Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. február 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/285/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212203988
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2212203988.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov

senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: Obec Michal
na Ostrove, Michal na Ostrove 132, zastúpeného: JUDr. Ernestom Csongom, advokátom, Dunajská
Streda, Jesenského 5026/13A, proti odporcom: 1. Q. C., nar. XX.XX.XXXX a 2. V. C., nar. XX.XX.XXXX,
obaja bytom M. G. U. XXX, o vypratanie bytu, na odvolanie odporcov proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 06.02.2013, č.k. 12C/17/2012-83, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd vyhovel žalobe navrhovateľa a obom odporcom uložil

povinnosť vypratať byt č. XX nachádzajúci sa na II. poschodí bytového domu súp. č. XXX, vedenom na
LV č. XXX pre kat. úz. M. G. U., pozostávajúci z dvoch izieb a príslušenstva, do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Druhým odsekom výroku prvostupňový súd obom odporcom uložil povinnosť spoločne a
nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 256,17 Eur na trovách právneho zastúpenia
a vo výške 99,50 Eur na ďalších trovách, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 685 ods. 1, § 704 ods. 1, § 710 ods.
1 a 2, § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka. Vecne argumentoval tým, že vyhodnotením vykonaného

dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Medzi účastníkmi konania bola uzavretá
nájomná zmluva, ktorej predmetom bol byt spravovaný žalobcom a bol daný do nájmu pôvodne
žalovanej, následne sa stali nájomcami spoločne obaja žalovaní. Nájomný vzťah skončil uplynutím doby
dohodnutej v zmluve v znení posledne uzavretého dodatku, dňom 16.04.2008. Od tej doby nájom bytu
preukázateľne obnovený nebol, výpoveď z nájmu podaná žalobcom po tejto lehote žalovanej nebola tak
efektívna. Žalovaní, ktorí byt po uplynutí doby nájmu nevypratali, ho užívajú v súčasnosti bez právneho
dôvodu. Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaných k vyprataniu bytu s tým, že im

na splnenie tejto povinnosti určil lehotu primeranú v dĺžke 30 dní. O trovách konania súd rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal voči žalovaným náhradu
trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 99,50 Eur a na trovách právneho zastúpenia v
zmysle špecifikácie vyhotovenej advokátom za 4 úkony právnej služby (1. prevzatie a príprava veci,
2. podanie žaloby, 3. - 4. účasť na pojednávaniach 17.10.2012 a 06.02.2013), a to 4 x 58,69 Eur, 3 x
paušálne výdavky po 7,63 Eur (pri úkonoch právnej služby vykonaných v roku 2012) a 1 x 7,81 Eur (v
roku 2013) a DPH.Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podali odvolanie obaja odporcovia, ktorým sa domáhali,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh navrhovateľa zamietol. Podľa
odvolateľov napadnutý rozsudok vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Napriek žiadostiam navrhovateľ s odporcami neuzavrel dodatok k nájomnej
zmluve, nájom preto skončil uplynutím dohodnutej doby nájmu 16.04.2008, byt odporcovia následne
nemohli užívať. Odporcovia byt neužívajú už dlhšiu dobu a teda ani nemôžu splniť uloženú povinnosť.

Navrhovateľ odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu odporcov predložil písomné vyjadrenie,
v ktorom uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa navrhuje ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ
odporcoviatvrdia,žepredmetnýbytneužívajú,ideoiracionálnetvrdenie,dodnešnéhodňanavrhovateľa

nekontaktovali za účelom odovzdania bytu, ktorý nebol protokolárne odovzdaný prenajímateľovi,
odporcovia ho stále majú v dispozičnej sfére. Je pritom irelevantné, či byt užívajú alebo nie. Odvolanie
odporcov preto považuje za účelové.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenými osobami - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania(§212ods.1O.s.p.),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolaniu odporcov nie je možné priznať úspech, keďže v konaní prvostupňového

súdunedošlokvadámanapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňajevovýrokuvecnesprávny,vdôsledku
čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie
v potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym právnym záverom pokiaľ
ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku a pretože v celom

rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne
a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na
odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť
a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu
vzhľadom na odvolaciu argumentáciu odporcov sa potom žiada dodať už len nasledovné:

Keďže v danom prípade už účinne a platne došlo k ukončeniu predmetného nájmu bytu, uplynutím doby
určitej dňa 16.04.2008, odkedy odporcovia užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu, nemalo by
ani prípadné dodatočné zaplatenie dlhov žiaden vplyv na uplynutie doby určitej a nemôže spôsobiť ani
obnovenie nájomného vzťahu. Samotnú skutočnosť dodatočnej úhrady existujúceho dlhu pritom nie je
možné samo osebe bez ďalšieho považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa pre priznanie bytovej

náhrady. Uhradenie dlhu na nájomnom a platbách spojených s užívaním bytu zostáva povinnosťou
odporcov i napriek ukončeniu nájomného vzťahu, i po vyprataní predmetného bytu.

