Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/212/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708212311
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6708212311.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, proti povinnej: Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX S., o vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 1 554,80 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 8624/2008 súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 24Er/851/2008-21 zo dňa 21.
decembra 2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 24Er/851/2008 -21 zo dňa 21. decembra 2012 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 24Er/851/2008-21 zo
dňa 21. decembra 2012 zastavil exekúciu a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie.

Zároveň nevylúčil súdneho exekútora z vykonávania predmetnej exekúcie. Rozhodol tak po zistení, že
exekučný titul - rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“)
sp. zn. SR 06185/08 zo dňa 07. júla 2008 na základe Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným
a povinnou dňa 28. januára 2008, bol vydaný v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd predmetný právny vzťah medzi oprávneným ako dodávateľom

a povinnou ako spotrebiteľom posúdil ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa
na výpise z Obchodného registra, ako aj z vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti
známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Exekučný súd posúdil predmetnú
Zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „OZ“) ako aj podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Exekučný súd poukázal na ust. § 53 ods.
4 OZ, ktorý obsahuje exemplikatívny príkladný, t.j. neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný,
čím zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1. januára
2008 výslovne uvedené aj neprijateľné podmienky - požadovanie od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj
záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku a

požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Aj keď sa uvedené podmienky v tomto príkladnom výpočte v čase
uzatvorenia zmluvy nenachádzali, nemožno z toho vyvodiť, že požadovanie od spotrebiteľa, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku a/alebo vyžadovanie v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní,
nie sú neprijateľnými podmienkami obsiahnutými v spotrebiteľskej zmluve. Podľa exekučného súdu

dojednanie rozhodcovskej doložky so spotrebiteľom je nielen podmienkou, ktorá je v zmysle čl. 2 písm.
a) smernice 93/13/EHS v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. q) smernice 93/13/EHS výslovnenekalá, ale ide aj o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom bolo to, že rozhodcovský súd oprávnenému
priznal ako náhradu za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysokú sankciu - úrok
z omeškania, ktorého výška predstavuje 0,25% denne, tak ako si ju oprávnený v rozhodcovskom

konaní uplatnil. Ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú
oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého
druhu a neurčitého počtu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom podľa exekučného súdu nachádza
v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto
situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol

podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľ Zmluvu mohol prijať buď len ako celok alebo
ju odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Podľa exekučného
súdu rozhodcovský súd nielenže opomenul aplikáciu príslušných európskych a vnútroštátnych právnych
noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa a neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v
predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ale priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi,
a to zmenkový úrok v sadzbe 0,25% denne, čo predstavuje 91,25% ročne. Rozhodcovský súd

neskúmal ani skutočnosť, že predmetná Zmluva o úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov
(RPMN), pričom podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch ide o jednu z obligatórnych náležitostí
Zmluvy o úvere, ktorej účastníkom je spotrebiteľ a sankcionuje absenciu tejto náležitosti tým, že
v takom prípade sa poskytnutý úver v zmysle § 4 ods. 3 druhá veta Zákona o spotrebiteľských
úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Exekučný súd po zvážení a zohľadnení všetkých

okolností uzatvárania Zmluvy, povahy účastníkov Zmluvy, predmetnej právnej úpravy a judikatúry
Súdneho dvora dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej
zmluve je neprimeranou podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch a dôsledkoch viedla k tomu, že
spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS o
nekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,smerniceRady87/102/EHSoaproximáciizákonov,

iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru,
OZ o spotrebiteľských zmluvách a Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a
táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských
úveroch, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Exekučný súd ďalej uviedol, že v
predmetnej veci je podkladom pre vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským

súdom, ktorý svoju legitimitu rozhodnúť spor medzi účastníkmi exekučného konania odvodzoval od
rozhodcovskej doložky, ktorú exekučný súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku obsiahnutú v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná. Rozhodcovský súd
preto nemal právomoc predmetný majetkový spor medzi účastníkmi exekučného konania rozhodnúť.
Predmetný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nemohol nadobudnúť a ani nenadobudol formálnu a

materiálnuvykonateľnosť,atedaniejespôsobilýmexekučnýmtitulomnavykonanieexekúcie.Exekučný
súd preto z uvedených dôvodov zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Odvolateľ uviedol,
že slovenský súd nemôže smernicu Rady 93/13/EHS používať ako prameň práva, ale musí na riešenie

sporu aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá. Ďalej uviedol, že
na predmetnú zmluvu o úvere sa nevzťahuje Občiansky zákonník, a teda nejde o spotrebiteľskú
zmluvu, pretože v čase uzavretia predmetnej zmluvy sa za spotrebiteľské zmluvy považovali len
zmluvy uzatvárané podľa Občianskeho zákonníka. Uviedol, že predmetná zmluva o úvere vznikla
podľa Obchodného zákonníka a treba ju preto považovať za absolútny obchod, ktorý sa riadi výlučne

