určení vyživovacej povinnosti, pričom otec neuviedol v návrhu
žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zníženie vyživovacej povinnosti. Otcovi sa podľa jeho
vyjadrení znížil príjem, nepredložil však súdu doklady, ktoré by túto skutočnosť preukázali. Naviac,

nešlo o výrazné zníženie a na druhej strane u maloletého sa zmenili pomery v dôsledku toho, že začal
navštevovať materskú školu. Otec sa s maloletým nestretáva, vyživovaciu povinnosť si neplní a celá
starostlivosť o maloletého je tak na matke. Otec nie je pri hľadaní pracovných príležitostí na rozdiel od
matkyobmedzovanýstarostlivosťouodieťa,niejetakprenehoproblémzvýšiťsipríjempopripracovnom
pomere aj brigádami a plniť si tak vyživovaciu povinnosť vo výške ako bola určená v pôvodnom konaní.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom, ktorí
sa nevzdali práva na odvolania a to na Okresnom súde Bratislava II.

Účastníci, ktorí sa vzdali práva na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.