V danom prípade nemohlo dôjsť ani ku konkludentnému obnoveniu zmluvného nájomného vzťahu
medzi navrhovateľom a odporcami. Pokiaľ odporcovia, ktorí predmetný byt naďalej, hoci bez právneho
dôvodu, užívajú a požívajú tiež služby spojené s užívaním bytu a za toto užívanie by aj prípadne

hradili navrhovateľovi, resp. správcovi platby, plnili by si tak svoju povinnosť, keďže užívaním bytu bez
právneho dôvodu na ich strane vzniká bezdôvodné obohatenie, ktoré musí vydať tomu, na úkor koho
k bezdôvodnému obohateniu dochádza (§ 451 a § 456 OZ). Uvedenej povinnosti zodpovedá na druhej
strane právo navrhovateľa toto bezdôvodné obohatenie prijímať. Zo samotnej skutočnosti na jednej
strane uhrádzania platieb za užívanie bytu odporcami a na druhej strane prijímania týchto platieb zo

strany navrhovateľa, bez ďalšieho i vzhľadom na okolnosti daného prípadu, nie je možné vyvodiť, že
by medzi účastníkmi došlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy o nájme bytu, ktorá v zmysle zákona
nemusí byť písomná (§ 685 a § 686 OZ). Právny úkon a prejav vôle je síce možné v zmysle § 35 OZ
urobiť i iným ako výslovným spôsobom, teda konkludentne, ale muselo by ísť o spôsob nevzbudzujúci
pochybnosti, čo chcel účastník prejaviť. Vzhľadom na to, zo samotnej skutočnosti, že i keby odporcoviauhrádzali za byt platby a navrhovateľ ich prijíma, nie je možné vyvodiť, že by najmä navrhovateľ, ale ani
odporcovia chceli týmto úkonom prejaviť vôľu, uzavrieť medzi nimi novú nájomnú zmluvu. Nič na tom
nemení skutočnosť, že odporcovia prejavili záujem o pokračovanie nájmu uzavretím dodatku k pôvodnej

nájomnej zmluve.

V zmysle § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práva oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Vyššie citované ustanovenie zakotvuje významné interpretačné pravidlo. Pojem dobré mravy Občiansky
zákonník ani iná norma Slovenskej republiky nedefinuje, vo všeobecnosti možno hovoriť o takých

pravidlách morálneho charakteru, ktoré sú všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa
uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate
súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú
proti uvedeným pravidlám potom možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

Ani odvolací súd v predmetnom uplatňovaní si zákonom podloženého legitímneho nároku navrhovateľa

na vypratanie predmetného bytu, nevidel žiaden rozpor s dobrými mravmi a to ani s prihliadnutím na
okolnosti na strane odporcov. Žalobou uplatnený nárok navrhovateľa na vypratanie predmetného bytu
odporcami, je legitímnym nárokom, ktorý vznikol po splnení všetkých zákonom stanovených podmienok
a potom ako odporcovia dlhodobo hrubo porušovali svoje základné povinnosti vyplývajúce z nájmu
predmetného bytu tým, že neplatili riadne a včas nájomné a služby spojené s užívaním bytu. Odhliadnuc

od toho, i keby došlo zo strany súdu k zamietnutiu návrhu na vypratanie bytu, táto skutočnosť sama
o sebe by neobnovila nájomný vzťah medzi účastníkmi (ak by nedošlo k uzavretiu novej nájomnej
zmluvy), odporcovia by naďalej predmetný byt užívali bez právneho dôvodu a ich postavenie by tak
naďalej zostalo neisté. Pokiaľ finančná a majetková situácia neumožňuje odporcom riadne a včas
uhrádzať nájomné a platby za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu, bude i v ich záujme, aby

si zabezpečili iný byt s menšími nákladmi. Napokon od skončenia doby nájmu dňa 16.04.2008, mali na
to dostatok času.

Pokiaľ odporcovia v odvolaní tvrdili, že predmetný byt neužívajú a preto ani nemôžu splniť uloženú
povinnosť byt vypratať, odvolací súd takúto obranu považuje za účelovú a ničím nepreukázanú.
Odporcovia boli vypočutí súdom prvého stupňa na pojednávaní dňa 06.02.2013, ani jeden z nich

netvrdil, že byt už neužívajú, odporkyňa 2 výslovne uviedla, že majú záujem byt užívať naďalej. Tak
ako na to poukázal aj navrhovateľ, nie je pritom rozhodujúce, či sa odporcovia v byte reálne zdržiavajú,
rozhodujúce je, že sa nachádza v ich dispozičnej sfére. Odporcovia netvrdili a ani nepreukázali, že z
ich strany došlo po údajnom ukončení užívania bytu k jeho riadnemu odovzdaniu navrhovateľovi ako
prenajímateľovi. Z uvedeného preto vyplýva, že predmetný byt sa nachádza naďalej v ich dispozičnej

sfére, a to bez právneho dôvodu, je preto dôvodné uložiť im povinnosť predmetný byt vypratať, ktorú
splnia tým, že byt odovzdajú navrhovateľovi.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd potom napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa, ako vo výroku vecne správny, vrátane správneho výroku o náhrade trov konania, odvolaním
osobitne nenapadnutého, s použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní bol opätovne plne úspešný navrhovateľ a preto mu v zmysle § 142 ods. 1 v
spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešným
odporcom. Keďže, ale navrhovateľ si náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods.
1 O.s.p. neuplatnil, nebola mu odvolacím súdom priznaná.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.