Obchodným zákonníkom. Podľa odvolateľa sa na predmetnú Zmluvu o úvere nevzťahuje ani Zákon
o spotrebiteľských úveroch. Odvolateľ poukázal na znenie rozhodcovskej doložky a konštatoval, že z
tohto znenia jednoznačne vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci
súdu na riešenie sporov. Ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku. Podľa odvolateľa sú alternatívne
rozhodcovské doložky právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho

práva. V predmetnej veci rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade
a na základe Zákona o rozhodcovskom konaní. Poukázal tiež na to, že rozhodcovské konanie prebehlo
v písomnej forme. Povinný bol nečinný a nezaslal ani len žalobnú odpoveď. Preto je právne irelevantné,
kde má bydlisko a vzdialenosť tohto bydliska od rozhodcovského súdu. Exekučný súd, tým že poveril
exekútora vykonaním exekúcie, rozhodol o tom, že predložený exekučný titul bol vydaný v súlade so

zákonom. Súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Navrhol, aby súd napadnuté
uznesenie zrušil.Povinný a súdny exekútor sa k podanému odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len
„O.s.p.„) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez

nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Oprávnený sa v tomto konaní začatom na jeho návrh spísaný do zápisnice u súdneho exekútora dňa
16. septembra 2008 domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky 1 554,80 Eur (46 840,-
Sk) s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 1 234,81 Eur (37 200,- Sk) od 25.
marca 2008 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania 325,63 Eur (9 810,- Sk) a trov exekúcie
oprávnenéhonazákladeexekučnéhotitulurozhodcovskéhorozsudkuvydanéhoStálymrozhodcovským

súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841
04 Bratislava, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR 06185/08 zo dňa 07. júla 2008, ktorý oprávnený predložil s
vyznačenou doložkou právoplatnosti 28. júla 2008 a vykonateľnosti 31. júla 2008. Pohľadávka vznikla
zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou dňa 28. januára 2008.
Oprávnený a povinná sa podľa článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou

predmetnej Zmluvy, dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto Zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek

zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane
sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,
ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto
rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc

rozhodcovského súdu.

Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (1) exekútor, ktorému mu bol doručený návrh oprávneného
navykonanieexekúcie,predložítentonávrhspolusexekučnýmtitulomnajneskôrdo15dníoddoručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ a ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
podľa osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré objektívne nemožné, právom

nedovolenéaleboodporujedobrýmmravom.Súdpríslušnýnavýkonrozhodnutiaaleboexekúciuzastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konania aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej
zmluvy spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľ je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Odvolací súd preskúmal správnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z hľadiska dôvodov uvedených
v odvolaní.

Odvolateľ vytýkal prvostupňovému rozhodnutiu nesprávnosť v tom, že nebola správne právne posúdená

zmluva, záväzok z ktorej sa v predmetnom konaní vymáhal. Podľa odvolateľa sa na predmetnú zmluvu
o úvere nevzťahuje Občiansky zákonník, a teda nejde o spotrebiteľskú zmluvu, pretože v čase uzavretia
predmetnej zmluvy sa za spotrebiteľské zmluvy považovali len zmluvy uzatvárané podľa Občianskeho
zákonníka. Uviedol, že predmetná zmluva o úvere vznikla podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) a treba ju preto považovať za absolútny obchod, ktorý sa

riadi výlučne Obchodným zákonníkom. Podľa odvolateľa sa na predmetnú Zmluvu o úvere nevzťahuje
ani Zákon o spotrebiteľských úveroch. Odvolateľ sa nepochybne mýli, keď sa domnieva, že posúdenie
toho, či konkrétna úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, závisí od vôle zmluvných strán,
keď dôvodí tým, že v predmetnej veci si zmluvné strany dohodli, že úverový vzťah sa bude riadiť
Obchodným zákonníkom. Naopak posúdenie, či konkrétny úverový vzťah je alebo nie je vzťahom o
spotrebiteľskom úvere, závisí predovšetkým od predmetu zmluvného vzťahu a od postavenia účastníkov

tohto vzťahu. Je nepochybné, že v danom prípade bol poskytovateľom úveru oprávnený, ktorý ho
poskytol v rámci svojho podnikania, a to v rámci predmetu svojej činnosti. Druhou zmluvnou stranou bola
fyzická osoba nepodnikateľ, ktorá nemohla ovplyvniť znenie predmetnej zmluvy. Takýto vzťah medzi
účastníkmi, keď na jednej strane vystupuje podnikateľ ako dodávateľ poskytujúci predmet plnenia v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane druhej vystupuje ako odberateľ fyzická osoba,

je v zmysle § 2 písm. a) a § 3 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch nepochybne spotrebiteľským
úverom. Podľa § 2 písm. a) cit. zákona sa na účely zákona rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Odvolateľ nespochybňuje, že by v predmetnej zmluve nebolo
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy. Takisto boli splnené podmienky podľa

§ 3 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď veriteľom je právnická osoba, ktorá poskytla
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom bola fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
úver, teda peňažné prostriedky na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zákon
o spotrebiteľských úveroch výslovne uvádza, na ktoré zmluvy (pokiaľ spĺňajú uvedené podmienky) sa
nevzťahuje. To znamená, že vyníma zo svojej pôsobnosti určité úverové zmluvy, ktoré presne špecifikuje

v § 1 ods. 2 a 3. Úverová zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinnou nie je ani jednou zo zmlúv
uvedených v § 1 ods. 2 a 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch. To znamená, že je úverovou zmluvou, na
ktorú sa cit. Zákon o spotrebiteľských úveroch vzťahuje v plnom rozsahu. Podľa Občianskeho zákonníka
v znení účinnom od 1. januára 2008 je v zmysle § 52 ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom podľa ods. 4 tohto

ustanovenia spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetusvojejobchodnejčinnostialeboinejpodnikateľskejčinnosti.Úverovézmluvysavzmysle§261
ods. 3 Obchodného zákonníka riadia Obchodným zákonníkom, avšak Obchodný zákonník neobsahuje
žiadnu úpravu spotrebiteľských vzťahov, a preto sa na spotrebiteľské vzťahy v zmysle § 1 ods. 2
Obchodného zákonníka vzťahujú predpisy občianskeho práva, tak Zákon o spotrebiteľských úveroch,

ako aj Občiansky zákonník. Exekučný súd preto správne posúdil vzťah medzi oprávneným a povinným
ako vzťah spotrebiteľský a v zmysle uvedeného preskúmal exekučný titul aj bez návrhu v súlade s § 44
Exekučného poriadku a § 45 ZRK.

Odvolateľ v odvolaní vyjadril nesúhlas s právnym názorom prvostupňového súdu o výlučne danej
právomoci rozhodcovského súdu. Ako vyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, exekučný

súd k takémuto záveru nedospel. Vyhodnotil znenie rozhodcovskej doložky, pričom opísal úvahy,
ktorými sa pri hodnotení spravoval a dospel k právnemu záveru, že rozhodcovská doložka v
zmluve o spotrebiteľskom úvere bola už v čase jej uzatvorenia neprijateľnou podmienkou, pretože
spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa.

Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému došiel Súdny dvor Európskej únie pri výklade
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorýrozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi

podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov konania účinky ako právoplatný

rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK.
Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale
rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve.
Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou
súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy
dohodnutejčiužvoformeosobitnejzmluvy,alebodoložkykinejzmluve.Pokiaľrozhodcovskázmluvatrpí

absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto
právneho úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala
právomoc na vydanie rozhodnutia. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z
bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere,
exekučný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej

zmluve. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je
skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej
zaradenia do všeobecných podmienok poskytnutia úveru vopred pripravenej zmluvy a celkom zjavne
tak nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré
zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú

zmluvné dojednania napísané - a to drobulinkým ťažko čitateľným, resp. takmer nečitateľným husto
popísaným textom - už sama o sebe podstatne sťažuje reálne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom
dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu
zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou
v zmysle § 53 ods. 1 OZ, na základe ktorého je potrebné túto rozhodcovskú doložku vyhodnotiť ako

neprijateľnú podmienku zmluvy, a teda za absolútne neplatný právny úkon. Odvolací súd k tomu dodáva,
že v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola
ako doložka zapracovaná do všeobecných podmienok poskytnutia úveru na zadnej strane formulára
zmluvy. Spotrebiteľ teda ak chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral,
nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu

medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konečne, rozhodcovské konanie je
založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých
objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne
určeným rozhodcom, tak ako to vyplýva z formulára predtlače predmetnej úverovej zmluvy svojím
spotrebiteľom, tým spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym

spotrebiteľom. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt,
ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť
akejkoľvek úpravy či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu
uzatváranej zmluvy.

Odvolací súd k dôvodu odvolania, že v tomto prípade exekučný súd posudzoval vec, o ktorej už

raz právoplatne rozhodol, poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku z
27.01.2007 vydanom pod sp. zn. 3Cdo/164/1996, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí
pod č. Er 58/1997, uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je
vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky
nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu

zastavená.

Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd
preto s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.